Majto komentáře u knih
Čo napísať ku knihe rozhovorov? Len, že pre ľudí, ktorí sa v scéne orientujú sa tu nachádza zopár doplňujúcich informácií k daným interpretom a ich postojom a názorom. Nováčikom však môže poslúžiť ako vhodný sprievodca koreňmi či odnožami žánru. Plusom sú aj autorove komentáre a popisy.
Tiež som sa k tomuto výtvoru dostal vďaka e-knihám zdarma a musím povedať, že sa mi to vcelku aj pozdávalo. Vzhľadom k deju mali všetky poviedky akúsi osobitú melancholicko-tragickú atmosféru, čo však nezabránilo občasným zábleskom humoru, či len drobným rozmarnostiam. Čítal som už aj lepšie veci, no táto je prekvapivo zaujímavá tiež, hoci neviem, či po nej ešte niekedy siahnem.
Podobne ako pri Treťom oku, no k deju som pristupoval už s väčším nadhľadom. Viac som knihu vnímal ako román než ako nejakú biografiu konkrétnej osoby. Páčili sa mi pasáže popisujúce konanie japonskej armády (nie som nejaký sadista ani nič podobné). Japonské ukrutnosti v Číne (no aj na všetkých nimi okupovaných územiach) sú historický fakt, toto autor zvládol na jednotku. Tak asi dám šancu aj ďalším knihám autora, ktoré sa mi podarilo objaviť v krabiciach.
Síce sa mi román čítal dobre, no miestami na mňa pôsobil trošku sterilnejšie. Možno je to tým, že sa autor držal faktov a nemohol sa púšťať do svojho fantazijného sveta. Stále to však nie je žiadny prepadák.
No. Ako to povedať. Nechytilo ma to. Okrem poviedky Muž z růžového nároží ma tu nejak nič nezaujalo. Pravdupovediac som čakal viac od autora, ktorého všetci ospevujú. Neznamená to však, že od neho ešte niečo neskúsim.
S čítaním tohoto románu som sa doslova trápil veľmi dlho. Najskôr ma to zaujalo a vcelku bavilo, potom prišli stále hluchšie miesta a snažil som sa len pokračovať, až som skončil s pocitom, že mám za sebou divnú knihu. To však neznamená, že sa k nej o pár rokov a veľa iných prečítaných kníh opäť vrátim. Tie zaujímavé časti stoja za to, aby som vďaka nim snáď pochopil aj ostatné. 50% (resp. 2,5 hviezdy)
Čítal som v dávnych 90-tych rokoch knihy Lobsanga Rampu a bol som z nich nadšený. Vybral som si z nich svoje a šiel som ďalej. Keď som Tretie oko čítal teraz, už asi chýbal ten moment prekvapenia a už to na mňa až tak nezaberalo, no stále som našiel dosť častí, ktoré ma dokázali pobaviť. Isto vyhrabem aj ďalšie knihy a strávim s nimi niekoľko chvíľ.
Mám rád hudbu Rollinsa, najmä Rollins Band. To bolo aj príčinou kúpy všetkých jeho kníh. Dlhé roky ležali nepovšimnuté a zabudnuté. Objavil som ich prednedávnom a konečne som prvú aj prečítal. Nemôžem povedať, že by to bolo ľahké. Koncentrácia nenávisti, hnevu, depresie a smútku, ktorú som vstrebával pomerne dlho a s ťažkosťami. Doteraz som za najdepresívnejšie dielo považoval "A uzřela oslice anděla", no už to neplatí. Henry Nicka zvrhol z trónu ťažkým zásahom priamo do ksichtu.
Myslím, že zostanem pri jeho muzike a k ďalším knihám sa vrátim až o nejaký čas. Momentálne som v inom rozpoložení a čítam, aby som relaxoval a nie sa hrabal špinou.
Kúpil som aj prečítal v roku druhého vydania a odložil. Teraz som prečítal znovu, no nemyslím si, že sú tie poviedky až tak svetoborné. Iste, nájdu sa mnohé miesta veľmi zábavné i "závadné", no aj mnohé akosi zbytočné a jalové, bez ktorých by som sa dokázal zaobísť. Niektoré poviedky mi svojou formou pripomínajú tvorbu Danila Charmsa.
Dlhé roky som nečítal nič od tohoto autora, hoci svojho času som jeho knihy zbožňoval. Objavil som v pivnici starú knižnicu, tak som sa dal do čítania. Jednou z kníh bola aj táto.
Prvá časť ma príliš nezaujala. Popisy flóry, fauny, krajiny, všetko fajn, no priveľa informácií na malom priestore (asi preto som v mladosti tieto knihy mal rád), no druhá časť už chytila tempo aj dramatizáciu deja a to už ma bavilo viac. Na prvý pokus po mnohých rokoch som ale zistil, že tvorba J. Verna sa dá vstrebávať v každom veku.
Po objavení knižnice rodičov v starých krabiciach som sa vrhol na čítanie hneď skraja a myslím, že ešte je čo čítať. Z detstva si pamätám Hronského rozprávkové knihy, no jeho romány som nejak vtedy obišiel. Teraz nastal ich čas.
Tento román mi svojou atmosférou aj tematicky pripomína napr. Jiráskovu tvorbu, alebo Chodskú trilogii J. Š. Baara. Po množstve "moderných" kníh som si chvíľku zvykal na iný štýl vyjadrovania, no po pár stránkach som sa naplno ponoril do deja.
Nedokážem porovnať s Jo Nesbom, bo som od neho nič nečítal, no myslím, že autor si nakročil vcelku dobre. Na prvotinu sa mi to veruže pozdávalo aj dosť. Našli sa chybičky aj autorské, aj tlačové, ale to nejak nezmenšilo dobrý dojem z toho, že sa príbeh čítal bez veľkých problémov. Isto sa obzriem aj po ďalších knihách autora.
Ako sonda prijateľné, no privítal by som hlbší prienik práve do problematiky československého rocku. Na môj vkus ho tam bolo až príliš o histórii práve toho svetového na úkor práve toho československého.
Svojho času to bola isto parádna zbierka krimi príbehov, no dnes už na nej badať isté nedostatky. Prvý príbeh bol pre mňa z nich celkovo najpútavejší, hoci ani ostatné neboli úplne márne, no druhému uškodila istá zbytočná rozvláčnosť a tretí bol akýsi "filmovo" predvídateľný. Na večerné vypnutie však stačili.
O niečo slabšie ako predošlé 2 časti tejto "trilógie", no aj tu sa našli veci, čo dokázali pobaviť. Ale dá sa súhlasiť s názorom, že miestami už to bolo varené z vody s rôznym výsledkom.
Pôvodne som ju vlastnil v Odeon verzii v češtine, no keď sa mi nevrátila, zadovážil som si po čase túto slovenskú, no ten český preklad mi sedel viac.
Kúpil som ju kedysi v kníhkupectve pri nemocnici, keď ma čakalo niekoľkohodinové čakanie a vtedy svoj účel do bodky splnila. Min. rok som ju znovu preletel a takto na domáce čítanie už to nebolo ono. Kniha vhodná pre ľudí, ktorí sa snažia zistiť niečo o žánri, ktorý práve objavili, resp. o jeho histórii z rýchlika. Rebríčky sú viacmenej subjektívne a noviniek som v nej veľa nenašiel, no to ani nebolo cieľom. Privítal by som trošku hlbší záber pod povrch vo všeobecnosti, nie len pri jednej kapele, hoci nesporne pre žáner svojho času niečo urobila.
Prvotina autora, ktorého štýl písania mi pripomína J. Červenáka (paralela s trojicou Stein, Barbarič a Jaroš je viditeľná), no zatiaľ za ním trochu pokrivkáva. To sa však časom môže zmeniť, bo s drobnými výhradami som si čítanie vcelku užil.
Najskôr sa mi do knihy dostávalo ťažko a trvalo to, no potom som začal prenikať do autorovho štýlu podávania informácií a celkom som si počítal. Trochu mi to miestami pripomenulo písanie Tima Marshalla, čo je dobre, bo jeho knihy ma zaujali.
Opäť parádne čítanie ako pri predošlej knihe autora. Dúfam, že na ďalší prípad Lea Legena nebudeme čakať dlho.