Majto
komentáře u knih
Praskliny
Klára Vlasáková
Zhmotnená frustrácia a depresia. Neviem, čo viac o tejto knihe napísať pár dní po jej prečítaní. Ťahala ma bahnom, ako svojho času seriál Pustina. Nezanechala vo mne nič. V podstate si nepamätám ani postavy ani ich osudy, čo sa mi nestáva.
Som si istý, že k seriálu i ku knihe sa ešte niekedy vrátim.
Podoba
Tana French
Pri druhej knihe akoby sa autorka vyvarovala niektorých nedostatkov z predošlej a čítanie ma bavilo o čosi viac. Síce aj tu je opäť veľa opisov a psychologických rozborov postáv, ani tempo nie je závratné, no opäť to má skvelú atmosféru a dokáže ma pohltiť. Tretia kniha asi nebude čakať dlho na svoje preskúmanie.
Obchodnice s prózou
Daniel Pennac
Po predošlej excelentnej knihe je táto len výborná. Chvíľku mi trvalo, kým som sa dostal do tempa, potom už som si len užíval tradičnú bláznivú jazdu.
Mag
Jack Kerouac
Povedal by som, že Mag je typický Kerouac napísaný netypickým pohľadom dieťaťa. Stále je plný zmien počasia na cestách, prachu, potu, sĺz i smiechu. Nostalgia zmiešaná s melanchóliou. Len jednu chybu som tu našiel - koniec je na môj vkus spichnutý akosi narýchlo a v skratke.
Sudička pistolnice
Daniel Pennac
Tak som sa nemýlil. Táto kniha obsahuje všetko, čo mi chýbalo pri prvej a naplno uspokojila všetky moje potreby pri čítaní. Humor, napätie, skvelé postavy a skvelý dej. Parádne čítanie, ktoré môžem len doporučiť.
Lidožrouti z Obchoďáku
Daniel Pennac
Na mňa kniha pôsobila trochu nevyrovnaným dojmom. Aj som sa bavil. Aj nie... Nevadí. Preventívne som kúpil všetky 4 knihy tejto série, tak sa ďalšou rád nechám presvedčiť, že som urobil dobre. Zatiaľ nie som si celkom istý
Imaginární přítelkyně
John Irving
Mám rád Irvingov humor, mám rád jeho štýl písania. Dostal som to aj v tejto útlej knihe, no bolo to málo na to, aby som si ju užíval ako iné diela autora. Skôr akási povinná jazda ako skvelý zážitok.
Cirkus Les Mémoires
Petra Hůlová
Oproti knihe "Přes matný sklo" je táto viac aj o deji a akcií a o dosť viac sa mi pozdáva, no miestami už som mal chaos z toľkých postáv (navyše som v rovnakom čase paralelne čítal aj Irvingovho Syna cirkusu, čo má zmiatlo ešte viac). Pozitívne je, že napriek tomu ma bavilo túto knihu čítať a verím, že jej dám aj ďalšie šance.
Bílá lvice
Henning Mankell
Tretia kniha autora za mnou a opäť prevládajú pozitívne dojmy. Keby dej zhruba v dvoch tretinách nestratil na moment ťah, dal by som plný počet bodov. No i tak fajn čítanie.
Prežil som pochod smrti
Pavel Taussig
Taká tá kniha, ktorú keby nečítam, nič sa nestane. Súhlasím so všetky kritickými príspevkami nižšie. Človeku mimo rodinu autora táto kniha ponúka veľmi málo.
Návrat krále
J. R. R. Tolkien
Maratón v Stredozemi skončil. Po dočítaní samotného príbehu som mal dojmy ešte pomerne pozitívne, hoci nedosiahli úrovne ako pri predošlých dvoch knihách. Čo mi zrazilo hodnotenie boli mnohými vychvaľované dodatky. Chápal som ešte zopár tých, čo súviseli priamo s dejom, no väčšinu dodatkov bych dal radšej do knihy zvlášť. Na mňa pôsobili nadbytočne a čítal som ich len preto, že knihy vždy čítam až do konca (čo pri opakovanom čítaní o niekoľko rokov v tomto prípade asi poruším).
Svetlo večné
Andrzej Sapkowski
Trilógia opäť raz dočítaná (už si ani nepamätám, či štvrtý alebo piatykrát). Stále z nej mám oveľa lepší dojem ako zo Zaklínača, no nežeriem ju ako kedysi. No čítanie je to pútavé a skvelé. Trochu ma mrzí uponáhľaný záver.
Temná strana Švédska
* antologie
Knihy poviedok majú svoje klady i zápory, no v konečnom dôsledku majú aspoň pridanú hodnotu objavenia autorov, ku ktorým sa inak asi nedostanete. V tomto prípade to u mňa bola asi väčšina. Neľutujem ten finančný obnos za túto knihu už len kvôli tomuto. Najviac sa mi pozdávali Niečo v jeho pohľade Daga Ohrlunda, Poštové sane Asy Larssonovej, Maitreya Veronicy Von Schenckovej, ale bolo to aj veľa ďalších zaujímavých kúskov.
Přišla z moře
Miloš Urban
Môj druhý kontakt s tvorbou Urbana dopadol rozpačito. Nemal som žiadne očakávania, len som čítal stále ďalej a čakal čo príde a nič. Asi v tomto je pre mňa problém tejto knihy, že koniec je o ničom. No štýl písania je vážne brilantný. Budem asi musieť zohnať Sedmikostelí, bo to sa mi svojho času páčilo.
Přes matný sklo
Petra Hůlová
No. Čo napísať k tomuto výtvoru. Najskôr, že ako zoznámenie sa s tvorbou autorky to asi nebola príliš dobrá voľba. Chýbal mi nejaký dej, niečo čo by dalo tvar obrazom vytiahnutým z monológov matky a syna. Nápady dobré, no mne sa stratili vo forme.
Lovec draků
Khaled Hosseini
Pôjdem tu asi proti prúdu, no neprekvapuje ma to.
Kniha má spočiatku nechytila, no po pár stránkach sa to zmenilo. Štýl písania autora je fajn, no po dejovej stránke ma bavila hlavne prvá časť v Afganistane. Potom už akoby som čítal iný príbeh. Uvítal by som viac o odchode z krajiny a pod. Celú "americkú" časť som pretrpel. A záverečná bola tiež taká akási zmätená.
Neznamená to však, že už si od Hosseiniho nič neprečítam.
Zbojnícka mladosť
Ľudo Ondrejov
Jedna z prvých kníh, ktoré som kedysi prečítal. Priznám sa, že presne viem, čo ma na nej vtedy zaujalo a prečo som ju celé detstvo mal za najlepšiu knihu. Dnes na mňa síce pôsobila trochu detsky (veď pre ne aj je písaná), no stále je na nej čo obdivovať. Okrem spomenutých nádherných opisov krajiny a prírody aj dokonalé ilustrácie pána Kallenbergera.
Vídeňské bratrstvo
Ingar Johnsrud
Priznám sa, že som túto knihu začínal čítať dvakrát. Pri prvom pokuse som o pár dní zistil, že vôbec netuším, čo sa udialo na stránkach predtým. Po reštarte už to šlo lepšie, no aj tak zo mňa nevyprchali čiastočne rozporuplné dojmy, čo umocnil ešte aj záver. Chvíľami sa mi zdalo, že čítam niečo výnimočné, no o pár strán neskôr bolo všetko inak a mal som chuť prestať. Verím, že s ďalšou knihou to bude lepšie, bo potenciál tento autor pre mňa má.
Povolání žebrák
Jean-Louis Debré
Knihu som kúpil v antikvariáte úplne náhodou a prečítal je za pár hodín. Písaná je dobre, hoci sa nájdu aj sporné miesta (niektoré veci sa často opakujú), no ako tu mnohí podotkli, nie je to žiadny literárny skvost. Každopádne, čas strávený jej prečítaním nebol stratený. Minimálne sa človek zamyslí nad niektorými vecami.
Cesta do stredu Zeme
Jules Verne
Prvý kontakt s tvorbou autora bol pred cca 40-imi rokmi práve s touto knihou. Vtedy som ju zhltol a následne prehrabal knižnice celej rodiny, aj obecné, aby som sa dostal k ďalším titulom.
Keď som ju čítal dnes, viac som už vnímal rôzne nedostatky (pomalý rozbeh, zopár nepresností, extrémne rýchle ukončenie), no aj tak som viac-menej spokojný a dokážem pochopiť nadšenie čitateľov aj v súčasnosti.
