Majto komentáře u knih
Aj druhý diel Chadimových spomienok na doby minulé ma zaujal svojou prístupnosťou a ľahkým štýlom písania. Oproti jednotke viac politickejší (čo však súviselo s dejinnými udalosťami poslednej opisovanej dekády). Zaujímavé dielko hodné pozornosti.
Knihu som prečítal za pár hodín a zanechala vo mne zmätené dojmy. Autor si pokĺzal po povrchu a nepovedal v podstate nič nové, čo by sa už človek nedozvedel.
V podstate súhlasím s príspevkami nižšie: zmätené, povrchné informácie, no obrázky vážne skvostné.
Za tie peniaze som si mohol kúpiť minimálne 3 lepšie knihy.
Skvelo, úprimne a pútavo opísaná doba minulá. Autor má skvelý rozprávačský štýl a čítanie je radosťou.
Doteraz som informácie o nej väčšinou čerpal len z rôznych článkov, rozhovorov v časopisoch. Tak sa stalo, že som sa dostal k mnohým mne neznámym menám a moje hudobné obzory boli opäť raz rozšírené.
Nenormálna kniha plná nenormálnych ľudí zažívajúcich nenormálne príhody... Ak chcem čítať niečo vymykajúce sa z noriem, mám tu Chuckove veci - asi preto sa mi knihy tohoto autora pozdávajú.
Myslím, že ako prvý náhľad do tvorby tohoto človeka to bol krok absolútne mimo. Pravda, našli sa pasáže, pri ktorých som lietal na oblakoch blaženosti a veril som, že v knihe budú už len také. No po pár stranách som bol tvrdo skopnutý z oblohy a povláčený po špinavej zemi.
Aj tak ešte skúsim nejaký iný výtvor, no asi budem robiť dopredu prieskum, aby som opäť nezažil sklamanie ako teraz.
Nejak extra knihy rozhovorov neobľubujem a nevyhľadávam, no pri tejto ma zaujala ústredná myšlienka. Kúpil som ju, prečítal a neľutujem. Rozhovory vážne skvelo spracované. Nebyť zvýraznenia písma otázok, v niektorých prípadoch by som ani nezbadal, že je to rozhovor. Za všetko hovorí, že v podstate o žiadnu slávnu osobnosť zo spomínaných sa nezaujímam, napriek tomu som mal pri čítaní len dobré dojmy.
Tretie stretnutie s tvorbou a tentoraz o dosť lepšie dojmy po dočítaní. Trvalo mi síce chvíľu sa do deja dostatočne ponoriť, dokonca som knihu na niekoľko dní úplne odložil a čítal iné, no nakoniec sa podarilo a náležite som si to užil. Ako som už spomínal, páči sa mi autorov štýl rozprávania príbehu ako aj popisy. Toho som si tu užil dostatok. Do ďalšieho diela už pôjdem s väčším kľudom.
Pre mňa zatiaľ najlepší kus od RS. Síce aj tu je dosť častí, ktoré mi nič nehovoria, no viac je takých, čo má oslovujú.
Aby som sa aj tentoraz nevyhol paralelám s tvorbou Dušana Dušeka, musím priznať, že v mnohých bodoch sa stretajú, no tam kde DD do príbehu povsúva metafory, tam RS nastrká filozofovanie. A tam je asi kameň úrazu, že tieto časti by som najradšej vypustil. Tu som to ešte nejak prekusol a vcelku sa pobavil.
Trvalo niečo vyše roka, kým som do rúk zobral poslednú knihu tohoto autora, ktorú som vtedy zohnal. A po jej dočítaní ani poriadne neviem, čo o nej napísať. Už pri lúskaní oboch predošlých mi bolo jasné, že v jeho imaginárnych svetoch sa cítim fajn. Napriek tomu, že sú plné absurdity a jeho postavy sa často vymykajú normálu. Na druhej strane atmosféra a prostredie, v ktorom sa jeho príbehy odohrávajú, sú osobité. Momentálne netuším, či sú aj ďalšie knihy tohoto autora, no už po tejto trojici ho radím k mojím obľúbeným.
No, ani neviem kam zaradiť toto rozsahom neveľké dielko. Miestami bolo zábavné, miestami naopak nudné. Skôr ako nejakej scény sa dej týkal úzkej komunity malomesta, páchla t neho frustrácia jednej generácie z vývoja spoločnosti ku konzumu a nacionalizmu, čo neobišlo ani ich komunitu... Tomu zodpovedala aj celková pochmúrna atmosféra románu.
Asi budem musieť niekedy knihu prečítať znova, aby som to celé pochytal
No. Síce je tu všetko to, čo aj v predošlých dieloch, čiže: napätie, humor, množstvo detailov z histórie, ale tentoraz ma to neuchvátilo až tak ako keď som knihu čítal v dobe vydania. Oproti iným knihám stále vysoký nadštandard, no v rámci série pre mňa zatiaľ najslabší kus.
Na moje veľké prekvapenie druhý diel Škoricovníka ma až tak veľmi neznechucoval a nedráždil ako jeho starší súrodenec. Naopak, vcelku som si ho užíval a občas som aj vyprskol od smiechu. Neviem, čo sa zmenilo, no spôsobilo to, že uvažujem o poobzeraní sa po treťom dieli.
Pokračovanie anabázy Lobsanga Rampu napísané vcelku dosť pútavo. Neviem, čo viac dodať. Ako v predošlých aj tu autor približuje východné videnie sveta a života západnému človeku formou "dobrodružného" príbehu. Je na každom, čo si z toho kto zoberie.
Ďalšia kniha niektorého z autorov/-iek z antológie "Čas hrdinov" (paradoxne opäť v češtine) a mám z nej zmiešané pocity. Klady i zápory tejto knihy boli spomenuté v komentároch nižšie. Zostava už len osobný dojem z prečítaného. Štýl má autorka skvelý, páči sa mi ako píše, len mi ešte chýba silnejší príbeh, niečo čo by ma pohltilo a len s problémami na konci pustilo. Skúsim ďalšie knihy a uvidím.
Zvláštne čítanie. Niektoré nápady sa mi dosť pozdávali, aj som sa občas zasmial, no ako celok to bolo aj pre mňa dosť namiešané z mnohých ingrediencií, ktoré u mňa spolu až tak nefungovali. No nad knihami autora isto nelámem palicu a rád prečítam aj ďalšie.
Zaujímavé čítanie, zvlášť "Dítě naší doby" bolo skvelou sondou do mysle bežného občana tých čias - tvárneho a ľahko manipulovateľného. Dnes je naš svet opäť plný týchto "detí našej doby", čo je niekedy až desivé.
Druhý pokus dostať sa do tvorby tohoto autora a opäť len o niečo nadpolovičná spokojnosť. Síce sa mi kniha čítala lepšie ako Mendelův trpaslík, ale nebola až tak vtipná. Ďalším veľkým nedostatkom bolo, že o samotnom evangéliu v nej až toľko toho nebolo. No aj tak sa mi autorov štýl pozdáva a verím, že k ďalšej knihe sa dostanem čoskoro...
Čítal som svojho času antológiu "Čas hrdinov" a medzi inými ma pravdepodobne zaujala aj tá od D.Fabiana (inak by som si asi jeho meno s niekoľkými ďalšími nepoznačil do zápisníka, hoci na poviedku si už dnes nepamätám). Obzrel som sa po jeho knihách a do rúk sa mi dostala práve táto, aj keď len v českom preklade. To bol pre mňa asi aj najväčší nedostatok, skrátka to pôsobilo čudno, keď postavy žijúce v slovenských reáliách hovoria česky. Nemá to však nič spoločné s nejakou pokrútenou formou patriotizmu či nebodaj nacionalizmu (dokonca mám preklady zahraničných titulov radšej v češtine), podobne by to bolo i naopak.
Čo sa samotného deja týka, miesia sa vo mne protichodné pocity. Na jednej strane sa mi pozdáva linka malej Eriky ako aj pátranie po artefakte (i keď to zaváňa Brownom), na druhej mi vôbec nesedí celá dračia udalosť. Pôsobí na mňa absolútne nevierohodne. Napriek tomu som s čítaním extra problémy nemal, bo autor písať vie. Čiže nebudem mať problém v budúcnosti siahnuť aj po nejakej inej knihe od neho.
Náhodný kontakt so starou knihou čoby časťou starej knižnice. A obsah tiež nespĺňa kritériá súčasnej krimi literatúry, no vôbec to nevadí. Nemal som žiadne očakávania, no na moje prekvapenie som sa vcelku zabavil. Dokonca tretí príbeh Umelý orol bol vynikajúci. Už len kvôli nemu sa túto knihu čítať oplatí, hoci ani zostávajúce nie sú úplne márne.
Typická Irvingovka so všetkými absurditami, divotvornosťami, dejovými zvratmi, postavami, ktoré by bez svojej podivnosti vyzerali nereálne.... Ber alebo sa ani nepokúšaj. Pri tomto autorovi sa nedá len trochu ho zbožňovať abo len trochu ho neznášať. Čtvrtá ruka nepatrí k vrcholným knihám, no isto ani k podpriemerným či odpadu. Je to skrátka román Johna Irvinga a to je jeho hlavná charakteristika.