Majto
komentáře u knih
Partner
John Grisham
Nooo, musím uznať, že som si dobre počítal a pobavil sa.
Skvelo napísané, zaujímavý dej, dobre rozpletené, i keď od istého momentu som tušil, čo sa na záver stane, čo sa mi potvrdilo...
Svobodu medvědům
John Irving
Uvažoval som, koho kniha ma kedysi zaujala a spomenul som si na Irvingovu "Svět podle Garpa". Vzhľadom k tomu, že tá je asi nenávratne u niekoho stratená, zohnal som si prvé 3 jeho výtvory.
Priznávam, že sa mi spočiatku ťažko čítalo a chápalo, čo sa vlastne deje. Postavy i dej boli riadne chaotické až šialené, no s pribúdajúcimi stránkami sa začali objavovať mnohé zaujímavé časti a čítanie sa stalo pôžitkom. Chaos a šialenstvo vydržali síce až do konca, no začal prevažovať dobrý dojem. Najviac sa mi asi páčili výlety do minulosti. Na prvotinu dobré dielko, hoci ma úplne neohúrilo.
Rukojemník: Lokomotívy v daždi
Peter Pišťanek
Videl som film, no bolo to dávno, no túto knihu som čítal ešte skôr. Keď som sa prehrabával krabicami s knihami a do rúk sa mi dostala táto, bolo mi jasné, že ju budem čoskoro čítať znova. Niečo takto fyzicky dokonalé si to priam vyžaduje.
Páči sa mi aj po obsahovej stránke. Žiadne ťažké témy, ktoré by nútili k nekonečnému a zbytočnému zamýšľaniu sa nad stavom vecí. Jednoduchý príbeh. Príbeh detstva, plný detských dobrodružstiev, detského pohľadu na svet i na dospelých, zabalený v najdokonalejšej obálke. Častokrát som knihu zatváral len kvôli tomu pohľadu.
Na ceste: Rukopisný zvitok
Jack Kerouac
Túto knihu som svojho času dostal k narodeninám, no dlhé roky pokorne na poličke čakala, kým príde jej čas. Čítal som začiatkom 90s jej prepracovanú verziu a bola mojou knihou č. 1 až do doby, kým som nedostal do rúk Dharmových tulákov. Neskôr som obe knihy opakovane kupoval a prichádzal o ne, až som sa stal majiteľom Rukopisného zvitku.
Pri jeho čítaní mi pred očami prebehovali obrazy z minulosti ako krajina za oknami rýchlika. Čítanie to síce predlžovalo, no som si istý, že na niektoré veci by som si asi normálne nespomenul. Parádne zážitky po všetkých stránkach. Nepamätám si, ako vyzerala oficiálna, uhladená verzia Na ceste (som si istý, že ju opäť raz kúpim), no táto divoká a nespútaná sa mi dosť pozdávala.
Washingtonský dekret
Jussi Adler-Olsen
Ako väčšina hodnotiacich, aj ja som mal problém začítať sa do knihy. No potom sa to zlomilo a začal som si to stále viac užívať. Neriešil som uveriteľnosť, či reálnosť deja či skutočností. Proste som sa bavil. Niekto tu spomínal prirovnanie k B-čkovým filmom, s tým by som súhlasil. No s dovetkom, že takéto filmy občas dobre padnú, ak chce človek vypnúť a neriešiť. Washingtonský dekret tak poslúžil mne.
Smršť
Jozef Karika
O trochu lepší dojem ako z predošlej Priepasti, no úroveň dosiahnutý Strachom či Trhlinou ešte Karika nedosiahol, čo je škoda. V Karikovi je potenciál napísať desivé veci, tak dúfam, že ho objavil pri písaní ďalších vecí.
V tieni mafie II - Čas dravcov
Jozef Karika
Drsná ako jednotka, no už chýba moment prekvapenia ako vtedy. Už nás len masíruje surovosťou a chladom.
Taťka je zase opilej
Dušan Čater
Zoberte hociktorú knihu Charlesa Bukowského a umiestnite jej dej na Balkán a primiešajte do toho riadnu dávku čierneho humoru a brutality Pulp Fiction a výsledok držíte v rukách v podobe tejto knihy, pri čítaní ktorej sa zabávate, pretože obe hlavné ingrediencie vám chutia. Ak nie, táto kniha nebola písaná pre vás.
S istými drobnými výhradami som si ju užil.
Erínye
Marek Krajewski
Piata kniha tohoto poľského autora preletela mojou nervovou sústavou a vcelku kde-tu rozvibrovala isté centrá a vcelku ma to bavilo. Po svojráznom vyšetrovateľovi Eberhardovi Mockovi vytiahol autor podobného svojráza Edwarda Popielskeho a opäť nás sprevádza predvojnovým svetom zločinu a nerestí. Mám kúpené aj pokračovanie a nebudem sa brániť nahliadnuť doň.
Zima na ruky
Dušan Dušek
Mám rád tie obrazy, ale aj náčrty, skice a vlastne všetko, čo Dušek vo svojich myšlienkach maľuje a čím prinúti zlenivelú fantáziu bežať ako premietačka v starom kine, ktorá po okienku skladá súvislý život ako jeden pestrofarebný film.
Krst ohňom
Dušan Mitana
Áno, aj mne sa táto zbierka zdá dosť nevyrovnaná. Kým na jednej strane ešte je možné sa ako tak pobaviť, na strane druhej sa nachádzajú len zoskupenia viet, ktoré mi nejako extra neponúkajú zážitky či nejaký zmysel. Nevadí. Stále ešte dúfam, že ostatné knihy mi ponúknu to, čo Psie dni a Patagónia.
Léto na krásném bílém koni
William Saroyan
Druhý kontakt s tvorbou autora má za následok ešte väčšie pohltenie jeho obrazmi, hoci veľa z poviedok už mi pred zrakom fantázie defilovala. Nič to nemení na tom, že čaro ponúkaných obrázkov, vôní a zvukov dokáže pohltiť podobne ako u neznámych kúskov. Nasli by sa tu aj slabšie kúsky, no posledné 2 poviedky má absolútne pohltili, čistá esencia krásy. Myslím, že sa chcem ponoriť do autorovho sveta hlbšie. Už teraz ho v osobnom rebríčku dávam na roveň Jacka Kerouaca.
Brooklynské frašky
Paul Auster
Druhý kontakt s tvorbou Austera úspešne za mnou. Spočiatku mi síce chvíľu trvalo ponoriť sa do deja, no potom už to bol pôžitok čítať dejové zvraty a príbehy pribúdajúcich postáv. Načo ďalšie slová. Treba čítať a užiť si to.
Hrdinové jako my
Thomas Brussig
Mám rád absurdné príbehy absurdných postáv v knihách Johna Irvinga. Postavy a udalosti z tejto knihy nemajú k nim ďaleko, no stále mi ešte niečo chýba k plnej spokojnosti. Nevadí, aj Irvingove rané veci také boli, možno Hrdinové ich aj prekonali.
V kůži lva
Michael Ondaatje
Tak som vyskúšal ďalšieho pre mňa nového autora a už teraz viem, že chcem čítať aj ďalšie knihy z jeho produkcie. Síce som to celé nepoberal na prvý pokus, no pozdáva sa mi ako píše. Mám rád, keď na mňa z knihy sála atmosféra a tu sa mi jej dostalo dostatok.
Pátá postava
Robertson Davies
Zaujímavá kniha písaná mne blízkym štýlom, užíval som si to a tešil sa, že okrem Irvinga a teraz aj Mawera mám ďalšieho autora, ktorého rozprávanie má baví, no nanešťastie miestami úplne stratilo tempo a stratil som sa. Už mám doma aj druhú knihu autora, len ma mrzí, že nejde o pokračovanie tejto trilógie. Ktovie, či sa niekedy objavia preklady aj ďalších kníh autora.
Volajú ma Aram
William Saroyan
Krása. Myslím, že som objavil ďalšieho autora, ktorý bude plniť moju myseľ obrazmi (po Jackovi Kerouacovi a Dušanovi Dušekovi). Aj tu cítim to brnenie v zátylku, keď okolo mňa letia obrázky autorovho sveta. Idem hneď objednať nejakú ďaľšiu knihu.
Cesta slepých ptáků
Ludvík Souček
V podstate nezdieľam názor so žiadnym komentujúcim. Pre mňa to bola len červenopropagandisticka literatúra poplatná dobe vzniku. Keby som ju čítal pred 40mi rokmi, bol by som isto nadšený a očarený tým "tajomnom", no dnes som ju prečítal len s problémami a trvalo mi to nekonečne dlho.
Moje první sebevražda
Jerzy Pilch
V honbe po neznámych autoroch (a tých je pre mňa viac než dosť) som sa dostal aj k tomuto poliakovi. Začal som čítať túto a rýchlo som nadobudol dojem, že asi nebol dobrý nápad kúpiť rovno dve jeho knihy. No dostal som sa kúsok za polovicu k poviedke Duch zázračných objevů. Konečne jedna podľa môjho gusta - škoda, že až šiesta. Trvalo mi nekonečne dlho kým som sa k nej prebojoval. Potom už boli dojmy pozitívne až do konca knihy (jasné, že aj v prvej polovici boli nejaké svetlé momenty, no nebolo to stále ono).
Je isté, že prečítam aj druhú knihu.
Příběhy z malovaných úlů
Lojze Kovačič
Zbierka poviedok, ktoré vo mne zanechali len dojem krásnych obrazov, ktoré si po čase pozrieš a vymyslíš si k nim príbehy, bo pôvodné už ti dávno vyfučali z hlavy