Martin-M
komentáře u knih

DLHÁ CESTA DO SANTA CRUZ má s NEKONEČNÝM PRÍBEHOM spoločné ďaleko viac než len autora - i keď pravda, čo môže byť u knižky viac - a to je Endeho fantázia a téma fantázie, tentokrát nie v zmysle fantazijnej krajiny Fantázie, ale ozajstnej fantázie v realite, ktorá aj to najobyčajnejšie dokáže premeniť v skutočný zázrak a aj bežný útek za školu v to najúžasnejšie dobrodružstvo. Čítal som to už dávno, ale už ako dospelý, hoci s večnou dušou dieťaťa, na jeden záťah, počas brutálne daždivého letného dňa v pražskom bytíku frajerkiných strejdovcov, zapratanom knihami, kvetmi a umením, zašitý v kúte ako Bastian na povale školy a opantaný jej silou, úplne ponorený v čaro neobyčajnej každodennosti, som sa z tejto knižky strašne radoval, pretože je to Triumf Fantázie v menej impozantnej, ale omnoho použiteľnejšej a maximálne sympatickej podobe.


Tak sme s Torakom, chlapcom s túlavými dušami, čo má narodeniny v ten istý deň ako ja, doputovali a ja ho musím dať predovšetkým mladšiemu čitateľovi jednoznačne do pozornosti. Kroniku temného dávnoveku mi doporučila frajerka ako svoju najmilšiu detskú sériu a v priebehu roka, čo som sledoval jeho cesty, som s ním prešiel 11 štátov. Obaja máme za sebou neuveriteľné putovanie...
Ku knihe samotnej: Záverečný diel by rozhodne pôsobil dobre ako zakončenie filmovej série. V rukách zručného režiséra by šlo o temnú a osudovú hororovú jazdu, ale ako literárny príbeh nie je LOVEC PRíZRAKOV nijako originálne spracovaný a kopíruje šablónu predchádzajúcich častí. Torak je už síce konečne trochu múdrejší ("Viem, že si odvážny, ale nerozumný. Takí v Horách neprežijú," hovorí mu jeden z pomocníkov na ceste..), ale proti najmocnejšej Požieračke duší ide opäť sám, len tak, skoro s holými rukami a čo viac, úplne bez akéhokoľvek zaujímavého plánu, ako ju poraziť. Nič také však nemá ani nemilosrdná Eostra, je len proste hrozne mocná a plná zloby a túžby po moci. Všetko sa deje podľa nej a aj tak to na konci - hádajte-čo - nezvládne. To všetci ostatní Požierači duší z ostatných častí série pôsobili ďaleko prepracovanejšie, plastickejšie a zaujímavejšie! Z ich mytológie a príbehu načrtnutého okolo nich sa dalo vyťažiť o toľko viac!! Za mňa je preto aj tretí diel predčasným vyvrcholením celej série, po ktorom už dochádza k akosi mechanickému nastavovaniu, repetícií a autorka už nezvláda priniesť nové impulzy do príbehov či ich konštrukcie alebo rozpracovávať vytvorený svet.
V Torakovom záverečnom putovaní sa okrem verných spoločníkov brata Vlka a skoro-už-frajerky Renn a tradičnej pomoci klanov bohužiaľ nerozvíja žiadna rozmáchla epická dráma či vyvrcholenie dlhého príbehu, len otrocky napĺňa už viackrát využitá schéma. Väčšinu času zaplní putovanie, čo by pekne vyzeralo na plátne, ale autorka nemá dostatočne zaujímavý literárny štýl, aby to po všetkých tých častiach udržala pútavé.
Pre mladého čitateľa, ktorému je séria primárne určená, uvedené výhrady, ako podobnosť s predchádzajúcimi časťami, asi nepredstavujú nejaký zásadný problém. S ohľadom na nich by som v knihách, ktorých hlavný klad je neotrelé prostredie, dejisko a doba, uvítal vysvetlívky - pretože mnohé spomínané zvieratá, rastliny či materiály mu zrejme budú úplne neznáme.
Na záver musím ešte uviesť počudovanie nad tým, že sa takto dynamického, pútavého a atraktívneho príbehu v dobe takého rozmachu fantasy pre teenagerov neujal filmový priemysel. Možno sa ešte niekedy aj toho dočkáme - a ja budem určite medzi prvými, ktorých bude filmový Torak zaujímať!


Pokračovanie MAFIE V PRAZE. Z oboch tých kníh je evidentné, že Viewegh je nahnevaný... ale v tejto sa navyše zdá, že stratil všetky zábrany a chce si knihou vyrovnať účty so všetkým a všetkými, čo mu ležia v žalúdku.. Dokáže to všetko splácať do zmysluplného celku, konšpiračného a bohužiaľ zrejme aj do značnej miery pravdivého - ale konkrétne deje a obvinenia v tejto jeho mozaike sú jednoducho trápne. Je síce absolútne pochopiteľné, že ho dráždi stav českej spoločnosti a chce sa k nej vyjadriť jediným spôsobom, ktorý mu je dostupný, ale politický thriller sa tu definitívne zmenil na totálny bulvár. Uznám mu aj to, že keď proti všetkým tým politikom a kmotrom nemôže už urobiť nič iného, aspoň ich zosmiešni... ale potom je vyslovene nedôstojné, keď sa ten istý človek súdi kvôli tomu, čo o ňom napísali bulvárne médiá!!


(SPOILER) To, čo je najväčším prínosom a kvalitou tejto knihy, je súčasne aj jej najväčšou nevýhodou a slabinou, nech už to znie akokoľvek zvláštne. Patrick Ness totiž v záplave populárnej young adult fantasy literatúry, ku ktorej aj sám prispel svojou trilógiou CHAOS, išiel v niektorých svojich ďalších knihách úplne proti prúdu a MY OSTATNÍ SI TU LEN TAK ŽIJEME je toho asi úplný vrchol. Je to trochu žánrový experiment, trochu provokácia čitateľa a trochu terapia pre tápajúce duše mladších čitateľov. Príbeh sa síce odohráva v našom svete čeliacemu rôznym nadprirodzeným hrozbám - a ako to už v tejto literatúre býva, čelia mu skupiny výnimočnými schopnosťami obdarených tínedžerov, ale kniha sleduje osudy skupiny maturantov, ktorí do tohoto deja nezasiahnu - alebo len veľmi (ale naozaj veľmi) okrajovo. Nie sú to proste tí "správni" "vyvolení", ktorí tvoria 99,99 % hrdinov tohto typu knižiek. V tom práve spočíva tá psychologická funkcia, teoreticky zásadná pre mladého čitateľa - že aj keď tu nie sme na to, aby sme spasili svet, už len zvládnuť každodenné city, starosti a povinnosti stredoškoláka je dostatočne veľká vec. Že urobiť maturitu alebo pobozkať dievča/chlapca svojich snov je rovnako veľká výzva a úspech, ako poraziť démonov požierajúcich ľudské duše. A že dobrým veciam sa dá zásadne pomôcť aj maličkosťami - či už ide o zlepšenie vzťahov so svojim okolím alebo záchranu sveta pred nesmrteľnými z inej dimenzie... Čo však môže čitateľa dráždiť a to tak, že veľmi, je skutočnosť, že autor tento svoj prístup udržiava naozaj dôsledne až do konca a že sa dve línie jeho knihy (významovo aj proporcionálne vymenené) nikdy naozaj poriadne nepretnú - a že vlastne teda v podstate číta len bežný mládežnícky príbeh, v ktorého pozadí sa dejú akési, nikdy poriadne neosvetlené, veľké veci. Tento mládežnícky príbeh je ale dobre vykreslený, hlavne čo sa postáv týka, pútavý, dojímavý aj vtipný - pritom ale tak dobre klame telom a mätie očakávania, že by sa dal vnímať aj ako výborný literárny žartík či výsmech čitateľovi.


V druhej časti Torakovej ságy sa autorka po uponáhľanom závere prvej knihy akosi upokojila a dopriala si rozlet, kniha je dlhšia, popisnejšia, dej sa vetví a môžeme si viac užiť Torakovho sveta v Lese aj na Mori. To nie je na škodu, práve naopak - mňa vyslovene bavia tie opisy mimo hlavného deja, reálne vlastnosti a podoby prírody, charaktery zvierat a spôsob života pravekých Európanov - lebo je to niečo úplne iné ako čítať piate cez deviate nacápané fantazmagorické beštiáre štandardnej fantasy literatúry pre mládež. Že je tu všetko rozpísanejšie a vyváženejšie ako v prvej časti a že sa informácie nevalia, ale dávkujú, však neznamená, že by bol príbeh menej akčný a napínavý - práve naopak.


Parádna mládežnícka séria, ktorá na rozdiel od celého radu všemožných fantasy blbostí dokáže aj niečomu naučiť... - a pritom nepostráda štandardné prvky tohoto žánru vrátane mnou naozaj neobľúbeného aspektu "vyvoleného". Porovnanie s Harrym Potterom a pod. vôbec nie je nevhodné - aj tu bojuje výnimočne obdarený chlapec, čo prišiel o rodičov, so silným Zlom, ktoré ohrozuje celý jeho svet. Iba že sa to odohráva v reáliách pravekej Európy, ktorá je zachytená úžasne presvedčivo. Popri nadprirodzene tak musia hrdinovia bojovať o prežitie aj s prírodou - a tu je najlepším spôsobom život v súlade s ňou - obe vrstvy sú však vzájomne poprepletané do jemného a neoddeliteľného pradiva. Kniha, resp. celá sága obsahuje množstvo autentických detailov o živej aj neživej prírode a spôsobe života našich predkov, ktoré okamžite vťahujú do prostredia deja. Nie sú tu pritom žiadne veľké opisy, všetko sa dozvedáme v rámci neprestajne a dynamicky plynúceho deja. Príbeh už začína priamo v akcií a čitateľ môjho typu si chvíľami až praje zastaviť to a vychutnať tú vo všetkej stručnosti nádherne vystihnutú krásu prírody. Zobrazenie života našich predkov v nej pôsobí v konfrontácií s našou civilizovanou pohodlnosťou osviežujúco drsne a hoci je Torakova sága určená mladším čitateľom, chvíľami dokáže byť už na začiatku prekvapivo krutá, takže kombinácia všetkých týchto prvkov ma nesklamala ani ako dospelého čitateľa.


Dôverne známe prostredie, zbytočne rýchly a prehrotený dej, jednoduchý a priamočiary jazyk, to sú tri komponenty príbehu, do ktorého autor nepochybne vložil skúsenosti svojej vlastnej mladosti. Problém je v tom, že je to "len tak", rýchlo za sebou nasúkané udalosti pre rýchle prečítanie pri pive alebo v autobuse, ale bez nejakej výraznej pridanej hodnoty. Z literárneho hľadiska je to konzumná kniha, z výpovedného je problém v tom, že ten príbeh sa naozaj nestal, hoci jeho komponenty sa dejú denne v tisícerých variáciách, z ktorých si autor poskladal vlastnú, akúsi kvázi generačnú výpoveď. Z tohoto pohľadu je to kniha zo starých, aj keď nie vždy zlatých časov dospievania na malomeste, kedy sa ešte chodilo naozaj von, všetci sa poznali, krčmy, ulice a parky boli plné, existovali diskotéky a dali sa na nich baliť baby. Dnes je tento svet na pokraji vymretia a určite by si zaslúžil aj rozpracovanejší testament. Pretože inak prečo sa vracať k starému raušu, keď si môžeme spraviť nový... a ak tie časy prežívame negatívne alebo sa dokonca zvrhnú do takých nenapraviteľných katastrof ako v tejto knihe, tak prečo na ne spomínať s nostalgiou...?


Podobne ako Slovenský poker veľmi nevyrovnaná zbierka, ktorej na rozhádzanosti ešte pridáva, že ponúka poviedky z rozličných období autorovej tvorby. Takže je to piate cez deviate... Nájdeme tu aj fajn, jemne vyšinuté až surrealistické poviedky z každodenného života, ale aj úplné úlety, nedotiahnuto pôsobiace experimenty, rozličné polovičaté formy, mystifikácie o svojich vlastných starších dielach (!)... Na všetkom z toho sa dá aspoň slušne pobaviť, ale vždy to začne byť vyslovene otravné, keď začne Mitana bláboliť o náboženstve. Pristupuje k tomu síce moderne, ironicky, chvíľami to pôsobí až kacírsky, že si sám robí srandu z vlastného príklonu k náboženskej viere, ale s ohľadom na jeho súbežnú "románovú" tvorbu je evidentné, ako ho to postupne stravovalo.


Druhá Mitanova poviedková zbierka sa síce nesie v podobnom duchu ako Psie dni, ale už to nie je taká pecka. Autor dospel, oženil a rozmnožil sa, musel začať pracovať a živiť rodinu a tak aj jeho hrdinovia, minimálne v polovici príbehov. A tento príklon k všednosti negatívne poznamenáva aj imaginárnu sféru a to dokonca aj z opačného konca, pretože príbehy, v ktorých figuruje žena a deti, sú vyvážené tými, ktoré ulietajú k úplnému bláznovstvu a absurdite. Oba tieto trendy potom už v jeho tvorbe konštantne zostali, navyše sa k ním neskôr pridali ešte aj náboženské témy a prvá, svieža a netradičná, zbierka tak zostala naveky neprekonaná...


Dobré písanie, to sa nedá poprieť, ale také príliš ľahké a roztratené, ironizujúce až posmeškujúce, bezcieľne... To ten starší (respektíve mladší) Balla, ktorého som síce nikdy nepochopil, tým aspoň fascinoval... Vtedy bol aspoň svoj, čudesný, špecificky temný, ozaj surrealistický. Dnes namiesto svojej ranej literárnej mysterióznosti prešiel k anekdotickému rozprávaniu. Či už pod vplyvom novej frajerky alebo čoho sa vzopäl k novej tvorbe, ktorá sa tvári, že naozaj o niečom strašne vypovedá. No a v zmysle osobnej, autentickej výpovedi, to aj vyšlo – je to tvorba tatíkovská. Ironický nadhľad nad stredným vekom bez skutočne zaujímavého literárneho nápadu alebo imaginácie, len také glosovanie... veľmi trefné a dostatočne vtipné, ale na míle vzdialené od avantgardnosti jeho skorších kníh. Ani tie som si neobľľúbil, nutno povedať, ale nikdy ma neprestali provokovať... a toto ľahké, až svetácky rozpustilé konštatovanie bezcieľnosti a úbohosti, bez snahy do niečoho sa poriadne zavŕtať, ma v niečom až odpudzovalo...


Štandard poviedok zo súťaže "Poviedka", takže dielka lepšie i horšie, pravdaže podľa osobného vkusu. Zaujímavé však je, že spriemerované je to ako celok viac-menej taká istá paleta slovenskosti ako v hociktorom inom ročníku, ktorý som mal v rukách, dokonca vlastne až do tej istej miery rovnaká prehliadka ako pred štvrťstoročím, keď tá súťaž začínala! To samozrejme nemusí znamenať nič iné ako to, že sa poviedky v takomto štýle vyberajú, hoci sa aj porota mení - tá je však neraz skladaná z víťazov starších ročníkov, z ktorých sa často medzičasom vďaka Bagalovi stali viac či menej etablovaní, viac či menej úspešní, slovenskí spisovatelia - a tak sa ten podobný vkus akoby stále replikuje, stále posúva ďalej a pretrváva v literatúre. Čo mám pod tým na mysli ? Tú sociálnu realitu, ktorá tvorí námet a obsah 90 % všetkých poviedok, pričom štýl sa mení v škále od metaforického až nezrozumiteľného po prízemný až naturalistický. Ale podstatou je (skoro) vždy ten istý slovenský marazmus, v realite uchytené príbehy malých ľudí a ich každodennosti. Prifarbené sú svojskými poetikami, ale základom je až neskutočne jednotný, prevažne trúchlivý, melancholický stereotyp šedivých dní, prerušovaný ešte trúchlivejšími, ešte melancholickejšími udalosťami. Celé to ladenie je také neveselé a v šírke tvorivých možností literatúry tak silne obmedzené, akoby to bolo už v samotnom súťažnom zadaní, akoby všetci autori víťazných poviedok prišli z jedného kurzu tvorivého písania... alebo akoby sa na Slovensku za posledného štvrťstoročia absolútne nič nezmenilo. Podľa tejto súťaže je to tu stále tá istá frustrácia, ťažoba, bezvýchodnosť, malomestskosť a privátnosť, ich detailizmus a rochnenie sa v nich, absencia rozletu, progresu, tepla a radosti - to všetko reflektované skvele, to nechcem spochybňovať. A nejdem ani tvrdiť, že to nie je pravdivý obraz - netreba ani pozerať na zacyklenosť našej spoločenskej a politickej scény odrážajúce akúsi zabrzdenosť, respektíve zotrvačnosť krajiny a národa - ale viem to aj podľa seba samotného (a je to viac tým, že som sám taký "slovenský" alebo tým, že som vystavený takému prostrediu?). Lenže umenie má nielen odrážať, ale aj povznášať, nie je len tým, že sa zo sračiek vypíšem, ale aj schopnosťou transformovať, predstaviť krajší obraz, ponúknuť víziu... A to akosi v týchto zborníkoch nenachádzam... Možno je to naozaj hlavne o naladení a vkuse tejto súťaže, ktorej výhercovia sa stávajú vydávanými spisovateľmi a následne porotcami... - a "Poviedka" tak ukazuje akúsi charakteristickú sféru vnímania istého, aj na jej základe sa konštituujúceho, výseku slovenského národa, povedzme frustrovanej mladej inteligencie, ignorovaných citlivých ľudí s umeleckým talentom... - Ale keby som mal prečítať za sebou zborníky všetkých 30 ročníkov, tak sa celkom určite zbláznim alebo rovno obesím.


Z Fráni Šrámka, básnika mladosti a života, hovorí v PASTI staroba a sklamanie. Jeho túžby (resp. jeho hrdinov) sa nezmenili, ale život mu nedoprial naplnenie jeho snov o romantickom ideále... Nuž, život už je taký. Problém je v tom, že sa to v jeho poslednom románe nie odráža, ale je to prevažujúcou témou a náladou. Dávno sú preč prísľuby a nádeje STŘÍBRNÉHO VĚTRU, život prešiel a zostáva horkosť, on sa síce nechce vzdať, ale jeho cit už je vyprahnutý, jeho slová malátne a osudmi jeho postáv aj tónom jeho diela presakuje vedomie zmaru ako spodná voda. Sem-tam ešte prebleskne naozaj krásna metafora, ale tá poézia je už celkovo upachtená a unavená a vedenie príbehu naozaj nemohúce. Pritom tu vytvoril skvelé konflikty, dokonca ich dosť dlho zaujímavo rozvíja, ale pri tých zdĺhavých odbočkách a rozoberaní každého detailu do úmoru je PAST ako celok útrpná a celé to zaujímavo zamotané kolečko vzťahov, nezvládnutých vášní a intríg, vedúcich ku katastrofe, nedokáže doviesť inam ako k tupému zmiereniu alebo vyprchaniu ich sily. Nuž, aj taký je obvykle život. Kým však v mladosti STŘÍBRNĚHO VĚTRU sa dá od všetkého utiecť a hľadať niečo nové, s dôverou hľadieť do diaľok za horizont, iba skrze jeho diela sa zdá, že sám autor už potom v dospelosti nenašiel nič iné, čo by ho uspokojilo, nejakú realitu, ktorou dokáže nahradiť túžbu po ideále. To je smutné, a ja ho ľudsky veľmi dobre chápem, sám mám toho plnú hlavu, srdce aj ústa, ale čítať to ešte v zastaralom jazyku naozaj nemusím...


Po knihe ZA ROZCESTÍM som bol naozaj veľmi zvedavý na ďalšie knihy od P. Djiana, ktorý sa ukázal byť nesmierne zaujímavým spisovateľom. Bohužiaľ francúzsky neviem a TRENICA je jediné ďalšie jeho dielo, ktoré u nás máme preložené - z takmer 40 kníh!
Táto kniha je výrazne iná ako ZA ROZCESTÍM, ale prekvapí snáď ešte lepším vystihnutím vzťahov medzi dokonale priblíženými postavami. Djian píše o ľuďoch a ich životoch ako niekto, kto ich naozaj pozná, či už ide o obyčajného človeka alebo bohatú celebritu a aj niekoľko epizód z obyčajného neobyčajného života svojho hrdinu v TRENICI približuje neuveriteľne pútavo. Škoda len, že je kniha tak krátka a podobne ako predchádzajúca pôsobí akosi nedokončene... Ale väčšia škoda je, že od neho toho nemáme preloženého viac.


ZA ROZCESTÍM je hodne zaujímavý literárny prípad.
Z obsahovej anotácie a doslovu by sa mohlo zdať, že ide o výsostne pornografickú literatúru. V skutočnosti je to iba príbeh s pornografickými scénami – hoci naozaj prepracovanými. Ďaleko viac priestoru je venovaného popisu literárneho sveta, v ktorom sa príbeh prevažne odohráva, vydavateľského biznisu a spisovateľského remesla - čo aj mňa spolu s precíznou psychologickou drobnokresbou zaujímalo omnoho viac, než čo ako dobre napísané sexuálne scény (Veď v skutočnosti súloží takmer každý, ale málokto píše knihy... takže čo je v knihe napokon zaujímavejšie? Zvlášť v dnešnej dobe, kedy je pornografia extrémne ľahko dostupnou každodennou súčasťou množstva životov je takéto vnímanie niekde úplne inde ako pred 20 rokmi...)
Diskusia o oprávnenosti alebo nevhodnosti sexuálnych scén v rámci príbehu by sa mala posudzovať aj na základe vyjadrení samotného autora, ktorý otvorene hovoril o tom, že chcel napísať román pornografický, pretože: "Erotika ma nezaujíma. Chcel som zistiť, či dokážem vytvoriť scény plné sexu, ktorých mužskí aktéri nie sú úchylní a ženy nie sú hlupane. Vôbec nie je jednoduché nájsť výstižné slovo, ktorému nechýba potrebná sila a neskĺznuť pritom k vulgárnosti."
A nutno povedať, že toto sa mu podarilo a nie je to tam pritom samotné ani samoúčelné. Práve naopak - je to exkluzívne napísaná, výsostná literatúra. Djian má pri všetkej hovorovosti, ktorú používa, naozaj vybrúsený štýl a pozoruhodnú formu, je to čítanie s totálnym pôžitkom.
Trochu alibisticky na mňa pôsobí skutočnosť, že román obsahujúci tvrdé pornografické scény pojednáva súčasne o spisovateľoch, ktorí píšu tvrdé pornografické scény a ešte o tom diskutujú, aké je ťažké napísať ich a ako to len málokto zvládne. Môže to byť irónia, môže to byť alibi – alebo proste len sebareflexívna črta, typická pre súčasný francúzsky román, prítomná u prekvapivého množstva doma aj v zahraničí najpopulárnejších autorov.
ZA ROZCESTÍM na prvý pohľad budí dojem, že je to záležitosť spriaznená s Houellebecqom – vyšla v dobe, kedy prichádzal jeho boom. Ale Djian je omnoho starší, písal vtedy už 30 rokov a mal za sebou aj obdobie slávy. Podobnosť medzi nimi je iba vonkajšia, Djian je omnoho prirodzenejší, ľudovejší a optimistickejší, jeho hrdinovia pôsobia aj v tých najväčších extrémoch ako skutoční ľudia. Hoci je veľmi sofistikovaný, nič takého ako Houellebecqova odtažitá a nadsadená intelektuálština z neho netrčí, zaujíma ho predovšetkým rozprávaný príbeh a jeho postavy, nie vlastné idey a názory.
Spoločnými črtami oboch autorov sú ale okrem akejsi provokácie a škandalóznosti aj budenie dojmu autobiografickosti a prepájanie fikcie a reality vrátane vkladania svojej vlastnej osoby do diela, čo sú v súčasnej literatúre záležitosti výsostne francúzske (spomeňme v tejto súvislosti napríklad aj Fréderica Beigbédera).
Kríženie extenzívnej sexuálnej aktivity osobitého, „problémového“ spisovateľa v kríze a prostredia vysokého showbiznisu ale inak silne pripomína aj americký seriál Californication.
Istým, neveľmi ladne vyriešeným problémom - s ktorým sa evidentne nevyrovnali komentujúci uživatelia - je motivácia a začiatok románu. Kto je vlastne Edita, rozprávačova manželka, ktorá mu nielen že schvaľuje všetky sexuálne excesy, ale dokonca ho k ním priamo nabáda ? Je to záhadná bytosť, o ktorej sa skoro nič nedozvieme – ale úvod románu ako aj anotácia nám jasne hovoria, že je po smrti. Jej vystupovanie v celom ďalšom románe je teda vysvetliteľné jedine tak, že si ju rozprávač iba vymýšľa, neschopný zmieriť sa s jej stratou. Inak to nedáva zmysel, ale autor čitateľovi toto pochopenie nijako neuľahčuje a svoju hru s chorou mysľou hrá až do konca, kvôli čomu dielo pôsobí akosi neuzavreto, nedokončene...


Matěj Hořava pokračuje po PÁLENKE vo svojom životnom putovaní (či úteku pred sebou samým ?) na stále podivnejšie miesta a v živom, rušnom hlavnom meste Gruzínska je rovnako melancholický ako v zapadnutých banátskych dedinkách... len, zdá sa, pije ešte omnoho viac než v Rumunsku... Impresie a silné ľudské príbehy, ktoré podáva a sprostredkováva, dýchajú človečinou a autentickosťou... ale z literárneho hľadiska je pre mňa poetika o dosť slabšia ako v jeho prvotine. Skôr to vnímam ako posun od úvahy a hlbokej poézie k náladovému záznamu a reportáži..


V dejinách slovenskej literatúry zakladateľská, ale aj v celkovom jej kontexte ojedinelá záležitosť. Ostatne podobne ako jej kontroverzný autor. Jednak talentovaný a veľmi ambiciózny chlapík, ktorý chcel ako prvý robiť rýdzo slovenskú literatúru v rýdzo slovenskom jazyku, no keď mu to vrchnosť zarazila, stal sa z neho značne zatrpknutý týpek, ktorý hrubo a hádavo osočoval bernolákovcov, ktorí sa snažili o to isté, čo on... Tak typicky slovensky - je nás málo, čo sa o niečo snažíme, ale rozhádame sa aj na tom... No ale späť k Bajzovi, respektíve jeho románu, prvému slovenskému dielu tohto typu. Napísal ho dosť mladý a musí sa mu nechať, že s literatúrou začal hneď vo veľkom štýle. Románom. A v jazyku, ktorým sa nepísalo. V prvom rade nutno uviesť, že pozostáva z dvoch častí, ktoré spolu absolútne nesúvisia - okrem hlavného hrdinu. Vymyslené to mal dobre - najprv čitateľa nalákať exotickým dobrodružstvom! Paradoxne pre dnešného čitateľa je skôr prvý diel ťažko čitateľný, tak veľmi klasické (či skôr klasicistické) a teda zastaralé je toto zapletené a pritom naivné putovanie po mohamedánskych krajinách s ťažkopádnym štýlom a sentimentálnym a ešte naivnejším ľúbostným príbehom. Druhý diel, hlavne tá jeho časť, ktorá sa odohráva na Slovensku (René mládenec totiž nie je Slovák, ako som si vždy myslel, ale zrejme Benátčan, ktorý k nám doputuje) je o dosť živším obrazom neutešených miestnych pomerov, vyobrazených chvíľami s veľkým humorom, až groteskne, ale neprestajne rúbajúcim do všeobecne rozšírených nešvarov, zadubenosti ľudu a ich zneužívania vrchnosťou svetskou aj cirkevnou. Táto kritika je taká ostrá, akú sa dovtedy a ani dlho potom nikto uverejniť neodvážil - a druhý diel Reného na to aj doplatil, keď bol sčasti protiprávne zhabaný cirkevnými cenzormi ešte v tlačiarni (takže ho dnes poznáme len vďaka zachovaným dvom exemplárom). Moje hodnotenie vyjadruje skôr úctu k Bajzovej odvahe, odhodlanosti a priekopníctvu než že by som si tak užil knihu ako dielo - dnes je to predsa len už záležitosť len pre vážnych záujemcov o dejiny literatúry alebo tých naozaj zvedavých, čo že je to ten "prvý slovenský román" vlastne zač.


Hoci je to ťažko aj predstaviť si, tretia časť Torakovej Kroniky temného dávnoveku je v súlade so svojim názvom ešte temnejšia, krutejšia a beznádejnejšia ako prvé dve... čo príjemne prekvapuje s ohľadom na to, že ide predsa len o mládežnícku sériu. Okrem toho je to od začiatku do konca, od prvej strany po poslednú, jediný akčný a nezastaviteľne sa valiaci príbeh, ktorý sa nedá prestať čítať, nie je ho kde prerušiť a odložiť na neskôr. Hoci som nepredpokladal, že by som neprečítal všetky časti, až pri tejto jazde mrazivou pustatinou a horúcim podzemím som začal byť naozaj nedočkavý ohľadom ďalších dielov, s čím ešte autorka príde a kam to dokáže ďalej posunúť...


U tejto knihy chýba sekcia "Časti diela". Tak dopĺňam: Viki a Kiki, Keď kvitli šibenice (balada), Poľahčujúce okolnosti, Cesta za bratom (metodologická poviedka), Slovenský poker, Boží hod, Prievan a tí druhí, V neznámom jazyku, Začínajúci evanjelista, Terra incognita. Plus Predslov alebo O ovciach a vlkoch a O teórií prózy (Doslov). Celé je to poriadne uletené, niekedy až príliš a tradičných poviedok ako takých tu nie je ani polovica. Prečítaš to ľahko a rýchlo, ale že by ma to nejako oslovilo, nemôžem povedať. Mitanovi nový, slobodnejší svet neprospel. Jeho osobitý vyšinutý humor a jemná hra s absurditou sa v šialenom svete kapitalizmu 90. rokov úplne vymkol spod kontroly. Síce to u neho možno až tak priamo nesúviselo s pádom komunizmu, ale každopádne pre jeho tvorbu tiež platí, že to, čo napísal za socíku, bolo o dosť zaujímavejšie ako väčšina toho, čo stvoril potom.


Ukážka absolútnej straty súdnosti nielen autora, ale aj nakladateľa, ktorý mu to vydal (zrejme ako zaslúžilému autorovi a kamarátovi). U NÁVRATU KRISTA sa nedá ani poriadne určiť, čo to vlastne je - či je to dielo prozaické alebo literatúra faktu, kniha spomienková, ezoterická, konšpiračná, historická alebo náboženská ? Od všetkého trochu a z ničoho poriadne! V tom chaotickom kompendiu by mohol byť ukrytý nejaký zmysel, známy ale iba samotnému pomätenému autorovi, pre ktorého jediného mohli mať tieto stovky strán špecifických súvislostí nejaký význam. Inu - Hľadanie strateného autora (2) pokračuje a popritom dokonalá ukážka toho, čo sa odborne nazýva blábolom.

Neslávny koniec Mitanu ako spisovateľa... - a možno aj ako človeka.
