martinaplum komentáře u knih
Táto kniha nie je len o tom, čomu majú deti dnešnej doby tendenciu podliehať, ale aj o tom, čo kvalitnejšie im namiesto toho dopriať. Páčilo sa mi, že je slovenská, praktická a zrozumiteľná. Ak ste sa rozhodli, že vaše deti od narodenia nebudú sedieť pred obrazovkou, ale budete im venovať čas pri knihách, hudbe alebo v prírode, tak sa v tomto rozhodnutí utvrdíte.
O tejto knihe sa tu uz popisalo tolko, ze je tazke nieco nove k tomu dodat. Napadlo mi snad len to, ze kiezby sa mi podarilo raz vychovat take uprimne, spravodlive a vnimave deti. Aby zaplakali vtedy, ked nezaplace uz nik iny.
Tato kniha je podla mna ucebnicovym prikladom toho, ked spojenie konkretneho miesta ako je vila Tugendhat s totalnou fikciou pribehu rodiny Landauerovych absolutne nefunguje. Vilu a jej skutocny osud poznam a je to pre mna tak zzite a prepojene, ze som mala problem na to pri citani knihy pozabudnut a uzit si nepochybne kontroverznejsiu Mawerovu fikciu.
Ani samotny pribeh za vela nestal. Nema sancu ohurit ma tak nakoncentrovana porcia nevery, nejednoznacnej orientacie, sexu a miestami az prihluplych nahod. Nepomohla tomu ani dost naivna a plytka resers ceskych realii.
Od Leny Dunham, osobnosti, ktoru obdivujem napriklad pre jej odvahu byt realisticka v mojom oblubenom seriali Girls, som cakala ovela viac ako vypocet kvanta one-night-stands a inych podobne plytkych zazitkov. Pacila sa mi cast o drzani diet, ale na lepsie hodnotenie to nestaci. Skoda. Ale ostanem verna roznym rozhovorom s nou :-)
Krasne pribehy s naznakmi mojho oblubeneho McEwanovskeho znepokojenia. Neviem, ci by som vsetky precitala malym detom.
Chcela som vyskusat nieco zo, nazvime to, sucasnej ceskej tvorby. Oskar a prihody rozvedeneho tridsiatnika sa javili ako celkom slubny namet. Vo vysledku to nakoniec boli take podivne avantyry s naivnymi alebo hlupymi zenami bez pointy, niekedy stopnute akonahle som zacala tusit naznak deja. Nepomohlo ani postupne davkovanie knihy pocas niekolkych tyzdnov, ktore vyplyva z jej poviedkovej formy. Slabe.
Kniha ma vie zaujat z dvoch dovodov: bud preto, aky ma dej alebo preto, akym jazykom je napisana. A ked sa oba dovody stretnu v jednej knihe, zavislost je na svete. Eugenides je nenormalny atmosferik, dnes vecer som sa vo vani pristihla pri uvahe, ci to portske v pohari, ktore si upijam pri citani, by malo vo vode rovnaku farbu ako Ceciliina krv. Bola som tam s nimi cely cas.
Ked sa povznesiete nad vsetky nechutnosti a prestanete riesit preco si napriklad niekto len tak povytrhaval nechty alebo poodrezaval prsty, ruky, penisy... ste pripraveni zacat nachadzat Palahniukovo posolstvo, ktore spociva v niecom uplne inom, ako v kritike spolocnosti. A pamatajte, ked raz niekto Palahniukovi nadaval do nihilistov, on prehlasil, ze je romantik a ja mu to celkom verim :)
Knizka sa cita sama, su tam klasicke Palahniukoviny a podla mna je aj ustredny pribeh spajajuci poviedky celkom zaujimavy a silny, takze ma bavilo si to prestriedavat s poviedkami.
Moje naj poviedky: Exodus a Schranka besu a celkovo Cassandrin pribeh.
Ked som sa po asi 150 stranach zmierila s tym, ze bud to pod McEwanovym menom napisal niekto iny alebo sa proste McEwan sam kamsi inam posunul, tak ma pribeh zacal velmi zaujimat a zaver ma dokonca aj mierne znepokojil a moje citatelske poziadavky boli naplnene.
Ale ten McEwan, ktoreho mame radi pre jeho typicky styl, to nie je. Preto by som touto knihou pri objavovani jeho tvorby nezacinala.
Po McEwanovi siaham väčšinou ani nie kvôli deju jeho kníh, ale pre jeho typický štýl písania. V tomto prípade ma však naopak viac zaujímalo, kedy sa na nesympatického Bearda zosypú všetky jeho dávne hriechy, ako štýl, akým bol román napísaný. Chýbali mi detailné popisy, uvažovanie, prevládnutie formy nad obsahom a taký ten znepokojivý pocit, ktorý vie autor vo mne vyvolať...jednoducho takmer všetko, pre čo sa McEwan dostal medzi mojich obľúbených autorov.
Samotný román ale nie je zlý, len to nie je typický McEwan, vlastne to vôbec nie je McEwan.
podla slov pani z kniznice, tato knizka bola naposledy pozicana pred 18 rokmi...kym som neprisla ja a nehrabala som sa pol hodinu v prachu za regalom, aby som vtedy este nic netusiaca vylovila, podla mojho skromneho nazoru, klenot absurdneho humoru, ironie a karikatury.
priklanam sa ku vsetkym pozitivnych hodnoteniam, ktore tu padli.
Genialna kniha. Narocni citatelia, ktori maju radi detailne (ale nie nudne) rozpitvanie kazdej myslienky a cinu postav a radi si nad knihou zauvazuju, si urcite pridu na svoje. Pre mna McEwanov styl pisania v jeho doteraz najkoncentrovanejsej a najdokonalejsej podobe.
Osobne ma az tak nezaujimal jedinec trpiaci chorobnou posadnutostou, ako erozia lasky medzi dvoma dovtedy stastnymi a spokojnymi manzelmi. Perfektne.
Silo sa zo zaciatku ukazovalo ako velmi slubny postapokalypticky pribeh. Zo samotnej myslienky zivota v podzemi sa ma zmocnila prijemna uzkost a tesila som sa na zapletku.
Nakoniec u mna ale prevazili negativne dojmy - autor az prilis sebavedome zlikvidoval vacsinu postav, pribehu v druhej polovici dochadzal dych a zaver neviem pomenovat inak ako dojazd zo zotrvacnosti. Skoda.
Jednu hviezdu vo svojom hodnoteni davam za (pre mna) vydarenu obalku knihy, aj ked si samozrejme uvedomujem, ze dolezitejsi je obsah.
nazor na tuto knihu mi uplne zmrzacil film, ktory som videla pred tym, ako som zacala citat. preto nehviezdickujem.
zivago nie je lovestory, zivago je o cloveku, ktory velmi intenzivne vnima zivot so vsetkym, co mu priniesol. nie je idealista, ani hrdina, obcas ho to zlomi, ale potom pokracuje vo vnimani toho zivota o to intenzivnejsie.
V živote som nedočítala len 2 knihy: Mein Kampf a 50 odstínů šedi. A neplánujem to zmeniť.
Neobyčajne zostavený tematický sprievodca, ktorý na rozdiel od tých klasických, čo nasekajú o daných miestach naraz celý ich historický vývoj, ponúka krátky výsek z dejín, ktoré dané miesta v Brne prežili počas 6 rokov Protektorátu. Okrem toho obsahuje svedectvá pamätníkov, príbehy, fakty, zaujímavosti, čísla.
Knihu som si kúpila, pretože som chcela spojiť historické obdobie, ktoré ma zaujíma, s mestom, kde študujem a budovami, okolo ktorých denne chodievam. Účel určite splnila - odteraz budem na Kounicovi koleje, Špilberk, či bývalú Lekársku fakultu vnímať trochu inak.
fascinujúca kniha od prvej do poslednej vety. dokonale zvládnuté všetky úskalia rozprávania zložitého viacgeneračného príbehu. nadprirodzené javy a zvrátenosti mi prišli v Marquezovom podaní ako tá najprirodzenejšia vec na svete. názov perfektne zodpovedá obsahu knihy a skryto sa prejavuje na všetkých stranách až do výborného konca, ktorý to celé krásne uzavrie.
ešte 2 postrehy k čítaniu: rodokmeň fakt pomáha (ja som si aj škrtala postavy, ktoré už boli po smrti) a medzi čítaním si nerobte dlhšie ako párdňové prestávky, pretože dej je natoľko komplikovaný, že sa to dá veľmi rýchlo zabudnúť.