Mimir komentáře u knih

Kniha má obrovský potenciál dotknúť sa každého špecificky a preto nie je univerzálne/objektívne Tao vysvetliteľné - pretože má 6 mld. vysvetlení.

1 04.08.2018

Autor hneď v úvode upozorňuje čitateľa na špekulatívny charakter tejto práce a dodáva, že teórie sú postavené z väčšej časti na pravdepodobnostiach, než na dobových prameňoch. Tomu sa nemožno čudovať, bavíme sa tu predsa o rokoch cca 1350 BC. Napriek tomu Sigmund Freud v atypickej roli historika podľa mňa zvládol zozbierať veľký počet fragmentov a vyskladať aspoň čiastočnú mozaiku exodusu a Mojžišovej osobnosti. Veľká epocha židovských dejín a práve Achnatonova kapitola v dejinách faraónskeho Egypta pôsobia aj na mňa ako možná paralela, či už prostredníctvom zrodenia dobového monoteizmu alebo chaosu, ktorý mohol zrodiť udalosti exodusu. Freud sa pokúša priblížiť aj osobu Mojžiša vrátane jeho pôvodu, čo vzhľadom na nedostatok prameňov zvládol v rámci možností obdivuhodne.

1 27.07.2018

"Človek je vždy niečím viac, než si o sebe myslí. Nie je tým, čím je navždy, ale je cestou; nie je len pevne stanoveným prežívaním, ale je stanoviskom možností vďaka slobode, prostredníctvom ktorej vo svojom konaní rozhoduje, čím je."

1 19.07.2018

Neviem, či to bol len môj dojem, ale mal som celý čas pocit, že Exupéry obratne skoncipoval svoju "Červenú knihu". Koncept mi výrazne pripomínal štylisticky aj sémanticky Liber novus C.G. Junga.

1 05.07.2018

Dávam tri hviezdy len z úcty k autorovi, ostatne za obsah by som dal asi dve. Neuveriteľne vábivý názov prisľubuje analýzu tém aktuálnych obzvlášť dnes, v dobe kedy filmový priemysel chrlí jeden úspešný balast za druhým (Avengers, Thor, Hulk, Ironman, Suicide squads etc.) Tie sa však tešia obľube, pretože ponúkajú archetyp hrdinu ako odpoveď na pandémiu menejcennosti dnešného človeka. S nádejou obohatenia, siahol som po tomto spise, práve kvôli spomínanému fenoménu, avšak ilustrácie odpovedali názvu knihy viac ako text - výklad sna miss Frank Millerovej, ktorý sa obskúrne a rozvláčne naťahuje na celú knihu.

1 11.06.2018

Kto očakával profánnu autobiografiu, nepochopil bojovný odkaz proti konformite Friedricha Nietzscheho. Ironicky mi napadá obsah zhrnúť do slov "Óda na pokoru". Nemyslím, že vrchol splynutia s Ideálnym JA je u Nietzscheho názov kapitoly - Prečo som taký múdry, ešte viac ma totiž pobavil úsek, kde polemizuje nad tým, že budúce generácie pravdepodobne založia dokonca katedry, ktoré sa budú venovať analýze jeho magnum opus - Tak vravel Zarathustra - tu už cítiť progresívnu paralýzu snáď aj na mozgu.

1 07.06.2018

V mojom prípade to bola práve táto kniha, ktorá odštartovala záujem o sebapoznanie a sebakritiku. Pre jej jednoduchosť by som odporúčal vykročiť na cestu filozofie práve ňou. Ona ma ďalej nasmerovala k stoicizmu (Seneca, Aurelius, Epiktétos), pretože sama obsahuje intrapersonálnu etiku - teda sebanápravné myšlienky a úvahy.

1 13.05.2018

Z tvorby Anthonyho de Mella je cítiť jedna veľká ašpirácia. Zbúrať jednotlivé teologické monopoly na pravdu (kresťanský, budhistický, islamský etc.) a zamerať sa na intrapersonálnu cestu k vlastnej viere. Eklektická koláž príbehov, kde univerzálna postava "Majstra" v sebe skrýva kňaza, rabína, brahmana je latentným zobrazením spomenutej vízie autora. Zopár myšlienok:

"Na nerodiaci strom nikto kamene nehádže!"
"Neobmedzujte deti tým, čo ste sa naučili vy, narodili sa do inej doby!"

1 08.05.2018

Okrem iných, je dnešným problémom aj fakt, že pribúda učených a ubúda múdrych. Aký rozdiel je medzi nimi dokonale zodpovedá autor: "...učenosť smeruje do šírky, múdrosť do hĺbky. Múdry má zrak pre bytostné hĺbky života." A ďalej dodáva: "...človek sýty vedomosťami je domnelým poznaním pyšný a stráca bázeň pred nekonečnosťou pravdy. Pretože každé poznanie, ktoré sme dosiahli, ukazuje nad seba do nekonečnosti."

1 22.04.2018

Asi prvá kniha z filozofie, ktorej dávam 5 hviezdičiek napriek tomu, že som sa ku knižke odhodlal bez znalosti autora. V úvodnej kapitole autor píše: "Ak je teda pravda len jedna, ako je možné byť tolerantný k mnohým rozmanitým názorom?" a Max Kašparú odpovedá: "Človek dnes nahľadá pravdu, hľadá názor a cesta múdrosti vychádza z troch koreňov - vedomosť, skúsenosť, zrelosť a vedie k jednému cielu - k pravde."

1 26.03.2018

Neuveriteľná kniha (koniec koncov ako mnohé z edície Kolumbus). Niektoré myšlienky, ako napr.: bradavice sa dajú odstrániť hypnotickou sugesciou (podložené štúdiami) alebo mitochondria ako autonómny organizmus žijúci v symbióze s bunkou a nie jeho organela, sú jednoducho akousi skvostnou cytologickou prózou 20. storočia.

1 26.03.2018

Pri tejto knihe som musel zápasiť sám so sebou, pretože som mal veľký problém ostať pri jednom príbehu na deň, ale spätne musím povedať, že je to tak správne - aj keď originalita príbehov navádza na zhltnutie knihy. Vyvarujte sa toho!!! :) Prinesie Vám to ovocie!

1 14.03.2018

Epos bájnej Sparty je jedným z tých, po ktorých rád siahne ktokoľvek, kto chce dnes vyzdvihnúť hodnoty ako odvaha, disciplína, sloboda, či vytrvalosť - sú to nesmrteľné symboly mesta, po ktorom dnes už nájdeme len zopár vykopaných základov. Cartledge odviedol úctivú prácu. Zachytiť komplexne dianie Peloponézu v období tak rušnom, vyžaduje nie len akýsi cit pre orientáciu v prameňoch antických historikov, ktorí často krát (koniec koncov ako aj Cartledge sám) pokrútia pravdu smerom k vlastným predstavám a prianiam, ale aj riskantný odhad a odvahu predložiť pravdepodobnejší vývin udalostí. Autor čitateľa "otcovsky" sprevádza a upozorňuje ho vždy, keď cíti Hérodotovu, či Thúkydidovu prílišnú domýšľavosť, či zámernú snahu Spartu haniť. Vtedy rád prechádza do role akéhosi obhajcu Spartských "tradícií" a naopak útok vracia útokom, konkrétne na "zradné" Athény. Nedá sa však rozhodne povedať, že by bola Sparta v tejto knihe predstavená len "pro-spartsky". Čitateľ musí často krát poopraviť svoju predstavu, ak ju vystaval na filme 300, bitka u Thermopyl alebo inom, komerčnejšom prameni. Dozviete sa napríklad, že Sparta nebola bezdôvodne prepočutá, pri žiadosti o pomoc v snahe postaviť sa Peržanom pri Termopylách. Mestské štáty mali ešte v živej pamäti absenciu Sparty pri Maratóne. Dospievanie spartských junákov v agogé nebolo zavŕšené heroickým prežitím v divočine a zabitím divokej šelmy, ale zákerným zabodnutím dýky do chrbta vyhliadnutého heilóta, cudzinca žijúceho v sparte bez práv (otroka). Snáď najsmutnejšou pravdou, ktorá otriasa legendárnym odkazom Sparty, je porážka Athén za perzské peniaze.
Koniec Sparty bol záležitosťou v mnohých ohľadoch komplexnou (Sparta viac menej generačne vymrela), je však ťažké ignorovať v celom tom dianí, akúsi tvrdohlavú závisť voči napredujúcim Athénam, ktorú Sparta pomerne neobratne skrývala za politiku "opaku". Demokracia = tyrania, filozofia = výcvik, sloboda = otroctvo, liberalizmus = konzervatizmus, námorná sila = pešie vojsko. Rozsúdiť dnes s odstupom času týchto rozhádaných "dioskúrov" spravodlivo nemožno, každý z nás si vie odpovedať, stojac v Korintskej úžine, či by vykročil skôr na juh, k odvahe, alebo na sever, k múdrosti.

Ak Vás teda, podobne ako mňa, zaujíma, kam akosi pozvoľna mizla "továreň" na najlepších vojakov zlatej antiky, siahnite po tejto knihe.

15.08.2023

Lahôdka! Autor zvládol s bravúrou a ľahkosťou napísať útlu knihu o impozantnej epoche Ruska, na čele s impozantnou osobnosťou. Alebo?

Každá ďalšia prečítaná strana ma vracala späť v čase do ľavíc gymnázia na hodinu dejepisu, kde práve počúvam o cárovi Petrovi I. najväčšom z veľkých, ktorý nemal rovného v múdrosti, odvahe a dobrote. O značnej miere "romantiky" v provizórnych učebniciach dejepisu sa rozpisovať nebudem, ale i tak som tušil, že to asi až také jednoznačné nebolo. Dejiny píšu mocní (víťazi) a nie mozole zbedačeného ľudu, ale Švankmajer dokázal, že to nie vždy tak musí byť. Akoby vypočul ruských kozákov, remeselníkov a roľníkov a až potom vykročil na cesty s cárom, aby vypočul i jeho pohľad. Tak sa bez zbytočných okolkov dozvedáme, že že väčšina reforiem "veľkého reformátora" bola nepremysleným a nestabilným rozmarom obkukaného, z cesty po Európe. Násilné vtesnanie západného "štýlu" nemohlo v zaostalej Rusi fungovať a cár ako reformy vyhlasoval, tak ich jedným dychom obmeňoval, či dokonca odvolával. Je však potrebné dodať, že Petrovi nemožno uprieť vôľu a iniciatívnosť, s ktorou chcel zmenšiť priepasť medzi svojim impériom a západnými mocnosťami snáď vo všetkých ohľadoch - od vojenských až po remeselnícke.

Vždy som si myslel, že Napoleon bol prvý Európan, ktorý tak fatálne podcenil "nekonečnosť" Ruských pláni a nezvážil to ako možné riziko pri výprave pokoriť Moskvu. Vďaka tejto knihe viem, že prvým nebol a mal rozhodne venovať viac pozornosti svojmu rovnako neúspešnému predchodcovi, švédskemu kráľovi Karolovi XII. Ako nám však neskôr ukázal aj Hitler, história nás učí, že sa z nej ľudstvo nikdy nepoučí.

30.07.2023

Jedinečný príbeh z obdobia "kolonizácie" (rozumej systematické a násilné vytláčanie amerických indiánov bezhraničnými spôsobmi, ktorého motorom je chamtivosť už "kolonizovaných" a teda "civilizovaných") severného kontinentu, ktorý rozpráva doktorovi Jamesovi, pozornému poslucháčovi a zapisovateľovi samotný hrdina a aktér hlavnej roly - John Tanner. Chlapec unesený skupinkou Odžibwejov prichádza k situácií, kedy sa jeho život pomocníka na rodinnej farme stáva bojom o prežitie, bez toho, aby sa ho život spýtal, či je pripravený. Zápisky som čítal s nehynúcim záujmom, bárs po určitom bode nadobudol popis udalostí rutinný rozmer - lov (úspech= pár dní pokoj/neúspech= hlad), spoločná výprava proti Siuoxom (úspech= náčelníci sa nepohádali prvý deň/neúspech= výprava sa rozpadla hneď prvý deň), pomsta, presun od jedného jazera k druhému atď. Nie je to myslím chybou štylistickou, sú to opakujúce sa kontúry presne toho, čo Tanner desaťročia prežíval. Pri tomto rozprávaní som si uvedomil, že používané slovné spojenie "drsná préria" je viac, než len opis ekosystému. Drsný bol spôsob indiánskeho života, bojovania, oplácania nespravodlivostí, hlad po pomste, zákernosť - jednoducho štýl života. Neboli to akýsi pomaľovaní "rudoši", pobehujúci okolo symetrických postavaných te-pee. Tannerov život Vás privedie k pochopeniu ich kultúry veľmi blízko a preto ďaleko prevyšuje zdroje charakteru antropologickej štúdie. V čo indiáni verili, v čo naopak nie, ako premýšľali, čomu prikladali vážnosť, čím opovrhovali, v čom boli tak odlišní a v čom navlas nám rovnakí, aj to všetko tu pozorný čitateľ postrehne. Hodnotím veľmi vysoko!

21.05.2023

Keď mu Spoločnosť analytickej psychológie predložila zozbierané spisy obohatené o jeho životopis, vyslovil Carl Gustav Jung po ich prečítaní nádhernú myšlienku: "Chvála Bohu, že som Jung a nie jungián! Toľké klamstvá!"

Myslím, že v tejto knihe nespoznáme Editu Steinovú, skôr akúsi úctu k tejto osobe, ktorá vyplývala z jej nadania, vytrvalosti a odvahy. Obdiv, ktorý prechovávali k jej činom a slovám súčasníci jej životnej cesty. Problém je, že Edita v celom tom kompiláte úctivých memoárov pôsobí ako dokonalý ideál ľudskosti, ktorý nepripomína človeka s jeho "errare humanum est". Ak siahnete po prameňoch napríklad o jej súčasníčke Simone Weill, ktorá mi je v mnohom sympatickejšia, nájdete mnoho ľudského - strachu, previnení, pochybení, životných nemotorností. Editu vykresľujú priatelia a blízky samozrejme bez zreteľu na to ľudské - je to škoda. Keď čítam napríklad vynikajúci životopis Štefánika od Banáša, v mojich očiach Štefánik ešte viac rastie, keď vďaka autorovi zisťujem, že mal práve tak nedostatkov ako kvalít.

29.04.2023

Zbierka esejí, na ktoré už dvadsať rokov sadá prach pokroku, a napriek tomu nachádzame aktuálnosť snáď v každej druhej úvahe. Valná časť knihy, začínajúc hneď z úvodu, je venovaná autorovej poznávacej ceste do Číny a tak podobne ako štruktúra Leprosária je ovplyvnená Tibetom, tu to je najväčší tiger Orientu, mocná a podmanivá Čína. Priznám sa, že tieto cestopisné pamäťové "flashbacky" ma nezaujali a prešiel som ich len tak akosi mimochodom. Autor v nich nedokázal tak plnohodnotne prejaviť svoj jedinečný a nenapodobiteľný štýl uvažovania - tzv. "Komárkovský dych vyrážajúci balast!" Tým chcem popísať tvorivý spôsob pána profesora ako - ...už má čitateľ pocit, že to súvetie nikdy neskončí, už si nie je istý, či vôbec ešte má niť, už starostlivo očakáva pointu a obzerá sa po konci vety a keď to úmorné zápasenie vydrží, dostaví sa tak prenikavé pochopenie, navyše často dochutené originálnou iróniou!
Záber prehľadu je u autora takmer bezhraničný a niečo málo tu pre seba nájde tak biológ ako psychológ, či cestovateľ.
Dobrú esej od tej "menej" dobrej ľahko rozlíšime pomocou životnosti. Tá dobrá je imúnna voči tesákom času a neprestáva oslovovať aj po dátume spotreby, zatiaľ čo tá menej dobrá sa spotrebuje s odznením problému, na ktorý poukazuje. Tak si vysvetľujem fakt, že dodnes rád siahnem po Montaigneho Esejách, či Simmel-ových, Bacon-ových alebo Thoreau-ových. Prof. Komárek nepíše eseje s obmedzenou platnosťou, šteklia a dráždia ducha v "každom počasí" a každom období. Sú ako Tomáš Morus - for all seasons. Je to však sýta a hutná porcia, ktorá Vám nedovolí zhltnúť ju na jedno posedenie. :)

08.04.2023

"Viete nad čím najviac žasnem?" hovorí Napoleón Fontanesovi. "Nad schopnosťou sily niečo vybudovať. Na svete sú len dve mocnosti: šabľa a duch. Šabľa časom vždy duchu podľahne."

Ako vidno, dobyvatelia občas podľahnú trudnomyseľnosti. Za toľko domýšľavej slávy je treba občas niečo zaplatiť. Lenže čo pred sto rokmi platilo o šabli, už dnes tak úplne neplatí o tanku. Dobyvatelia bodovali a po rozorvanej Európe sa na celé roky rozhostilo chmúrne ticho bezduchých miest. V dobách ohyzdných vojen o flandri snáď holandský maliari mohli maľovať kohúty u nich na dvore. Podobne sa zabudlo na storočnú vojnu, avšak v hoc ktorom srdci ešte žije orácia sliezskych mystikov. Ale dnes je všetko inak, maliar aj mních musia narukovať: cítia so svetom spolupatričnosť. Duch stratil svoju bohorovnú sebaistotu, ktorú mu priznal aj dobyvateľ."

06.10.2022

Sartre dokázal fenomenálne vyjadriť v jednom dialógu kráľa s všemocným ťaživú myšlienku zodpovednosti k slobode..

Jupiter: Hovorím ti, že som Ťa stvoril k obrazu svojmu. Obaja vládneme rádom, ty v Argose, ja vo svete, a naše srdcia ťaží rovnaké tajomstvo.
Aigisthos: Ja nemám žiadne tajomstvo.
Jupiter: Máš. Rovnako ako ja. Bolestné tajomstvo bohov a kráľov: že ľudia sú slobodní. Sú slobodní, Aigisthos. Ty to vieš, a oni to nevedia.
Aigisthos: Hrom do toho, keby to vedeli, zapálili by mi palác zo všetkých štyroch strán. Pätnásť rokov už hrám komédiu, aby som im tú moc zakryl.

Jupiter: Sto tisíc rokov už tancujem pred ľuďmi. Pomalý a pochmúrny tanec. Je treba, aby sa na mňa dívali: kým oči upierajú na mňa, zabúdajú vidieť sami seba.
Aigisthos: Hrôza!
Jupiter: Daj zatknúť Oresta a Elektru!
Aigisthos: Sú nebezpeční?
Jupiter: Orestes vie, že je slobodný!
Aigisthos: Vie...že je slobodný! Nestačí teda dať mu okovy. Slobodný človek v meste je ako prašivá ovca v stáde. Mocný Jupiter, prečo teda váhaš a nezasiahneš ho bleskom?
Jupiter: ... Aigisthos, bohovia majú ešte jedno tajomstvo.
Aigisthos: Čo mi chceš povedať?
Jupiter: Keď raz sloboda v duši človeka prepukne, bohovia už proti takémuto človeku nič nezmôžu. To je už ľudská záležitosť: záleží na ostatných ľuďoch - iba na nich - či ho nechajú, alebo zahrdúsia.

17.09.2022

Neostáva mi než skonštatovať, že kniha funguje...nie v zmysle edukácie a kvalitného podania vecných informácií k problematike, ale skôr v implikácií manipulácie do praxe. Predný obal na štýl farebnej pohromy mi našepkával, aby som knihu jednoducho odložil s tým, že určite zase raz pôjde o ten typ knihy konzekventnej vedy a la americkí vedci - Maria Konnikova (Myslite ako Sherlock Holmes) Angela Duckworth (Húževnatosť), ktorí síce predstavia nejakú zaujímavú myšlienku, ale kvôli 5-tim stranám im nik knihu nevydá, takže hurá mlátiť slamu."Medzinárodný bestseller" - ďalší varovný indikátor, ktorý hovorí jasnou rečou. Nekupuj! Ale potom...pozrel som sa na autora. Jeho curiculum vitae na mňa zapôsobilo - človek erudovaný a súčasne praxou podkutý, to musí byť naozaj dobrá kniha. Tu zafungoval efekt "autority" a titulov. Ani neviem vlastne kam knihu zaradiť, pretože odborná nie je, populárne náučná? Je napísaná tak rušivým žargónom, že miestami som mal dojem, že bola písaná pre prvý stupeň základnej školy - možno z toho niečo usudzovať na americkú populáciu? Ku kladom možno určite zaradiť širšie povedomie o rôznych zaujímavých experimentoch vrátane tých významných ako bol napríklad Milgramov. Záverom teda neviem, či chcem knihu niekomu odporúčať, ostávam v tom na pochybách.

26.07.2022