mirkoczentovic komentáře u knih

Kniha o tenkej hranici medzi genialitou a šialenstvom, obdivom a zhnusením. Parfém ponúka obrovský priestor na emócie. A tak, ako každý z nás má svoju charakteristickú pachovú stopu, tak zrejme u každého prevládnu po prečítaní trochu iné pocity.

Svojím spôsobom odpudivá, ale napriek tomu (alebo skôr práve preto?) vo svojej podstate krásna kniha.

9 10.02.2018

Jedna z nie tak veľa kníh, ku ktoým sa príležitostne vraciam a v knižnici má svoje čestné miesto (slovami Palivca "Mouchy na ní neserou"). Okrem samotného Švejka som si veľmi obľúbil aj množstvo viac či menej iných postáv - feldkuráta Katza, poručíka Duba či už spomínaného Palivca.

Vtipné historky, ktorých má vždy Švejk naporúdzi nepreberné množstvo, spolu s prepracovanou charakterovou komikou (feldkurát Katz, poručík Dub a pod.) vytvárajú výnimočné dielo.

Za pozretie stojí i film (presnejšie, oba diely), ale hoci Hrušinského výkon nemá chybu, na knihu v mojich očiach nikdy mať nebude - množstvo drobných príbehov totiž logicky muselo ustúpiť časovo obmedzenej stopáži. Preto ak si chcem niekedy pripomenúť Haškovo majstrovské dielo, siahnem výlučne po knihe.

8 08.12.2017

Vojnové dielo, v ktorom sú "tiché" scény ďaleko od zákopov ešte silnejšie než rinčanie granátov a syčanie plynu.

7 02.11.2018

Kniha o vojne, ale aj o ľudskosti. O smrti, ale aj o živote. O drobných krádežiach, ale aj o bezmála čarovnej sile kníh. Každý si v nej nájde to svoje.

A pokiaľ ide o niektorými kritizované "žmýkanie emócií", je namieste otázka: Ktorá kniha zo súdka beletrie (alebo akékoľvek umelecké dielo) z nás žiadne emócie nežmýka? Osobne som sa necítil o nič viac "žmýkaný" než v prípade ostatných kníh.

6 06.04.2018

Pre všetkých fanúšikov veľkých šedých buniek malého Belgičana a jeho autorky prakticky povinnosť. :-) Punc zážitku dodáva dielu okrem iného aj jeho grafický dizajn. Chválim aj veľkosť písma, síce naťahuje knihu do hrúbky, ale o to pohodlnejšie sa mi čítala.

Pokiaľ ide o samotné poviedky, časť som už poznal (predovšetkým z filmového spracovania s Davidom Suchetom). Rovnako ako romány, aj poviedky však pri dramatizácii prešli drobnými obmenami, navyše v knihe sa nájde aj dosť veľa "neošúchaných" príbehov, takže ani znalci Poirota sa nudiť nebudú. Rozhodne sa však pobavíte viac, ak jednotlivé filmové spracovania nepoznáte.

Jediné, čo by sa zbierke azda dalo vytknúť je, že na dvoch alebo troch miestach sa vyskytne príbeh, ktorého šablóna sa bezprostredne v ďalšej poviedke s mierne pozmenenými postavami či rozsahom opakuje (napr. krádež vojenských plánov či guľka, ktorá trafí gong a zmení načasovanie večere), zopár poviedok tak stratilo napätie a mal som pocit, že sú v knihe jednoducho navyše.

5 12.12.2017

Autorka sa zrejme o čo najrealistickejšiu zápletku snažila tak urputune, až mi to prišlo absolútne nereálne.

Prekážalo mi to, čo už viacerí zmienili - časté opakovanie toho, čo už bolo vypovedané a tláchanie + niekoľko logických dier.

4 04.01.2020

Skvelé prepojenie ľúbostného príbehu s vykreslením spoločenskej situácie v medzivojnovom Nemecku. Kniha je samozrejme veľmi smutná, ale dezilúzia je čitateľovi dávkovaná spočiatku len relatívne poskromne a dej pozvoľna graduje až k tragickému finále.

Nemožno zabudnúť na Remarquov cit pre vykreslenie postáv. Z pomerne slušného množstva ma však skôr než tie hlavné (Robert, Gottfried, Otto, Pat) zaujali predovšetkým vedľajšie - konkrétne Ferdinand Grau a Hasse. Najmä bez druhého menovaného by svedectvo o jednej zúfalej ére stratilo veľa zo svojej sily.

4 18.12.2017

Solídny nápad, dlhé rozjímanie (nanajvýš svojského) rozprávača ma však ani nebavilo, ani neprinútilo k zamysleniu, ani vo mne nevyvolalo žiadnu emóciu.

PS: Prekladateľka si pri tejto knihe takisto vybral slabšiu chvíľku. Neovládam angličtinu natoľko, aby som si z nej dovolil prekladať, ak sa však v anglickom texte vyskytne slovko "billion", znamená v slovenčine (aj v češtine či nemčine) "miliarda", nie "bilión", ako prekladateľka chybne preložila. Celosvetová populácia tak skoro totiž bilión nedosiahne, to by sme sa museli rozmnožovať nielen pohlavne, ale aj vegetatívne...

3 23.01.2020

Môj druhý Nesbo. Knihu som čítal až po Pancierovom srdci, dokonca s minimálnym odstupom, veľmi mi to neprekážalo, ostatným to však príliš neodporúčam, keďže vďaka jednému slovu z Pancierového srdca som identitu Snehuliaka odhalil podstatne skôr než Harry Hole. :-)

Bavilo ma však odkrývať motív i celé pozadie príbehu, takže som sa rozhodne nenudil. Samotná výstavba deja je veľmi podobná Pancierovému srdcu (brutálne vraždy, niekoľko zásadných zvratov, femme fatale v osloskom policajnom zbore, akčný záver). Nebyť tejto takpovediac identickej šablóny, hodnotil by som zrejme plným počtom, pretože tentoraz som v zásade spokojný. Snehuliakovi totiž pasuje podstatne lepšie než Pancierovému srdcu.

3 10.01.2020

Len ťažko možno pri čítaní a hodnotení neporovnávať túto knihu s Tromi kamarátmi (spomenuli ste si pri spolujazdcovi Hollmannovi na Patrice Hollman?). Je to nepochybne skvelé dielo, ale tým, ktorí pred ním už čítali Kamarátov, v ňom zrejme čosi bude chýbať.

Kým Traja kamaráti okrem lásky, života a smrti podávajú aj mimoriadne silné svedectvo jednej éry, Nebo nepozná obľúbencov rieši "len" otázku života a smrti, ale nemenej brilantným spôsobom.

Prvých zhruba 50 strán knihy na mňa pôsobilo ako kópia Troch kamarátov, no po odchode Lillian zo sanatória nadobúda dielo úplne iný, nový rozmer a obsahuje množstvo skvelých myšlienok hodných zapamätania.

Znovu ma veľmi zaujali vedľajšie postavy, konkrétne všetečný pumpár Hubert Göring a strýko Gaston.

„Nie vždy robíme to, čo je správne, synak,“ povedal, „aj keď to vieme. V tom niekedy spočíva čaro života, chápeš?“

3 28.12.2017

Veľmi príjemný pomníček najslávnejším pretekom sveta.

Tour de France je téma, ktorej spracovanie by vystačilo aj na niekoľko tisícok strán, takže autori tohto diela museli bojovať s dilemou, čo spomenúť a čo vynechať. A popasovali sa s ňou veľmi dobre, keďže na svoje si v knihe príde cyklistický laik i skalný priaznivec.

Okrem samotného obsahu však kniha ponúka aj výborné grafické spracovanie - je veľmi pestrá, no zároveň neruší.

3 16.12.2017

Čo je vlastne šach, prečo jeho čaru podliehajú generácie a ako môže zmeniť náš život? Na všetky tieto otázky (a mnohé ďalšie) dal Zweig touto knihou azda tú najelegantnejšiu a najvyčerpávajúcejšiu odpoveď. Kráľovská hra je však len javiskom pre jedinečnú sondu do duše dvoch diametrálne odlišných mužov.

Autor mi nedovolil knihu zatvoriť. Dojem z tohto diela vo mne pretrval určite dlhšie vtedajšia plavba z USA do Argentíny. :-)

Pre šachistov povinnosť, pre laikov viac než len rozptýlenie. Jazykovo podkutým čitateľom odporúčam siahnuť po nemeckom origináli, slovenský preklad oproti nemu pokrivkáva (český je však na tom možno lepšie).

3 07.12.2017

Kto očakáva klasickú detektívku, môže byť sklamaný. Kto očakáva triler, sklamaný bude určite. Skoro obyčajná rodina je veľmi podareným mixom krimi a psychologického románu. Pátranie po páchateľovi je v tejto knihe až na druhom mieste.

Čo všetko sa ukrýva v na prvý pohľad bezchybnej rodine? A ako s tým zamáva "mimoriadna udalosť"?

2 28.03.2020

Keďže sa zaujímam o nemeckú televíznu tvorbu, Aranga poznám ako scenáristu, a tak som tušil, čo ma čaká.

Výborné psychologické krimi (skôr psychologické než krimi) s dobre vystavanou zápletkou a prepracovanými charaktermi vyhýbajúce sa drvivej väčšine šablón v tomto žánri, ktoré na cieľovej rovinke (zhruba posledné 2 kapitoly) síce možno trochu lapá po dychu, ale celkový dojem už nepokazí.

PS: Nedá mi nevyjadriť sa ku komentárom spomínajúcim prípadné pokračovanie. Nechajme sa prekvapiť, ale podľa môjho názoru žiadne nebude. Osobne ani nemám pocit, že by bolo potrebné.

2 02.02.2019

Veľmi príjemný komorný triler. Napriek minimálnemu počtu postáv sa autorke s veľkou bravúrou podarilo udržať napätie takpovediac počas celej knihy a obstojne zaplátať niekoľko drobných logických dier, ktoré sa v knihe vyskytli. Ocenenie si zaslúži prepracovaná psychológia postáv.

2 14.12.2018

Moja tretia prečítaná kniha od Ch. Linkovej a zatiaľ suverénne najväčšie sklamanie. Zabudnutému dieťaťu nechýbalo napätie, Ctiteľ ponúkol obstojne vykreslenú psychológiu postáv a V údolí líšok akoby sa autorka snažila o kombináciu strhujúceho príbehu a psychológie, ale ani jedno sa jej celkom nepodarilo.

Striedanie perspektív (zrejme typické pre túto autorku) by mi až tak neprekážalo, ale veľa zápletiek v tom virvare jednoducho vyšumí do prázdna. Jednotlivé postavy navyše stále sužujú buď existenčné, alebo vzťahové problémy, takže v hlavnej dejovej línii sa takmer polovicu knihy toho veľa neudeje. Druhá polovica je naopak podstatne akčnejšia (z môjho pohľadu možno až príliš), stále to však nie je ono. Samotný príbeh mi príde navyše nanajvýš nepravdepodobne vykonštruovaný.

2 06.05.2018

Z môjho pohľadu v čase prečítania (roky dozadu) ešte lepšie než inak takisto veľmi podarené Tajomstvo strašidelného zámku - prepracovanejšie, lepšie vykreslené charaktery, viac akcie a napätia.

2 01.04.2018

Psa som nikdy nemal. A po prečítaní knihy sa ani nedokážem rozhodnúť, či by som si v budúcnosti nejakého chcel zaobstarať. Stálo by mi to množstvo radosti a smiechu za chvíle beznádeje, keď viem, že sa bytosť, ktorá mi prirástla k srdcu, neskutočne trápi a jej nedokážem pomôcť?

Napriek veľkej sile a obrovskej dávke emócií má kniha aj niekoľko slabších miest:

1. Neviem si pomôcť, ale názov knihy mi evokuje parafrázu na nemenej známe dielo s podobnou tematikou Ema a ja (https://www.databazeknih.cz/knihy/ema-a-ja-93301), čo je trochu škoda. Jednak s Hockenovou toho zase až toľko spoločného nemá, jednak Grogan dobrovoľne ide s kožou na trh a riskuje porovnávanie.

2. Chvíľami som si nebol celkom istý, akej cieľovej skupine je dielo určené. Deti zrejme nezvládnu koniec, dospelým-nepsíčkarom môže pár scén prísť mierne infantilných.

3. Občas (asi na 3-4 krátkych úsekoch) som sa ani nebavil, ani nesmútil, ani nezamyslel, ani mi neprišli dôležité pre dej.

2 18.12.2017

Od Fitzeka som už prečítal niekoľko kníh a vždy som z nich mal pocit, že ide o solídne psychotrilery, hoci autorov štýl mi príliš nevyhovuje. Je na každom z nás, či si jazdu na horskej dráhe jeho nápadov a zvratov užijeme alebo ju odmietneme.

Pri solídnom psychotrileri by sa však čitateľovi nemalo stať, že značnú časť zvratov a prekvapení. Pri čítaní Balíka som sa trafil hneď niekoľkokrát (námatkovo: totožnosť Petra). Akoby si Fitzek tentoraz pôdu pre dejové kotrmelce pripravoval až príliš dôkladne, v dôsledku čoho jeho prekombinovaná zápletka irituje ešte väčšmi.

1 06.05.2024

Solídna klasická detektívka s neprekombinovanou zápletkou na jedno prečítanie. V knihe sa neobjavilo nič (okrem slabšieho prekladu), čo by mi prekážalo, ale zároveň ani nič, čo by ma vyslovene poháňalo v čítaní vpred. Iskra starých čias na mňa akosi nechcela preskočiť.

Moja prvá a určite nie posledná kniha od tohto autora - už len preto, že na zadnej strane knihy sa uvádza, že preňho toto dielo nie je práve typické - nech je s čím porovnávať.

1 13.12.2019