mitko komentáře u knih
Mark je veľký sympaťák, a tak mu veľmi prajete aby dokázal prekonať všetky problémy a vrátiť sa späť na Zem. Taktiež som sa tu dozvedel niečo nové z chémie a fyziky čo beriem ako plus. Ale postupom času mi to už prišlo dosť repetitívne, kedy sa naskytol nejaký problém, vyriešil ho, potom ďalší problém... Za to sekvencie zo Zeme ma bavili asi viacej ako z Marsu, hlavne tá ženská z NASA čo sa starala o styk z verejnosťou, mi prišla veľmi zaujímavá :D . Autor sa to tu teda snažil poňať viacej z tej vedeckej stránky, čo veľa ľudom môže vyhovovať(nieje takých kníh veľa), ale predsa len čakal som trocha viacej od deja.
No prvé čo musím podotknúť je kresba, nesadla mi, počas celého čítania mi trocha prekážala aj keď postupom času som si na to zvykol. Vadili mi tam hlavne pasáže z televízii, kde stále robili reportáže od psychológov a polície a navážali sa len do batmana. Autor chcel docieliť ťažké postavenie Batmana v spoločnosti, ktorý síce koná podľa pre dobro spoločnosti, ale spoločnosť ho odmieta a berie ho ako len ďalšieho kriminálnika. Prišli mi tam tieto reportáže moc jednostranné a niekedy ako len taká výplň.
Prvá polka obsahovo ničím neprekvapilo, čo bolo dosť sklamanie, keďže je tento komiks skloňovaný ako najzásadnejšie a najlepšie dielo, mne to prišlo na dnešné pomery dosť obyčajné (ktovie, v tej dobe to mohol byť prelom). Páčil sa mi tu ale cynizmus Batmana.
ALE...ale v druhej polke prišiel zrazu zlom, akonáhle sa dostal Joker na scénu spustil kolotoč šialeností a konečne som videl Batmana v takom rozpoložení v akom som ho chcel vidieť vždy (pasáž kedy naháňa Jokera v lunaparku a počíta koľko obetí bude mať ešte na svedomí je najlepšia z celého komiksu), konečne tu postavil otázku, či sa má držať svojich pravidiel a nezabíjať aj za cenu nevinných ľudských životov tak neuveriteľných štýlom, že si každý bude priať aby to pravidlo konečne porušil.
No a v poslednej časti to už bola len taká čerešnička na torte, stretnutie supermana a batmana (aj keď sa mi zdá, že jeho tu vykreslil dosť slabo, a nikto mi nevyhovorí že za normálnych podmienok by ten súboj bol veľmi jednostranný). Suma sumárum, tento komiks si svoje postavenie zaslúži, ale nestrhne počas celej doby čítania.
Najväčšie plus tohto komiksu vidím hlavne v postavách, pretože sa nenájde ani jedna, ktorú by som si nezamiloval. Každá jedna je tu milo vykreslená, kde najviac ma dostal asi Podfo, ktorý keď je na scéne len niečo kuje a má drzé reči a najväčšmi ma bavil. No a Trnka, nečakal by som, že sa bude dať zamilovať do komiksovej postavy :) . Dej tu ešte moc nenaznačuje zápletku, a nieje to ešte to pravé dobrodružstvo, ktoré anotácia sľúbila, hlavne prvá polka je trocha pomalšia, kde sa postavy ešte len stretávajú, ale druhá polka už nepostráda svoju bizardnosť (doteraz nechápem prečo babka pretekala s kravami). Plus keď sa po každé zjaví slovo zapekánky je o zábavu postarané. Slabších 5*
Manga má všetko čo potrebujem, takže som bol úplne spokojný. Má to zaujímavý nápad, predkladá to kopec otázok, na ktoré zatiaľ ani nepadla ani jedna odpoveď, ale hlavne má to nesmierny spád, kde nebolo hluché miesto, od druhej polky keď sú úž vonku, nešetrí autor na krvi a násilí a samozrejme ako je na mangu zvyklé končí to veľkým cliffhangerom. Čo posúva u mňa mangu vyššie je aj to, že sa tu autor nebojí ukázať sex a nahotu. A na začiatok ma aj prekvapili trocha hlavní hrdinovia, ktorí konečne netrpia výraznou formou psychického postihnutia, neprejavujú priveľké sebavedomie, nejaký druh úchylky alebo fetišu (no jo dobre, je dosť arogantný, ale všetko ešte v rámci medze a hlavne si myslím, že to je schválne kvôli jeho budúcemu vývoju) ako vo veľa iných prípadoch.
Len trocha zamrzí vydávanie 4 zväzkov za rok, čiže kompletne vydané by to malo byt okolo roku 2022, teda dlhá doba.
Prvé čo človeka na tejto knihe zaujme je úžasne vykreslený svet. Ľudia sa proste nesústredili na predĺžení života za pomoci rôznych liekov alebo lepšieho zdravotného štýlu. Nie pokiaľ máš telo opotrebované tak si ho jednoducho vymeníš. To všetko za pomoci báze, ktorú ti hneď po narodení implantujú do tela a zaznamenáva celé tvoje vedomie. Vďaka báze, dokážu tvoje vedomie posielať aj na ďaleké svety, čiže vzdialenosť už nehraje v tomto svete rolu.
Autor tu popísal svet veľmi široko, dozvedáme sa ako človeka naklonovať, taktiež zabiť človeka nieje vôbec komplikované (pokiaľ nieje mocný a bohatý, ich sa nedokáže dotknúť ani smrť, čo našťastie v tomto svete ešte neplatí :)). Takeshi je veľmi podobný typ hrdinu ako v kulhánkovej tvorbe, cynický, nerobí si moc veľkú hlavu z toho čo príde a hlavne prechádza cez veľa mŕtvol. Ale v asi polke knihy tempo opadá a prvotný fantastický dojem zo sveta už vyprcháva a nájdu sa tu už aj pár nudnejších pasáži. Čo je pre mňa ale najväčšie negatívum knihy, je to že všetko čo sa stane Takeshimu, každé stretnutie, každá vec čo spraví, nejako súvisí s prípadom, ku koncu už ma to trocha štvalo, lebo autor nám tu nepodhadzuje slepé stopy, čo pri detektívkach je bežné. Koniec nepriniesol nič šokujúce, ale celá kniha sa veľmi dobre čítala, len keby udržal lepšie tempo dal by som 5*.
Paul Formain po nepríjemnej udalosti počas plavby loďou si konečne našiel prácu v bani. Ale smola ho neopúšťa a po pracovnej nehode prichádza o jednu ruku. Moderná medicína zlyháva, keďže telo mu nechce prijať nový implantát, tak poslednú možnosť vidí v tajomnej gilde, ktorá ovláda alternatívne zákony a vrchní velitelia sa nazývajú Nekromancery. A cieľom tejto gildy nieje nič iné ako zničiť svet ovládaný technikou.
No prvé čo by som vytkol bolo akým štýlom to bolo napísané, nečítalo sa to vôbec ľahko, striedali sa tu pasáže s vysvetľovaním techniky, konverzácií, ktoré my prišli strašne dementné niekedy a stavov mysle hlavného hrdinu, ktoré mi zas prišli veľmi zdĺhavé a nepodstatné. Problém som mal aj s postavami, ktoré mi prišli veľmi nevýrazné a bude vám jedno ako to s nimi dopadne. Jediné čo trocha vylepšuje hodnotenie knihy je jeho záver, kde prišlo uspokojivé vysvetlenie všetkého. Len posolstvo, ktoré nám chcel autor ukázať mi pripadá dosť nejednoznačné. Na jednu stranu ukazuje, že závislosť na technike môže spôsobiť ľudstvu katastrofu, ale na druhej strane radí, aby ľudstvo žilo tak, že každý jednotlivec si ma nájisť prečo žiť a do druhých sa nestarať. Ešteže kniha bola taká krátka, inak by to bola možno prvá kniha, ktorú by som nedočítal.
Veľmi netradičná kniha, kde nie je vôbec žiadna akcia a prevažná časť sa sústredí len na myšlienky hlavného hrdinu. Pred prečítaním by som ani netušil, že ma takáto kniha dokáže zaujať, ale postupne času príbeh graduje a človek sa musí dozvedieť ako to skončí tak posledných 100 strán už išlo v kuse. No koniec bol rozhodne zaujímavý, len neviem či som ho správne pochopil, keďže sa tam podľa mňa naskytajú 2 druhy vysvetlenia. Najviac ma aj tak bavili takisto ako Dmitrija pasáže z denníka a mal som pocit že čím sa ďalej číta tým sa objavuje len viacej otázok. Jedine čo by som vytkol sú dlhšie pasáže, kedy sa zamýšľa nad rôznymi vecami a hlavne zážitky z detstva mi tam prišli niekedy ako vnútene vsuvky a zbytočne predlžovali dej. Ale Glukhovsky po Metre 2033 dokazuje že tieto apokalyptické scifi mu idú.
Samozrejme som najprv poznal film a až potom som prečítal knihu, o to väčšie prekvapenie pre mňa bolo, že je to skôr písané ako detektívka než horor. Nebyť toho filmu, tak by pre mňa kniha nebola taká strašidelná (pri čítaní som si predstavoval určité scény z filmu a proste mu trocha stúpne tep :D), ale zato atmosféru mala oveľa lepšiu. Príbeh naozaj nedá vydýchnuť, hlavný hrdina informácie hľadá postupne a pre čitateľa je to len zaujímavejšie a zaujímavejšie a posledných niekoľko stránok keď mu dochádza čas, sa už proste muselo prečítať na jeden záťah. Záver vyznieva oveľa lepšie a spojenie to všetko s vírmi je proste geniálny. Kniha navnadila na ďalšie diely.
Od Asimova som zatiaľ čítal len poviedky, tak som bol zvedavý ako zvládne román a splnil moje očakávania. Je úchvatné ako jednoducho dokázal vysvetliť princíp pozitrónovej pumpy a následky jeho čerpania a to všetko tak logicky, že keby taký paravesmír exitoval bolo by to teoreticky aj možné :D . V druhej časti som bol taktiež fascinovaný opisom paraľudí, ktorých sa snažil vykresliť tak, že ako by vyzerali, keby v tom vesmíre bola silnejšia nukleárna interakcia ako u nás a samozrejme potešila aj pointa tohto príbehu. Kameň úrazu vidím hlavne v treťom príbehu, kde sa Asimov až moc sústredí na vzťah dvoch hlavných protagonistov a opisov činností na mesiaci ( výstupy na povrch a športové aktivity obyvateľov mesiaca, ktoré ma strašne nudili ), tak za to slabšie hodnotenie. Ale suma sumárum som veľmi spokojný.
Váhal som či dať 3 hviezdičky alebo 4 ale nakoniec som sa priklonil k vyššiemu hodnoteniu a to hlavne z dôvodu výborného opísania sveta Duny a jeho zákonitostí. Duna je ale veľmi zvláštna kniha, ktorá nemusí sadnúť každému. Prvá tretina sa sústredí hlavne na politiku a spoznanie postáv a ich uvažovania. Sú tu vždy písane popri odpovediach aj ich myšlienky a skutočné zámery, rýchlo sa v nich človek zorientuje a veľmi ma bavilo pozorovať ako Paul a jeho matka dokázali čítať v ľudoch ako v otvorenej knihe.
Po ale plánovanej udalosti sa smer príbehu trocha zmení a Herbert dáva príliš veľa priestoru fremenom ich životu a tradíciám, z čoho som už spokojný nebol, čítalo sa to pomaly a dej napredoval len pozvoľna + tam pridal už veľa ezoterickým výjavov, ktoré šli už úplne mimo mňa a takto to pokračovalo asi až do posledných 50 stránok, kde kniha už nabrala spád a to zas podľa mňa veľmi strmi. Koniec bol proste ukončený veľmi rýchlo a niektoré postavy tam dostali málo miesta.
Ale zas Duna je veľmi originálne dielo, ktorá si v rebríčkoch zaslúži predné priečky, opísanie ekológie planéty a nutnosti vody je naozaj fascinujúca, len štýl ktorým je kniha písaná nemusí sadnúť každému a preto ja osobne mám radšej autorov ako Asimov, Clarke...ktorí dokážu písať jednoduchšie, ale pritom taktiež veľmi komplexne, inteligentne a pútavo.
Druhá kniha je podľa mňa ešte o trochu slabšia a to hlavne vďaka repetetívnosti deja ( komentár užívateľa wally to dobre vystihuje ). Docela ma sklamalo že Maximilián tu nebojuje proti mimozemšťanom ale jeho hlavným súperom tu sú ľudia, síce sa našli nejaké zápasy proti neľudským bytostiam ale vzhľadom na obsiahlosť knihy nedostatočná, kedže väčšina času tu je trávená opisovaním rekonvalescencii jeho a jeho saladina. Ale zas sú tu aj nejaké pozitíva a to hlavne nápad s obojkom a posledné desiatky strán, kde to už pekne kypí krvou. A knihe nepomáha teda aj úplný záver, ktorý je na pokračovanie. Čítal som že Kulhánek toto dielo považuje za chybu a ja som tomu nechcel veriť, že by napísal niečo zlé, ale no aj majster tesár sa niekedy utne. Slabé 3 *
Vcelku sa tu divím takému vysokému hodnoteniu, zo všetkých kníh od Kulhánka mi táto séria príde ako najslabšia. Začiatok v lese bol ešte geniálny (v iných knihách taký kúsok ešte nebol), postapokalyptické mesto fungovalo dobre, ale akonáhle našiel toho chlapca dej ostal veľmi statický (dosť nezvyklé na Kulhánka) . Venuje sa tu veľmi opisu zbraní a zariadenia, ktoré hlavní protagonisti používaju a to na úkor akcie. A potom ako sa dostanú do vojenskej základne a nájdu saladin, je to opäť len to isté. Až koniec naznačuje pohyb v deji, ale to je na celú knihu málo.
Začína nový cyklus Zeme a my v ňom sledujeme život Franze. Od jeho útleho veku, žijúceho na farme s rodičmi, až cez napolu a končí v nemenovanom chráme. Autor tu dej neposúva ďalej, ale zameriava sa na vykreslenie seba menšieho okamžiku Franzovho života. A práve to je aj hlavným tŕňom tohto dielu. Všetky dôležité fakty už vieme a príbeh Franza bol spomínaný predchodzích dieloch a tak mi toto prišla ako taká väčšia rekapitulácia...samozrejme dozvedáme sa tu veľa rôznych detailov ale nečíta sa to zrovna dobre pokiaľ človek vie že najbližších 200 strán sa nestane nič podstatné. Chýbalo mi asi tak 60 strán do konca, ale musel som si dať pauzu, lebo sa to tam trocha vlieklo ale potom pribudla nová postava a zbytok utiekol v dobrom tempe. Samozrejme ale kniha je napísaná vážne skvele, Novotný to má vymyslené do najmenších detailov, len je pre mňa škoda že si toto nechal na predposledný diel.
Tretí diel sa už neodohráva vo Valhale. Príbeh je tu rozvetvený do dvoch dejov. V prvom sledujeme cestu Gunnara na zmenenú Zem a jeho dobrodružstvá, zatiaľ čo v druhom sledujeme postupný vývoj Ameriky. Bola to práve ona, ktorá padla ako prvá po vpáde Nacistov z Valhaly, a len vďaka prezidentovi Rooseveltovi prežili tisícky Američanov. Väčšina knihy opisuje ich postupný vývoj z niekoľkých lodí až na vytvorenie Malej Ameriky. Postupne zisťujú čo sa stalo, spoznávajú zákonitosti nového sveta a snažia sa zvrátiť priebeh dejín. Celkovo dej táto kniha neposúva moc ďalej, Novotný sa tu skôr snaží vykresliť paralelný svet, v ktorom vyhrali Nacisti a musím napísať že to vymyslel perfektne, počas čítania som sa nenudil a bavilo ma čítať ako ľudia postupne prechádzali určitými etapami..najprv hľadali riešenie a mali strach...ale postupne si začali zvykať a byť ľahostajní k minulosti a udomácnili sa. Taktiež sa mi páčilo ako autor zapojil významné osobnosti dejín do príbehu (stetneme tu Kennedyho, Busha, Monroe, Baťu..) a snažil sa vychádzať aj z reálnych skutočností a výsledok zvládol na výbornú. Jedine čo tu človeku môže trocha prekážať sú vysvetlenia rôznych teórií a prístrojov, v ktorých som sa aj ja trocha strácal, ale inak pecka.
Prvá časť tohto velkolepého románu sa odohráva takmer celý vo Valhale. Spoznávame tu hlavné príčiny boja a taktiež zámery niektorých postáv, ale niesu tu žiadne odpovede a dej sa dosť zamotáva. Začiatok sa čítal trocha ťažšie, je tu plno pojmov zo severskej mytológie a trocha som sa v tom strácal, taktiež som si chvíľu zvykal na Novotného štýl písania, kde dosť detailne opisuje techniku a rôzne bojové manévre, ale čím ďalej som čítal, tým viacej prepadám tomuto svetu.
Tak posledný diel a musím bohužiaľ "len" za 4 hviezdy. Prvý a druhý diel sa mi čítal oveľa lepšie, preto musím trocha ubrať. Ale stále sa jedná voči ostatným knihám aj voči jeho dielam o nad priemer. Najviac čo mi tu vadilo, boli sekcie za oponou kedy ma to moc nebralo a taktiež asi tak posledných 50 strán kde bol už Patejl moc silný a postrádalo to toho správneho Kulhánkovského hrdinu. Otázky tu boli odpovedané a koniec skončil troška atypicky na pokračovanie, ale inak zvyšok knihy som si užil. Komplexne hodnotiť celú tetrálogiu, dal by som určite 5 hviezd, patrí to k jeho najlepším dielam a čas pri tom utekal veľmi rýchlo a hlavne veľmi zábavne.
Patejl sa rozhodol, že predtým ako vykoná svoju pomstu sa musí niekde poriadne vyzbrojiť. A tak podniká krvavú cestu do Nemecka a späť do Londýna. Takto krátko by sa dal napísať dej celej knižky. Oproti druhému dielu ustúpil príbeh akcii. Hlavne cesta do Nemecka bola správne Kulhánkovská, cesta trajektom je najlepšia časť celej knižky, kde Patejl strieľa ostrými hláškami a nábojmi. Po nákupe zbraní ale tempo opadá a cesta späť už nieje taká záživná. Prekvapil ale koniec kde prvýkrát (nie ale poslednýkrát) autor voľne prelína svety aj z druhých kníh. Hlavne kvôli druhej polovici pre mňa najhorší diel (ale stále vysoká kvalita).
O trocha slabšie ako prvý diel (ale stále to má na 5 hviezdičiek), ubudlo akcie a sústredí sa tu skorej na príbeh. Sú tu asi 3 kratšie trvajúce boje, ale zato čo sa týka zamotanosti deja tak tu Kulhánek exceluje, pribudla tu hromada nových otázok ale odpoveď sme nedostali doslova na žiadnu z nich :D . A tak len človek číta a drži Patejlovi palce. Taktiež cestovanie v čase a novodobá cirkev tu bola dobre vykreslená. Hor sa na tretí diel.
Príjemné prekvapenie, najprv som sa bál, že kniha bude moc nábožensky založená, alebo že to bude písané tak, aby každy pochopil poslanie knihy inak. Ale je to kniha sa číta veľmi jednoducho, nemusí človek pri nej veľmi premýšlať, autor zvláda podávať ústrednú myšlienku veľmi príjemne a nenútene.
Tak nakoniec ledva 3 hviezdy, nebyť dobrého záveru, kedy ma to už začalo zaujímať, dal by som 2. Celý príbeh je len o cestovaní s minimom postáv a to v prostredí kde sa toho tiež moc opisovať nedá. Nedokázalo ma to vtiahnuť do deja, necítil som tu vyprahlosť púšte. Hlavný hrdina tu tu toho tiež veľa neukáže, tvári sa drsne ale pritom ničomu nerozumie. Skoro celý čas čo putujú tu je minimum konverzácie a len opisy a prirovnania toho kde sú a čo robia. Koniec ale načrtol zaujímavé myšlienky a dej sa niekde pohol, tak to vyvolalo vo mne pocit zvedavosti a možno nakoniec niekedy, keď nebude čo čítať siahnem po ďalšom diely a som zvedavý ako to bude pokračovať