mitko komentáře u knih
Hravá kresba je to čo ma na Calvinovi a Hobbesovi najviac upútalo. Zábavnosť jednotlivých stripov funguje závislosti na tom ako si ich vy pamätáte z detstva v čom spočíva aj hlavná sila tohto komiksu. U mňa len väčšina vtipov nevyvolalo ten závan nostalgie a imaginace detského života (asi som na to ešte stále mladý) a preto to radím len medzi priemer.
Hmm, tak žáner šitý úplne na mňa, tak som myslel že to bude za čistých 5 hviezd, drsné podzemie, kde si pre drogy, sex, nadávky ale aj guľku nie je potrebné ďaleko zájsť ma len usvedčovalo v tom, že to bude parádna jazda. Ale po chvíli mi došlo, že to je stále o tom istom. Jerry hoci sympaťák s hláškami (ktoré ale ku koncu už boli dosť rovnaké) stále len niečo vybavoval, išiel ku jednému kamarátovi od ktorého niečo chcel, potom ku babe, mal stretnutie, prestrelka, ku kamarátovi, stretnutie s babou.... a tak to len pokračovalo, to by bolo ešte fajn keby mal čo naviac ponúknuť príbeh, ale vo svojej podstate bol jednoduchý a Heteša to naťahoval hlavne rôznymi situáciami do ktorých sa Jerry dostával. Tak som si povedal, že pokiaľ aspoň záver prekvapí tak 4 hviezdy dám, ale prišiel mi už dosť skratkovitý a bez prekvapenia, takže nakoniec 3*. Ale New Chrome bolo parádne vykreslené o tom žiadna...
Tak pre mňa to moc nebolo, málo deja, ktorý bol nahradený prílišným až lyrickým opisom a priebehom. Postavy až na čarodeja mi prišli nezaujímavé a ten koniec taktiež nič moc. Za to ale zas potešili narážky postáv na to že vedia, že sú súčasťou rozprávky, snáď prvé dielo (podľa veku knihy), kde som na to narazil. Ale zas komu sadne štýl tak to pre neho bude pravé rozprávkové čítanie.
Už podľa tunajších komentárov som pristupoval ku knihe trocha s obavou a preto niesom v konečnom dôsledku sklamaný, ale zas nadšenie taktiež neprevláda. Na Dickových knihách mám najradšej tu nejednoznačnosť deja, keď neviem, či svet ktorá opisuje je naozaj reálny, či sa to všetko deje len v niekoho hlave, sníva, alebo ma halucinácie. Nestretol som sa zatiaľ s iným autorom, ktorý by tieto hranice dokázal až tak zúžiť, že si nie je človek po celý čas istý čo je pravda alebo nie. V tejto knihe nič také podobné nieje. Svet v ktorom Nemecko a Japonsko vyhrali, slúži len ako nejaká kulisa, v ktorej hrajú alebo lepšie povedané len prežívajú pár ľudí, s ktorými sa počas čítania stretneme. Kniha ani nemá moc zápletku, je tu vykreslených pár dní zo života ľudí, každý je rozdielny, ale všetky sú prepojené aspoň jednou vecou. No a popri tom tu máme tony filozofovania, myšlienok, kde všetko človek ani nezachytí (typický Dick) a zrazu príde len koniec a pocit, že kniha o ničom ani nebola...
Subjektívne hodnotenie odo mňa, ale je to práve Naruto, kto mi otvoril dvere do sveta mangy (a aj anime) a hlavne je to on kto spopularizoval toto japonské umenie u nás ale aj po svete. Za to si už 5 hviezd zaslúži.
Čo sa týka mangy samotnej, je to len taký rozjazd, človek by sa aj mohol zmýliť v tom, že tu je veľa humoru, ale postupom času bude hrať skorej na tu vážnu notu. Svet tu bude dobre vykreslený, bude tu aj množstvo rôznych postáv, ale hlavnou doménou celej série sú jej súboje, ktoré neprebiehajú tak, že kto dá silnejšiu ranu vyhrá, ale je to všetko o taktike, kde aj najmenšia maličkosť môže vyhrať bitku. Celého Naruta môžem určite doporučiť, je to neskutočná jazda a až v neskoršej sérii Shippuden začne troška dochádzať dych, ktorá je ale ešte v nedohľadne.
Jatka č. 5 je veľmi zvláštna kniha, buď budete patriť medzi ľudí, ktorej sa štýl tohto písania páči, kde sa Vonnegut drží svojej myšlienky, že nič inteligentné sa o vojne napísať nedá (teda na túto knihu to sedí riadne), alebo budete patriť k tej druhej menej šťastnej skupine ako ja. Najviac mi vadili asi postavy, kde všetky už majú nalinkované svoje osudy, a tak sa stávajú len akýmisi figúrkami, hlavná postava zas mi vďaka pendlovaniu v čase prišla ako najväčší blbec. Veľa jeho ciest v čase mi nedávalo zmysel, neprišli mi podstatné pre dej, aj keď ťažko uvážiť či nejaký mal, do toho sa pridajú veľa citovaných článkov z kníh o vojne a hlavne pre mňa najotravnejšia fráza knihy Tak to chodí! Prišlo mi, že to Vonnegut písal naschvál takto, aby sa len odlíšil od ostatných autorov, pretože toto mi ako protivojnový román vôbec nepripadá. Ale ako som vravel nesadol mi tento štýl...
No druhá kniha je pre mňa o trochu slabšia ako jednotka, ale stále sa jedná o úžasné dielo a presvedčilo ma, že si od Sandersona prečítam asi všetko. Najväčší problém som tu videl v dĺžke knihy, kde by sa dalo aj vyše 100 strán vyhodiť a deju by to neuškodilo, aj keď zasa na jednu stranu je človek šťastný, že v tomto svete je čo najdlhšie, ale na druhú stranu by som sa bez určitých pasáži obišiel (nakupovanie šiat v obchode). Druhú vytku (ale zas dosť subjektívnu) je neprítomnosť postavy z jednotky, zato tu ale máme dostatok Elenda, ktorý mi až taký zaujímavý neprišiel. Ale zas od polky knižky, niekedy keď príde tretia armáda tam začne tempo rásť a musí sa to čítať už v kuse. Pár vecí sa tu vysvetlí, ale zas veľa iných otázok vypláva na povrch. A veľké plus za použitie náboženstva ako nástroja (:
Čítané vrámci čitateľskej výzvy 2016 a to ako kniha môjho detstva. Verneovky za mojich školáckych čias bola veľká klasika, tak som bol zvedavý, ako ich budem vnímať v dospelosti. No a neviem či to je práve výberom knihy (aj keď to z väčšej časti napísal jeho syn), alebo proste už vyšším vekom, ale nudilo ma to. Dobrodružstvo bolo naozaj veľmi jednoduché, bolo tam veľa cestovateľských údajov, ktoré ma nezaujímali, keď sa už konečne dostali do Blacklandu tak mi to v ňom prišlo veľmi jednotvárne. Ale hlavne ma tam najviac asi ubíjalo to dobové správanie. Neviem čím to je v Tajomnom ostrove alebo 2 roky prázdnin, kde boli hrdinovia vynaliezaví a človek im fandil. Hold zvykol som si už na komplexnejšie príbehy. Z úcty k Vernemu 3*.
Nádherný príklad toho, prečo knihy tak milujem. Človek ich začne čítať a zrazu sa ponorí do úplne nového sveta. Sveta tak zázračného, že by tak chcel byť. No nenarážam teraz na to, že Sanderson tu opísal depresívne prostredie, chudobný ľud je pod útlakom tyrana a len vysoká šľachta si užíva bohatého života, aj keď sú medzi nimi samé intrigy. Nie narážam na svet, ktorý je opradený starými mýtmi, žijú tu rôzne divoké zvery, ľudia sa tu môžu narodiť s darom allomancie a priateľstvo tu je silnejšie puto ako nenávisť. S allomanciou sa tu autor pohral veľmi dobre, vymyslel pre ňu rôzne pravidlá a hlavne nezabudol ani na fyziku, ktorá je pri bojoch veľmi často využívaná. Každá z postáv má odlišný charakter, Ham ako filozof, Sazed múdry učenec, Breez starý lišiak, Vin stále nedôverčivá ale nebojácna. No ale zo všetkých som mal aj tak najradšej Kelsiera, vždy optimistického hrdinu, ktorý sa nebál ísť ani cez mŕtvoly a z každej situácie sa vedel dostať. No kniha za jasných 5* kvôli prepracovaného svetu a príjemnému úniku od reality.
Pri žiadnej z doteraz prečítaných kníh by sa mi nestalo, aby som si počas čítania neustále dával otázky, ako by som v tejto situácii zachoval ja. Hlavne to, či by som ľudom v meste pomohol, aj keď by som sa zachoval asi ako hlavný hrdina. Takýchto morálnych dilem je v knihe oveľa viacej a pekne ukazujú, že stačí otras ľudstva a naše hlboko zakorenené návyky pôjdu bokom. Wyndham tu ukazuje, že na to aby sa stala katastrofa veľkých rozmerov stačí naozaj málo (v dnešnej dobe to platí dvojnásobne) a keď sa stým skĺbi pá neočakávaných situácii (tu v knihe trifidy), môže sa skutočný problém objaviť zrazu inde. V románe je už aj patrne cítiť obavu zo studenej vojny, kde tu hlavne poukazuje na satelity a neistoty zajtrajška. No je tu proste veľa podnetov na zamyslenie. Jedine ku koncu to už začalo strácať tempo, ale vedel to autor kedy uťať :)
Bulyčov tu priam vynikajúco opísal krajinu, všetko a to naozaj všetko sa tu pokúša ľudí zabiť, stromy, vegetácia, živočíchy, hlavne som si obľúbil snežné blchy, no proste aj Antarktída je pohostinnejšie miesto ako táto planéta. No ale človek je tvor húževnatý, a tak dokáže prežiť aj v týchto podmienkach. Máme tu starú generáciu, ale už aj novú, ktorá sa naučila existovať aj v týchto podmienkach a hlavne na tejto generácii ukazuje, že stačí byť chvíľu od civilizácie a nastáva morálny a vedomostný úpadok a o pár generácii by sme žili už ako divosi. No ale 5 hviezd nemôžem dať, jednak z dosť useknutého konca, taktiež stred mi prišiel ako najslabšia časť, kde sa dosť prešľapovalo na mieste, ale hlavne neponúklo mi to nejaký nečakaný alebo ohromujúci moment (ale musím priznať, že záver gradoval dobre a moje motto že vždy sa niečo môže pokaziť tu bolo pekne ukázané)
Jedna z mála kníh pri ktorej mi uškodilo, že som videl prvý film. Tak už potom koniec ale aj postupné jeho odhaľovanie nemá takú silu. Ale na tú dobu, kedy vyšla to muselo byť veľmi prekvapivé. Boulle dával pekne do paralely správanie opíc na Sore a ľudí na Zemi, kde porovnával zamestnania a správanie. Nezaškodilo ani trocha sebareflexie, hlavne pri návšteve ústavu, kde si určite veľa z nás hovorilo, aké nehumánne pokusy robia opice na ľudoch, ale niečo také podobné robíme aj my na Zemi. Jediné čo mi viac vadilo na knihe bol štýl jej písania, snaženie sa o denníkovú formu, kde veľa pasáži bolo napísaných skokovo a neriešili sa tam dosť veľké detaily, čo je ale zas výhodou, že kniha nieje dlhá a tempo neupadáva. A taktiež občasné správanie hlavnej postavy, kedy bol veľakrát súťaživý ku ostatným ľudom a ľahko sa podriaďoval primitivizmu, autor asi chcel ukázať, že kultivovanému človeku stačí malo na to aby odhalil svoje primitívne korene, ale neverím že takto málo :)
Zo začiatku mi to veľmi pripomínalo hru The Wolf Among Us, až neskôr som sa dočítal, že hra sa práve inšpirovala týmto komiksom, kde charaktery postáv boli podobné. Myslím že autorovi sa podarilo veľmi zaujímavo previesť rozprávkové postavy do "reálneho sveta", popisuje tu ich problémy (kráska a zviera alebo aj pinocchio pobavili), vlastne každý tu je vykreslený, tak ako by ste to podľa rozprávok ani nečakali a to je na tomto komikse asi najzábavnejšie. Príbeh celkovo ušiel a kresba je taktiež na dobrej úrovni. Za mňa spokojnosť.
Veľmi zaujímavá kniha, v ktorej ma hlavne upútalo opísanie celého univerza. Sterling ma bohatú fantáziu, čo je vidieť na všetkých jeho nápadoch. Dva rozdielne smery vývoja ľudstva bojujúcich o moc proti sebe, ktoré sú rozdelené ešte na menšie frakcie s vlastnými záujmami, príchod investorov, ktorý mali len politiku obchodu a dodržiavanie rovnováhy, všetky možné genetické a mechanistické vylepšenia, rozsiahla politika celej sústavy, to všetko tu bolo fantastické. Hlavný hrdina tu prešiel dlhým vývojom, kedy sa z malého rebela, ktorý sa bál smrti a radšej utekal a neskôr pochopil, že sa tomu musí postaviť čelom. A na konci už skúsenosťami a životom ostrieľaného starca, ktorý pochopil čo je pre ďalší vývoj potrebné. A hlavne posledná časť, mi prišla ako najsilnejšia. Úžasné myšlienky posthumanizmu, terraformácie, dokonalé genetické šľachtenie živočíchov a transformovanie ľudí. Človek tu zanechal vojny, zničil predsudky a ohromným výskumom sa búra všetky hranice nemožného, čo je pre mňa príjemná predstava a sen kam ľudstvo môže dojsť.
Kniha sa ale nečíta vôbec ľahko, je tu veľa politiky a snáď na každej strane sa nachádzajú myšlienky a filozofie, tak to človek na prvé prečítanie nemá šancu všetko pobrať.
Poviedky boli tiež veľmi vydarené, pri každej ma prekvapila pointa a veľa z nich dokresluje udalosti z románu.
Obecne to bola dobrá zábava, dej odsýpal rýchlo, páčil sa mi popis pocitu keď mal človek červa na chrbte, zážitok z nirvány. Taktiež experimentovanie a popis rôznych teórii ohľadne nich bol skvelý a niektoré protiopatrenia ako "holá záda" alebo "bronzová kůže" úsmevné (a menšie TABU na tú dobu, ale nebol by tom inak Heinlein) a aj vyústenie mi prišlo ako dostatočné a aj vcelku reálne. Čo ale naozaj podráža knihe nohy je romantická stránka knihy, ktorú som horšiu snáď ani nečítal. Neviem čo tým presne autor chcel dokázať, ale postava Mary bola veľmi zle napísana zprvu cieľavedomá a razantná žena a od stredu knihy hovorí len "ano drahý". Ono ale je tu problém s viacerými postavami. Za zaujímavý dej 4*
Štvrtý zväzok sa vezie v podobnom duchu ako druhý. Taktiež je celý o boji, a keď sa nad tým človek tak zamyslí tak sa v tej bitke toho až tak veľa neudeje a už je na konci. Čo je spôsobené 2 vecami, jednak sa tak neustále niečo deje, dej nieje statický a človek len prevracia strany ale druhý dôvod (a dôvod strhnutia jednej hviezdy) je, že sa tak nachádza príliš veľa okienok len z pohľadmi hrdinov a sem-tam nejakým zvukom. Ale inak Hiroya Oku váľa, informácie počas celej série rozdáva pozvoľna, v každom diely sa dozvieme niečo nové (v tejto napr. niečo o kombinézach, bodovanie) ale nikdy nie toľko, aby si sa len vyznal prečo sa to všetko deje. A ďalšie veľké plus je ešte väčšia brutálnosť scén, v ktorej zachádza tak ďaleko, ako som to zatiaľ v mange nevidel. Kraľuje tomu scéna s babkou a vnukom.
Druhá kniha od Philip K. Dicka, ktorú som čítal a ja musím opäť za plný počet. Autor dokáže brilantne udržať tempo celej knihy, počas ktorej nám podsúva aj kopec filozofie o náboženstve, psychike človeka o jeho vývoji. Opisuje tu veľa zaujímavých vecí a tou najlepšou je bezosporu droga Can-D. Neviem či z vlastných skúseností, ale ten opis jeho použitia a účinkov bol skvelý, nápad so zakomponovaním súprav bol geniálny až som sa vôbec nedivil kolonistom, keď ho brali (bral by som ho aj ja :D ). No a keď sa do toho pridala aj droga Chew-Z, vznikol z toho taký prepletenec, vďaka ktorému si nikto nemôže byť istý či je to realita alebo iný paralelný vesmír. Vidím v tom určitú paralelu s Blade Runnerom, kde tiež neviete kto bol skutočný človek a kto nie. A takto prebieha takmer celý román, počas ktorého sa nabaľujú ďalšie a ďalšie paralelné svety, minulosť, budúcnosť (človek si až spomenie na film Inception). No vďaka Eldritche za psychedelický zážitok.
Veľkou nevýhodou knižky je jej relatívna krátkosť, na ktorej Asimov nedokázal vybudovať dobre zápletku a hlavne tu trpia postavy, kde vedľajšie nedostávajú dostatok priestoru a je ich málo, takže vzhľadom na zápletku ju dokážete rýchlo odhadnúť. Taktiež hlavná postava sa mi nepozdávala, vedela všetko dobre, všetko jej šlo jednoducho, potýčky riešila bitkou, ktoré vždy vyhrala. Keď sa ku tomu pridá ešte pár nereálnosti (chodenie po povrchu Marsu len s dýchacou maskou a dokonca aj bez nej), tak je tu ľahké sklamanie. Ale zas páčilo sa mi tu vykreslenie Marsu a určitý potenciál táto séria má.
Prvé prekvapenie bolo zistenie, ako je kniha ľahko a čitelne písaná. Poznajúc film, som čakal prudko filozofické dielo. Druhé prekvapenie originálnosť, takto som sa s príchodom mimozemšťanov teda nestretol, výborne tu bola nastienená teória ich príchodu, ktorá korešponduje so starším názvom knižky. Pasáže, ktoré sa odohrávali v pásme, boli napísane veľmi pútavo, atmosférický a mysteriózne, rovnako všetky veci donášané z pásma. Prostredná časť zas najviac ukazuje ľudstvo, ako druh, ktorý spraví biznis naozaj zo všetkého. Pre mňa záver najslabšia časť, kde sa moc zameriavajú na hodnoty človeka a vyfučalo mi to do prázdna.
Tak po druhej knihe prečítanej od Bradburyho som zistil, že jeho štýl písania mi absolútne nesedí (niesom aspoň jediný ako vidím komentáre). Je vidieť,že má veľmi širokú slovnú zásobu, ale prišli mi jeho diela veľmi opisné a zamerané na vnútorné pocity postáv, s pomalým pohybom dejov a s málo dialógov. Aj na knihe sú pre mňa úžasné len dve veci, A to myšlienka, že požiarnici namiesto hasenia ohňov ich zakladajú a potom pozeranie programov v televízii, ktoré ich prehusťujú zbytočnými informáciami a my im to žerieme (písané pred 60 rokmi a na dnešnú dobu to sedí nesmierne). No ale to ostatné šlo úplne mimo mňa, popis sveta bol slabý, ohař moc pritiahnutý za vlasy a ten záver a myšlienka nosiť všetky knihy v hlave no bolo toho už veľa, pri takej krátkej knihe. Oproti knihe 1984 a jeho vízie budúcnosti bol toto slabý odvar.