MoonR
komentáře u knih

Krásne a múdre. Ľúbim túto lásku a pokoru k prírode.


Toto bolo také krásne a ľudsky hrejivé! Skvelé dialógy! Viac takýchto pohladení, prosím :).. plynulo to, že som si ani neuvedomila, že prichádzam k poslednej kapitole. Skvelá kniha, určite odporúčam ;)


To bolo niečo úžasné! Prešla som si spektrom emócií (a stále doznievajú). Už ju mám aj doma a určite som ju nečítala naposledy. Veľmi ma to chytilo za srdce.


Hádam ešte žiadna kniha vo mne nevyvolala toľko rôznorodých intenzívnych emócií. Téma, hoci je naozaj náročná a citlivá, je popísaná viac emocionálne ako fyzicky zraňujúco a násilne, čo veľmi oceňujem. Nie som si istá či by som ju zvládla dočítať, ak by bola napísaná iným štýlom. Komplexnosť emócií, často protichodných, no ani náhodou zredukovaných na nutné "klišé minimum". Boli momenty, keď by som najradšej niečo hodila o stenu (pretože naozaj naozaj bytostne neznášam nespravodlivosť, hlavne v kombinácii s "finančnými záujmami", ľudia vtedy zostávajú nejako čudne"zadubení") boli momenty, ktoré prekvapili, a vzhľadom na drsnosť mesta, pohladili. Keďže také niečo v tomto kontexte len tak neočakávate. U Backmana sa mi zakaždým páči ako sa postavy pod vplyvom prežitých skúsenosti vyvíjajú, menia, nikto nie je čiernobiely, takže na konci knihy sa pôvodný charakter môže premeniť v úplne iný. A pritom to dáva zmysel.


Veľmi pozitívne zážitkovo prekvapivé. Ťažko odhadnúť čo sa udeje na ďalšej strane. Na to, aké sú tam spomenuté ťažké životné situácie, je to napísané s osviežujúcim nadhľadom, empatiou a humorom. Poukazujúc na niektoré absurdity, ktoré sa nám javia ako ne/normálne, až kým nespoznáme kontext (čo tomu predchádzalo) ma znovu raz príbeh doviedol k záveru, že ľudia sú mnohokrát oveľa empatickejší, láskavejší a vnímavejší ako sa na prvý pohľad zdajú.. nech už sa javia v prvom dojme akokoľvek :)


Zdá sa, že Nail Gaiman má záľubu v nebezpečných fantasy príbehoch :) Veľmi sa mi to páčilo! Hoci občas už pán Croup a pán Vandemar boli na mňa príliš krutí.. predpokladám ale, že ich úlohou bolo poriadne vydesiť, a to sa rozhodne podarilo. Vymyslieť pod Londýnom ďalší Londýn, kam občas prepadnú pomedzi škáry niektorí z Horného Londýna.. to chce ozaj poriadny kus fantázie. Btw. trochu som si googlila aj nejaké historické udalosti čo tam boli spomenuté - či sú reálne, a na moje veľké počudovanie - boli! :D takže veľmi oceňujem aj toto prepojenie s historickou realitou. To ma zvádza k špekuláciám, čo je asi pod ostatnými mestami, napr. pod Parížom. Veľmi kvalitné dielo.


Film mi veľmi pomohol utriediť dej a bol aj inšpiráciou, a motiváciou prečítať si túto knihu. Bola som zvedavá kde to začalo, čo je "za tým", čo už prebieha... No v žiadnom prípade film nemôže obsiahnuť vnútorný život postáv v tejto knihe.. obzvlášť milujem tento štýl písania, lebo je taký podobný bežnej každodennej existencii. Človek nikdy len niečo nerobí, vždy má "okolo toho" aj kopec myšlienok a emócií, hovorí sám so sebou, vyhodnocuje vzhľadom na vonkajšie okolnosti .. Sú knihy, z ktorých by sa dalo namaľovať mnoho obrazov, a toto je určite jedna z nich..


(SPOILER) Bolo to.. neviem či mi na to budú stačiť slová. Na túto knihu budem spomínať veľmi veľmi dlho ako na niečo odlišné a skutočne výnimočné. Stále ma dojíma i rozosmieva zároveň, priateľstvo Mayi s Annou, pohľad na skupinku z úplne inej strany, razantnú a láskavú starostlivosť Benjiho sestier.. prepojenosť všetkého a všetkých. Lebo ako Backman hovorí "Nezáleží na tom či ste niekoho osobne poznali alebo nie.. s niektorými ľuďmi je to tak, že keď odídu, máte pocit, že ste odrazu stratili niečo veľmi dôležité." .. Vedeli sme to od začiatku, no stále som nejako dúfala v iný koniec pre Benjiho.. z toho mi bolo dosť smutno..a neskutočne nahnevaná som bola na rodičov Mattea a Ruth. Čo to dočerta je?!? "Dostali sme ťa ako dar, takže nemôžeš byť obyčajný človek, musí byť z teba kazateľ.." (nejde o to, že kazateľ, ale že musíš sa podriadiť a v živote sa len báť Boha..alebo ako Ruth pochovali na inom cintoríne aby sa nemuseli "hanbiť" alebo aby mohli ostatným tvrdiť, že niekde žije, lebo oni nemôžu za jej hriechy?!?! .."Rodičia sa toľko rozprávali s Bohom, že sa už nebavili ani navzájom.." Unikla im základná podstata ohľadne "miluj blížneho svojho..".. totálny stredovek. Ten politik, no čo už.. ale toto?! Tu som vždy musela na chvíľu zastaviť a zjesť niečo sladké, lebo táto úroveň správania k vlastným deťom.. nehorázne otrasné.. Samozrejme, ako to už pri Backmannovi býva, prešla som celou škálou emócií.. Utkvela mi jedna myšlienka, čo veľa vysvetľuje "nezáleží na tom čo sa stalo, dôležité je to ako to ľuďom objasňujete.." ;) neuveriteľné, fantastické dielo.. Na túto tému by mala byť diskusia, recenzia nestačí..


To, ako Backman dokáže pracovať s charaktermi a dejovou líniou, je pre mňa skutočne fascinujúce. Spôsob, akým popisuje emócie bez toho aby z nich "spravil veľkú drámu" veľmi obdivujem. A pritom ich výsledný efekt je pôsobivejší i intenzívnejší než keby boli popísané "veľkými slovami". Odrazu sa len pristihnete, že si hovoríte ", áno, presne tak to je...", lebo nič nie je úplne jednoznačné. Ne/pravda a ne/vina býva komplikovaná záležitosť, tj. málokedy "visí" len na jednej okolnosti, osobe, strane. PS: konkrétne k tomuto dielu trilógie: ..takže takto uvažuje politik.. ;) .. dúfam, že v treťom diely dostane takú "odmenu" akú si zaslúži..


Málokedy sa do deja knihy tak ponorím, vlastne ani presne neviem kedy sa to stalo. Viem len, že som nechcela o nič prísť. Musím priznať, že som v niektorých častiach knihy zostala trochu zošokovaná, hoci (okrem jedného) sa nejednalo o nejaké veľké dejové zvraty. Je to ako pokojné more, potom v troch riadkoch príde tsunami, a potom je znovu kľud. V dôsledku toho som sa trochu obávala čo ma môže prekvapiť na ďalšej strane. Ale inak to bol sen.. veľmi sa teším, že si od tohto autora prečítam všetko dostupné.

Začínalo to pozvolna, postupne sa to stále viac rozbiehalo, čím sa okolnosti a skutočnosti vyjasňovali. Kalmanovo uvažovanie a chápanie prírodných zákonov a neho obklopujúcej reality je prekvapivo osviežujúcim elementom v príbehu, pokiaľ nejde o city k ženám (tam stráca "niť", čo je asi prirodzené:)). Hovorí veci tak ako podľa neho sú (hoci niekedy to práve nie je vhodné), no napriek tomu si ho človek v určitom zmysle "musí" obľúbiť (tj. držíte mu palce, nech mu vyjde čo si zaumieni), a ak náhodou niečo zmysel práve nedáva, stačí si počkať o pár strán ďalej. Veľmi sa mi páčili niektoré výroky a vysvetľovanie "javov" starého otca, napr. kde v tele sídli hnev, smútok, láska, rodina, atď. A fakt, že aj keď mozog človeka zabudne, kto ste, fyzické telo (emócie v tele) a duša si pamätá..


(SPOILER) Čítala som to dvakrát. A dobre som urobila (a odporúčam to každému). Prvýkrát ma táto postava dosť iritovala kvôli jej prelietavosti, egoizmu a výhovorkám, tj. sľúbil hocikomu aj modré z neba - ak niečo chcel dosiahnuť, a keď ho to prestalo zaujímať, tak jednoducho odišiel atď. A radšej viac ani nerozoberám scénu kde kvôli vlastnej závisti nechal utopiť sa kuchára (lebo on má a ja nemám, a keď nemám, tak nebude mať ani nikto iný). Nehovorím, že druhýkrát ma neiritoval, ale získala som od toho odstup a v kombinácii s vedomosťami o živote autora, jeho názormi na Nórsko, pohľadom na "národnú povahu", nórskymi povesťami a rozprávkami, mi začalo dávať viacero dejových zvratov a metafor omnoho väčší zmysel. Napr. keď bol v blázinci a stretával rôznych "pacientov", jeden z nich bol vyjadrením Ibsenovho názoru tj. metaforické vyjadrenie k novodobej "histórii" jeho vlasti - keď sa Nóri údajne "len prizerali" ako Dánsko prichádza o svoje územia v boji, hoci predtým mu prisľúbili pomoc (+Švédsko) a pod. Páčilo sa mi ako sa autor "točil" okolo trolieho hesla "Sám sebe stač, sám sebe ži!" a dvojznačnosti toho hesla. Druhé čítanie mi viac do seba "zapadlo". Najviac sa mi páčilo ako bol pri matke keď umierala - spolu snívali a spomínali. Jediné, čo doteraz naozaj naozaj nepochopím - ako sa Solveig mohla doňho zaľúbiť, čakať naňho až do staroby a ešte ďakovať, že sa vrátil..


Tajomný príbeh o ne/možných? ;) iných svetoch či svetoch v našej fantázii, ktoré zobúdzajú naše vedomie v dávnej filozofickej otázke "Odkiaľ sme sa tu vlastne vzali? A odkiaľ sa vzal svet?" O tom ako ľudia veľmi rýchlo a ľahko zabudnú, že svet i všetko okolo nich - dokonca i to, že žijú, je zázrak! .."..je nekonečne smutné, že sme tak stvorení.." No vyvstáva otázka "Môžeme to sami zmeniť?". "Pokiaľ sme deti, nosíme v sebe schopnosť objavovať svet okolo nás. Ale potom to príde - a celý svet sa pre nás stane zvykom." A to je niečo, čo nesmieme dopustiť! Ničoho ani veľa, ani málo, ale toľko aby sme stále znovu a znovu mohli zostávať v úžase - z chuti, vône, zážitku, stretnutia, prírody, pocitu.. a iných ne/uveriteľných prebiehajúcich skutočností. Btw. Z tohto príbehu by mohol byť aj úžasný fantasy film.


Úžasná kniha! Náročná téma a realita z pohľadu mačky s nadhľadom jej vlastným. A navyše vtipne. Veľmi doporučujem! ;)


Úžasne zhrnuté vedomosti a skúsenosti ohľadne snehu a ľadu - praktického aj vedeckého charakteru, histórii Grónska a Dánska, charakteru ľudskej povahy na týchto územiach a osobitosť hlavnej postavy. Človek, ktorý sa o tieto témy zaujíma, bude rozhodne nadšený. Ja, ako laik, by som vedela hádam aj 1/3 textu zredukovať, pretože mi ide predovšetkým o dejovú líniu. Neznamená to však, že kniha nie je vo svojej podstate pútavá. Neustále je prítomné napätie, v rôznych úrovniach, či už sa jedná o záležitosti súkromné alebo pracovné. Záver ma nečakane prekvapil, čo považujem za veľké pozitívum. Kniha si vyžaduje sústredenie a čas, no keď postupne pospájate všetky "nite", výsledok je fascinujúci.


Na začiatku sa mi táto kniha čítala ťažšie ako iné, s ktorými som sa doteraz stretla. A aj keď som chcela, nedalo sa mi prečítať viac ako zopár strán denne (je tam toľko informácií, toľko zaujímavých a podnetných vecí..). Keby to niekto poňal (okrem iného) aj ako ďalšiu líniu hĺbkového skúmania informácií, ktoré sú v knihe len okrajovo spomenuté, bolo by to ako čítať zopár ďalších kníh). Mimochodom, veľmi mi pomohlo pre hlbšie pochopenie emocionálnej roviny, keď som si v určitom momente prečítala Šalamúnovu pieseň piesní. Táto kniha si vyžaduje plnú pozornosť, nedá sa prečítať ako "jednohubka" :D. Je ako puzzle (niečo západne tam, a niečo inam..). Ako som už spomínala, veľa informácií, predovšetkým o umení (každá postava má to svoje, ktorým žije + jedinečne vykreslené charaktery), a pohľad na lásku cez súčasnosť/minulosť každej postavy. Je to ako náročnejší film, kde ozaj pomáha mať otvorenú myseľ, pretože ťažko povedať čo príde ďalej.. Ak by sa jednalo o už spomenutý film, toto by bolo veľmi kvalitné art-dielo.. A určite by som si ho pozrela ešte aspoň raz. Je to nádherne napísané! Niektoré pasáže som si čítala aj viackrát za sebou.. ako dobré jedlo - nechcete ho len tak nachádzať do seba, vychutnávate si ho.. ;) veľmi veľmi odporúčam!


Bolo to ako rozprávať sa s niekým, ako keď vám niekto rozpráva "historku". Čítalo sa to v podstate samo ;)


Veľmi príjemné čítanie.. ako stvorené na jeseň/zimu a šálku horúcej čokolády :P. Utkvela mi jedna myšlienka, čo som si aj zapísala "Nemôžeme vlastniť minulosť toho druhého, otázkou je či nás čaká spoločná budúcnosť." Dôležitá otázka na syna je dosť náročná, ale zase môže mať veľmi cennú transformačú hodnotu (aby sa tá odpoveď už nemusela opakovať-v prípade ak je negatívna). Tiež som si o tom popremýšľaľa, občas na to znovu pomyslím. Bolo to pre mňa čítanie, ktoré mi aj niečo cenné dalo.. :)


Vynikajúca kniha! :) Nedá sa prečítať za pár hodín (aspoň pre mňa to bolo nemožné), keďže nejde o príbeh. Prevedie vás životom "bežných" Parížanov, ich zvykov, tradícií (predovšetkým čo sa týka jedla :D, to ozaj nemá chybu)..a ak by ste sa náhodou chceli presťahovať do Paríža, je tu veľa praktických skúseností a informácií, za ktoré budete vďační. Osobne som nadšená z kapitol, ktoré sa venujú architektúre a kultúre, rada objavujem sk táryté miesta (bez davov turistov) a tu ich je spomenutých pomerne veľa (tak aspoň na 2-tyzdnovu dovolenku v Paríži) :) Ak tam ešte raz niekedy pôjdem (lebo už som bola a veľa spomienok vyplávalo na povrch:), určite si túto knihu znovu požičiam (ako veľký zdroj inšpirácie). Ďakujem za stretnutie s touto knihou, veľmi ma tešilo ;) PS: kapitola o úradníkoch výnimočne pobavila :D už dlhšie som za tak z chuti nezasmiala..


Najviac sa mi páči ako táto kniha vystihuje hravým spôsobom podstatu jednotlivých pocitov. A myslím, že nie je len pre deti.. je síce pôvodne určená deťom, ale to vôbec neznamená, že dospelí v tejto oblasti majú nevyhnutne jasno ;) A taký malý-milý obrázok môže pomôcť k všeličomu lepšiemu. Osobne mi tam chýbajú farby (hlavne ak to má byť pre deti), takže za seba si ju trošku domaľujem.. Každopádne, ako celok je to nádherný kus "práce".
