motovidlo komentáře u knih
Ťažko sa to čítalo, veľmi ťažko... preskakovala som, čítala úryvky, zatvárala a znovu otvárala. A nakoniec som si to celé prečítala aj druhýkrát, už s vedomím uceleného príbehu. Neviem, či by som chcela túto knihu doma... nie je to veru oddychové čítanie. Komu sa však tématika páčila, odporúčam Bezosudovosť od Imre Kertesa.
Ja mám naozaj rada Backmanove knižky. Vtipné, láskavé, dojímavé - a všetky postavy sú tak úžasne uveriteľné! Príbeh mi trochu pripomenul film Gran Torino - ktorý však tiež milujem, takže za mňa všetky hviezdy.
Túto knihu som kúpila ešte pred narodením syna (ktorému neskôr diagnostikovali Aspergerov syndróm). Určite nie sú všetci autisti rovnakí, veľa vecí má syn inak, avšak veľa vecí mi aj táto kniha pomohla pochopiť. Okrem Christophera je pre mňa aj postava otca veľmi silná - milujúci svojho syna, ale občas veľmi unavený a vzdialený synovmu chápaniu sveta. A napriek snahe ochrániť ho pred realitou jedným klamstvom, mu vlastne týmto najviac ublíži. Ale koniec naštastie dopadne dobrw
Mám veľmi rada Backmanove knižky. Smutno-vtipno-láskavé, vždy však zanechajú dobrý pocit, že s ľudstvom to zatiaľ nebude až také zlé.
Okrem prvého ma všetky chytili za srdce. Možno je to poslednými udalosťami z môjho osobného života, ale vyplakala som sa - avšak ostal vo mne dobrý, láskavý pocit. Páčilo sa.
Tak toto môžem! Okolo autizmu je už dnes veľa článkov, odborných kníh, aj autobiografií - táto kniha je však láskavý, vtipný, empatický pohľad "normo" človeka na svet autizmu. 1 ***
Bez zbytočného sentimentu popísaná realita vojnového Afganistanu. Smutno-krásny príbeh, ktorý sa dúfam nikdy nestal.
Za mňa preceňovaná kniha, kto chce čítať Jane Austen, nech si radšej prečíta Pýchu a predsudok, alebo Rozum a cit. Štýl knihy je rozvláčny a rozhovory na dnešnú dobu veľmi strojené a umelé - to všetko beriem, vzhľadom na dobu, kedy bola kniha napísaná. Čo ma však nebavilo, bola hlavná hrdinka. Tá je vyslovene otravná, z nudy strká nos kam nemá a z nejakého záhadného dôvodu si ešte aj myslí, že má na to právo. Liezla mi na nervy od začiatku a úprimne ľutujem pána Knightleyho. Ak chcela Jane Austen vyvolať tieto pocity, tak klobúk dole pred jej spisovateľským umením.
Myšlienka knihy bola zaujímavá, určite vo väčšine zanechá nejaký ten "food for thought". Ale štýl knihy mi nesadol, pomerne ploché postavy, chýbal mi taký ľudský mix aj dobrých aj zlých vlastností a rozhodnutí... nikto nevynikal, všetci boli od začiatku zaškatuľkovaní a ich správanie bolo dopredu pomerne slušne odhadnuteľné. Je to typ knihy, ktorú rada odporúčim ďalej, ale asi sa k nej už nevrátim. A ako už niekto spomínal - prvých 100 strán bolo čisté trápenie, nezaujímavých a za mňa nesúvisiacich s pointou. Nebyť pozitívnych recenzií, asi by som knihu po tom slabom začiatku odložila a nedočítala.
Za mňa slabé. Zlé dialógy, nepodarený Poirot, zbytočne hlúpi predstavitelia polície, riešenie postavené na tom, že kľúčový svedok sa vlastne mýlil... pár dobrých momentov tam bolo, ale knihe to nepomohlo. Radšej si počkám na nového Galbraitha.
Príjemná vtipná oddychovka, ale hlbšiu stopu nezanechá (ale úprimne, asi tú ambíciu ani nemá). Na požičanie z knižnice super, domov by som nekupovala.
Páčilo sa mi to, mám rada takýto drastický humor.
Nevedela som sa naladiť na tú knihu, možno som pri čítaní málo pila ???? Na mňa veľmi zmätočný štýl, problémy a správanie sa postáv mi bolo cudzie... nedočítala som, bohužiaľ.
Dobrá kniha s mierne predvidateľným koncom, pútavo písaná, potešili ma vety typu "z očí mu hľadeli bolesť a krik"
Krátke úvahy, pôvodne písané ako blog, svieži štýl písania a neotrepane myšlienky. Dá sa kedykoľvek otvoriť a jedna-dve úvahy prečítať len tak na zlepšenie nálady.