netopýr088 komentáře u knih

Komiksy nečítam, ani ma nelákajú, ale toto mi prišlo, že by som si prečítať mal. A bola to nádhera, plná kultúrnych narážok a múdrosti. Už neplatí, že komiksy nečítam, aj keď toto je nadlho jediný...

Traja patráči na severský spôsob, šmrncnutí Danom Brownom a filmami Wesa Andersona. Bavilo ma to, ale mám pocit, že by sa z toho dalo vyťažiť viac. Kniha mi v knižnici trčala neprečítaná roky, a až čit. výzva ma k nej dokopala, bohviekedy by som sa ju inak odhodlal čítať, takto to mám za sebou a vracať sa k nej asi nebudem.

Pre mňa prvá kniha S. Lenza a musím povedať, že ma tento autor zaujal. Vážna téma, ktorá prešpikovaná jemným humorom a filozofiou, plynie do hlavy čitateľa, ktorému je venovaný celý literárny priestor na vlastné úvahy a odpovede. Ostáva mi dúfať, že tak autor učinil schválne, pre náš pôžitok z čítania a nie z diletantsva.

príbeh človeka, ktorý sa vráti do svojho rodného mesta, a ostane uviaznutý v neistote akéhosi čakania na ,,Godota,, uprostred rozdelujúcej sa a k vojne sa blížiacej Európy, človeka, ktorý chce byť človekom v akejkoľvek dobe, nechce vytvárať konflikt ale aj tak sa nevyhne problémom v polarizujúcej sa spoločnosti. Hľadajúc chrám svojho detstva v ktorom je socha ,,starého pána,, držiaceho v dlani modrú loptu (svet), sa prepadáva do hĺbky svojej duše aj do bahna spoločnosti, pocíti rozčarovanie, ktoré nastane v hľadanom kostole, kde nič nie je, ako si to pamätá, Boh už nedrží svet vo svojich rukách. A do toho polárna žiara ako predzvesť vojnou horiacich horizontov a veľa veľa ďalších symbolov. Hlboká kniha.

malá, ale hutná kniha, s vlastnou atmosférou.

Nanajvýš chlapská výpoveď, ktorá však neplynie na povrchu, ale ukazuje širokú škálu prežívania a pocitov jedného starnúceho muža, ktorý sa musí konfrontovať s minulosťou obávaného zabijaka, ale ktorý túži po zmene, avšak hrdosť a dôstojnosť mu kladú odpor otázkami o zmysle života, priateľstva a žiarlivosti na minulosť manželkinu. Príbeh je popretkávaný poetickou drobnokresbou podporenou výborným prekladom. Zimomriavky po tele i po duši, takéto knihy čítam naozaj rád.

Výborne napísané, výborná téma, seversky úprimné.

Canudos není jediný příběh, je to souhrn příběhů.
Použitím týchto slov v priamej reči v románe Válka na konci světa, sám autor vystihol
román samotný.
Kniha nám predstavuje množstvo postáv, ktorých príbehy sa vyvíjajú, prepletajú a striedajú v deji, a vytvárajú tak komplexný pohľad na jednu revolúciu z raných dejín Brazílskej republiky. Osobne nemám v knihách rád opisy politickej situácie, ale tu sa v tej mäteži kladú dôležité otázky, o idealizme a fanatizme predstaviteľov cirkví, armády, politických strán, a odhaľujú sa manipulácie s verejnou mienkou. Takmer každá postava si v sebe nesie svoj vlastný ideál o svojom svete a je ochotná pre lepší život život položiť, ale je tu ponechaný priestor aj pre zbabelosť, neveru, rozčarovanie i lásku. Vargas Llosa je majster, a napísal román, ktorý má nadčasovú platnosť, aj v dnešnej dobe, keď nám rôzni fanatici opäť pochodujú popred obloky!

Výborná mystifikácia amerických dejín, práca s ilúziou a drobnokresba hlavných postáv. Autor nepriamo priznáva, prostredníctvom Ridgewaya, (ktorý mimochodom, je zobrazený veľmi ľudsky, čo u afroamerického autora je skvelý počin), že s témou skutočnej podzemnej železnice, narába veľmi voľne. A celé to aj tak dáva zmysel. Skvelý autor, mizerný matematik. najprv má Corin pozemok pri chatrči 3 metre štvorcové a potom 3x3metre :-) ale to je len malá milá chybička. Teším sa na ďalšie knihy autora!

Ani som nič iné nečakal. Autor nám opakuje, a stále opakuje, a stále do nekonečna tým opakovaním a pridávaním nových detailov, ktoré sa tiež opakujú, zužuje náš pohľad, ale rozširuje naše vnímanie a dráždi našu citlivosť, nenecháva veľa miesta pre nejaké veľké slová ani veľký svet, a je to jednoduché, ale vlastne zložité a také pekné, až sa človeku chce byť človekom...lebo toto je človečina. šesť hviezd

mnohoznačný filozofický román o rozpoltenosti v sebe aj voči svetu, tak ho chápem ja, nie je to jednoduché čítanie a niekedy až fyzicky bolí... ale treba na to rozhľad, ktorý mi zjavne chýba, aby som toto dielo mohol v úplnosti doceniť.

ťažko sa verí, že autor už počas písania trpel nejakým typom kognitívnej disfunkcie, pretože toto dielko je svojbytné a obstojí medzi súčasnou produkciou i medzi autorovými ostatnými knihami. Bolo by naozaj škoda toto dielko nepublikovať, ako pre milovníkov Márquezovej tvorby, tak i pre literatúru všeobecne. Trochu som sa obával, že mi kniha pokazí dojem z autora, ale obavy boli zbytočné. Pekná kniha.

s výnimkou jedinej slabšej poviedky sa jedná o výborný výber, de Mello Andresenová je predovšetkým poetka, ale aj v poviedkach je silná, imaginatívna. krásna kniha

Toto je aká krása? výborná kniha o tom, čo znamená byť iný, čo musíme obetovať , aby sme splynuli s ostatnými, aj o tom, že cesta ku šťastiu vedie cez prijatie samého seba. Odporúčam.

útle, ale mnohovrstevnaté dielko.
o žene, ktorá sa po páde do vodopádu zobudí v Kareninom doráňanom tele, v dome s domnelým manželom-spisovateľom, ktorý otvorene prizná, že si ju zobral pre peniaze, ktoré má zdediť. Ana Teresa Pereira stavia na mystériu straty pamäti a necháva na čitateľovi, aký príbeh číta. Za mňa jedna pasáž, ktorá mi celú vec objasnila. v prvej a poslednej kapitole nám ATP premieta film Biele noci takto: ...pak závěrečný zápas mezi mladou ženou v bílém habitu a mladou ženou v červených šatech...Kdysi jsem si myslela, že všechny příběhy jsou jeden jediný, zápas mezi dobrým a padlým andělem, a vždycky na pokraji propasti. Ale byl tu i druhý příběh, o dívce, která se zamiluje do muže v domě prostoupeném stínem jiné ženy.

Karen je tak výsledkom boja. A ktovie, čo sa vlastne prihodilo pri vodopáde? A možno je ten vodopád len alegóriou svadobného závoja, a strata pamäti inotají iné straty? A prečo Karen miluje práve červenú? Ktohovie?

Ako som u Lenzových kníh zvyknutý, mnohé je tu symbolom dačoho iného. Tu je hlavnou témou vlasť, tá pôvodná stratená a tá nová, a v neposlednom rade tá spomienková. Nečíta sa to ľahko, ale je to bomba! Dal som ju čítať ľuďom v miestnom bookclube, tak som zvedavý, čo na to povedia. Zatiaľ však najmenej čitateľná autorova kniha.

najviac čierny humor je fakt, že túto knihu vydavateľstvo pripravilo ako darček na Vianoce. By ma zaujímalo, čo rodičia povedali doma v Anglicku...

Akokoľvek nemám rád postmodernizmus, tak Gospodinov je objav tohto roka...

ak hľadáte príbeh, tak je to skvelá kniha, ale ak čítate knihy pre to, ako sú napísané, bude to pre Vás sklamanie, podobne ako pre mňa. Prepáčte pani Melandri, ale ďalšiu knihu od Vás si už nezaobstarám.

Z tejto knihy mrazí... pán Whitehead píše nie úplne čitateľne ( v ostatných jeho románoch tomu tak nie je), ale jeho vety sú znamenité, perfektný štýl a výborný preklad tomu dávajú tú správnu atmosféru. Priznám sa, že ja som Zónu jedna vnímal ako alegóriu na ľudské zlo. Tú myšlienku, ktorú vypichla užívateľka Tyet, dvakrát podčiarkujem, pretože som ju sem chcel prepísať aj ja.