newtory komentáře u knih

Tak som sa dozvedel, kto má na svedomí vznik samoderžavia (ako spôsobu vládnutia absolútne, absolutisticky) na matičke Rusi k tomu navyše množstvo rôznych "pikantérií" z ktorých normálneho človeka mrazí.
Veľmi príjemne napísaná kniha, ktorá sa usiluje zostať nad vecou, aj keď je to asi ťažké, keď sa píše o "človeku" ako Ivan IV.
V každom prípade vynikal krutosťou aj zbabelosťou, bol impulzívny a natoľko zákerný, že bol vo svojej zákernosti až vypočítateľný (jednoducho človek pri styku s ním, musel vždy rátať s následkami).
Je síce pravda, že detstvo mal mimoriadne ťažké, ale určite nebol jediný...
Počas svojej vlády neustále viedol vojny, ale ich efekt bol minimálny, oveľa úspešnejší bol v represáliách voči vlastným ľuďom, v podstate mu zverenú krajinu systematicky devastoval.
Kniha neveľká rozsahom no o to väčšia obsahom.
Kto chce pochopiť ruské "špecifiká" táto mini monografia je k nim dobrý kľúč.

4 30.09.2020

Pre všetkých "unavených" dokonalým Boschom ktorý dokáže vykorčuľovať z každej situácie, vítaná zmena.
Svojim spôsobom aj lepšie ako "boschovky".
Zaujímavé prostredie, zápletka aj rozuzlenie, plný počet.

4 18.09.2020

Mal som už v rukách nepreberné množstvo zbierok citátov a aforizmov, ale toto (prvý a druhý diel) sú absolútne klenoty. Tak vyčerpávajúcu zbierku tak dobre vybraných citátov a aforizmov mi zatiaľ neposkytol ani jeden výber. Myslím že ich "usporiadateľ" odviedol vynikajúcu prácu.
Vrele odporúčam do pozornosti všetkým milovníkom krátkych, ale výstižných myšlienkových koncentrátov.

4 15.08.2020

Afrika, alebo iná planéta. Rozsiahle (obrovské) územie, kde ľudia nežijú, len bývajú. Svetadiel, kam sa sype pomoc zo všetkých kútov sveta a výsledkom je, že jej obyvatelia sú na tom stále horšie...
Niekde sa stala chyba. Kapuściński pozná výborne objekt svojho opisu, ale závery ktoré vyvodzuje zo svojho poznania zaváňajú traumou bývalých kolonizátorov.
Akosi zabúda na niekoľko vecí:
- že vyľudňovanie kontinentu (ktoré sa spomína v súvislosti s otrokárstvom) majú na svedomí predovšetkým moslimskí otrokári, ktorí s otrokmi obchodujú v niektorých častiach Afriky prakticky dodnes
- že islam síce priniesol gramotnosť do Afriky ako prvý, ale bol to len vedľajší produkt (násilného aj nenásilného) šírenia islamu a poroby domorodých nemoslimov a že cenou za to bolo zaostávanie kontinentu za vyspelým svetom
- že moslimský rasizmus je stokrát horší ako tzv. biely, pretože ten vidí menejcennú bytosť v každom domorodcovi, ktorý je len o odtieň tmavší ako on sám.
Preto hodnotím inak ako ostatní, ale nepopieram tým prínos Kapuścińskeho a mimoriadne pútavo spracovaný cestopis, takmer mikro dejiny jedného svetadielu v kocke.

4 21.12.2018

Kniha je tak nabitá informáciami, že z nej priam trčia, preto nebudete potrebovať záložku. Že bola vydaná v roku 1992 ?
Čo znamená 30 rokov pre civilizáciu ktorá pretrvala 3600 rokov ? Menej ako ktorákoľvek z jej dynastií.
Navyše manželka autora je etnická Číňanka, takže informácie o esencii "Číny" sú z prvej ruky.

4 13.09.2018

Asi najslabšia autorova kniha. Približne od polovice som sa musel do čítania priam nútiť.

4 25.08.2018

Malá "jednohubka na pár hodín. Detektívka až v druhom slede. V prvom rade výborný ponor do života kehily (židovskej náboženskej obce). Realistický a pravdivý. Všetci milovníci antijudaistických konšpirácií ale aj ľudia ktorí o židovstve nevedia vôbec nič a radi by sa niečo dozvedeli toto je veľmi príjemný a nie príliš objemný sprievodca (navyše so zápletkou).
P.S. Nečakajte senzácie ani strhujúce odhalenia: "život je jinde..."
P.S.1. Autor napísal 12 príbehov o rabínovi David-ovi Small-ovi, žiaľ u nás vyšli len dva. Prvý a tento je v poradí tretí, posledný vyšiel v roku 1996.

4 07.06.2018

Je pravdou, že kníh z druhej strany barikády je ako šafranu. Ak by som čítal túto knihu pred dvadsiatimi rokmi už len tento samotný fakt by predznamenal hviezdne hodnotenie. Dnes to už nestačí. Nepovedal by som, že autor nevie písať, skôr by som "pochválil" prekladateľa. Ruské pojmy používané zrejme v originále nadobudli prečudesné formy. Najviac ma iritovalo často používané slovo: "plenny", čo bude podoba ruského пленник - väzeň, zajatec (v kontexte knihy skôr zajatec), aj slovo шуба (kožuch) sa objavovalo v dosť čudesných tvaroch a ďalšie skomolené rusizmy na tom tiež neboli oveľa lepšie...
Čo sa týka dejinného kontextu človek si uvedomí, ako málo stačilo a boľševik mohol ísť od válu, ale to by velenie protistrany muselo mať ujasnené priority a tvrdo za nimi stáť, aj keď špekulácie typu čo by bolo keby sú slepou uličkou.
Príbeh je v podstate banálny, začína idylkou a končí drámou. Všetko čo mohlo zle dopadnúť tak aj dopadne, idyla sa pozvoľna vytráca a záver prináša chaos a prestupovanie všetkých predstaviteľných tabu. Boľševici neuznávali žiadne pravidlá, jediným pravidlom bolo, urob všetko preto, aby si dosiahol cieľ a to sa aj podarilo. Revolučný teror a dokonale prepracovaný systém lží jediná taktika vďaka ktorej "revolúcia" triumfovala a to je aj koniec Ruska, o ktorom písal Čechov, Puškin, Dostojevskij...

4 11.11.2017

Priznávam, téma je pre mňa celkom nová a som rád, že sme sa "cestou neminuli".
Autor je zručný rozprávač a k príbehom jednotlivých smirčích kamenů pridáva svoje "múdro". Cestu za nimi, hľadanie, tápanie, blúdenie, nachádzanie, ale aj cesty naprázdno, premýšľanie o ľuďoch v dobách minulých aj súčasných, motívoch a dôsledkoch ich konania aj o sebe...je to taká príjemná skoro werichovská atmosféra a zo šálky čaju stúpajú obláčiky pary... Z autora hovorí niečo, čo sa na školách neučí a vekom automaticky nenadobúda. Aj keď často cestuje sám, alebo s priateľmi v psom počasí, z jeho rozprávania sála teplo, ľudskosť a pokora. Ku koncu knihy je už trocha cítiť únavu a vyčerpanosť z témy, ale čítanie aj spoločník sú naďalej príjemné, kultivované. Tri hviezdy za autorov slovný a myšlienkový vklad, jedna za originálnu tému, pre mňa tak novú a jednu z plného počtu uberám za chýbajúce fotografie k jednotlivým príbehom, kde síce píše ako "exponuje", ale ani jeden obrázok "neukáže"...(!)

4 11.07.2016

Bol to obľúbený autor môjho otca a tak sú pre mňa tieto knihy akýmsi "záväzkom". Keď zomrel, bolo mi ľúto ich predávať a tak som si mnohé ponechal, ale nie je v tom len nostalgia, ak by to bolo len o nej, vnímal by som ich ako knihy "navyše" a tak tomu nie je.

4 23.04.2016

Namáhavé čítanie, ale odmena zaň je bohatá. Pri tempe cca 10 strán denne vydrží dlho, veľmi dlho, ale dobová atmosféra, ktorú autor tak majstrovsky evokuje, tá vydrží ešte dlhšie.

Pekné spomienky, škoda federácie...

4 24.04.2014

Ten kto čítal „Kolymské poviedky“ bude touto zbierkou možno trochu „zaskočený“. Šalamov sa prezentuje ako autor s trochu iným rukopisom. Psychológia postáv je oveľa členitejšia, komplikovanejšia. Poviedky sú o čosi dlhšie, (stráca sa autorov minimalizmus) možno aj preto ich druhý zväzok,jeho zobraných spisov obsahuje o čosi menej. Ústredná téma Gulag už nedominuje, poviedky sú o čosi „civilnejšie“, časť z nich sa odhráva celkom mimo tábory, časť s nimi súvisí len nepriamo, niektoré sa odohrávajú v pred stupni gulagu Ľjubľjanke. Poviedky, ktoré predtým boli skôr len krátkymi črtami, (kolážami beznádeje) z ktorých mrazilo, niečo v štýle Carvera sa stávajú nositeľmi príbehu, do hry vstupuje „Dej“. Ak by boli Kolymské poviedky „len“ denníkom zúfalstva, tak „Ľavý breh“ možno trochu pripomína pána Čechova a to veru vôbec nie je málo.

4 23.10.2013

Príjemné, nenáročné čítanie v síce staršom, ale peknom slovenskom preklade (nebýva pravidlom). Čo sa týka obsahu, tak cca dve tretiny deja hrajú na romantickú strunu a asi jedna tretina vťahuje čitateľa do dobrodružstva. Je to taká Angelika mierne "švihnutá" červenou knihovnou.

3 14.02.2023

Už dávno som s takou ľahkosťou nehodnotil piatimi hviezdičkami. Pohodové čítanie, krimi starého dobrého strihu, trochu romantiky, nejaké to prekvapenie a to celé s príchuťou dobrodružstva, čo viac si priať ?
Nuž snáď len viac takýchto kníh.

3 04.02.2023

1.Príjemná zmena, čerstvý vidiecky vzduch a skupina vyšetrovateľov ktorá má v prvom príbehu dosť ďaleko k idylickým vzťahom. Príbeh je komorný, pripadal mi tak trochu ako pondelková bratislavská inscenácia za spoločného štátu. Zápletka nebola príliš oslnivá, ale dialógy boli príjemné a pri čítaní pohoda...4*
2.Druhý príbeh bol zamotanejší a prostredie sa mi veľmi páčilo, zápletka bola dobre vymyslená a postavy zaujímavé. 5*
3.Tretí bol z môjho pohľadu najslabší, rozvíjalo sa to zaujímavo, ale potom sa to zadrhlo a čítanie stratilo prívlastok: "radostné"...koniec to síce napravil, ale už nezachránil, celkový dojem. 3*
Záverom príjemná zmena, pôsobilo to ako novoobjavená klasika. Škoda, že toho od autora nevydali viac.
P.S. Príjemný bol aj fakt, že šéf vyšetrovacej skupiny, fajčil fajku a tak som si v tejto hyperkorektnej, idiotizmom poznačenej dobe spomenul na svojho nebohého otca.

3 15.12.2022

Na začiatku bola tma a chaos a keď sa rozvidnie, dej vás chytí za srdce a potom prudko trhne "rukou".
Kniha ktorá by pokojne mohla byť "Nabarveným ptáčetem II." nebyť tak málo známa.

3 03.06.2021

Podnetný, myšlienkovo nadčasový rozhovor so sympatickým psychológom.

3 04.01.2021

Trocha masochizmu, trocha fetišizmu a vekom nesúrodá "dvojica".
Pán Ucugi sa baví a celá rodina až na nevestu tŕpne čo z toho bude.
Vysoký vek môže mať popri všetkom utrpení aj svoje výhody, väčšina toho čo človek vyparatí je vzápätí amnestovaná (navyše ak je dotyčný kmeť majiteľom celkom slušného majetku).
Smútok z utrpenia staroby v príbehu prekrýva radosť z "pustošenia".
Postrádal som autorov cit pre poéziu, taký príjemný v predchádzajúcich knihách.
Ucugi je čarovný satyr a Sacuko urbánny produkt, lákavý, žiadúci, ale tradičného čara zbavený, preto je ťažké povedať, kto koho zneužíva. Pán Ucugi je vzdelaný a kultivovaný estét, Sacuke je síce prázdna, ale "proklatě" dobre vyzerajúca nádoba.
Tak trocha ma zaskočilo, že Japonsko začiatku 60-tych rokov minulého (XX.) storočia ktoré nám Tanizaki ponúka, už viac menej rezignovalo na tradície, pre ktoré je nám všetkým "japano milcom" také drahé.
Záver: Všetci raz zomrieme, ale dovtedy je možné všetko...

3 16.06.2020

Tiež som ju prečítal v kníhkupectve pri hľadaní knihy pre svoju ratolesť. Otázkou však zostáva, ktorý príčetný rodič toto kúpi svojmu dieťaťu ?