parvitas komentáře u knih

Dočítala som túto knihu s mimoriadnym sebazaprením. Nie je to Sex v meste, ani Diabol nosí Pradu. Je to taká zmeska Parížaniek, ktoré nechcú byť typickou obeťou módy. A ako podľa môjho skromného pozorovania Francúziek, tie sú schopné si na seba navrstviť čokoľvek, v čom sa cítia dobre bez ohľadu na okolie. A pre tých pár módou vlečených jedincov je tu ľavý breh Seiny, významné značky, šperky, doplnky a kluby, kde im napráskajú na zadok kvôli zbaveniu sa celulitídy. Krásni chlapi k tomu ako bonus. Vlastne sa mi o tom nechce ani písať. Nie je to štýlová kniha, je to paperback, ktorý by som s radosťou nechla rozmočiť na pláži.
Dávam o pol bodu viac, ako predchádzajúcej motivačnej blbosti, lebo má aký-taký príbeh a smerovanie. Ale vonkoncom tomu nepomáha citovanie diela Kierkegaarda, alebo Nietzcheho, navyše spojenie s Tomom Cruisom z Top Gun je už cez čiaru. Nepomôže tomu ani románik s filozofom v strednom veku a ospevovanie kníhkupectva.
Jedna príčetná osoba osloví druhú romantickú a spolu spáchajú blog s radami, ako byť elegantná taká, aká si. A zrodila sa tajomná Chic a má úspech medzi plebsom (pre desiatimi rokmi boli blogy celkom rozšírené). Je to Chick lit ako vyšité, hrozný manžel, potlačené sny, atď.. Potom príde ponuka do televízie a hrozí odhalenie. Dobrý spojenec je vždy vítaný a objaví sa tretia mušketierka, mega elegantná susedka, ktorá vyštvala svojho manželíka psychiatra zo života tým, že škaredú mačku prehlásila za psa a stala sa stredobodom záujmu... on asi tiež nebol úplne pri zmysloch, keď sa jej to podarilo.
Vlastne je to asi celé, čo si s toho odnesiem. Lebo aj tieto kočky odchádzajú z Paríža.
Druhý diel vlastne asi ani nevyšiel v preklade (a je to len dobre).

1 26.08.2023

Aj ja už mám Urbana Baránika v krásnej knižnej väzbe! Aj vám trochu pripomína obálka od Tomáša Salamona slávnu edíciu Stopy? Ilustrácie sú od Žužu Gálová - jednoducho výstižné.
Urban Baránik je čarodejník s naozaj zaujímavým zdrojom mágie. Preto je kniha určená pre čitateľov od 16 rokov vyššie, nech nevzbudzuje pohoršenie u detí, aj keď podľa mňa by im len mierne rozšírila slovnú zásobu. A aj dospelí si to môžu preopakovať, lebo vo vyššom veku človek zabúda, skĺzava do rutiny a tak používa len jednu, max dve variácie. Odporúčam skúšať podobné slovné spojenia na parkovisku, keď hľadáte voľné miesto. Keď nič iné, aspoň sa vám uľaví.
Urban je vlastne sused, hen zo Seliec a je okolnosťami a vedením poverený pátraním po stratenej osobe. Podobnosť s Petrom Grantom od Aaronoviča je zdiaľky a so zažmúrenými očami, lebo v mojich predstavách má hlavná postava presný výraz a dikciu autorky, rovnako ako jej zmysel pre humor a spravodlivosť. Neznáša byrokraciu, vzdelávacie semináre, porady a podobné spoločenské aktivity súvisiace s hierarchiou v zamestnaní (prečítajte si aj knihu od bratov Strugackých Pondelok sa začína v sobotu, tam je to dotiahnuté až do absurdna). Urban je vtipný a tak trochu nemožný, ja som sa pri čítaní schuti smiala, lebo aj prostredie je opísané dokonale presne. Nemocnica v B. Bystrici má potenciál, trochu sa tam mihne strašidelné prostredie podzemia, ale aj Vysoké Tatry sú top - plesá, hotely, pozemky - všetko na jednom mieste. Odporúčam ako 100% oddychovku, sú to dva príbehy v jednej knihe, veľmi sa teším aj na pokračovanie. Autorke prajem veľa predaných kníh, nech má z čoho financovať aj tie ďalšie. Zatiaľ všetky poviedky, čo napísala, získali aj v Martinus Cena fantázie fajné hodnotenia, takže márne to nebude.

1 16.07.2023

Pred čítaním tejto knihy som si nepozerala recenzie a aj na anotáciu som zabudla, lebo knihu som kupovala už dávnejšie, čiže to bolo nakoniec prekvapenie. A ak mám byť úprimná, táto absolútne tuctová obálka aj názov ma vôbec nelákali, no keďže knihu posúvam ďalej kamoške, tak reku predtým ešte do nej mrknem. A nakoniec z toho bolo jedno príjemné popoludnie, kedy som sa ponorila do histórie začiatku 20. storočia. Obálka nakoniec krásne korešponduje s príbehom, čiže je výborne zvolená. A ja svoje prvé hodnotenie mením, kniha je super.
Mám rada príbehy, čo by bolo, keby... Ako súvisí dedičstvo starej chatky jednej Američanky s ruskou cárskou rodinou Romanovovcov? Postupne sa tu odvíja príbeh lásky a tajne uzatvoreného manželstva medzi dôstojníkom a veľkokňažnou. Ich odlúčenie bolo dlhoročné a bolestivé... ale teda nebudem prezrádzať podrobnosti, nech si to čítanie užijete aj vy. Za mňa len toľko - nájdete tu tajomstvá v manželstve, neveru, vinu, obrovskú stratu aj odpustenie, dve časové línie, Fabergého klenot a jednu mŕtvolu. (Snáď som vás dostatočne navnadila a zároveň poplietla. )

1 27.06.2023

Od autorky som čítala Neuveriteľná púť Harolda Frya, ale v podstate to bola kniha typu ,,prečítam-zabudnem".
Obchodník s hudbou taký nie je. Zamilovala som si ho. Síce je príbeh pomaly rozvíjajúci sa, pokojne plynie, ale rozosmutnil ma tak, že som ho nedočítala v kaviarni, ale až doma, aby som si mohla aj poplakať. Púšťala som si všetky (áno, úplne všetky) piesne tak, ako boli spomínané a ako podmaz to bolo neuveriteľne silné. Nie, nemám gramofón a áno, použila som Spotify, tak nech sa na mňa prosím, Frank, nehnevá, iné k dispozícii nemám.
Je to príbeh o priateľstve, o láske a hlavne o smútku.
Oslava lásky prostredníctvom hudby. Ako sa niekto vie vyjadriť slovami, Frank to robí prostredníctvom muziky. Vie presne, akú skladbu dotyčný človek potrebuje, čo ho vylieči, poteší a posunie ďalej. Niekedy je to mimo komfortnej zóny, ale ak by sa držal len toho, čo pozná, bol by ochudobnený o toľkú krásu...
Frankov príbeh je zasadený do Londýna 80-tych rokov, kde má svoj obchodík s LP platňami. Vtedy začali CD-čka vytláčať postupne vinylové platne, veľa obchodníkov sa prispôsobilo, ale on nie. Lebo LP miloval najviac na svete. Ten rituál s vytiahnutím dosky z obalu, sfúknutie prachu, opatrné vloženie ihlu do drážky a potom aj obrátenie na druhú stranu. Na gramofóne som počúvala hlavne rozprávky, hudbu už menej... ale pamätám si ten pocit pri prehrávaní... aj ako poslucháč som musela byť aktívna... tu preskakovala drážka, kvôli škrabancu, tam bolo počuť zapraskanie, a keď som chcela niektorú pasáž znovu, musela som odhadnúť, kde to asi bolo. :)
Ak mi niekoho Frank pripomínal, tak je to postava z knihy Levanduľová izba - Jean Perdu - on liečil dušu knihami.
Záver je možno až prehnane romantický, ale mať okolo seba ľudí a veci, čo nás robia šťastnými, je to, čo chceme.
A áno, zvyšok večera som si prehrávala na youtube asi všetky možné flash mob-y.

1 24.05.2023

Kniha sa ku mne dostala tajuplnými cestičkami osudu; t.j. požičala mi ju majiteľka kaviarne s malebným názvom Poetika, kde je okrem skvelej kávy, koláčikov aj plno kníh, obrazov a kvetov, radosť tam zavítať a som tomu rada. Sama by som po nej asi nesiahla, lebo štýl autora si pamätám ešte od knihy Stará dáma vaří jed. Ale putovanie slonice Emilky a jej krásnej cvičiteľky Lucie je tak odpočinkové čítanie, že človek má potom chuť niekam ísť, najesť sa, okúpať a spať.
Aspoň na mňa táto kniha typu "road movie" takto vplýva - idem niekam a neviem kam, ani čo sa cestou stane a koho stretnem - vlastne pripomína život sám. A ak by to niekto natočil ako film, tak si viem predstaviť jedine Kusturicu ako režiséra (vo fínskom prevedení by to asi bolo oveľa nudnejšie). S jemným humorom a iróniou autor opisuje osudy a ľudí, ktorých táto dvojica stretáva. Cirkusové divoké zvieratá sú postavené mimo zákon a tak sa hľadá pre slona uplatnenie na Sibíri. Putovanie po zapadnutých dedinkách a mestečkách je zážitkom, Emilka je rada stredobodom pozornosti, navyše keď sa naučí tancovať kazačok, tak si ju široká ruská duša zamiluje. Zamilovanosť neprechádza ani ošetrovateľa a kydača hnoja v jednom, Luciinho obdivovateľa, ktorý ju neprestajne uháňa. (Pre istotu pripomínam, Lucia je akrobatka, slonica Emilka a on má záujem o Luciu.) Scéna svadby v jeho rodnej dedine mi asi najviac utkvela v pamäti. Následný návrat do Fínska, putovanie a zháňanie ubytovania a potravy pre slonicu takisto aj skratkovité osudy jednotlivých postáv, ktoré postretali cestou, mi postupne začali splývať, a tak si okrem výroby gaučového posedu už ani veľa nepamätám. Ale odporúčam milovníkom slonov a pomalého vychutnávania jemne absurdných situácií.

1 14.03.2023

Flora má amnéziu (získala ju po operácii nádoru) a pamätá si vždy len posledných pár hodín. No na prvý bozk nezabudla a aj preto sa rozhodne toho chlapca nájsť. V Arktíde. Kniha mi veľmi pripomínala Vo svete Ginny Moonovej, ale nie dejom, skôr atmosférou. Byť takmer dospelou, no nepamätať si posledných 7 rokov a vyrovnať sa s tým len vďaka poznámkam popísaných na ruke, na lepiacich papierikoch, v zošite, či v mobile, to chce riadnu odvahu. Bavilo ma to, ale zároveň som cítila aj hrozné obavy o toto žieňa, stratené, zmätené, zabúdajúce, no napriek všetkému sa nevzdáva a dospieva. Rodičia ju večne nemôžu strážiť a ona dokáže fungovať aj mimo domu...

1 14.02.2023

Leto si žiada oddychové čítanie a samotný názov už znel cukríkovo a aj tak trochu rozprávkovo a hlavne, páčila sa mi obálka. Hlavná hrdinka zdedila obchod s obuvou po svojej milej tete a jej snom je zmeniť ho na tematický - svadobný. Predávali by sa tam iba topánky na svadbu pre nevesty a družičky, nové aj vintage, plus nejaké dekorácie, čokoládové doplnky a podobne. Všetko by vyzeralo fajn, nebyť jej rodiny (a otrasných nevlastných sestier, ktoré majú vo zvyku preberať jej chlapov), super zlatého nevlastného otca, mamu, ktorá akoby ani nebola, príšerného bývalého snúbenca a jednej starej známosti, čo sa presťahoval do susedstva. Neverila som, na koľko strán sa to natiahlo... dookola rieši to isté; snúbenec, sused, sestry, topánky, peniaze. A pes a mačka. A happyend. Čakali ste niečo iné? Asi som si oddýchla až príliš, no nič viac zmysluplné o tom povedať neviem... ️

1 30.07.2022

K prvej časti historickej série Sophie som pristupovala trochu s obavami - bude sa mi to páčiť? Predsalen, ja nie som na historicko-romantické knihy vysadená, aj keď mám pár kníh s touto témou medzi obľúbenými, nie každá splní moje očakávania. Ak môžem Ples u vojvodkyne k niečomu prirovnať, je to klasika (niečo ako Dumas, alebo Zagorka). Prostredie francúzskeho šľachtického dvora (v roku 1531) ako aj postavenie dvornej dámy Diany de Poitiers, panej na zámku Anet a ľudia okolo nej. Jej dcéry, zosnulý manžel (no dobre, ten tam nevystupuje, len sa spomína), vzťahy s ostatnou šľachtou... boli to len maličkosti, zmienky, ktoré dotvorili atmosféru (nap. šperk v tvare slzy na čele, jedlo). Zbožňujem tieto skutočné historické osobnosti, ktoré sú zasadené do nejakého príbehu. Baví ma sledovať, kde je dôsledná inšpirácia dejinam, a kde sa už autorka odkláňa a prepletá ich svojou fantáziou. A áno, takto to mohlo naozaj vyzerať...
Samotný príbeh nie je lineárne vyrozprávaný, striedajú sa tu postavy, ktoré popisujú svoj pohľad, ale aj časový rámec sa občas zmení, no je to ľahko čitateľné a nakoniec sa to pekne objasní.
Kto je tajomná nemá dievčina s jemným vystupovaním a pred akými hrôzami unikla? Je krásna a takmer bosá, na jej drahom odeve vidno, že prešla ťažkú cestu, skoro ako Popluška (prirovnávajú ju k nej aj menom). Dostane sa jej pomoci na zámku, na ktorom sa nachádzajú dve šlachtičné a obe sú zhodou okolností vdovy, no každá má iné postavenie i charakter. Intrigy a vlastné záujmy si rieši nielen šľachta, ale aj služobníctvo, takže je to zamotané. Viem si predstaviť tú časť na plese, ako sa jeden druhému vyhýbajú v tmavých (a tajných) častiach zámku, podobne ako pri tanci a je z toho celkom vtipná zmena identity.
Aj keď pár otázok ostáva nezodpovedaných (čo znamená výrazný prsteň istého rádu pre jeho nositeľov), snáď sa viac dozviem v ďalšej časti.
Bonusom sú francúzske frázy, ktoré sú (na moje šťastie) aj preložené a dotvárajú kolorit trefnými dobovými prirovnaniami.
Ešte dodám, je tu aj náznak nežností a dôverností, dokonca aj nahoty, ale to tak prirodzené (a dobové), že knihu dám prečítať aj prababke (a nebude sa červenať ako pri Bridgertonovcoch).
Akurát že text je vytlačený úsporne, s hustým riadkovaním a menším fontom vo formáte A5, treba sa na to sústrediť. Ale beriem to ako bonus. (Aj to mi pripomína staršie knihy, pri ktorých som si nekupovala tie nafúknuté nemožné rozmery, ako sa teraz s obľubou vydávajú, medzi A4 a A5, ktoré sa nezmestia ani do klasicke kabelky, a kde sú takmer 4 cm okraje čistého papiera dookola textu, čo mi príde ako plytvanie.)
Je to príjemný romanticko-historický román, ktorý môže konkurovať aj svetovým. Teším sa na ďalší diel.

1 03.06.2022

(SPOILER) Rodinná sága o majiteľoch jablkového sadu sa odohráva na konci štyridsiatych rokoch 20. storočia a začiatku päťdesiatych v Čechách. Mali dvoch synov a nevlastnú dcéru. Po konci vojny dochádza postupné spamätávanie sa z jej hrôz, rodina má svoj obchod, jablone, dúfajú v lepšiu budúcnosť. No obaja synovia už majú trochu iné plány, aj so zamestnaním, aj s láskou... (Až do úplného konca mi bolo ľúto jedinej osoby, tá zažila len veľmi málo šťastia.) Ako prichádzala kolektivizácia, všetko sa podriaďovalo jednotnej línii, štátu. Bolo to deprimujúce.
Názov knihy vychádza z tradície, kedy sa vo sviatočnom období vyrezali do jabĺk čísla prikázaní a každý člen rodiny si jedno zobral... a nie, nejdem vysvetľovať ďalej, lebo príbeh s tým tak nepriamo súvisí. Celkovo vzťahy sú riadne pomotané, osudové zamilovanie sa do nesprávnej osoby, šťastie prichádza aj v podobe detí (a áno, aj tu sú dvojičky), aj smútok a vina sa tu objavujú a nečakane. To majú české spisovatelky spoločné, rodina a kto ich spája... Vlastne to bolo aj pekné, aj keď smutné čítanie.
Nižšie hodnotenie dávam za štýl, je popisný, akoby z odstupu, aj keď sa venuje vnútornému prežívaniu hrdinov, ide to z rýchlika, autorka len opisuje, vysvetľuje a ja ako čitateľ som mala pocit, že čítam popis k scenáru. A aj vďaka striedaniu postáv som si k žiadnej nevytvorila vzťah, niektoré sú dokonca prehnane šablónovité. Ak hľadáte niečo podobné ako bolo Heřmánkové údolí, alebo Šikmý kostel, či Zuzanin dech, nájdete to aj v Pátém jablku, len v menšej miere. Skôr je to taký Listopád, proste tomu niečo chýba.

1 06.04.2022

Milujem čítanie o knihách a knižnici. Tým, že v knižnici pracujem, tak som si úplne vedela podrobne predstaviť aj všetko to zákulisie, sklad kníh, ich objednávanie, triedenie, prepravu a zakladanie, reštaurovanie, študovne na prezenčné štúdium starých a vzácnych zväzkov. Vlastne celú tú knižničnú atmosféru. A úplne ma očaril byt správcu budovy newyorskej knižnice, kde býval so svojou rodinou. Vedeli ste, že aj v našej knižnici (ŠVK BB) kedysi tiež bolo ubytovanie? Pre študentky a knihovníčky.
Samotný príbeh plynie celkom rýchlo. Rodina správcu žije priamo v budove knižnice, na najvyššom poschodí. On sa snaží popri práci dopísať svoj román, jeho manželka túži študovať žurnalistiku, prispievať do rodinného rozpočtu a majú dve milé deti, chlapca a dievčatko. Trochu ťažšie sa im zvyká na nové prostredie, ale vyzerá to, že to zvládajú. Jej štúdium bolo opísané veľmi zaujímavo, aj keď profesor už vopred definuje rolu žien v žurnalistike. Od tendenčného rozdeľovania tém sa dostaneme až k ženskému hnutiu za rovnoprávnosť. Zároveň sa tu odvíja detektívne pátranie po stratených knihách. Striedanie dvoch časových rovín 1913 a 1993 sa nečakane prepojí až v závere. Súčasná línia sa podobá na minulosť, hlavne keď sa zase stratia knihy... Úplnou lahôdkou však boli rady Ako byť starou dievkou.
Ako sa kniha páčila vám? Vedeli by ste si predstaviť bývanie v knižnici?
Aj táto kniha sa hodí to výzvy 2022 - menej ako 22 hodnotení :)

1 07.02.2022

Poetické a zvláštne cudzie. Politika kam sa pozrieš, jazyk a poézia povýšené nad všetko. Veľvyslankyňa z ďalekej vesmírnej kolónie sa po smrti svojho predchodcu snaží pokračovať v jeho práci, ale implantát s jeho nahratou osobnosťou, ktorý jej mal pomáhať, zlyhal. A tak je sama, barbarka v hlavnom meste ríše, ktorá sa chystá na vojnu. Čo sa mi páčilo, boli mená zložené z čísla a podstatného mena a aj názory vyjadrované veršami. Čo mi prekážalo, bolo asi spôsobené formou - požičaná ekniha z knižnice čítaná v mobile je v podstate málo rozčlenený text, takže graficky mi splývali citáty. Inak ok, ale do pokračovania sa nebudem ponáhľať.
Knihu si zaraďujem do výzvy 2022 - má menej ako 22 hodnotení (moje je 17. v poradí a 9. komentár)

1 07.02.2022

Nechápem, ako to dokázala prežiť. Aj s dieťaťom! Toľkokrát utiekla a toľkokrát ju chytili. Útek zo Severnej Kórei sa nepodarí len tak. Opustiť rodinu je najťažšie. Lenže keď máte štátom (aj susedmi) kontrolovaný život, istý nemenmý sociálny status, (to kastovníctvo je príšerné), z ktorého sa nemáš šancu vymaniť niekoľko generácií len preto, že tvoj strýko emigroval. Veľmi mi to pripomínalo aj naše dejiny pred r. 1989.
Každou knihou od utečencov sa dozvedám nové informácie... napr. o hlade (ten bol súčasťou ich života oveľa skôr, ako prišiel hladomor v devädesiatych rokoch). Akýmkoľvek spôsobom sa dá, idú ďalej, snažia sa prežiť, vyrobiť niečo, vypestovať, vymeniť, predať. Ak nie u nich, tak za hranicami, v Číne. Aj keď im pri prechádzaní hraníc ide o život. O potláčaní ľudských práv. Obchodovanie s ľuďmi a novodobé otroctvo. Aj keď chvíľami to vyzeralo ideálne; keď našla v Číne miesto v istej rodine, kde ju síce brali ako lacnú pracovnú silu, ale takto mohla podporovať na diaľku svojich rodičov, no nezákonné spolužitie ju pred väzením neochránilo. A to boli otrasné podmienky... A predsa sa nevzdať a rozhodla sa ďalej ísť. Dôverovať a dúfať v lepší život. Som rada, že sa to autorke podarilo. A že o svojich skúsenostiach hovorí.

1 07.02.2022

Nebyť krásnej obálky, po tejto vianočne ladenej knižke by som asi nesiahla... Hlavná hrdinka Bo má tajný pomer s kolegom a na jeho naliehanie, to nikomu nepovedia, maximálne sa stretávajú vo vychytených podnikoch a reštauraciách, ale ich vzťah sa nikam neposúva. A keď Bo príde o zamestnanie (a jeho povýšia), prijme ponuku kamarátky a odcestuje do Dánska na dovolenku. Tam spozná čo je hygge, ako vytvoriť pohodu a hlavne spomaliť, vychutnať si príjemné chvíle s priateľmi pri leňošení, hrách, varení, dobrom jedle, a bonusom je, ak sa to odohráva v krásnom prostredí. Maličkosti, na ktorých záleží asi najviac. Kontrast medzi vtedy a teraz je obrovský, nielen objavenie novej lásky, ale aj nápadov. Pre Bo je tento pobyt len prínosom, dokonca jej vnukne myšlienku zmeniť zamestnanie a robiť to, čo ju baví. A tiež pochopí, že neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie. (Spomínam si na na podobne chladný vetrisko na pobreží Baltického mora, tiež sme boli na obrovskej pláži, čo mi pripomenulo tu opísanú putujúcu dunu a bolo to úžasné prostredie, neuveriteľne som si to užila, akurát my sme mali vietor, čo šarkana úplne dolámal...)
Teraz, keď to takto pekne opisujem, už vlastne ani neviem, čo som tomu chcela vytknúť.
Aha, jej vadila mi jej podpapučovitosť, ako sebou nechala zametať, kým sa kolegovi postavila a konfrontovala ho a tento ich nič nedávajúci vzťah ukončila.
Asi na mňa negatívne zapôsobilo viac to sťažovanie sa, lebo k náprave sa dostala hlavná hrdinka až v záverečnej štvrtine knihy. Ale tak aspoň s bytíkom sa mohla pohrať, vymaľovať a zladiť, ale asi chcem veľa. Je fajn, že dokázala zmeniť svoj život a možno našla aj niekoho, s kým ho strávi, no kým došlo k týmto pekným veciam, skončila aj kniha. Tak som sklamaná a dávam 2,5* z 5.

1 30.12.2021

Som prekvapená, koľko iných kníh mi Krvavá dedička pripomenula pri čítaní. :) Ani ich nebudem vypočítavať, lebo v každej scéne je niečo... Ale napriek všetkým klišé (alebo možno aj vďaka nim) som knihu prečítala rýchlo. Niektoré zvraty som už očakávala, iné menej, samozrejme, niekoľko napínavých únikov v poslednej chvíli zo zdanlivo neriešiteľnej situácie. Každá z postáv dostala svoj priestor, ukázala kladné aj záporné stránky. Princezná, ktorá ovláda (resp. ešte poriadne neovláda) zakázanú mágiu, je z nej čarodejnica, netvor, skrývaná pred svetom. Zločinec, ktorý sa chce pomstiť. Dva zdanlivo nespojiteľné charaktery a formované tak odlišným prostredím sú si zároveň podobné. Musia prijať svoju prirodzenosť, nemôžu zmeniť to, s čím sa narodili a vyrástli, no zároveň majú svoju budúcnosť vo svojich rukách a tú teraz ovplyvniť vedia. Môžu sa podvoliť útlaku, alebo bojovať proti nemu a spolupracovať.
A ako je spomínané v anotácii, ak hľadáte niečo podobné ako tie princeznovské fantasy, kde sa musí postarať o svoje kráľovstvo a jeho nápravu, tak zhodných diel je oveľa viac.
Série Trón zo skla, Vrania šestka, Červená kráľovná, Kráľovná Tearlingu, Krvavec, Falošný bozk, Deti krvi a kostí, Iskari, Sníh nebo popel... a mnohé iné...

1 12.11.2021

Bála som o Vasju. Všetko vyzeralo ideálne vzhľadom na možnosti, ale jej tajomstvo neostalo neodhalené a žiaľ, žena, ktorá pokorí muža... nikto ju neberie vážne, nikto ju nepočúva, urazila majestát... proste celé zle. Veľmi jej bolo ľúto, aj keď zomrela hlavná postava z predchádzajúcich kníh. A ako má čarodejnica utieť davu, ktorý ju chce upáliť? A tak sa vo mne miešali pocity a celý dej utekal naozaj rýchlo. Rozprávkové motívy, bytosti, ktoré vidia iba tí obdarení zrakom, do toho viera a boj s Tatármi. Veľmi sa páčilo celkové prepojenie s historickými reáliami - zjednotenie ruských kniežat proti tatárskej nadvláde, s príbehmi o Mrázikovi, Medveďovi, Kostejovi, Babe Jage a iných. A k tejto sérii sa určite znovu vrátim.

1 12.11.2021

Bolo to vtipné a aj dojímavé čítanie. Vidieť, že Adam bol doktor, ktorý sa snažil. Niektoré situácie boli však tak absurdné, že som sa musela nahlas smiať. A je možné, že sa v tomto texte nájdu aj mnohí iní doktori, ktorí robia od vidím do nevidím a nie sú za to patrične ohodnotení. Ale že im záleží na zdraví pacientov (klientov) a nenechajú ich trpieť. (Aj keď niektorí s "Eifelovým" syndrómom by si to tak trochu aj zaslúžili :)). Poznámky pod čiarou sú TOP!
Jednotlivé prípady sú však tak vtipné, až je ťažké niečo vybrať.
Pacientka (25r.) je v 30. týždni tehotenstva a sťažuje sa na veľký počet bezbolestných škvŕn na jazyku. Diagnóza: chuťové poháriky.
alebo
Majú systém, ktorý im prepíše diktované poznámky a občas z toho vznikne zmätok. (Aj keď mne tá Ester Sladká nepripadá až tak dobrá ako "pacient má známe analogie" (=pacient nemá žiadne známe alergie). :)
Každopádne, autorovi prajem už len menej stresujúci život a viac nepremeškaných osláv. (Aj keď to mohla byť dobrá výhovorka.)

1 12.11.2021

Kniha začína zdrcujúco a náhle - smrťou malého chlapca, ktorý sa tesne pred ich domom pustil maminej ruky a zrazilo ho auto. Vinník z miesta nehody ušiel a niet po ňom ani stopy.
Prvá časť knihy je o nehode a o jej vyšetrovaní, a práve tu vidno aj autorkine pôvodné zamestnanie na polícii. Podrobne sa venuje jednotlivým krokom vyšetrovateľov, ukazuje čas, ktorý potrebujú, aby prešli obrovské množstvá záznamov, a len aby zistili, že ich nedoviedli nikam. Nadčasy, byrokracia, odcudzenie sa od vlastnej rodiny, a tá bezmocnosť, keď sa snažia vyriešiť prípad, ktorý sa im vryl pod kožu. Osobný život úplne normálneho detektíva je zaujímavý tým, že nejde o alkoholika, ani netrpí inou závislosťou (no dobre, nedokáže dopiť kávu a neumýva si pod sebe hrnčeky). Samozrejme, že kolegyňou trávi viac času ako s vlastnou rodinou, je tu vidieť, ako si toto všetko uvedomuje; aj narastajúcu príťažlivosť, aj to, ako sa správa k rodine, k manželke a deťom a nakoniec sa musí rozhodnúť.
Beznádejný prípad malého Jacoba je odložený, dokonca aj zlomená matka zmizla bez stopy a vlastne sa nič nevyriešilo. Po roku sa však vďaka výročnej reportáži objaví nový svedok nehody a prípad sa posunie ďalej.
Druhá časť knihy je o Jenny, ktorá musela utieť až na kraj civilizácie a je tak samotárska a plná bolesti, že nikto nepochybuje, že si prešla hroznými vecami. Hoci mi jej bolo veľmi ľúto, akosi som nedokázala pochopiť jej dôvody, nedôveru a strach zo zblíženia. Táto časť knihy ma bavila najviac, napríklad ma veľmi fascinovalo jej zamestanie. Kreatívny nápad, ktorý je tak jednoduchý a zároveň milý, fotografie nápisov v piesku, niekedy personalizované. Asi je fajn bývať na pobreží.
Páčilo sa mi, že sa konečne osmelila a začala znovu normálne žiť, no práve vtedy jej zaklopali na dvere vyšetrovatelia.
Policajný inštinkt je však vec, ktorú netreba podceňovať. Aj keď je vinník za mrežami a oni by mohli pokojne spávať, niečo im na celej veci nesedí... A za to ich zbožňujem, že to nenechali len tak, lebo Jacob a Jenny si to zaslúžia.
O knihe som si dopredu nič nečítala, ale bola by som vďačná za informáciu, že to nie je akčná detektívka s naháňačkami a podobne, je to skôr klasika, kde len maličkosť a detail ukáže cestu k vyriešeniu zločinu. Aj keď ide o psychotriler, kde hovorí zo svojho uhla pohľadu aj záporná postava, mám z neho lepší dojem ako napr. z Fitzekových kníh. Psychológia všetkých postáv je poňatá výborne a ja som sa nechala strhnúť čítaním o vine a treste. Teším sa na ďalšie knihy, ktoré autorka napíše.

1 11.11.2021

Toto že je retelling Krásky a zvieraťa? Akože teraz to vidím, ale pri čítaní som si to vôbec neuvedomila. Otec prisľúbi dcéru netvorovi, je tu zakliaty zámok a princ, ktorý nie je človekom, veľa šiat, dverí, meniacich sa miestností a knižnica... áno, je to podobné, ale poňaté úplne iným spôsobom. Vlastne mi to skôr pripomína Modrofúza (to tie zamknuté dvere, kľúče a predchádzajúce mŕtve manželky), s vybranými menami ako z Asterixa a Obelixa (uznajte, záľuba v písmene x, a hlavne mená ako Ignifex a Nyx spôsobili, že som si najmä chudáka Ifengdixa, či ako sa volal, prekrstila). Mytológia sa týka nielen mien postáv, ale aj ich osudov, takže ma bavilo hľadať paralely.
Hlavná hrdinka je odmalička vychovávaná ako niekto, kto musí netvora zabiť, aby zachránila svoju krajinu. Fantastické prostredie a záhada, kým je Láskavý Pán, ktorého si má zobrať za manžela. A všetko je navyše šmrncnuté temnotou a démonmi a celá krajina je akoby zamrnutá v čase a v priestore. A vlastne aj zamrzla na 900 rokov, má svoju mágiu a dejiny. Jedlo sa v zakliatom hrade objavuje akoby kúzlom, akurát sviečky treba zapáliť ručne.
Ak však môžem varovať, je to kniha, kde je veľa bozkávania a tieňov. (A možno to treba povedať úplne na začiatku, že tej romantiky tu bude až-až.) A vlastne sa ani nečudujem, že sa niekomu nepáči hlavná hrdinka, pretože vyzerá, že jej je láskavosť cudzia. Je vdorovitá, silná a zároveň i trochu aj naivná, (no nie je hlúpa). A keď je nahnevaná, ublíži, a potom je jej jasné, že prekročila hranicu, no zároveň si vie priznať chybu. Páčila sa mi viac ako jej dvojča, ale to dostalo priestor len v závere. (Môžem si odškrtnúť ďalšiu knihu o dvojičkách. ) A vraj autorka napísala aj voľné pokračovanie... alebo teda v sérii retellingov pokračuje... uvidím, ak sa k nej dostanem, so záujmom si prečítam.

1 11.11.2021

Príbeh sa odohráva počas druhej svetovej vojny a zaujímavosťou je práve prostredie vyššej šľachty. Vyšetrovaním smrti parašutistu, ktorého našli na pozemku lorda Westerhama a jeho rodiny, je poverený ich rodinný priateľ, Ben, syn miestneho vikára. Je totiž možné, že mŕvy muž bol nemecký agent a jediná stopa je nejasná fotografia. Samozrejme, všetko má zistiť nenápadne, keďže pracuje pre tajnú službu. Jednotlivých členov rodiny a blízkych priateľov, ako aj širšie okolie si postupne preveruje, ale celé je to dosť predvídateľné. (Ale teda asi nie pre Bena. Ja som si podozrové osoby tipla už na začiatku a len pri jednej som hneď nedostala dostatočné zdôvodnenie.)
Zaujímavosťou sú osudy jednotlivých lordových dcér, každá je svojim úžasná a ich životy ma bavili viac ako hlavná línia..
Ben už roky tajne miluje Pamelu, jednu z lordových dcér, je prirodzené, že začnú spolupracovať, keď sa tu ich cesty pretnú. Aj ona pracuje v utajení a dešifruje správy a o svojej práci musí mlčať. Vlastne sa mi tu páči aj opísanie výberu agentov, práca špiónov, odhaľovanie tajných spolkov a sprisahaní časti šľachty, ktorá sympatizuje s nacistami je inšpirované historickými faktami.
Autorka spomenie aj inú stránku vojnových útrap, nevenuje sa iba strádaniu šľachty, ktorá musí prenechať časť svojho sídla armáde,alebo sa im znížili prídely a nemajú niekoľkochodové menu, či nezažili uvedenie do spoločnost. V jej románe tak nájdete nielen bombardovanie Londýna, prichýlenie sirôt na vidieku, či vypočúvanie gestapom vo Francúzsku, ale aj zaujímavosti pronemeckého rozhlasového vysielania, postoj k mužom bez uniformy. Výsledkom je pomerne kľudný a vyvážený detektívny historický román s prvkami romantiky, kde oceňujem, že aj pri veľkom množstve postáv som nemala problém uvedomiť si postavenie každej z nich. Výborná pomôcka je aj zoznam v úvode knihy (ak by niekto stratil prehľad, kto je kto).

1 31.10.2021

Atmosféra malého mestečka, ktoré vôbec nie je tak príjemné, ako naznačuje jeho názov, vzájomne poprepletané rodinné vzťahy, kliatba tajuplného prízraku, tajomstvá a dve časové línie.
Pred sto rokmi prišla do mestečka mladá fotografka Thea, ktorá sa venuje trochu morbídnemu, ale dosť vyhľadávanému štýlu fotiek - posmrtným fotografiám zosnulých. Práve v tomto mestečku končí stopa jej mamy, čo je jediné vodítko k jej pôvodu. Theino pátranie ju dovedie až do miestnej psychiatrickej liečebne, kde môže využiť práve svoju skúsenosť ako fotografky. V okolí však straší Misty Wayfairová a jej zjavenie predpovedá smrť... Thea ako postava mi prirástla ku srdcu nielen kvôli fascinujúcemu zamestnaniu, ale aj kvôli vytrvalosti a odvahe, ktorú preukázala pri pátraní po svojej mame.
Tentoraz ma zaujala aj tá súčasná línia, kde sa iná mladá žena, Heidi, vracia do rodného mesta na základe znepokojivého listu od mamy. Tá je však stratená v spomienkach, bojuje s demenciou a vlastne si ani nespomína na list, ktorý písala, dokonca sa zdá, akoby nespoznávala ani vlastnú dcéru. Celkovo sa Heidi cíti stratená, veď ani vlastná sestra ju nevíta po toľkých rokoch odlúčenia s otvorenou náručou, takže niet divu, že si kladie otázky, čo tu vlastne robí, kam patrí a komu na nej záleží. Navyše sa aj jej začnú diať zvláštne veci, kroku ju zavedú do bývalej liečebne a začne vídať prízrak Misty Wayfairove. Jej sa dejú oveľa strašidelnejšie veci ako jej predchodkyni, takže sa nečudujem, že je ustráchaná a potrebuje istotu.
Obe hlavné hrdinky tak majú spoločné pátranie po matkách a svojom pôvode, v oboch prípadoch sa im dostane útechy aj v podobe viery (aj keď každá z nich je od nej inak odklonená), ako aj v podobe nečakanej opory od muža a takisto obe vidia prízrak...
Rovnako ako pri prvej knihe je záver prekvapivý, ale pomerne prekombinované rodinné vzťahy ma unavili a teda kto bol koho milenenc, vrah, či dedko a mama som už len prijala bez nejakého veľkého zaujatia. (Prosím, mohla by nabudúce autorka dať v závere schému, akýsi rodostrom, ak má v knihe toľko rodinných vzťahov? Alebo aby nespoilerovala, tak niekde v odkaze na svojej stránke? Vopred ďakujem.) Knihe dávam solídne 3,5*, pretože strašidelnosť bola zaujímavá a nie vždy rovnaká, takisto aj predsudky týkajúce sa psychiatrickej liečebne (skvelá bola vsuvka o novinárovi, ktorý pátral po pokusoch na pacientoch), plusom je aj racionálne vysvetlenie niektorých javov... a niečo ostáva medzi nebom a zemou.

1 31.10.2021