parvitas komentáře u knih

Syn podsvetia ma bavil omnoho viac ako Dcéra zimy. Známy svet slovanských božstiev a bájnych bytostí ostáva, príjemným bonusom je mix postáv a ich spoločný cieľ. Vlastne, dobrodružné výpravy sú vždy skvelá forma, ako postupne do príbehu vniesť rôznorodosť, akciu a zmenu. Humoru mohlo byť trochu viac, lebo niektoré časti si ho priam pýtali. Človek, alkonosta, lešij, rusalka a besomar sa trmácajú do pekla v snahe doviesť tatkovi jeho vzdorujúceho syna, čo sa nechcel stať následníkom No, kto už chce vládnuť podsvetiu, že? (Ambiciózna Morena nech sa nehlási, aj tak je prvá v rade.) Ako to už býva, občas spolupracujú, občas sa bránia, niekedy vysvetľujú, spomínajú, či bojujú s démonmi spomienok, ale aj s tými skutočnými. Mačka, čo si chodí, kam chce, stratené kľúče (aj so zámočníctvom) a roztancované kvietky (že niekto pil kvitnúci čaj?), domový škriatok, ktorý všetkých nachová a nič za to nepýta a drak, ktorého čestne porazíte v kartách. Je toho samozrejme viac, okrem motívu rodiny, strateného srdca (to bolo naozaj prudko romantické, len sa mi ku koncu v hlave ozývalo Elsiným hlasom “Let It Gooooo), postupného rozkladu sveta, keď sa naruší rovnováha, (aj keď príbehovo o strome nikto neprekoná knihu Tobiáš Lolness) by som sa chcela podobnou atmosférou nadchýnať aj ďalej. Ak hľadáte podobné knihy, slovanský folklór a legendy nájdete v knihách od Andrzeja Sapkowského, no podobne o slovanských motívoch píšu aj Karherine Arden, Naomi Novik a Zuzana Kuglerová. Užite si čítanie!

2 01.11.2023

Spojiť dejinné udalosti 1938-1968 prvým septembrom je geniálny nápad. Trojicu priateľov z rozdielnou národnosťou (Čech, Žid, Maďar) spája láska k spolužiačke. Ona je však oproti nim nevýrazná postava a závažné rozhodnutia väčšinou necháva na nich. Každý z chlapcov bol ako postava z románu o storočnom starčekovi, či Forrestovi Gumpovi, lebo sú pri pomerne významných dejinných udalostiach. Ich postupné odovzdávanie štafety náklonnosti k Márii je voči nej ponižujúce, ešte šťastie, že si to žieňa vlastne ani veľmi neuvedomuje a nedostáva v knihe výrazný priestor, funguje len ako múza a inšpirácia. Všetky ostatné, reálne ženy, ktoré im prejdú náručami a posteľami, sú len takou výplňou, kým sa ich zbožňovaná nedostane na rad. A potom sa rozhodne, ako sa rozhodne. Doslova paradoxy doby...
Kniha sa venuje obdobiu pred, počas, aj po druhej svetovej vojne, a ako chalanov nesie osud po svete, sledujeme na pozadí ich životov politické procesy, pretvárku, udalosti v Maďarsku, komunistické heslá, emigráciu aj návraty, budovanie Izraela, špionáž, americký sen, je toho naozaj veľa. Bavili ma epizódky s paštétou, paranoidným prezitentom aj rakvami, či názvom operácie.
Ak sa niekedy bude plánovať dotlač, uvítala by som slovník, resp. preklady viet pod čiarou, alebo na konci knihy. Ja viem, v dobe mobilov, kde si viete zapnúť aplikáciu, ktorá rozpozná každý cudzí jazyk a vzápätí ho aj preloží, je to už jednoduché, ale aj napriek autentickosti ma to vyrušovalo pri čítaní. Pri knihe už nechcem používať iné zariadanie, či prácne si vyhľadávať jednotlivé slová, aj keď z kontextu zmysel viet pochopím.

2 01.11.2023

(SPOILER) Asi som sa nechala ovplyvniť názormi z inej recenzie a po Skrinke času som siahala s vysokými očakávaniami. Ale je taká... no by som to povedala... meh. Očakávanie úplne nesplnila. Nie je zlá, ale druhýkrát ju už čítať nebudem.
Za prvé, tematicky nie je nová, knihy s podobnou tematikou poznania, kedy človeku skončí život, som už pár čítala.
Na konci umrú ako prví a Na konci obaja naozaj umrú (Adam Silvera). A trochu sa podobá aj knihám, kde iba jednotlivec vie, kedy kto umrie - napr.: Čísla 1-3 (Rachel Ward), Kdy (Victoria Laurie), Predpoveď (Darren Sugrue), Colorblind (Siera Maley), Machine of Death (Ryan North), Blackbirds (Chuck Wendig), Life-Line, poviedka z knihy Kompletní historie budoucnosti (Robert Heinlein) a určite je ich ešte veľa.
Dalšie, čo knihe vytknem, je jej repetitívnosť. Áno, máme tu viac postáv a aj ich osudy sa prepletajú ako také vrkôčiky, ale furt sa tam točí to isté dookola. Pradená osudu sú však neúprosné, občas ten život skončí aj skôr, ale kniha nie... Napriek častému striedaniu krátkych kapitol je mimoriadne rozvláčna. Viac-menej sa venuje postavám, ktoré majú krátku šnúrku, alebo teda poznajú niekoho s kratším povrázkom a ich reakciám. Iste, sú tu rôzne ľudské osudy, na ktoré sa nahliada z odstupu (rozprávanie z pohľadu 3. osoby). Už po pár stranách mi začali splývať, pôsobia tak trochu ako filmové strihy, ale toto nie Kingovka, kde napätím nedýcham, kde sa postupne vykresľujú hlboko trpiace postavy, aby ich vzápätí pripravilo niečo o život...
A úplne najviac ma sklamalo, že okolo tajomstva objavenia drevených škatuliek z nezničiteľného materiálu, ktorý sa na Zemi doteraz nevyskytoval, ostalo ticho. Akože každého to zaujímalo, ale nakoniec sa nič nezistilo, akurát, že odteraz sa pre každého dospelého v čase dovŕšenia 22 rokov kdekoľvek na Zemi v rovnaký čas (neberie sa ohľad na časové pásma, alebo nedostupný terén) objaví jeho konkrétne meno a povrázok, čo určuje dĺžku života. A všetci po tom prestali pátrať a pôvod sa nerieši. Boh, mimozemšťania? Alebo krutý sociálny experiment nejakého excentrika, či skupiny? Akože nájdeme si nový problém a tie ostatné (rasizmus, sexizmus, homofóbia a iné formy útlaku či diskriminácie) už budú zatlačené do úzadia? Nájde sa niekto, kto je výnimkou z pravidla a nemá svoju skrinku? Unikol by cez časové pásma... či do vesmíru, do ponorky ešte pred dovŕšením 22-ky a... a nič. Nevieme, tento aspekt ostáva nevysvetlený a ja som naozaj sklamaná. Autorka opúšťa globálne problémy, ostáva pri malých osudoch. Kto sa pozrie, bude odteraz žiť s vedomím času svojej smrti. Alebo aj nie. Nepomohlo nič, ich osud sa nezmení. (Aha, teraz mi napadlo, ešte si pozrite filmy Nezvratný osud, tam sa smrť občas podarilo okabátiť.)
Do toho sa vyťahujú sociálne a politické problémy, no už od polovice knihy viete, ako a či sa daná postava poučí a príde k poznaniu, že život je len jeden a nezáleží na jeho dĺžke, ale na kvalite. A hodnota človeka nezáleží od jeho veku, alebo či skoro zomrie... Podstata milovať a byť milovaný, ktorú po stáročia parafrázujú mnohí umelci a vplyvné osobnosti, má stále svoj význam. Rozdelenie spoločnosti a reakcie ľudí sú v podstate celkom slušne odhadnuteľné. Keďže mená postáv si už po mesiaci vôbec nepamätám, je to iba ok čítanie.

2 28.10.2023

Napriek všetkým nelogickostiam, som si čítanie užila. Po všetkých tých vymletých ezokravinách je space opera ako mrazivé pohladenie. 3,5*
Vojenská hliadka na konci vesmíru je za trest, vstupná buzerácia a umývanie kefkou palubu lode sú prežitky spred pol tisícročia, ale nech. Bonusom sú genetické štepy, implantáty, ktorými sa väzni ovládajú.
Akurát, že keď má náš hlavný hrdina ešte aj tie svoje, šľachtické, môže to skončiť kadejako. Napríklad odhodí dvere prechodovej komory. Alebo začne umierať od bolesti pri prepojení. Ale to fakt len ako príklad. Také podobné megavylepšenie má aj najvyššia veliteľka a ešte jeden z jej kolegov. Však čo neopajcnúť mimozemskú technológiu, ked sa dá.
Stanica slúži teda ako posledná bašta pred mimozemšťanmi, ktorí takmer vyhubili ľudstvo, no nebezpečenstvo prichádza zo samotného vesmíru. Resp. z jeho okraja. Vesmír autorka opisuje ako niečo konečné. Je tam nejaký predel, hranica, ktorá sa začína zmršťovať. Koniec vesmíru opisuje najprv akosi plocho, až neskôr dostáva 3D podobu, verím, že ju v pokračovaní časom aj vylepší, ak sa zapojí štvrtý rozmer - čas. Zatiaľ sa prejavuje len časovými anomáliami. Ale hlavne to všetko postupuje megarýchlo a únik je takmer nemožný. Teraz prichádzajú na rad vymakaní jedinci a zo stoviek obyvateľov sa stihne zachrániť kto? No práve tí, čo vedia uniknúť na poslednú chvíľu/ovládať motory/loď/warp pohon/mimozemský jazyk/ich prístroje/vedia opraviť čokoľvek z ničoho/zabiť mutantov len nožom a z ventilačnej šachty vyskočit ako na pružinke/zostrojiť hviezdu alebo byť len na správnom mieste. Síce sú tu dospelé postavy, no občas sa správajú ako pubertiaci v podmienke.
Mne sa to napriek všetkému páči.
Veď je tam aj romantická linka, výstupy do vesmíru, zabránenie xenocíde a následný pocit viny proste totálna dráma. Juch!
Hrdinovia bojujú za zachránu ľudsta tým, že sa postavia: A) proti zlému imperátorovi, lebo chce okrem iného vyrobiť mrte klonov a nahradiť tak vojakov a získať ešte väčši vplyv;
B) ešte horšiemu štvorokému mimozemšťanovi, lebo jeho druh sa snažil vyhubiť ľudskú rasu pri každej príležitosti;
alebo za C) proti vesmíru, ktorý sa rozhodne scvrkávať práve teraz
Cé je správne a myslím, že ostatné sa vyvynie postupne (nepriateľ môjho nepriateľa atď.) Idem na pokračovanie!

2 28.08.2023

(SPOILER) Určite by som túto knihu radšej čítala v papierovej podobe, lebo moja čítačka mi akosi ťažko zväčšuje ilustrácie. Navyše tam bol aj súvisiaci poetický text, tak mi je to este viac ľúto, zle sa mi to čítalo, asi si to neskôr otvorím doma na PC. Vekové určenie sedí pre 9-11 rokov, ja som si príbeh užila aj keď som už niekoľkonásobne cezeň. Autorka píse neskutočne poeticky a zároveň prívetivo aj o bolestivých veciach.

Rozprávačkou je 10-ročná dcéra dvoch vedcov; otec je viac na čísla, ten ide opravovať maják a mama, morská biologička, zase plánuje skúmať žraloka grónskeho, ktorý starne veľmi pomaly. Je najstarším známym stavovcom a jeho vek sa stanovuje na 400 rokov. Len ho musí nájsť. A tak sú na konci sveta, niekde na severe Škótska. Spoločnosť jej okrem mierne zaneprázdnených a výstredných rodičov robí mačka. No Júlia je na podobné situácie zvyknutá. Zapisuje si všetky podrobnosti súvisiace s morskou biológiou (a občas aj čísla, lebo čísla sú aj slová). Také moje mudrliatko. Priateľstvo Júlie s kamarátom Ginom, ktorý miluje hviezdy, je nečakané a veľmi obohacujúce. Kým maják nefunguje, je ideálnym miestom na pozorovanie nočnej oblohy. Aj keď na fakty o hviezdach by potrebovala nový zošit, lebo ten starý je určený len na morské veci.
Jej čistý a miestami naivný pohľad je tak úprimnou sondou do detskej duše, že mám chuť ju objať. Veľmi rada by pomohla mamine, lebo vidí, že sa trápi. Nezhody medzi rodičmi ohľadom výdavkov a neprideleného výzkumného grantu zasiahnu aj Júliu. Keď sa k nim pridá šikana od Ginových vrstovníkov, rozhodne chce niečo urobiť. Andy je zranený na duši, a tak to prenáša na okolie. Malá kvapka v mori problémov.
Viac otvorenosti by nebolo na škodu, deti chápu viac, ako si rodičia myslia. Ona ich tiež vníma pomerne zjednodušene, že otec vidí svet len binárne (dobré a zlé veci), zato mama je viac spontánna, no zároven aj nepredvídateľnejšia, až kým sa to nezlomí
Nebezpečný nápad, ku ktorému sa náhle odhodlá, je jej túžbou pomôcť a vidí len jediný spôsob, ako zachrániť rodinu. No musí si uvedomiť, že hlbiny v sebe si nesie každý človek zvlášť. Niektoré svoje nálady, pocity a túžby si nesmie zamieňať s cudzími, ani s najbližšími. A ani sa s nimi stotožniť natoľko, že ju pohltia. Duševná choroba je ako búrka, nie vždy ju človek dokáže sám ukormidlovať. V istej chvíli som ani nedýchala, keď sa všetko spomalilo a zintenzívnilo.

Jednoznačne odporúčam nielen deťom, ale aj dospelým. Spomaliť pri knihe a potom sa o nej rozprávať.
A ak sa vám bude niekedy dať, choďte spolu pozorovať murmuráciu. Je to pohlcujúce ako morská vlna, len vo vzduchu.

Na konci knihy sú kontakty na pomáhajúce organizácie.

Príbeh mi miestami pripomínal Čakanie na Bojanglesa (postava detského rozprávača a matkina choroba).

2 28.08.2023

Predtým, ako začnem čítať o straši-domoch od Darcy Coats, vyskúšam najprv klasiku z konca 50-tych rokov minulého storočia. Atmosféra ponurosti a tiež plazivé opisy podivností v dome a v okolí sa striedajú s príjemnými posedeniami pri jedle. Je to skôr psychologický román, nečudujem sa, že sa ním inspiroval aj Stephan King, ale aj tak som určite nepochopila všetky absurdné dialógy.
Prvá polovica bola určite zaujímavejšia ako druhá. Strašidelný dom, kde sa stretávajú štyria výskumníci, pôsobí ako katalogizátor. Najcitlivejšia z nich, Eleanor, je zároveň aj rozprávačkou príbehu. Aj keď pomerne nespoľahlivou. Práve ona tu zrkadlí všetko, čo nemá, (domov, lásku) a spája sa s domov aj na inej úrovni. Nachádza tu bezpečie, zázemie a svojim spôsobom aj rodinu. Pevne zatvorené dvere a všetko na svojom mieste pôsobí až prehnane symbolicky. Architektúra domu, rovnako aj strašenie (a jeho dejiny) sú opisované postupne, v stupňujúcich sa obrazoch.
Eleanor je prekvapená, že aj ostatní počujú a vnímajú rovnaké veci, lebo si myslela, že sú iba v jej mysli. Z pomerne príjemného zoznámenia, sa postupne ich prežívanie mení. Z priateľstva s Theodorou neostane veľa, prichádzajú prvé roztržky, hádky, podozrievanie, žiarlivosť. Jedine mužskí predstavitelia ostávajú príčetnejší. Základná premisa všetkých hororov -nerozdeľovať sa, bola občas porušená, ale zvládlo sa to bez násilia. (Asi najsilnejší moment bol, keď sa držali za ruky.) Takisto ani najchladnejšie miesto nemalo extra vysvetlenie, autorka to ponechala na čitateľovi.
Miestami som sa bavila, napr. keď sa objavila doktorova manželka skalopevne rozhodnutá hovoriť s duchmi domu a následne prespala všetky mimoriadne podivnosti. ale aj v tom sa dá nájsť symbolika. Zaujímavá bola aj domáca, k nej som si, neviem prečo, predstavovala prevrátenie očí a zamručanie, aké predvádzal Large v seriáli Rodina Adamsovcov. Záver ma už nemohol prekvapiť, len ten spôsob ukončenia som tipovala inakší.

2 24.08.2023

Je to akoby som sa vrátila k starým známym. Príbeh tento raz rozpráva svojrázna Elisa, Animantina kamarátka. V hlavnej úlohe je aj kufor (ako spomína aj názov knihy), ktorý prepadol cez strechu knižnice a hodinár Jamie. Samotná Elisa je odvážna, zvedavá, samostatná a zároveň aj obetavá. A vysoká, ako sa neustále opakuje. Je to historický detektívny román s jemne romantickou líniou, ktorý má pár vtipných komentárov (celé je to spísané ako rozsiahla príloha k policajnej správe o vyšetrovaní, kde sa v marginálnych poznámkach prekárajú Elisa a Jamie), ale bolo to miestami dosť predvídateľné. A neverím, že by Elisine výstrelky v tejto podobe a v tej dobe prešli, ale čítalo sa to fajn. V celej knihe je ona tým hnacím motorom, ostatné postavy ju len tak vhodne dopĺňajú, keď je to potrebné. Ak sa vám páčila Enola Holmesová, bude sa aj táto. Sú to také lepšie 3,5*.

2 17.06.2023

Toto bola tak vtipná a nenáročná kniha! Dávno som sa pri čítaní nesmiala nahlas, ale pri tejto aj niekoľkokrát. Pobavila ma neskutočne trefnými postrehmi zo života matiek. Kto sa nad veci, čo tam boli popísané, nevie odosobniť, mal by sa jej vyhnúť. Nadáva sa tam každú chvíľu, alkohol tečie prúdom a zhadzuje sa tradičná rola rodičov, deti sú opisované ako usoplení prdiaci kazisveti. Hlavne to neberte všetko smrteľne vážne. Už len ten neustály manažment okolo rodiny, nečakané situácie, vyčerpanosť, nestíhanie, porovnávanie a potom odsudzujúce pohľady, ak si ako matka dovolí dať o deci vína viac. Nie, nie je to oslava alkoholizmu, ale taká každodenná životná rutina matky pracujúcej na pol úväzku, aby stíhala aj rodinu, plus prekážky v podobe detí a manžela . Btw, tiež by som rada zaviedla piatky, keď na všetko prdím... Zabudnite na idylické predstavy o manželstve a materstve, je to ako hra, kde sa treba vyhýbať premotivovaným matkám a chia semienkam. V denníku si hlavná hrdinka naplánuje ideálny deň, no realita je o dosť drsnejšia. Ale tú jej appku by som si zahrala tiež.

2 17.06.2023

Moja narodeninová a sadla mi úplne perfektne. Má v sebe zmiešané viaceré témy, napriek tomu spolu reagujú veľmi dobre. Oceňujem autorkinu satiru a ironický humor, pretože vyvažujú ťažké a bolestivé rodinné tragédie, či násilie. Ťažko uveriť, že diskriminácia žien a neodpustiteľná šikana bola pred 60-timi rokmi taká bežná. Je možné, že v niektorých odvetviach prekvitá tento spôsob nazerania na ženy dodnes. Hlavná hrdina je vedkyňa a vie to tom, že presadiť sa v akademickom mužskom svete je náročné. Jej názory sa berú v tej dobe ako niečo radikálne, ale je mi absolútne sympatická, že zo svojich nárokov nepoľavuje. Nad všetkou tou nespravodlivosťou som len škrípala zubami, ale Elizabeth sa vynašla. Dievčatá, noste ostré ceruzky v drdole! Romantika je hlavne v prvej polovici príbehu, neskôr príde realita... a tá pozostáva nielen zo straty zamestnania, z výciku psa a výchovy nadaného dieťaťa, ale aj z riešenia problémov slobodnej matky. Účinkovanie v televíznom programe o varení malo byť šablónovitým vyplnením času pre gazdinky, ale Elizabeth to poňala tak trochu po svojom a vedecky; chemické procesy aplikovala na prípravu jedál a na život všeobecne. (Mne tento prístup nie je neznámy, moja mamina je tiež vyštudovaná chemička a zvykla písať na recepty a nákupné zoznamy chemické skratky. :) Viac chémie do života!)
Ženám zároveň vnukla myšlienku, že si môžu plniť svoje sny kedykoľvek, študovať alebo aj veslovať. Asi najmilšie časti knihy boli písané z pohľadu psa Šesť tridsať. A Mad je ako moje dieťa, jej chuť učiť sa nové veci mám v jemnejšom odtieni aj doma.
Ja som si čítanie užívala až ten prekombinovaný záver, tam som prižmúrila obe oči, no Elizabeth a Mad si ho zaslúžili. Nech už Hodiny chémie budete brať ako spoločenský román s feministickými prvkami, retro knihu o sterotypoch a ich búraní, alebo prekombinovanú rozprávku, užite si čítanie. 100% odporúčam!

2 09.04.2023

Predvianočná, ale veľmi smutná. O rodine, kde sa otec nedokáže postarať o vlastné deti. Kde sa musia ony samé postarať o seba navzájom. Predaj vianočných stromčekov by mala byť jeho práca, ale nedokázal si ju udržať. A tak sa jej ujme staršia dcéram pred školou a po škole. Mladšia tiež vypomáha, kým môže. Mi to trhalo srdce...
P.S. Hviezdna brána nie je odkaz na rovnomenný seriál. Je to názov baru, kam oco chodí chlastať. Jj, nadnesený a poetický názov prízemného,ulepeného brlohu, krčmy, kde prepíja svoj biedny plat, (ak vôbec má plácu za prácu, lebo si ju nikdy nadlho nedokáže udržať) zatiaľ čo jeho dcéry hladujú a mrznú...
P.P.S. Ale je tu odkaz na Andersenove Dievčatko so zápalkami, čo je asi najsmutnejšií vianočný príbeh vôbec...
P.P.P.S. Kreslila ilustráciu z obálky umelá inteligencia? Pôsobí tak na mňa...

2 20.01.2023

Minuloročná novinka je jednou z tých kníh, kde manžel záhadne stratí a celý čas ho hľadajú. Ostala po ňom otrasená manželka a pubertálna dcéra, ktorá túto macochu vlastne ani nemá veľmi rada. Trochu pritiahnuté za vlasy, hlavne čo sa týka organizácií, ale pátranie bolo celkom zaujímavé. Je podivuhodné, koľko detailov si človek vybaví, keď musí. A čo všetko obetuje rodič kvôli milovanému dieťaťu. Vzťah medzi nevlastnou mamou a dcérou sa po malinkých krôčkoch mení - rovnako ako ony dve postupujú v pátraní po minulosti. Hlavná hrdinka postupuje systematicky a chytá sa aj drobností zo spomienok. Nie všetko si pamätá, ale s dcérou sa chytajú aj maličkostí. Práve tieto detaily jej pomôžu k pravde. A ešte neochvejná vytrvalosť a láska. Nie je to thriler, skôr rodinný napínavý príbeh, kde sa postavy spoznávajú a menia sa. Záver bol taký horko-sladký, v danej situácii to skončilo asi najlepšie. Ak hľadáte podobnú nekrvavú oddychovku, miestami mi to pripomína knihy od Rosamund Lupton alebo Liane Moriarty.

2 14.08.2022

(SPOILER) Ku knihe sa hodí víno a syr - ale ten sme zjedli hneď na posedenie.... Brat Anselm by vedel, že vôňa božích nôh má svoje čaro...
Kniha ma chvíľu zmiatla časovým zaradením (štýl oblečenia ukazoval na 19. storočie, no nové autá to pekne zaradili na začiatok 20. storočia). Hlavná hrdinka Elena je vínna čarodejnica, ktorú niekto preklial (a vyslobodila sa) a teraz sa celý čas snaží zistiť, kto za tým bol. Tým, že ovláda aj zakázané kúzla, je to o dosť horšie... chcela by sa pomstiť. A zároveň musí zachrániť vinohrad, s ktorým je tesne spätá. Odkedy tam nepomáhala, nemali dobré víno, veď je v tom celá mágia (nie iba veda ). Nakoniec ma dostal napínavý súboj s pivnou čarodejnicou (ehe, čo zvíťazí - pivo či víno?). Inak, tých typov čarodejníc bolo viac, celkom ma ten ich svet bavil. Mučenie lisom na hrozno (byť pod tlakom nadobúda úplne iný význam) a démon, čo vysáva krv, väzenie pre čarodejnice, magický únik a púťové triky, či právnik, ktorému sa otvoria oči... Zaujímavý mix z prostredia vinárstva, kde sa mágia mieša do vína a stojí za to knihu ochutnať a vychutnať si. Pekne ucelený príbeh, takže vlastne ani pokračovania nepotrebuje, no rada si počkám na ich preklad (asi budú o vedľajších postavách).

2 31.07.2022

Ďakujem banskobystrickým martinusáčkám za pokec o knihách a tiež za skvelé odporúčanie, naozaj je kniha trochu podobná seriálu Arcane a svetu Dishonored. Urban fantasy s prvkami technologickej mágie, ktorá sa istým spôsobom ohýba realitu, keď sa správne "naprogramuje". No oproti minulým znalostiam je to len zlomok, čo teraz ľudia využívajú. Avšak tí, ktorí tieto znalosti majú, z nich brutálne profitujú.
Hlavná hrdinka je zlodejka, ktorá žije v najchudobnejšej mestskej časti, ktorú nespravuje žiadny kupecký spolok. Jej úlohou je vykradnúť dobre strážený trezor, no nie je to jednoduché. Artefakt, ktorý k nej prehovorí, zmení všetko...
Bavil ma príbeh, jazyk a novotvary, takisto aj hrdinovia, ktorí boli trochu iní, ako som čakala. Napínavé čítanie, teším sa na pokračovanie!

2 28.05.2022

Áno, žijem vo svete, kde sú legálne potraty a ženy majú hlasovacie právo. Aj keď nie všade... Ale dúfam, že k budúcnosti, ktorú kniha opisovala, nikdy nedôjde. Ani k jej alternatívam. Stratiť hlasovacie právo, vlastne právo na čokoľvek, dokonca aj na vlastné končatiny, ak má človek ženské pohlavie... nechcem si to ani predstavovať. Ak ste si mysleli, že najhoršia dystópia týkajúca sa žien bola o republike Gileád, tak ste ešte nečítali Newitzovej román Budoucnost jiné časové linie. Nie je to opísané podrobne, ale aj niekedy sú náznaky horšie.
Cestovanie v čase je možné vďaka istým geologickým zvláštnostiam, ktoré siahajú až do prehistorických čias. Je okolo toho celá veda a veľmi sa mi páčilo, ako to fungovalo napr. v piatom storočí, 19., 20. a tak podobne. Keďže cestovať sa dá len na istých miestach na Zemi a len do minulosti, a aj to iba vtedy, kedy ste tam ešte necestovali, pripravte sa na riadne časové skoky.
Skupina žien a nebinárnych ľudí (veľmi sa mi páči, ako to prekladateľ vyriešil v slovesách (končia hviezdičkou a koncovkou-a); napr.: spracovával*a, konal*a, takže ich môžete prečítať v mužskom i v ženskom rode) sa ocitla v časových vojnách. Alternatívna história ma vždy bavila a veľmi oceňujem, že je v závere pripojené kalendárium, prehľad skutočných udalostí, o ktorých sa dočítate aj v románe. Samotný príbeh je o ich boji proti partii myzogýnov, čo editujú dejinné udalosti v neprospech žien. Keď jedna časová línia prevládne, ozvena tej pôvodnej ostáva len v spomienkach, no nie každý si tie zmeny pamätá. Pamätáte sa na svet, kedy sa dalo cestovať v čase?
Niekoho očaria ženské kruhy, boj za ženské práva, alebo vraždy/popravy násilníkov, niekoho filozofovanie nad zmenou, ktorú spôsobí jednotlivec alebo či má väčší dosah skupina.
Knihe nedávam plné hodnotenie, neuchvátila ma natoľko, že som ju nemohla odložiť, práve naopak. Popri nej som si prečítala ešte niekoľko ďalších. Najviac sa mi ale páčilo cestovanie v čase a s tým súvisiace paradoxy a užívala som si zmeny dejín. Antifeministi sa do nej ani nemusia púšťať.

Ani neviem, kde začať. Milujem diela, kde nie je všetko jasné na prvý pohľad. Kde si treba počkať na vysvetlenie a niekedy to ani nepríde, a vy si len spájate útržky tak, ako nekromati z deviatich dvorov skladajú z kostičiek konštrukty... Je to neforemné, ale drží to tvar a uvidíme, ktorým smerom sa to pohne. Je to morbídne? Áno. Je to vtipné? Určite. Je tam plno šermiarkych súbojov, mágia a aj sci-fi prvky? Áno, áno a zase áno. Dokopy by to nemalo dávať zmysel, ale prekvapivo to funguje. Asi najviac ma bavili tajomstvá, hádanky za zatvorenými dverami, pátranie po poznaní a objavovanie skrytých vecí.
Gideon Nav je dieťa, ktoré nemalo prežiť. Ako nevoľníčka Deviateho Dvora nemá veľa možností, ale aj tak sa znovu a znovu snaží utiecť. S pobalenými pornočasopisami, obojručným mečom a túžbou po slobode uteká už 87. raz. Skostnatelé pravidlá, geriatrickí obyvatelia a na smrť zmaľované mníšky jej v tom nezabránia. Aj tak ju nenávidia a ona im to z celého srdca vracia. Ale Ctihodná Dcéra vládnuceho páru, tá môže všetko zmeniť. Jej rovesníčka, jej nepriateľka, jej osud. Bavili ma ich dialógy, ich (ne)spolupráca a vzájomný vzťah.
Ak ste milovali Červený úsvit, alebo Sabriel, či Desať malých černoškov, Gideon Devátá sa nepodobá na nič z toho. Je to hrdinka, ktorá je ako osina v zadku a ja ju za to zbožňujem! Idem rovno pustiť do pokračovania.

2 08.01.2022

Pardon, ale ľahkovážnosť s akou sa zbalí na cestu do zahraničia (a v nohaviciach si nechá balíček s drogou) je trochu na pováženie. A aj to, že pri súde sa znovu neodvážil ten balíček, hašiš, či mariška, či čo to vlastne mal, však to je dôkaz, toto im zanedbal jeho právnik! A aj to celý ten pokec s ruskými policajtami a podpísané priznanie, že v jeho kruhoch je sem-tam šnupnúť si, či fajčiť úplne normálne?! Je mi ho ľúto... a teda na jeho mieste by som sa nechcela ocitnúť, ale dosť si za to mohol aj on sám.
Tiež mi pripadalo nereálne, koľko darov na podplácanie straážnikov vlastne putovalo do tábora 22. To a podpora rodiny a priateľov bolo ozaj dojímavé...
Ale oceňujem autentickosť príbehu. Je to desivé a určite to na ňom zanechalo stopy... kniha je svojím spôsobom terapia a varovanie zároveň.

2 01.01.2022

Ako som neznášala Snowa v Hrách o život, v Balade som si ho zamilovala. Jeho osud asi ani iný nemohol byť, ale tak som v to dúfala...
Myslím, že najlepšie o tom napísala Maťka Straková, vystihla aj moje pocity, takže sa len pridávam - fanúšikovia nebudú sklamaní a knihu určite stojí za to prečítať. Našla som tu vysvetlenie Snowovho vzťahu k ružiam, k drozdajkám aj k samotným hrám o život, pretože on sám sa stal mentorom a aj to bol boj.
Aj na samotné Hry sa vďaka tejto knihe budem pozerať už inakšie, na samotné pozadie a intrigy... (Len ma zaujalo, že až toľko rokov trvalo, kým sa z toho stala tak vymakaná šou, pretože ich mohli "vylepšovať" už dlho predtým.)
Coriolanov vzťah k Lucy bol ambivalentný, ale tým, ako bol cieľavedomý, tak asi to inak ani skončiť nemohlo... (Romantickú líniu by som aj oželela, až tak presvedčivá nebola, ale autorkou použila schému dievčaťa z 12. okresu, na ktoré nikto nevsadí, podobne ako to bolo aj pri pôvodnej trilógii.) Bavilo ma, že jeho vývoj nie je primočiary, že jeho rozhodnutia nie sú iba čisto čierno-biele (dobré a zlé), ale v podstate si ich pred sebou (a pred svetom) vie zdôvodniť a obhájiť. Je skvelý manipulátor a otázky ohľadom etiky sa tiahnu celou knihou.

2 01.01.2022

Už pri predchádzajúcich knihách som si hovorila, že autor je skvelý fabulátor, ale že mu už nič neuverím... No píše tak, že ma zmiatol a nepredpokladala som ten záver. Zase!

Cesta domov je napínavý a zároveň zamotaný román. Fyzické, sexuálne, psychické násilie... asi tu bolo všetko a nie je to pekné čítanie, najmä si to nepredstavujte vo farbe, ako film. Ale ako autor píše v epilógu: ,,Realita je bizarnejšia, krutejšia a neuveriteľnejšia ako fikcia. My autori musíme často skutočnú pravdu pozmeniť, aby nám čitatelia uverili fiktívnu lož."

Veľmi zaujímavá je čierna obálka s vystúpeným písmom, štvorcový výrez sústreduje pohľad na siluetu ženy a po otvorení knihy už vidno aj prostredie, v ktorom sa nachádza. Tu som rada, že som uprednostnila tlačenú verziu pred eknihou.

Plusom je reálna sprievodcovská telefónna linka, kam môžu zvolať všetci, nie iba ženy, čo sa vracajú samé domov a niečoho sa obávajú...

Ale knihu nebudem odporúčať, táto téma je skutočne desivá a nechcem už podobné veci čítať...

2 10.11.2021

Ja som ju asi zabudla ohodnotiť a aj napísať názor, to sa mi už dávno nestalo... Takže prvé dojmy sú už prekryté časom (od prečítania uplynulo pol roka), ale pocity ostali.
Prvý je ten, že Ilan dospela, už to nie je nevinné dieťa, búri sa, ale to bolo aj predtým, no nadávky nie sú výrazné, takže nevadí, patrí to k vývoju postavy Dalším je radosť z opísania zvyšných členov dvadsaťpäťky. Oceňujem, že minulosť dalších členov sa poodhalila a kedže je ich ako hadov, úprimne, aj som rada, že sa v tom autorka nestratila. Oceňujem najmä zmenu prostredia.
A veľmi ma zaujímajú Nasterey, takže tie časti, kde mihli, ma fascinovali. História sklenárov aj celej krajiny je dalšia oblasť, ktorá je dôležitá, no tým, že je to tretí diel, už veľa tajomstiev neostáva. A trochu ma nudila symbolika čísiel, mala som pocit, že je to dostatočne spomenuté aj v predchádzajúcich častiach, no ale ide o myšlinkové pochody hlavnej postavy, teda aj ona ich musí pochopiť. Ale páči sa mi nový uhol pohľadu na postavy a to, že nie sú iba čiernobiele. (Dedko, ktorý mizne, je skvelý, to je asi moja najobľúbenejšia postava.) Ale asi už nejdem viac písať, aby som neperezradila dej. :) Som zvedavá na pokračovania.

2 10.11.2021

Námet je práve teraz veľmi aktuálny vzhľadom k súčasnej pandémii Covid-19. A hoci autor túto knihu napísal niekedy v r. 2013, tak aj trochu zamrazí, kam sa až so svojimi úvahami dostal. Nákazlivá choroba, ktorá sa rozšírila po celom svete, očkovanie, konšpiračné teórie a globálne problémy, chudoba, preľudnenie, ekológia, nadmerné plytvanie prírodnými zdrojmi, atď..
Na jednej strane sa teším, že je to konečne kniha od Fitzeka, pri ktorej nezažívajú ženy a deti brutálne fyzické zneužívanie. Ale keďže aj tu je podrobne opísané utrpenie obyvateľov slumov a je desivé, nakoľko odráža realitu. Mať prístup k čistej pitnej vode nie je samozrejmosť ani v 21. storočí a málokedy si to v našich pohodlných životoch uvedomíme. A pritom trpia tí najzraniteľnejší - konkrétne tu autor ukazuje bábätko, dieťa a ženu a beznádejné prostredie, z ktorého asi nebude úniku. (Ale táto línia v príbehu hrá len ilustračnú úlohu.)
K hlavnej postave, k mužovi s vytetovaným menom NOE na ruke, ktorý si nepamätá kým je, či ako sa dostal medzi bezdomovcov, som si síce ako čitateľka nenašla vrúcny vzťah, ale nebol mi ani ľahostajný. Občas si na niečo spomenie, no je to prchavé ako sen. Ale udalosti, ktoré nasledujú, sú až príliš ako z akčného filmu, prekombinované náhody, úteky, vraždy (mŕvolami autor nešetril) a do toho celosvetové sprisahanie... Mix tohto všetkého nedáva ani na chvíľku vydýchnuť a je to napínavé až do konca. Asi by som knihe dala solídne 3,5 hviezdičky, no záver a epilóg autora je veľmi dobre napísaný a hlavne vecný, odporúčam sa nad tým plytvaním zdrojmi zamyslieť. Inak, milí priaznivci konšpiračných teórií, vás by som rada upozornila, pred začítaním si uvedomte, že ide o fikciu a opakujte si to neustále. :)

2 10.11.2021