raffi komentáře u knih
Veľmi zaujímavá téma, bojím sa premýšľať nad tým, nakoľko je realistická. Strata súkromia je hrozivá vec, človek je potom ľahko ovplyvniteľný, zraniteľný a bezmocný voči zlým úmyslom. Predpokladám, že sa s tým budeme stretávať častejšie, nie iba v knihách, ale v skutočnosti...
Občas bol dej knihy taký nejaký ťažkopádny, možno tým, že preskakoval medzi rôznymi skupinami. A zoznam postáv som objavila až po prečítaní, na samom konci knihy. Viac by pomohol hneď na začiatku.
Detská fantázia podaná obrázkami dospelého človeka. Krásne ilustrácie, bavia ma od prvej po poslednú stranu.
Krásna kniha, pekne spracovaná, plná zaujímavých miest, ktoré stoja za návštevu.
Ak chce niekto tip na darček pre milovníka Českého stredohoria, tu je jeden (skoro) dokonalý :)
Mám dojem, že to Deaver začína preháňať, možno by mal dožičiť Rhymovi a Sachsovej nejaký pekný odchod zo scény... Táto kniha sa mi zdá najprekombinovanejšia z celej série, v záverečnej časti som už nad tým iba krútila hlavou a čakala na poslednú stranu.
Na to, aká krátka kniha to bola, som z jej čítania neuveriteľne unavená. Neustále opakovanie pár faktov (napríklad čas 14:20 pri predstavovaní zainteresovaných, prízvukovanie, že Irenu každý neznášal, výraz, že je niekto a niečo "vystajlované", "dizajnové" atď.) svedčí skôr o začínajúcej autorke, ktorá sa nevyvaruje chýb. K tomu amatérske dialógy, často v príbehu slúžili iba ako vata... Aspoň tie popisy Ostravy to zachránili, tie boli dobré. Ale ako detektívka to bola veľká bieda.
Knihu som si vybrala kvôli ČV, chcela som si ju spestriť tým, že do nej dám iba 5* knihy, ale ak sú z Ostravy iba takéto typy kníh, obávam sa, že do konca roku žiadnu 5* nenájdem.
O pozanie menej akcie než v prvom dieli série, a práve kvôli tomu sa mi táto kniha páčila viac. Témy (psychická manipulácia, násilie v rodine a pod.), ktorých sa dotýka, sú a budú aj ďalej veľmi aktuálne. Trošku viac mi tento diel pripomínal štýlom knihy Stuarta MacBridea, najmä popisom naháňačiek a bežnej policajnej práce.
Výborná kniha, detektívka na pozadí posledných mesiacov vojny. Občas to pozadie má hlavné slovo, dobre vykresľuje, čo sa u nás dialo...
Musím priznať, že postava Erwina Bubacka je zaujímavejšia než postava Jana Moravce. Jeho vnímanie situácie, osobné zamyslenia a úvahy dodávali príbehu správnu atmosféru doby.
Inak už boli všetky superlatívy napísané nižšie, musím len súhlasiť.
Veľmi by som chcela vidieť výstavu fotografií, ktoré hlavná hrdinka nafotila pri svojom pobyte na ostrove... hovorila som si to vlastne celú knihu. Keby aspoň autorka dala dozadu nejakú fotografickú prílohu :) Možno by potom mala kniha väčšiu hodnotu, takto mi vlastne prišla zbytočná.
Príbeh pokrivkával, zabíjali ho popisy miesta, situácií a vsuvky z biológie. Ako by sa autorka nevedela rozhodnúť, či chce napísať thriller, alebo knihu o fotografovaní, alebo odbornú knihu o zvieratách na ostrove. Tak nám to radšej dávkovala všetko na preskáčku po častiach.
K tomu bol, bohužiaľ, naviac každý obyvateľ ostrova vykreslený ako asociál, čo je už v dnešnej dobe naozaj veľké klišé (oborník=asociál). Ako píšem na začiatku, fotografická príloha by knihu rozhodne vylepšila :)
Bývalý policajt ako autor knihy, to sa mi ani nechce veriť... veď je to celkom schopný spisovateľ :)
A bývalý policajt ako hlavná postava série? To som vážne zvedavá, čo bude ďalej, pretože v tejto knihe nás vlastne iba sprevádzal príbehom, sám nič nevyšetroval. Dúfam, že sa to ďalšími knihami zmení, aby z toho nevznikli iba reportáže z práce kriminálky...
M.Goffa dobre predal svoje skúsenosti policajta a detektíva. Uveriteľnosť postáv, dokonca aj situácií, ma príjemne prekvapila, dosť mi to pripomína americkú drsnú školu. Len prispôsobenú pre naše prostredie. A nie je to na škodu, autorov, ktorí u nás toto zvládnu, je málo..
Jedna z najobľúbenejších detských kníh, teraz prvýkrát počúvaná ako audio, čítané dcérou... a to veľmi originálne :)
Určite sú pre mňa Kolymské denníky zatiaľ tým najlepším cestopisom, aký som kedy čítala. Asi preto, lebo sú viac ako cestopisom...
Skvelá zmes nevľúdneho prostredia, divokej prírody a ľudí, ktorí tam žijú (alebo prežívajú?)...
Obdivujem J. Hugo-Badera za jeho odvahu, znalosti a novinársky kumšt, bez ktorého by stopercentne dopadla kniha inak.
Výborná kronika a skvelé spracovanie témy. Bavili ma všetky tie vsuvky v pobode listov, novinových článkov, dokumentov a bolo dobré vidieť aj iné, než notoricky známe fotografie z tejto temnej doby.
Rozhodne ma táto práca pána historika nalákala na ďalšie jeho knihy.
Som trošku sklamaná. Druhý diel (Nic nebude jako dřív) bol výborný, ale tu sa už autorka nevyvarovala chýb a to jej nejak neviem odpustiť. Keď je raz Trent človek, ktorý si pletie pravú a ľavú, tak predsa nemôže na ulici dostať informáciu, že hľadaný dom je párkrát doľava, párkrát doprava a bum bác - dom v pohode nájde... A to nehovorím o tej hlúposti s vodičákom obeti, čo visela na strome - druhá obeť bola nahá, ale táto mala nejakým spôsobom u seba vodičák (časom sa naviac bavia, že bola unesená z domova - asi nie som najchytrejšia, ale vodičák doma u seba fakt nenosím...). No, ešte by som mohla chvíľu pokračovať (bohužiaľ).
Ale aby som nebola len kritická, veľmi oceňujem dávkovanie informácií, kedy sa ku koncu knihy naozaj zaťahuje slučka a logicky z toho vypadne páchateľ.
Zaujímavé sú aj témy, ktorých sa zatiaľ táto séria dotýka. Je príjemne vedieť, že si autorka dá tú prácu, aby každá kniha bola o niečom (spoločenské problémy - tu najmä poruchy príjmu potravy), nie iba o zločinoch a vzájomných vzťahoch postáv.
Je to príjemne prekvapujúca kniha, aj keď som vďaka niektorým indíciám už dosť skoro vedela, o čo beží. Dobre sa čítala a hoci mi niektoré autorove snahy o vodenie za nos prišli smiešne, celkovo sa mi páčila. A ten temný podtón dodal príbehu zaujímavú atmosféru (až na londýnsku hmlu, tej bolo v Prahe akosi priveľa).
Tentokrát skoro ani nešlo o vraždy samotné, ale o pokračovanie "mind games" medzi Kim a Alex. Nevadilo, ale snáď je táto téma raz a navždy vyriešená a uzavretá.
Veľmi vydarený diel série, pekná linka s českými emigrantami. Stále musím obdivovať Louise Penny za jej dar vystihnúť atmosféru slovami, vždy sa vďaka tomu cítim súčasťou príbehu (našťastie iba ako vdzialený pozorovateľ) a rada siaham po jej knihách.
Trošku mi vadil zrecyklovaný námet z predchádzajúcej knihy Celeste Ng. Ale na druhú stranu bol zas uchopený inak a zaujímavo rozvinutý. Najmenší priestor je venovaný práve Izzy, ktorá všetko vyrieši ohníčkami... Ten motív jej konania je príšerne zjednodušený a nedá sa mu veriť. Je to škoda.
Ale kniha zas potvrdzuje, že každá rodina má niečo (nehovorím, že tajomstvo, ale tie vzťahy nikdy nie sú idálne, menia sa, žijú vlastným životom) a nikto nie je dokonalý.
Rozmýšľam, či si táto kniha vôbec zaslúžila, aby bola vydaná... za mňa tento denník mal autor nechať ležať niekde doma, aby si ho po jeho smrti prečítali jeho deti. V jeho cestovaní vidím snahu utiecť od fádnosti bežného života, od jeho chýb, ktoré v živote urobil a ktoré si uvedomuje. Ako by hľadal odpustenie...
S týmito duchovými cestami ostro kontrastujú problémy výpravy. Večné naťahovanie sa s nosičmi tvorí väčšinu knihy. To jej ale vôbec nepridáva na kvalite.
Neovplyvnená filmom priznávam, že to bolo parádne čítanie. Akurát mi to veľmi hororové neprišlo, aj keď určité napätie v knihe bolo. Zvedavosť prevládala. A zostala, takže siahnem aj po pokračovaní, som zvedavá, čo nám Sadako nachystala ďalej (alebo vlastne čo nám nachystal Asakawa, keďže sa chystal spustiť pyramídovú hru)..
Druhý diel bol pre mňa ešte zaujímavejší než ten prvý. V tejto sérii sa naozaj stretla sympatická dvojica doktorov a Kinky v ničom nezaostáva, ba!