raffi komentáře u knih

Jedna hviezda len za ten papier, ktorý musí túto zlátaninu znášať...

1 22.11.2023

Príbehy krásne, ich vyjadrenie obrázkami originálne. Neuveriteľné, ako sa nimi dá vystihnúť ľútosť, samota aj ľudskosť... Jednoduchá kresba tieto pocity iba podtrhuje. Osobne dávam prednosť prepracovanejšej, len kvôli tomu mám pocit, že Essex County nie je na 100%.

15 25.09.2020

Obávam sa, že na historické romány z tohoto obdobia už budem navždy pozerať inak vďaka knihe Dietera Breuersa - Zemřít za Jeruzálem. Vďaka nej mi spadli z očí ružové okuliare a uvidela som stredovek, aký pravdepodobne bol v skutočnosti - krutý, špinavý, nevypočítateľný (ako sme to vlastne mohli ako ľudstvo prežiť?)...
Táto romantická predstava dávnej histórie, aj keď založená na mnohých skutočných postavách a udalostiach, je naozaj veľmi vtieravá. Už tým, že autorka všetky dôležité vojenské strety vzala skratkou, asi aby si náhodou nezamazala stránky takou špinou a neodradila čitateľov od ďalších pokračovaní príbehu. Nevidím v tom rozdiel proti knihám od V.Vondrušky, preto som prekvapená, koľko ľudí je schopných jeho haniť a tu pani autorku chváliť. Obaja stavajú na rovnakých základoch, pútavo spájajú historické postavy s vlastnou fantáziou, pri čom je potrebné myslieť na to, že fantázia prevažuje..
Čo si ale neodpustím vypichnúť, keď už sa teda hráme na akúsi historickú presnosť: skutočne v desiatom storočí mohol niekto dávať inštrukcie typu "za 6 hodín musí dostať hrnček liečivého odvaru", mníška konštatuje že prebieha "pôrod koncom panvovým", Tugumír vyčíta, že si ho "kráľ vodí na dlhom vodítku ako domáceho psa"... ? No, aspoň som mohla občas zasmiať...

15 25.09.2020

Po nepodarenom začiatku som chcela dať sérii ešte jednu šancu, ale dojem som si nevylepšila. Je vidieť, že preklad obstaral niekto iný o dosť lepšie, aspoň to sa podarilo…
Jediné, z čoho sa mi vlasy brčkaveli – John Sampson oslovuje Crossa ako „zlatíčko“. V angličtine „sugar“ tak čudne nevyznie (ale po vynechanom druhom diele som sa najskôr zľakla, že sa dali tí dvaja dohromady). A po pravde Cross je zlatíčko, chápem, že svojich priaznivcov si nájde, určite k nim nikdy nebudem patriť a ďalšie knihy si odpustím. Nevyhovuje mi ako hlavný hrdina detektívok, pátranie nikdy nie je založené na dôkazoch, ale jeho osobných predikciách. Tým môže dochádzať k neuveriteľným zvratom, ktoré má autor tak rád.

8 24.09.2020

Táto kniha je výnimočná... stretla som sa tu s jedným z najhorších prekladov vôbec. Vydanie od Alpressu z roku 2008 (už druhé) a nikde v dohľade žiaden korektor? Nie som ten, čo podtrháva každú chybu v texte, ale nejaký človek predo mnou to urobil (nech mu ruka na niekoľko dní zdrevenie!), dosť to skresľuje vnímanie knihy ako celku.
Len pre predstavu - strana 234 a veta "Nespouštěla ze mne oči.", hneď na protiľahlej strane 235 rovnaká a predsa iná veta " Nespouštěla ze mě oči.". Stále opakovanie rovnakých výrazov, nelogické vety - nájdeme tam všetko.
Už samotný príbeh bol pre mňa utrpením (špatným prekladom násobený), detektívna linka bola zničená milostnou zápletkou hlavného hrdiny. Všetko je to v súčasnom trende amerických detektívok, kde sa na mieste podozrivého objaví každú chvíľu niekto iný vždy po nejakom šokujúcom zvrate.
Alex Cross je pre mňa nevierohodná postava, takého psychológa radšej nikdy nestretnúť – dá sa veriť, že nepozná psychopatickú osobnosť, keď je s ňou v tesnom kontakte takú dobu? Jediná silná a dobre zvládnutá postava v knihe je Gary Soneji, a to je na celú knihu dosť málo.

10 24.09.2020

Bohužiaľ sa mi zdá, že autor zostal myšlienkou niekde v Sile. Celá kniha je trilógii dosť podobná, ale je zas aj úplne iná. Hlavne je nedotiahnutá, nikde ani náznak toho, prečo sme sa ocitli na takom mieste a tak zvláštnej dobe. Motivácia postáv mi prišla veľmi povrchná, občas sa tvárila ako snaha o prežitie, ale bola to len zamaskovaná túžba po živote v dostatku a bohatstve.
Všetko je to naviac tak nejak amatérsky a plocho podané, bez pocitov, napätia a spádu. Asi tým má byť vyjadrené zúfalstvo ľudí, ktorí každú sekundu svojho žitia bojujú s pieskom. Mám za to, že sa to autorovi vôbec nepodarilo. Zostal len ten nepríjemny pocit, ako keď sa vám dostane piesok medzi zuby…

10 23.09.2020

V dnešnej dobe sa nenosí, aby bol hlavným hrdinom knihy cynický a drsný súkromný detektív. A práve to je v tejto knihe pre mňa osviežujúce - niekto, kto ide proti prúdu. Autor s tým samozrejme nemá žiadnu šancu na masový úspech, ale ja som sa bavila. Prostredím, príbehom, zápletkou... najlepšie to všetko vystihujú slová hlavnej postavy Johna Taylora:
"Nejsem hloupý. Četl jsem Raymonda Chandlera."

6 23.09.2020

Z určitého dôvodu ma zaujímalo, čo vypadne z autora, ktorý si dá takýto pseudonym. A ako je ten autorský pseudonym strohý, rovnaká je aj kniha. Bohužiaľ, čo sa hodí na vecné správy, nefunguje dosť dobre v románe. Vlastne ma autor iba celú dobu informoval, kto čo v danú chvíľu robil (najčastejšie sa asi prebúdzal alebo jedol) na tom ktorom mieste (presné miestopisné údaje sú v cene knihy). Pochopila som, že hlavný hrdina Jan Born má byť „správny chlapík“, nie som o tom ale presvedčená a jeho postava vo mne nevyvoláva žiadne pocity. Môžem to však konštatovať aj u všetkých ostatných postáv a že ich tam je... Nie je ale komu fandiť, nikto sa nedá nenávidieť (okrem toho, že človek už z podstaty nenávidí všetkých, čo stoja za genocídou a zločinami, ktoré sa za ňou skrývajú).
Veľká výčitka ale smeruje k samotnému príbehu a zápletke, od začiatku skvelú hlavnú linku s balkánskym konfliktom rozbíjala akási sledovacia izraelská akcia, ktorá sa pôvodnej iba v závere dotkla, ale príbehu neuveriteľne uškodila. Keď sa na scéne objavila aj CIA, bolo mi jasné, že to pán Berg prehnal. Nevystačil si s bosenskou zápletkou, čo je náramná škoda. Keby si Mossad odpustil, mohol venovať viac priestoru postavám, nemuseli byť nezáživné a ploché, naviac mohlo dôjsť na nejaký rozumný záver, ktorý v knihe chýba. Takto si nepredstavujem ani priemerný debut, možno ako novinárska práca môže byť (obzvlášť v dnešnej dobe), ale na román je to príliš málo.

4 15.09.2020

Výborná atmosféra knihy, ale viac než strašidelné, mi to miestami prišlo nechutné alebo skôr nepríjemne (už len teoretická predstava, čo je niekto schopný urobiť pre návrat milovaného čoveka, mi je proti srsti)... Nevedela som sa stotožniť s chovaním niektorých postáv a občasný chaos v striedaní minulosti a prítomnosti uberal na napätí. Koniec pobavil, presne to som očakávala.

13 20.07.2020

Je to už pár týždňov od prečítania knihy a stále mám v živej pamäti pocit, že ma niekto hodil do hlbokej vody a ja len plieskam rukami po hladine a nemôžem sa z tej vody dostať. Možno polovicu knihy som si musela potvrdzovať, že mám naozaj prvý diel série... Nie som nejaký nadšenec príliš pozvoľných začiatkov sérií, ale chce to nejaký rozumný prístup autorov a podľa možnosti vyváženú (alebo skôr mierne gradujúcu) dejovú linku. Priznám, že nemám chuť siahnuť po ďalšom pokračovaní, je to asi prvýkrát, čo som u knihy zažívala pocit, že sa topím a rozhodne si ho nechcem zopakovať.

8 20.07.2020

Zaujalo ma pár informácií, ale ako celok je kniha dosť príšerná. Asi sa autor inšpiroval v krčme nejakou partou alkoholom posilnených intelektuálov, ktorí sa predbiehajú v tom, kto hodí do placu väčšiu zaujímavosť... a napísal to tam aj s komentármi typu "ku*va dobrá blbosť; to sme ale blbci, čo?!"...
Zásadná myšlienka, ktorú som si po prečítaní položila je: prečo takéto knihy vôbec vychádzajú a nezostávajú iba ako zvetrané kecy v krčmách? Ale zas uznávam a viem, že si svojich čitateľov nájdu a pre tých bude aj 10 hviezdičiek málo.

2 20.07.2020

Od istej doby ma hromadenie kníh do domácej knihovničky neláka, ale občas nájdem niečo, čo tam musí bezpodmienečne skončiť. Belzebubovia si to zaslúžili, bavili ma a dúfam, že budú aj ďalej... Tým, že stripy nie sú na seba naviazané, si kniha hovorí o to, aby sa k nej človek vracal a objavoval (rôzne odtiene čiernej).

9 20.07.2020

Po výbornej prvej knihe som sa logicky na ďalší diel tešila. A po jeho prečítaní stále premýšľam, či som v tom prvom schválne neprivierala oči nad vadami, alebo sú tieto dve knihy naozaj tak diametrálne iné?
V Tichu nebol Ayala úplne v popredí sám, tým mi asi nevadilo, ako mužskú postavu stvárnila autorka. Tu stojí celý dej na ňom a bohužiaľ, nefungovalo to - správanie"bolestínka" a zároveň správneho chlapíka bolo ako z iného sveta, takto si asi autorka predstavuje termín "citlivý muž". Afázia a jej zázračné vyliečenie za dva mesiace, to snáď ani nepotrebuje komentár.
Priznávam, že tu som bola rozladená skoro z každej postavy, jediná konzistentná, racionálna, je dedko... ako zosobnenie životných skúseností a nadhľadu je dokonalý.
Celý dej vrátane príbehu z minulosti Ayalovej party sa mi zdal naivný, nereálny a príliš naťahovaný, autorke sa do toho prepletenca nepodarilo schovať vraha tak, aby bol odhalený až na konci knihy, minimálne pred polovicou knihy je jasné, kto ním bude...
No, teším sa na tretí diel, ale tentokrát z iného dôvodu, chcem mať trilógiu čo najskôr za sebou a poprežúvať to sklamanie z dobre rozbehnutej série. Pevne dúfam, že prípadný komerčný úspech týchto kníh nezmení autorkin názor a z trilógie neurobí nekonečný príbeh pridávaním ďalších dielov.

3 20.07.2020

Pána Třeštíka poznám iba z kníh aforizmov a postrehov, ktoré vydal v poslednej dobe. Jeho nadhľad a humor sú mi milé, preto som trošku s obavami siahala po tomto románe. Našťastie boli moje obavy plané, aj vo vážnych polohách je Michael Třeštík doma. Bavilo ma prostredie (každé - od stavby cez diaľnicu po ZUŠku či zbor), mám pocit, že som si všetko prešla naživo. Mrzí ma, že nikdy neuvidím fresku vo Varoch, aspoň tie výkresy keby niekde boli. A príbeh? Ešte stále nad ním občas premýšľam, taký snáď vymyslel sám život...

6 03.06.2020

Mám rada európske detektívky (nie severské), často majú v sebe pridanú hodnotu - jedinečné prostredie v podobe zaujímavej prírody, historických miest, pamiatok a rôznych miestnych tradícií či zvykov.
Niekedy sa dokonca podarí aj príbeh. Táto kniha má dobre zvládnutú zápletku, síce je mŕtvol neúrekom, ale je osviežujúce nečítať o prehnanom sadizme a potokoch krvi. Všetko malo svoj zmysel, minimálne slúžilo na odvedenie pozornosti, čím som sa nechala pekne nachytať a za to skladám poklonu. Ďalšia by mohla byť za postavy, výborne vykreslené, prirodzené a zaujímavé.
Verím, že sa autorke podarí udržať nastavenú úroveň a aj vo zvyšných dvoch dieloch trilógie, musím priznať, že sa teším.

12 02.06.2020

Čím to je, že toľkí horolezci môžu byť aj uspešnými autormi kníh? Majú snáď pri lezení obdobie, kedy veľa nehovoria, ale o to viac premýšľajú? V tom tichu ničenom iba kvílením vetra a vlastným dychom obracajú myšlienky zo všetkých strán, dajú im tvar a vybrúsia svoje príbehy do doknalosti - tak si ideálne predstavujem cesty na tie najvyššie vrcholy sveta. V skutočnosti je to neľútostný boj o život, čo moho ľudí asi nechápe a berie to ako neuveriteľné hazardovanie so životom. Prvýkrát som v knihe o lezení našla rozumné zamyslenie sa a odpoveď na to, čo je motiváciou horolezca:

„Po svém prvním výstupu na Everest jsem se stále setkával s otázkou: „Proč? Proč to děláš? Co je na lezení tak skvělého?“ Je to věčná otázka, se kterou se potýká každý horolezec, ale jen pár jich to dokáže srozumitelně vysvětlit. Sám mám krátkou a dlouhou odpověď. Ta krátká zní: „Jestli máš potřebu se na to ptát, nikdy to nepochopíš.“ Při delší odpovědi se snažím nebýt tolik uštěpačný, protože koneckonců je to legitimní otázka: nelezec, který si prohlíží mou prezentaci, vidí vesměs utrpení, zimu, riziko, dokonce ztracené životy. Pak se snažím vysvětlit, že jsem od přírody silně zaměřený na cíl. Jsem schopen napřít veškeré úsilí jedním směrem a miluju překonávat sám sebe. Mám rád nelehké věci, s nimiž se nelze vypořádat příliš rychle. A hory tvoří parádní arénu, ve které můžete takovým výzvám čelit. K tomu všemu jim čelíte s hrstkou pečlivě vybraných přátel, se kterými sdílíte cíle, motivaci a pracovní etiku. Skvělý výstup je krásnou kombinací nesnází a intimity. Výzvy spočívají jak s náročnosti fyzické (tady se uplatní můj fanatický trénink). Tak psychické. Pokud vaše tělo chce, mysl ho může dohnat až k naprosto úžasným věcem. No a konečně vysokohorské lezení je jednoduše návykové. Kdykoliv se vrátím z hor, z Nepálu nebo Pákistánu, nikdy to netrvá dlouho a dostanu znovu chuť. Prostě to potřebuju zažívat znova a znova.“

Ed Viesturs má síce na svojom konte iba túto jednu knihu (aj to v spolupráci s Davidom Robertsom), ale nepochybne stojí za to. Stopercentne je to horolezec, ktorý síce išiel šťastiu naproti, ale nikdy nie bezhlavo a za každú cenu. Sympatický to človek….

10 29.05.2020

To bolo tak hrozné... Myslím, že ďalšej knihe v sérii už ani nedám šancu. Začiatok je celkom slušný, ale postupne bol nádejný úvod zabíjaný pokusmi o gradáciu deja. Nabaľovanie zbytočných informácii a postáv to iba zhoršovalo. Autor dáva dôraz na hlúposti (udávanie presných názvov ulíc, neustále zdôrazňovanie obchodných značiek výrobkov, nadávanie, hudobné vsuvky a citácie textov piesní...), miesto aby vymyslel vierohodnú zápletku a dej nebol pretkaný toľkými nelogickými situáciami. Už dávno ma žiadna kniha tak nerozčuľovala (a jo, naposledy S.J.Bolton, si môžu podať ruky... šikuľky...).
U tejto knihy som si navyše uvedomila, že sa v poslednej dobe medzi autormi rozšíril taký módny nešvar - zakomponovávať do príbehu čo najviac hudby. Asi ďalší a nenápadný spôsob, ako zvýšiť počet strán (alebo objem knižnej vaty), ale nepáči sa mi to...

14 18.05.2020

Vždy sa rada vraciam k detektívkam Dicka Francisa. Aj keď od začiatku vidíme rozdané všetky karty, je zábavné sledovať, aká zaujímavá partia sa s nimi dá odohrať. Žiadne potoky krvi, postavy sú buď kladné alebo záporné, stránok primerane a príbeh, čo sa dobre číta. Nič z toho mne osobne nevadí, ba dokonca to občas chválim, takže spokojnosť...

7 12.05.2020

Toľko zaujímavých informácií, vydali by na samostatnú odbornú publikáciu. Autor si dal naozaj prácu s prípravou, vďaka tomu nenápadne prepojil skutočnosť s fikciou, zmeny prírody vykreslil naozaj precízne a hrozivo. Na druhú stranu, postavy úplne postrádali hĺbku, charakter... prišli mi akési nepatričné a občas som premýšľala, či autor vie, čo za knihu chce vlastne napísať. Dialógy aj vnútorné monológy postáv boli pre mňa úplným utrpením, to som snáď ešte pri žiadnej knihe nezažila (a dúfam, že už ani nezažijem).
Najviac ma prekvapil záver knihy, skĺznutie do akejsi béčkovej fantazmagórie ako z Aktov X sa dalo predvídať, keďže je jasné, že z takej zápletky a deja nie je ľahké vykĺznuť rozumne, ale napriek tomu som sklamaná.

6 11.05.2020

Po Oceáne na konci uličky, ktorý sa mi vyložene nepáčil, som si spravila chuť a zas musím N.Gaimana pochváliť za jeho neutíchajúci príval fantázie.

8 22.05.2019