raffi komentáře u knih
Jedinečný komiks, svojou jednoduchosťou kresieb iba podtrháva, ako strašná doba ovplyvnila niekoľko generácií. Vďaka prelínaniu súčasnosti a minulosti je neuveriteľne živý a autentický.
Inak myslím, že všetko už bolo povedané vo všetkých možných recenziách a komentároch. Stojí za to, si túto knihu prečítať.
Skvelá detektívka, lepšiu som tento rok ešte nečítala.
Veľmi oceňujem, že sa autorka vyhla prestihom na Emmu a dala priestor tým, ktorých sa tragédia bezprostredne dotýka. V tomto prípade lepší názov knihy nejde vymyslieť...
Keď pozerám na niektoré komentáre, že kniha postráda akcie, priznávam, že výčitky nechápem. Pre mňa napríkad záverečná akcia v Triptychu (1.diel série) bola už dosť za hranou detektívneho žánru a zabiehala do thrilleru. Bohužiaľ je až príliš autorov kombinujúcich oba žánry, takže si mnohí myslia, že tak to je správne a ak v detektívke nie je dosť krvi a akčných scén ("Chuck Norris forever"), niekoho vôbec neosloví.
Ale tu je detektívka naozaj detektívkou, príbeh je rozumne vystavaný a nehrá na náhodu.
Nie, toto nebola dobrá kniha.... Miestami to vyznelo ako pokus zamilovanej pubertiačky písať knihu z obdobia druhej svetovej vojny. Aj tie nezmysly by potom dávali zmysel :) A keď došla fantázia tak autorka pridala trošku cukru (a šedých vlkov) a nakoniec z toho vzniklo toto presladené čosi... Akurát čo si mám potom myslieť o autorke, ktorá to skutočne napísala, a je ročník 1950? Asi že sa jej v budúcnosti vyhnem veľkým oblúkom, ak ešte niekedy niečo napíše.
No fuj, čo to bolo za nezmysel?! Táto kniha mi veľmi pripomína scénku Vichr z hor (Jára Cimrman ležící, spící), kedy hrali v roku 1911 v Pacově - niečo v zmysle "Nedělej si výčitky, milý synu. Já totiž nejsem tvůj otec. Jsem tvůj syn. A maminka? To je babička z otcovy strany."... Ešte že aj moje spomienky na túto knihu odveje víchor času a dúfam, že to nebude za dlho.
Zaujímavá detektívka, rozhodne je to dobrý úvod do série. Začiatok knihy je veľmi pozvoľný, ale postupne sa postavy (a ich činy) na príbeh nabaľujú až k finálnej akčnej lavíne... Miestami všetko pôsobilo trochu chaoticky, ale taká bola aj doba, do ktorej je dej zasadený. A možno tento pocit vo mne vyvovlával aj hlavný hrdina, nie je to žiaden sympaťák (nikto s menom Rath snáď ani nemôže byť sympatický) a často som si hovorila, že ako mu toto všetko môže prechádzať.
Úžasná kniha, ku ktorej sa chcem časom vracať. Zaslúži si to...
"Maminka odešla do světa, aby našla sama sebe. Táta i já jsme chápali, že maminka čtyřletého syna má nejvyšší čas najít sama sebe, a tak jsme tehdy ten její nápad podpořili. Jenom jsem nikdy nepochopil, proč když chtěla najít sama sebe, musela odjet pryč. Proč si tu záležitost nemohla vyřešit u nás v Arendalu, anebo proč jí nestačil třeba výlet do Kristiansandu? Já osobně radím všem, kdo chtějí najít sami sebe, aby zůstali přesně na tom místě, kde jsou. Jinak jim hrozí vážné nebezpečí, že se někde ve světě zatoulají už napořád."
"Čas nejde, Hansi Thomasi. A čas ani netiká. Jdeme my a tikají naše hodinky. Čas se prokousává historií stejně bez hlesu a neúprosně jako slunce vychází na východě a zapadá na západě. Čas boří velké civilizace, hlodá na starých památkách a zakusuje se do jednoho lidského pokolení za druhým. Proto se říká "zub času". Protože čas hryže a kouše a mezi jeho čelistmi jsme my."
To "Okouzlující a dojemné" na obálke knihy sedí. Pretože obálka je naozaj očarujúca a príbeh dojemný. Ale až príliš... Chvíľu sa to dá vydržať, ale s väčším ponorením do príbehu je vidieť autorkina snaha udržať nasadenú latku a dojímať za každú cenu. Je to prehnané a gýčovité. Niekomu to stačí (môj obľúbenec Spongebob by u toho asi vyplakal nový svetový oceán), ale už som prečítala príliš veľa kníh na to, aby mi takto podaný príbeh ulahodil a mohla som mu veriť.
Ani neviem, prečo som sa do tejto knihy púšťala, to fakt nie je pre mňa... Niekto to ocení, ale pre mňa je to surové a chaotické dobrodružstvo, po prečítaní ktorého mi zostáva pachuť prachu, smrad hnijúcej hlavy a vzdialený dupot koní. Nič viac, nič menej.
Pravdu povediac, je to fakt dosť veľká zlátanina. Aspoň, že sa dá rýchlo prečítať a jediné plus sú tie krásne čierne vsuvky zo zápisov o pokusoch. Takže vizuálne sa knihe nedá nič vytknúť. Možno by to chcelo väčšieho majstra pera, aby príbeh mal hlavu a pätu, napätie neskončilo kdesi uprostred cesty a situácie boli aspoň trochu uveriteľné. Tých nelogických vecí a situácií bolo (bohužiaľ) veľa..
Sugestívne popísaný životný príbeh talentovaného umelca. Z celej knihy na mňa sálal hnev, po prečítaní mám pocit, že to bol jediný druh emócie, ktorý Caravaggia hnal na ceste za uznaním a úspechom. Dobre sú vykreslené búrlivé udalosti v Európe, takéto pozadie iba podtrhuje nervóznu a večne nespokojnú dušu umelca.
Skvelé! Aj bez slov (alebo bez zvuku a pohyblivých obrázkov) sú tieto stripy presnou ukážkou, čím si nás tie chlpaté vrniace "beštie" získali a omotali okolo svojich tlapiek :)
Pobavilo.... mám rada tento typ humoru (milý, inteligentný, kultivovaný, ironický) a obdivujem ľudí, ktorí si pri tom vystačia s pár slovami. Neverila by som, že sa z takýchto krátkych glos a statusov na sociálnych sieťach dá vytvoriť kniha, ale tu sa to podarilo. Niekomu je to možno veľa, tak si knihu radšej dávkuje, ale ja som ju doslova zhltla - ono keď človek chce, tak sa tam aj nájde (v tomto smere presne chápem "zberateľstvo" pána Třeštíka ako budúceho umelca - maliara).
Dokonca teraz pozerám na niektoré veci v živote inak, napríklad na skúšky sirén každú prvú stredu v mesiaci...
Rozumne spletené príbehy troch hlavných postáv a zaujímavé prostredie - to proste musí fungovať. Kniha zaujme hneď niekoľkými problémami spoločnosti (násilie na deťoch, vymáhateľnosť práva, korupcia...) a vlastne sa môže odohrávať kdekoľvek. Detektív alkoholik síce nie je nijak originálny, ale je veľmi realistický a chtiac-nechtiac som mu musela držať palce. Ako ústredná postava série sa mi takýto človek celkom pozdáva...
Veľmi zaujímavá téma, ale tá súkromná omáčka okolo ústrednej dvojice bola hrozná. Happy-end ako z béčkových romatických filmov... musím priznať, že schizofrenik Sharko mi bol bližší než tento nový akčný hrdina.
Svižná detektívka, ale už dosť zabieha do thrilleru. Siahnem aj po ďalšej knihe zo série, aby som videla, či je to zrod ďalšieho akčného superhrdiny alebo šikovného detektíva - dávam prednosť tomu detektívovi, supermanov je (bohužiaľ) všade dosť...
Nebolo to špatné... ale...
Kniha mala veľa predpokladov, aby sa mi páčila - najdôležitejšie boli, že Metallicu aj whisky mám naozaj rada (tým sa vysvetľuje moja nechuť k románom pre ženy :)). Ale táto kniha je tak veľmi neoriginálna, až to bolí! Predobrazom je určite Rychlopalba Štěpána Kopřivy. Vlastne keby v Rychlopalbě hlavného hrdinu vyhodili od polície, tak pokračuje presne takto, ako Lars. A bohužiaľ pre túto knihu, nejde neporovnávať...
Najzaujímavšie sú prostredie a doba, v ktorej sa príbeh odohráva. Inak je kniha dosť povrchná, označenie "dovolenkové čítanie" k tomu sedí najviac. Mínusom je nevyváženosť deja a veľa hluchých miest (a potom že kde sa vzalo tých 672 strán!), zase ale nepopieram, že je príbeh čítavý a občas človeka pohltí.
Možno najväčšiu radosť som mala z krátkeho doslovu ku knihe. Síce je celá séria veľmi vydarená, ale chápem potrebu autorky posunúť sa, rozvinúť ďalšie príbehy a postavy... osobne budem radšej písať ku knihám (v sériách) slová chvály, než haniť a označovať ich za zbytočnú nastavovanú kašu (a že už niekoľko veľmi obľúbených severských autorov vyslovene varí z vody). Je fajn, že Fredrika s deťmi žijú spokojný život v Londýne, veď kto by im to neprial? :)
Nečakala som to, ale táto kniha ma vôbec nenadchla. Napísané je to pekne a zaujímavo, pohľad malého dieťaťa na svet uveriteľný, ale ten príbeh samotný ma nezaujal. Vlastne mi bolo úplne jedno, čo sa deje, prečo a ako sa to deje, nevnímala som ani súvislosti. V tom oceáne som sa plácala iba na povrchu, ani raz ma to nevtiahlo pod vodu (do príbehu). Proste bol ten oceán na mňa až príliš plytký...
Pomohlo mi, že píšem komentár s nejakým odstupom od prečítania a prišla som na to, prečo sa mi kniha tak úplne nepáčila. Môžeme Pietrove pocity prežívať iba vo vzťahu k prírode, k horám... ale pokiaľ sa jedná o nejaké pocity voči iným ľuďom, nedozvieme sa nič. Zrazu je to úplne plochá postava, ktorá sa mi tým stala čiastočne neznesiteľnou.