Skjaninka komentáře u knih
Čo k farme dodať? Kto čítal a vyčítal Orwellove predpovede a posolstvo, ten rozumie. Kto nečítal, nech neváha a do knihy sa jednoznačne pustí.
Geniálne vystihnuté charaktery ľudí prostredníctvom zvierat a perfektne predpovedaný, nie len totalitný režim. Veď aj dnes, a to nie len v politike, ale v akejkoľvek spoločnosti nájdeme podobné "prasiatka", "psy", "ovečky", "kobylky".... taktiež všade platí to, že keď sa niekto dostane k moci, tak veľmi rýchlo zabúda na sľuby, ešte rýchlejšie ich mení a nikdy ich nedodrží.
Vždy a všade sa budú vyskytovať tí, čo manipulujú, a tí, čo so sebou manipulovať nechajú.
Viac nemám čo dodať, len takú perličku na záver. Pink Floyd a ich album Animals vzniklo práve na základe tejto knihy. Takže, ak si k čítaniu púšťate hudbu, tak práve toto album je ako doplnok k správnej atmosfére nenahraditeľné.
V krátkosti by sa kniha dala opísať stretnutím veľmi mladého dievčatka a zrelej ženy, ktorých spoločným znakom je nadpriemerná inteligencia. Ale toto je len veľmi obšírne zhodnotenie, pretože pod povrchom, jednoducho sa zdajúceho románu, nájdeme skryté indície, ktoré hovoria o zmysle či nezmysle nášho žitia, o tom, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá, a aj o tom, že veľa z nás nedokáže vidieť skutočnosť, ale vidí len to, čo chce. V neposlednom rade ma zasiahla spriaznenosť duše medzi Renée a Kakurom, ktorí aj keď sa nehľadali, predsa sa našli. A najsilnejší zásah ponúka koniec knihy, kde som si uvedomila, že osud má svoju cestu, nevyspytateľnú a neočakávanú a predsa v niečom záslužnú.
S elegancí ježka je kniha so silným príbehom, zabaleným do veľmi dobrej filozofie, nútiacej k tomu, aby čitateľ sám uvažoval a hodnotil nie len postoje hlavných postáv, ale aj tie svoje k životu a ľuďom okolo seba.
Podľa mňa si kniha zaslúži plný počet, pretože na "ježkovskú eleganciu" budem ešte veľmi dlho spomínať.
"Co když je literatura vlastně jakási televize, na kterou se člověk díva, aby aktivoval zrcadlové neurony při co nejmenších nákladech aktivního pohybu? A co když - v horším případě - je literatura taková televize, která nám ukazuje všechno, o co jsme přišli?"
Jedna z mála kníh, ku ktorej čítaniu som sa po rokoch vrátila a znovu prežívala každú stránku s rovnakým pocitom. Nie som si istá, ale mám pocit, že je to jedna z kníh povinného čítania.
Mňačko pozoruhodne vykresľuje odvahu partizánov, ktorí sú ochotní položiť vlastný život, v boji za lepšiu budúcnosť. S každou stránkou nás presviedča o smelosti mužov, ktorí si zaslúžia pozornosť a obdiv aj po niekoľkých desiatkach rokov. A práve preto je táto kniha stále zaujímavá a nestráca nič zo svojej pravdy, ktorú v nej čitateľ môže nájsť. Jednoznačne 5/5
Svět lidské duše se svými dvěma nesmiřitelnými póly se tu otáčel jako mlýnské kolo.
"Proč je medzi lidmi tolik zla!" povzdychla jsem si. Nebyla to otázka.
Lucka však odpověděla.
"Protože neumějí žít."
Verdikt mě rozjitřil a zmátl. Luštila jsem ho jako kryptogram.
Umím žít já?!
Krásne aj keď krátke dielko, so silným príbehom, od ktorého nedokážete odtrhnúť oči a musíte čítať do konca.
Legátova má nádherný štýl a v knihe nie je jediné "hluché", či zbytočné miesto. Proste to odsýpa a surovosť príbehu sa dostáva hlboko pod kožu. Odporúčam každému. 4,5/5
Jo Nesbø a jeho Snehuliak. Už niekoľko rokov je v spisovateľskom kruhu akousi ikonou severských krimi príbehov. Aj ten čo ho nikdy nečítal vie, kto Jo Nesbø je. Presne ako ja.
Náhodou sa mi táto kniha dostala do rúk a musím povedať, že som sa na ňu celkom tešila a dúfala vo výnimočnú oddychovú detektívku.
Po prečítání som ostala sklamaná. Žiadny wau efekt sa nedostavil a ja som s nechápavým pocitom premýšľala nad tým, čím táto kniha "pobláznila" toľkých čitateľov. Myslím, že zapadá do priemerných príbehov s priemernou zápletkou a priemerným rozuzlením. Ani jedna z postáv nezaujala, dokonca ani symbol snehuliaka nebol nijak výnimočný. Určite som prečítala mnoho iných detektívných príbehov, ktoré boli omnoho lepšie zmáknuté. Preto tento mrazivý severský príbeh odo mňa nedostane viac ako 2,5/5
Živo si predstavujem tu atmosféru povojnových rokov v Neapole, krik v úzkych uličkách chudobnej štvrti, taliansky temperament a vášeň, ktorým sú nasiaknuté postavy z tejto geniálnej knihy. Ich charizma ma pohltila. Doslova a úplne. Aj keď po dočítaní prvého dielu zo série, žiadnu geniálnu priateľku nepoznávam (aspoň v mojich očiach), vôbec mi to nevadí.
Vzťah, priateľstvo, súhra medzi Elenou a Lilou je viac akési súperenie, porovnávanie, dokazovanie si, či predbiehanie sa. A možno práve toto je medzi nimi to geniálne, uvidíme čo prinesie pokračovanie v ostatných knihách, preto túto tému a moje malé konštatovanie o genialite nechávam otvorené....
Všetko ostatné geniálne bolo. Normálne som pri čítaní v duchu plesala, užívala si každú stránku a nemohla som sa odtrhnúť. Výborne napísané. Tie charaktery, to je čisté Taliansko. Lepšie vystihnutie si ani neviem predstaviť.
Po dočítaní prvej knihy, hneď otváram pokračovanie. Bez váhania, bez prestávky. A pri predstave, že na mňa čakajú ešte tri knihy tohoto parádneho čítania mám momentálne druhé Vianoce.
Tutto è bene quel che finisce bene.
5/5
Jednoduché ako zapletenie copu. A aj napriek jednoduchosti príbehov sa čitateľ teší na to, keď sa to všetko rozpletie.
Samotné príbehy, či osudy žien zaujmú, nútia čitateľa nezatvárať knihu, ale aj tak to všetko bolo pritiahnuté za vlasy, cop sa aj napriek tomu rozplietol a aký taký dojem zanechal. Na spríjemnenie dlhej chvíle a ako dovolenkové čítanie, prečo nie.
3,5/5
...keď každá otočená stránka spraví zárez do srdca a duše citateľa...
Neskutočne silné čítanie o tom aké ženy musia a dokážu byť silné. Obdivuhodné, smutné a nezabudnuteľné......Hosseini vie.....ja nikdy nezabudnem....málokedy si pri dočítaní knihy poviem, že 5 hviezdičiek je málo....Tisíce planoucích sluncí je jedna z nich....a preto dávam 5+/5
Obsah výnimočný, forma priemerná. Stačí anotácia k pochopeniu, akú výpovednú hodnotu kniha má. Škoda, že ten potenciál skvelého námetu bol využitý len čiastočne.....viac netreba dodávať.
3/5
"Přesně tak. 1984 a 1Q84 jsou v principu docela stejné. Bez duvery ve svět a bez lásky pro tebe bude všechno jen bezcenná imitace. V kterémkoli z těch dvou světu, ve kterémkoli světě vubec platí, že hranice medzi hypotézou a pravdou jsou v naprosté většině případu okem neviditelné. Musíš je rozlišovat srdcem."
Čakala som viac. Omnoho viac, než to, čo sa mi dostalo. Kde je ten starý dobrý Murakami? 1Q84 je dobrý príbeh utápajúci sa vo veľkom množstve zbytočných slov. Nie raz ma prepadla myšlienka, že danú stránku vytrhnem! Ako tu už niekto spomínal, postavám sa nedá veriť, sú akési "plytké" a bez výnimočnosti. Ani jedna ma nenadchla, ani jednej z nich "nefandím", len nechávam plynúť dej a "dívam" sa na rozuzlenie, ktoré nám Murakami (možno) pripravil. Rovno otváram tretiu časť, bez veľkého nadšenia, poháňaná zvedavosťou, ako to s tým svetom 1Q84 nakoniec dopadne. 3/5
Čím viac o tejto knihe uvažujem, tým viac sú moje myšlienky "rozlietané". Neviem ich akosi uchopiť, či ustáliť a vyrieknuť posledný verdikt. S tým Foerom je to ťažké a jediné čo mi je jasné, a čo majú spoločné obe jeho knihy, je hľadanie. Jedno viem iste, v Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko sa mi to páčilo viac, ale to neznamená, že táto kniha je slabšia. Možno keby som ju čítala ako prvú, moje nadšenie bude väčšie, ale to teraz nie je podstatné. Tá nemožná "angličtina", dala zabrať, aj keď čítať ju nebol problém, len sa mi to akosi nepáčilo. Alex si ma aj napriek tomu získal, a naopak, k Jonathanovi som si nevytvorila žiadny vzťah.
Stále mi vŕta hlavou, aký pohľad by mi ponúkol trošku iný preklad Alexovej angličtiny. V celku by to bolo zaujímavé porovnanie, keby sa knihu pokúsil preložiť aj niekto iný než Richard Podaný, ktorý už rozlúskol tento prekladateľský oriešok. 4,5/5
Môj prvý Vian a Srdcerváča som zhltla behom pár hodín. Toto je jedna z kníh, o ktorej sa vlastne ani nedá niečo podstatné napísať, toto je kniha, ktorú si treba prečítať.
Všetko začína láskou. V prípade Srdcerváča, láskou materskou, a predsa počítajte s tým, že čítanie tejto knihy, aj keď o láske, je nechutné a depresívne. Otáčanie niektorých stránkoch nebolo vôbec ľahké. Desivo stupňujúca atmosféra vás pohltí a vy sa len ťažko zbavíte pocitu hnusu, ktorý vo vás zanechá.
Čo sa týka konca knihy, tak musím uznať, že len málokedy sa stane, že ostávam nadšená, tak ako je to v prípade tejto Vianovej knihy. Proste, dokonalá dokonalosť, mrazivá a tak surová, že ešte po prečítaní nad ním uvažujete a na Srdcerváča nedokážete len tak zabudnúť.
Treba brať ohľad na to, že je to deník písaný dospievajúcim dievčaťom a aj napriek tomu tak dokonalým popisom zaznamenala pocity a vzťahy v uzavretom priestore. Dopredu som vedela ako kniha skončí, ale aj napriek tomu som si pred koncom v duchu chcela nahovoriť niečo iné. Veľký obdiv k Anne a ľútosť nad tak smutným osudom
Skutočný príbeh o krutom osude mladého dievčaťa a jej sestry, ktoré 18 rokov znášali utrpenie v tom najhoršom zmysle. Dôkaz o tom, čo všetko dokáže človek prežiť v nádeji na vysnívaný domov. Odporúčam prečítať, pretože potom si uvedomíte, čo skutočne znamená slovo sloboda a bezpečie.
Je to príbeh, ktorý vháňa slzy do očí a trhá vám srdce. Spomienka na kapitolu o krvavých jahodách mi dodnes naháňa zimomriavky.
Jedna z najlepších biografií, ktoré som doteraz čítala. Veľmi silný príbeh jednej z najznámejších žien hudobnej histórie. Kniha a vlastne život samotnej Edith Piaf je neobyčajný, zaujímavý, občas veselý, občas smutný a skutočne nezabudnuteľný.
To najlepšie z najlepšieho. Neprestávam žasnúť nad Kingovým talentom a túto knihu považujem za vrchol jeho tvorby. John Coffey, jedna z najúžasnejších postáv, ktorej príbeh nenechá snáď nikoho chladným. Obor s dušou dieťaťa, nespravodlivo odsúdený na trest smrti, dojíma neskutočným spôsobom a to vďaka Kingovy, ktorý dokázal dokonale vystihnúť celú jeho osobnosť. Záver knihy vás rozplače nie len pre samotný koniec, ale hlavne pre bezmocnosť nad tak obrovskou nespravodlivosťou. Jedna z kníh, ktorá vo vás navždy niečo zanechá.
Irvingove knihy majú svoje kúzlo a zas ma o tom presvedčili Pravidla moštárny. Kúzelný, citlivý a originálny príbeh z pera skvelého autora, na ktorý sa nedá zabudnúť. Veľmi ľudské, skutočné a k tomu perfektne napísané. Homer sa stal mojim obľúbencom a práve v jeho postave Irving vynikajúco vystihol ako je možné zmeniť z vlastného presvedčenia postoj, či názor na určitú vec v našich životoch. Jednoducho skvelé a každému kto má rad kvalitné knihy odporúčam.
Neočakávane prekvapujúca kniha. Korešpondencia dvoch priateľov. Jeden žid žijúci v Amerike a druhý americký liberál, ktorý sa vrátil začiatkom 30-tych rokov do Nemecka. Zánik veľkého priateľstva, vďaka Hitlerovmu vymývaniu mozgov, ktoré rúca nielen vzťahy, ale vedie až k nezmyselnej smrti. Určite odporúčam prečítať.
Veľmi pekný pohľad na život Dostojevského v podaní jeho ženy Anny. Kniha je pekne napísaná, prehľadná a číta sa jedným dychom. Fjodor Michajlovič je moja srdcovka a som rada, že sa mi táto kniha dostala do rúk. Obohatila ma o vedomosti zo života tohoto velikána, ktorý nebol ani trošku jednoduchý, ale nejde nespomenúť, že popri ňom ma nadchla aj Anna Grigorievna, ktorá, ako pochopíte z týchto spomienok, bola pre neho neskutočnou oporou a ako pár dokázali svoj život obohatiť a dodať mu zmysel. Anna bola človek s veľkým Č a Dostojevský génius, ktorého diela sú vrcholom literárneho umenia a pred ktorým v duchu smekám klobúk a hlboko sa klaniam, za to, že dokázal tak čisto zasiahnúť moje srdce.
Pre mňa jedna z najdokonalejšie napísaných kníh. Vynikajúco podané ľudské charaktery a život v tábore, kde sú najdrsnejšie podmienky. Kto sa dokáže prisposobiť a prežiť? Len jeden je Kráľ, ktorý ma všetko a odlišuje sa od ostatných. Pokade siahá jeho výnimočnosť a schopnosť byť kráľom, prekvapivo odhalí záver knihy, ktorý na veľmi dlho, ak nie navždy ostane v mojich myšlienkach.