Slavomír53
komentáře u knih
Slovensko-rusínsky slovník A-O
Juraj Paňko
Prvý (a nadlho asi posledný) rozsiahly slovensko-rusínsky slovník. Prvý diel je na tom trochu horšie s akosťou obalu a tlače, ale obsahovo za druhým nezaostáva. Výborné pri lúštení starších východoslovenských písomných pamiatok (nielen tých rusínskych).
Ukrajinská nářečí Slovenska. Výzkum a zvukové zápisy z let 1957–1967.
Mikuláš Mušinka
Ide o nárečie slovenských Rusínov, ktorí boli za minulého zriadenia označovaní za Ukrajincov bez ohľadu na ich národné povedomie. Odmysliac si teda túto nepresnosť, ide o výbornú knihu, ktorá spolu s priloženým CD tvorí výbornú pomôcku pre poslucháčov rusinistiky. Ide často o terénny výskum v oblastiach, kde je už v našej dobe rusínsky živel omnoho slabší, a kniha tak slúži ako svedectvo o niekdajšej prítomnosti Rusínov v tej ktorej oblasti.
Úvod do dějin tištěných médií
Pavel Večeřa
Knihu by som si nikdy nekúpil, ale pri jednej objednávke mi ju z Grady poslali zdarma. Stačí začať čítať a ide to samo. Veľmi zaujímavé čítanie, aspoň pre mňa, ktorý som sa tlačeným médiám nikdy bližšie nevenoval. Stručne aj o ručne písaných novinách, kníhtlači či samotnom papierenstve.
Československý rok 1938
Robert Kvaček
Výborná voľba, ak sa o toto obdobie teprv začínate zaujímať. Asi nikde som sa nestretol s jednoduchším a zrozumiteľnejším vysvetlením nemeckého tlaku na ČSR. Počas príprav konferencie v Mníchove sa Hitler zveril Mussolinimu: „Súčasné Československo treba zlikvidovať, pretože disponuje štyridsiatimi divíziami a zväzuje mi ruky voči Francúzsku.“ Ak by si niekto pomyslel, že ide o nedôveryhodný údaj (keďže nie je všeobecne známy), doplním, že v rovnakom duchu sa Hitler vyjadril už 5. novembra 1937 (kedy okrem ČSR zmienil i vtedy ešte samostatné Rakúsko), počas tzv. Hoßbachovej porady (GÖRLITZ, Walter: The German General Staff. Its History and Structure 1657 – 1945. Londýn: Hollis & Carter, 1953. strany 308 – 309).
Velká kniha o malých bunkrech
Jan Lakosil
Priestorovo nakreslené prehľadné obrázky znázorňujúce jednotlivé druhy opevnenia, fotografie terénu, mapy so znázornenými obrannými pásmami, prehľadné tabuľky. Slovenského čitateľa iste zaujme nie povrchne spracované čs. opevnenie na juhu Slovenska určené proti Maďarom.
Viděl jsem ukřižování
Sydney Morrell
Táto kniha obsahuje pamäti súčasníka osudných udalostí roku 1938 a je doplnená veľkým množstvom prameňov. Karpatskí Nemci či Maďari na Slovensku ani zďaleka neboli voči väčšinovému obyvateľstvu nepriateľskí tak, ako Nemci z pohraničia súčasnej Českej republiky, ktorých voči česky hovoriacemu obyvateľstvu ČSR štvala nacistická propaganda. Ak chce súčasné pokolenie Slovákov pochopiť zánik ČSR bez toho, aby prečítalo desiatky kníh, odporúčam túto knihu.
Souboj bez vítěze
Jan Lakosil
Naozaj výnimočná kniha. Pre zaujatie možného čitateľa parafrázujem pár slov:
1. Nemecké tanky PzKpfw I a PzKpfw II boli schopné pri paľbe na objekty čs. opevnenia nanajvýš poškodiť zbraň, vedúcu zo strieľne objektu paľbu (s. 287). Ako je známe, tieto dva druhy tanku tvorili ≈ 95 % všetkých nemeckých tankov určených proti ČSR.
2. Zatiaľ čo proti ťažkému opevneniu či delostreleckým tvrdziam by nemecké delostrelectvo valne nasadzované nebolo bývalo, jeho hlavným cieľom by boli bývali objekty čs. ľahkého opevnenia. Nemecké húfnice (kalibru 88, 105, 155 mm) boli schopné zo vzdialenosti niekoľkých stoviek metrov čelné steny niektorých objektov prerážať. Ľahké nemecké delá (pechotné a protitankové) mohli uškodiť objektom čs. opevnenia jedine v prípade priameho zásahu strieľne, či z nej trčiacej hlavne zbrane. Strana 281.
3. Útok zo severu, vo všeobecnom smere Krnov–Olomouc, mal byť vedený cez, pre tanky ťažko priechodný, terén Jeseníkov, čoho si bolo nemecké velenie dobre vedomé, a úporne hľadalo pomocnú barličku. Slabinu našlo v plytkej línii ľahkých opevnení v oblasti Bruntálska. Bola vypracovaná operácia Freudenthal (Bruntál po nemecky) – zakladala sa na nemeckom výsadku tesne v tyle čs. pevnostnej línie, za pomoci miestnych oddielov Freikorpsu a za súčinnosti s hlavným útokom zo severu. Uskutočnenie tejto operácie (cvičenia) v mierových podmienkach (po obsadení pohraničia) a výpovede zúčastnených nemeckých vojakov svedčia o tom, že by táto operácia bola bývala skončila nemeckým neúspechom (prerozprávané zo strán 158 – 193), čo potvrdzuje i výrok Wilhelma Canarisa, vedúceho vojenskej spravodajskej služby, po tomto cvičení: „Za vojny by sa nebola táto akcia podarila. Bolo to divadlo.“ (citované z KOKOŠKA, Jaroslav: Plán „Grün“, s. 190: https://www.databazeknih.cz/knihy/plan-grun-154546).
Vymývání mozků
Mark Solonin
Výborná kniha ruského historika + výborný preklad českého historika = veľdielo. Knihu preložil a poznámkami pod čiarou doplnil Jiří Fidler, naslovovzatý odborník na vojenské dejiny 20. storočia. O Stalinom pripravovanom ťažení na západ, ktoré malo byť zahájené v lete 1941. Nepopierateľné skutočnosti o Katyni (po ktorých sa môžu všetci popierači sovietskej účasti na vyhladzovaní schovať), o povojnovom skresľovaní skutočností, o vyslovených lžiach sovietskych i ruských historikov o druhej svetovej vojne. Mark Solonin spomína i Suvorova (pôvodom Ukrajinca), ktorý podobne ako on odhaľuje lži vo výklade dejín (ale na odbornej úrovni, nie ako „tajné“ či „odtajnené“ dejiny na slovenskom a českom trhu), a na rozdiel od Vladimíra Bešanova je tiež prekladaný a dostupný na našom trhu. Dovolím si knihu odporučiť každému, kto sa zaujíma o vojenské dejiny 20. storočia v európskom priestore. Kniha svojim prístupným jazykom nadchne aj neodborníka, ide o oddychové zmysluplné čítanie.
Liptovské nárečia
Ján Stanislav
Veľmi zaujímavá kniha, nie iba pre Liptákov. Dotlače sa asi nedočkáme, žiaľ. Vo svojich neskorších prácach však sám Stanislav uvádza, že vo svojej knihe Liptovské nárečia sa mýlil, keď písal o neskorom osídlení Liptova. S výnimkou tejto nepresnosti je to však takmer dokonalé dielo. Teórie o temných hvozdoch sú dávno prekonané tak archeológiou, ako i dejepisectvom a jazykovedou: odporúčam porovnať s DVOŘÁK, Pavel: Stopy dávnej minulosti 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve (kapitola Staré Slovensko, alebo aspoň strana 224); alebo porovnať so STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I.
Hoc Štúrova slovenčina uzákonená v roku 1843 vychádzala výrazne z liptovského nárečia, hodžovsko-hattalovská jazyková reforma v roku 1851 výrazne obmedzila liptovské nárečové prvky v spisovnej reči.
Naše priezviská
Milan Majtán
Kniha je rozdelená na niekoľko častí, vzadu je zoznam v knihe použitých priezvisk i s číslom strán, na ktorých sa dané priezvisko spomína. Takže si vie človek nájsť svoje priezvisko i bez prečítania celej knihy. Naozaj zaujímavejšie, než som čakal. Príbehy priezvisk (okrem iného podložené výskumom matrík) neraz vyvracajú zažité predstavy o týchto priezviskách. Naozaj odporúčam. Pán Majtár je tiež pracoval na Historickom slovníku slovenského jazyka, je to naslovovzatý odborník.
Oravka
Michal Straka
Pekné fotografie i kresby, sprievodný text zaujme. O tomto plemene sa, pravda, dočítame i v novšej knihe Slovenský statok, ale tam mu nebol, pochopiteľne, vyčlenený taký priestor ako v tejto knihe. Určite odporúčam poslucháčom poľnohospodárskej v Nitre i všetkým súčasných chovateľom tohto nášho národného plemena.
Prišli z východu
Viliam Šalgovič
Ku knihe som sa dostal za 30 centov v maličkom antikvariáte. Kratučký príbeh. Dej ubieha veľmi rýchlo vďaka mnohým priamym rečiam, celkovo zaujímavému obsahu, i vďaka príjemnému jazyku. Iste, je to rozdelené na dobrých, zlých, a váhajúcich, ale tak sa v tom čase písalo. Je zaujímavé, že vety sú i nemecky i rusky, pretože v tých rokoch mal základy týchto rečí každý. Ale aj bez znalosti týchto jazykov sa dá kniha prečítať. Kniha je poznačená obdobím vzniku, teda prílišným nádychom komunizmu, ale inak sa to dá čítať a chápať dobové zmýšľanie. Ale po Nálepkovej smrti (pred koncom knihy) to ide dolu vodou. To sa ocitáme v akomsi presnejšie neurčitom období, spomína sa to i tamto, zatýkanie zradcov, čo nechceli dať svoje pole a podobne (posledných pár strán som nedokázal dočítať darmo, päťdesiate roky). Zaujímavé, ako z jedného (a jediného) prípadu spravili tak známu vec, že ľudia si často myslia, že šlo o čosi bežné.
Tekovské povesti
Jozef Melicher
Povinnô čítanie pre každýho hrdýho Tekovčana. Velmo peknje príbehe!
Prípadná dotlač by si zaslúžila poznámky pod čiarou ohľadom niektorých údajov z dejín či národopisu, ale inak bezchybné dielo.
Ľudia s čistým svedomím
Petro Petrovič Veršigora
O knihe som sa dozvedel v Husákových pamätiach (Svedectvo o SNP). Veľmi zaujímavé čítanie: tak pôvodca pamätí, ako i veliteľ partizánskeho zväzu boli Ukrajinci v službách Červenej armády, a prichádzali do styku so slovenskými vojakmi. A spisovateľ spomína na našich dedov iba v dobrom (nielen na tých, čo prešli na stranu Červenej armády). Kto by správy o priateľských vzťahoch medzi protivníkmi (Slovákmi a Ukrajincami) považoval za dobovú propagandu, odporúčam knižný rad Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu od Pavla Mičianika.
Vojna v tieni Majdanu
Vladimír Mohorita
Z novín a televízií hlavného prúdu sme zahlcovaní západnou propagandou, a potom sme náchylní prijať jej protipól, teda propagandu kremeľskú. Na jednej strane pri čítaní tejto knihy človek pochopí, ako vnímajú ľudia spracovaní Kremľom vojnu na Ukrajine, na druhej strane ide, rovnako ako v prácach „prozápadných“, o neúplnú pravdu (či skôr stoku lží s prímesou trošky poloprávd). Stačí si prečítať pár ukrajinských prác, pozrieť ukrajinské (nielen súčasné) filmy a človek pochopí, že Západ a Rusko síce majú na Ukrajine svoje záujmy, ale tie nie sú totožné so záujmami ukrajinského národa. Výborný článok venujúci sa predmetnej problematike (s odkazmi) bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od pôvodcov tejto knihy sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu a emócie). A akože bľaboty uvedené v tejto knihe, o dejinách Ukrajiny, zasluhuje označenie „odpad“ bez váhania. Napr. sa v knihe píše o tom, že Bandera nebol žiaden bohatier, že to bol trpaslík, a ani nebol pohľadný. Pritom ide o zhadzovanie osoby stavané na vode: či je pohľadný alebo nie, to asi rozhodnú skôr ženy, ako trojica prokremeľských spisovateľov, a čo sa výšky týka, akosi páni spisovatelia pozabudli, že ani Stalin či Putin by si v NBA pre svoju výšku nezahrali :D
Na strane 48 čítame: „Veľa vojakov ukrajinskej armády prešlo na stranu povstalcov, pretože odmietli strieľať do vlastných ľudí. Velenie ukrajinských jednotiek však dostalo príkaz zastreliť ich od chrbta ako zradcov a mnohé matky zo západnej Ukrajiny ani nevedia, kde sa nachádzajú ich synovia, lebo nemajú šancu o nich čokoľvek zistiť, či sú nezvestní, alebo pochovaní v nejakom masovom hrobe.“ Ak čakáte prameň, teda nejaké číslo rozkazu, nález masového hrobu, združenie matiek západnej Ukrajiny alebo niečo podobné, ste asi hnusný fašista, lebo správnemu proruskému Európanovi ako zdroj tohto tvrdenia stačí „povedala nám Taťjana“. Smiešne, naozaj.
Na takéto propagandistické knižočky treba nie nadávkami, lež ich zbraňami: ukázať, aké sú ich tvrdenia úbohé, premisy úplne pomýlené.
A z kníh o banderovcoch odporúčam určite nasledovné:
https://www.databazeknih.cz/knihy/banderovci-na-slovensku-1945-1947-niektore-aspekty-p-sobenia-jednotiek-ukrajinskej-povstaleckej-armady-na-uzemi-krajiny-270040
https://www.databazeknih.cz/knihy/m-j-utek-zo-sovietskeho-koncentraku-502420
Banderovci na Slovensku (1945 – 1947). Niektoré aspekty pôsobenia jednotiek Ukrajinskej povstaleckej armády na území krajiny
Michal Šmigeľ
Keďže ide o veľmi vyhrotený jav (jedny za, druhí proti), je zbytočné sa nejak vypisovať. Kniha spĺňa požiadavky odbornej práce: poznámky pod čiarou odkazujú na archívy a iné pramene, z knihy nesrší nenávisť voči žiadnej zo strán. Rozhodne odporúčam, pretože po slovensky a v spojitosti so Slovenskom si nič lepšie o banderovcoch neprečítate.
Druhé vydanie je doplnené o podobizne ukrajinských veliteľov a niekoľko máp, celkovo však po stránke obsahu nie je pozmenené.
Pamäti slovenského dôstojníka obsahujú aj jeho zážitok s banderovcami:
https://www.databazeknih.cz/knihy/m-j-utek-zo-sovietskeho-koncentraku-502420
Etymologický slovník jazyka českého a slovenského
Václav Machek
Keďže ide o prácu z roku 1957 a pôvodcovi nie je slovenčina materinskou rečou, nachodíme tu rôzne nedostatky, čo sa týka slovenských slov. No až do vydania Stručného etymologického slovníka slovenčiny (2015, 2019) nebolo o čo sa opierať (s výnimkou Odtajnených trezorov slov I - III, no to nie je slovník). Veľmi zaujímavé, niektoré veci sa v novšom slovníku nenachádzajú, a pritom sú veľmi zaujímavé (slověn čoby ľan, ohnižil čoby salamandra...).
Cesty starověkých civilizací
Jan Burian
Čítavo podané, a hoc prešlo mnoho rokov a došlo k mnohým archeologickým nálezom ktoré spresňujú údaje uvedené v tejto knihe, ide o veľmi prehľadnú prácu, vhodnú pre neodborníka. Nestačí dejinám rozumieť, treba ich aj vedieť podať, a to sa pánovi Burianovi podarilo. O starovek sa prednostne nezaujímam, po knihe som siahol s cieľom získať základný prehľad a myslím, že som si zvolil správne.
A azda žiadna iná kniha nemá takú svojskú vôňu ako táto :) Stačí privoňať a človek si spomenie, ako mu kniha voňala pred rokmi.
Osudy slávnych zbojníkov
Ivan Szabó
Zaujímavý pohľad na zbojníctvo. A dozviete sa aj o menej známych zbojníkoch. Niekoho môže spliesť, že to vydalo Štúdio humoru a satiry, a obálka knihy vyzerá ako tie o vtipoch, o ide o zaujímavú knihu, naozaj založenú na skutočnostiach a ústnej ľudovej slovesnosti.
Dejiny slovenského jazyka 3: Texty
Ján Stanislav
Preklad zahraničných textov o Slovanoch v ranom stredoveku, prepis a čiastočne aj preklad textov staroslovienskych (mnohé vznikli na Veľkej Morave), prepis textov v starej slovenčine až po bernolákovčinu. Pri knihách ako je táto nedokážem pochopiť, že nevyjde dotlač. Jedinečná pomôcka pre poslucháčov slavistiky, slovakistiky, rusinistiky i bohemistiky. A slovník starosloviensko-slovenský na konci knihy je naozaj jedinečný. Táto kniha má cenu zlata.
