Slavomír53 komentáře u knih

Ku knihe som sa dostal za 30 centov v maličkom antikvariáte. Kratučký príbeh. Dej ubieha veľmi rýchlo vďaka mnohým priamym rečiam, celkovo zaujímavému obsahu, i vďaka príjemnému jazyku. Iste, je to rozdelené na dobrých, zlých, a váhajúcich, ale tak sa v tom čase písalo. Je zaujímavé, že vety sú i nemecky i rusky, pretože v tých rokoch mal základy týchto rečí každý. Ale aj bez znalosti týchto jazykov sa dá kniha prečítať. Kniha je poznačená obdobím vzniku, teda prílišným nádychom komunizmu, ale inak sa to dá čítať a chápať dobové zmýšľanie. Ale po Nálepkovej smrti (pred koncom knihy) to ide dolu vodou. To sa ocitáme v akomsi presnejšie neurčitom období, spomína sa to i tamto, zatýkanie zradcov, čo nechceli dať svoje pole a podobne (posledných pár strán som nedokázal dočítať darmo, päťdesiate roky). Zaujímavé, ako z jedného (a jediného) prípadu spravili tak známu vec, že ľudia si často myslia, že šlo o čosi bežné.

3 27.07.2022

Povinnô čítanie pre každýho hrdýho Tekovčana. Velmo peknje príbehe!
Prípadná dotlač by si zaslúžila poznámky pod čiarou ohľadom niektorých údajov z dejín či národopisu, ale inak bezchybné dielo.

3 25.07.2022

O knihe som sa dozvedel v Husákových pamätiach (Svedectvo o SNP). Veľmi zaujímavé čítanie: tak pôvodca pamätí, ako i veliteľ partizánskeho zväzu boli Ukrajinci v službách Červenej armády, a prichádzali do styku so slovenskými vojakmi. A spisovateľ spomína na našich dedov iba v dobrom (nielen na tých, čo prešli na stranu Červenej armády). Kto by správy o priateľských vzťahoch medzi protivníkmi (Slovákmi a Ukrajincami) považoval za dobovú propagandu, odporúčam knižný rad Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu od Pavla Mičianika.

Z novín a televízií hlavného prúdu sme zahlcovaní západnou propagandou, a potom sme náchylní prijať jej protipól, teda propagandu kremeľskú. Na jednej strane pri čítaní tejto knihy človek pochopí, ako vnímajú ľudia spracovaní Kremľom vojnu na Ukrajine, na druhej strane ide, rovnako ako v prácach „prozápadných“, o neúplnú pravdu (či skôr stoku lží s prímesou trošky poloprávd). Stačí si prečítať pár ukrajinských prác, pozrieť ukrajinské (nielen súčasné) filmy a človek pochopí, že Západ a Rusko síce majú na Ukrajine svoje záujmy, ale tie nie sú totožné so záujmami ukrajinského národa. Výborný článok venujúci sa predmetnej problematike (s odkazmi) bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od pôvodcov tejto knihy sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu a emócie). A akože bľaboty uvedené v tejto knihe, o dejinách Ukrajiny, zasluhuje označenie „odpad“ bez váhania. Napr. sa v knihe píše o tom, že Bandera nebol žiaden bohatier, že to bol trpaslík, a ani nebol pohľadný. Pritom ide o zhadzovanie osoby stavané na vode: či je pohľadný alebo nie, to asi rozhodnú skôr ženy, ako trojica prokremeľských spisovateľov, a čo sa výšky týka, akosi páni spisovatelia pozabudli, že ani Stalin či Putin by si v NBA pre svoju výšku nezahrali :D
Na strane 48 čítame: „Veľa vojakov ukrajinskej armády prešlo na stranu povstalcov, pretože odmietli strieľať do vlastných ľudí. Velenie ukrajinských jednotiek však dostalo príkaz zastreliť ich od chrbta ako zradcov a mnohé matky zo západnej Ukrajiny ani nevedia, kde sa nachádzajú ich synovia, lebo nemajú šancu o nich čokoľvek zistiť, či sú nezvestní, alebo pochovaní v nejakom masovom hrobe.“ Ak čakáte prameň, teda nejaké číslo rozkazu, nález masového hrobu, združenie matiek západnej Ukrajiny alebo niečo podobné, ste asi hnusný fašista, lebo správnemu proruskému Európanovi ako zdroj tohto tvrdenia stačí „povedala nám Taťjana“. Smiešne, naozaj.
Na takéto propagandistické knižočky treba nie nadávkami, lež ich zbraňami: ukázať, aké sú ich tvrdenia úbohé, premisy úplne pomýlené.

A z kníh o banderovcoch odporúčam určite nasledovné:
https://www.databazeknih.cz/knihy/banderovci-na-slovensku-1945-1947-niektore-aspekty-p-sobenia-jednotiek-ukrajinskej-povstaleckej-armady-na-uzemi-krajiny-270040

https://www.databazeknih.cz/knihy/m-j-utek-zo-sovietskeho-koncentraku-502420

Keďže ide o veľmi vyhrotený jav (jedny za, druhí proti), je zbytočné sa nejak vypisovať. Kniha spĺňa požiadavky odbornej práce: poznámky pod čiarou odkazujú na archívy a iné pramene, z knihy nesrší nenávisť voči žiadnej zo strán. Rozhodne odporúčam, pretože po slovensky a v spojitosti so Slovenskom si nič lepšie o banderovcoch neprečítate.

Druhé vydanie je doplnené o podobizne ukrajinských veliteľov a niekoľko máp, celkovo však po stránke obsahu nie je pozmenené.

Pamäti slovenského dôstojníka obsahujú aj jeho zážitok s banderovcami:
https://www.databazeknih.cz/knihy/m-j-utek-zo-sovietskeho-koncentraku-502420

3 24.07.2022

Keďže ide o prácu z roku 1957 a pôvodcovi nie je slovenčina materinskou rečou, nachodíme tu rôzne nedostatky, čo sa týka slovenských slov. No až do vydania Stručného etymologického slovníka slovenčiny (2015, 2019) nebolo o čo sa opierať (s výnimkou Odtajnených trezorov slov I - III, no to nie je slovník). Veľmi zaujímavé, niektoré veci sa v novšom slovníku nenachádzajú, a pritom sú veľmi zaujímavé (slověn čoby ľan, ohnižil čoby salamandra...).

3 24.07.2022

Čítavo podané, a hoc prešlo mnoho rokov a došlo k mnohým archeologickým nálezom ktoré spresňujú údaje uvedené v tejto knihe, ide o veľmi prehľadnú prácu, vhodnú pre neodborníka. Nestačí dejinám rozumieť, treba ich aj vedieť podať, a to sa pánovi Burianovi podarilo. O starovek sa prednostne nezaujímam, po knihe som siahol s cieľom získať základný prehľad a myslím, že som si zvolil správne.

A azda žiadna iná kniha nemá takú svojskú vôňu ako táto :) Stačí privoňať a človek si spomenie, ako mu kniha voňala pred rokmi.

3 24.07.2022

Zaujímavý pohľad na zbojníctvo. A dozviete sa aj o menej známych zbojníkoch. Niekoho môže spliesť, že to vydalo Štúdio humoru a satiry, a obálka knihy vyzerá ako tie o vtipoch, o ide o zaujímavú knihu, naozaj založenú na skutočnostiach a ústnej ľudovej slovesnosti.

3 24.07.2022

Preklad zahraničných textov o Slovanoch v ranom stredoveku, prepis a čiastočne aj preklad textov staroslovienskych (mnohé vznikli na Veľkej Morave), prepis textov v starej slovenčine až po bernolákovčinu. Pri knihách ako je táto nedokážem pochopiť, že nevyjde dotlač. Jedinečná pomôcka pre poslucháčov slavistiky, slovakistiky, rusinistiky i bohemistiky. A slovník starosloviensko-slovenský na konci knihy je naozaj jedinečný. Táto kniha má cenu zlata.

3 23.07.2022

Kniha rozhodne stojí za to. Na začiatok to pravé. Jediná škoda, že na Slovensku nemáme obdobnú knihu o hradoch našich.

3 23.07.2022

Podarilo sa mi tento skvost nie draho kúpiť v antikvariáte, a neľutoval som. Tak vtedajšia slovenčina, ako i z knihy sršiaca ľúbosť k dedovizni je pohladením duše. A, samozrejme, ide o očitého svedka, účastníka, bojov Hurbanových dobrovoľníkov proti maďarskej revolúcii. Dozviete sa i o vtedajších bojových piesňach našich Predkov.

3 23.07.2022

Tento knižný rad uhorských kroník z dielne vydavateľstva Perfekt stojí za to. Teda vydavateľstvu i prekladateľke Kataríne Karabovej patrí obrovská vďaka, niet čo vytknúť. Samotné dielo je svedectvom svojej doby: veľa nám napovie o samotnom Papánkovi, o stave dejepisectva...

Čo sa týka obsahu a jeho významu pre človeka, ktorý sa chce niečo dozvedieť o dejinách, o ktorých Papánek píše...

1. Ide o prikrášľovanie dejín, podobne ako v prípade starých uhorských kroník (o pôvode Maďarov) či v prípade prvých dejín Ruska (Tatiščev si tam vymýšľal letopisy, jestvujúce letopisy nesprávne tlmočil...). Nebojím sa hovoriť o prikrášľovaní, pretože na mnohých miestach Papánek neuvádza pramene, a pritom ide o údaje veľmi prevratné či sporné.

2. Časť o predkresťanskej viere je napísaná podľa Středovského, a je plná neskorších výmyslov (viď Svět slovanských bohů a démonů, s. 101)

3. To, že je dielo napísané latinsky, a že tam Papánek uvádza mená vládcov medzi Samom a Pribinom, to vyčítal Papánkovi i Jonáš Záborský (viď Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmunodvých, s. 15). Nevyčítal to preto, že o tom písal, lež preto, že pre nič takéto nemáme pramene. A ani Papánek žiadne neuvádza. Vládcovia po Samovi, teda Marod, Svätoš, Samomír, Samoslav a ďalší sú vymyslení. Nasledujúci vládca Lech by časovo zodpovedal Lechovi, o ktorom sa zmieňujú pramene pri ťažení Frankov do Čiech, no takto to mohol dodatočne niekto vytvoriť, takže zhoda nič nedokazuje. Nasleduje Hormidor, Mojmír, Pribina, Mojmír, Rastislav, Svätopluk...

4. Záverečné slovo historika Ivana Mrvu je trochu nevyvážené. Čítavo píše o Papánkovi a vzniku diela, no málo pozornosti venuje aspoň čiastočnému rozboru obsahu. Nepoukazuje teda na viaceré nedostatky práce. Ak aj nie v závere knihy, mohli byť viaceré veci uvedené na pravú mieru prostredníctvom poznámky pod čiarou.

3 22.07.2022

Dejiny cirkvi na Slovensku približujú dejiny Slovenska, pretože od pokresťančenia sa Slovensko vyvíjalo v pevnom spojení s cirkvou (sám nie som kresťan, ale tak to je :) ). Preto je táto kniha vhodná i pre ľudí, ktorí sa zaujímajú nie o dejiny cirkvi (presnejšie Nitrianskeho biskupstva), lež o dejiny Slovenska ako také. Pôvodcovia knihy mysleli i na tých, čo neovládajú latinčinu :)
Veľká škoda, že pán Marsina už žiadnu knihu nenapíše.

Názvoslovie: pri preklade latinských textov v ranom stredoveku je správne používané slovo „Sloveni“, namiesto pod vplyvom českej slavistiky vzniknuvšieho „Slovieni“.

3 22.07.2022

Naozaj jedinečný dej, pohľad na vojnou zmietanú krajinu. Čakal som niečo nacistické, keďže po tejto knihe nazvali nacisti záškodnícke skupiny, no Löns prekvapil. Román na úrovni. Dobrodružné, čítavé, akurát. Spolu s dedinčanmi dúfate, že Švédi ich vo vresoviskách nenájdu. Hlavný hrdina je rozhodne kladný, a veľmi rýchlo sa s ním človek stotožní, čo nie je pri starých románoch pravidlom.

3 19.07.2022

Ako pri každom stredovekom prameni z pera kresťana, treba sa pripraviť na povinné omáčky okolo, no raz darmo, je to prameň, ktorého pôvodca žil v čase, keď ešte Slovania v Polabí žili a vyznávali pôvodnú vieru. Veľmi zaujímavé údaje, ktoré vyznejú inak v učebnici dejepisu a inak od človeka, ktorý bol ich súčasníkom. O hrdých Slovanoch, o krvavých bojoch, v ktorých sa darilo raz Slovanom, raz nepriateľom. Píše aj o Maďaroch na viacerých miestach, takže prameň sa týka aj našich dejín.

3 19.07.2022

Veľmi zaujímavé, má čo povedať aj slovenskému čitateľovi, hoc slovenčina v podaní priamej reči postáv tejto knihy, to je teda prča. Ale nekazí to celkový dojem. Keď sa však Viedňou valí tank, ktorý má na veži vápnom napísané Mor ho!, to zamrazí každého rodoľuba. Iste, opis bojov miestami písaný tak, že všetci Bohovia stoja pri čs. zbraniach, zatiaľ čo Nemcov a ich spojencov preklialo samo nebo. Prvú časť knihy som preskočil, pretože pokladám za nie najlepšie, že sa mystifikuje už pred mníchovskou dohodou. Čakal som, že až do 30. septembra bude všetko ako to poznáme, a až potom nastane zlom a začne boj, ale Drnek mystifikuje ešte pre mníchovom. Preto iba 4/5, lebo časť knihy mi bola nanič.

3 17.07.2022

Je dobre, že vyšla kniha o Svätoplukovi i v češtine, a dá sa porovnávať s Kráľom Svätoplukom od Matúša Kučeru. Neprítomnosť odkazov v knihe je však na škodu. Inak veľmi zaujímavá kniha, rozhodne odporúčam. Len už dlhšie neviem pochopiť, prečo sú všetci takí nadšení z toho rexa (kráľa). V domácich staroslovienskych písomných prameňoch je vždy Svätopluk nazývaný kniežaťom, štát Moravským kniežatstvom (Morava), občania Moravanmi (Moravľani), ,,národ", jazyk a zem slovänskými. A knieža v tom období ešte nebol menej ako kráľ, lebo u nás kráľov nebolo (i knieža Rastislav sa radil s ,,kniežatami svojimi a s Moravanmi"). Tieto pramene sú v pôvodine dostupné vo viacerých knihách, napr. i v Kronike o Veľkej Morave od Havlíka. Ucelené prepisy starých textov sú zas v diele Jána Stanislava.

S českým historikom Wihodom sa dá v mnohom nesúhlasiť, no tiež podáva zaujímavé svedectvo o Svätoplukovi (na jutube ako Martin Wihoda - Velká Morava a její místo v dějinách (Pátečníci 13.4.2018))

Stanislavovo dielo:
https://www.databazeknih.cz/knihy/dejiny-slovenskeho-jazyka-dejiny-slovenskeho-jazyka-3-texty-457908

3 17.07.2022

Naozaj nie je na škodu, že táto kniha vyšla, pretože sa nedá zohnať ani v angličtine (tlačená). Dávam 4/5, pretože Laubert vniesol do knihy svoje bludy, hoc (ako už podotýka predchádzajúci komentár) táto kniha jeho bludy práve vyvracia, a nie potvrdzuje. Žiadna bukvica sa tam nenachádza, a jazyk Tartarov očividne nie je slovanský. To ale iba čo sa týka prekladateľa a jeho zámeru - inak je kniha hodnotným dielom.

Pôvodina je dostupná v digitalizovanej podobe pod názvom Pantographia; containing accurate copies of all the known alphabets in the world; together with an English explanation of the peculiar force or power of each letter: to which are added, specimens of all well-authenticated oral languages.

3 15.07.2022

Tvrdenie, že „cisár Jozef II. vydal túto knihu v jazyku slovienskom“ je lož - ide o srbský preklad nemeckej pôvodiny. Tento Laubert si z odkrývania dejín spravil výnosný podnik. Stručný jazykovedný a dejepisný rozbor tohto paškvilu je na jutube dostupný ako Kniha „Slovieni a Jozef II.“ (rozbor).
Som vlastenec, hlásim sa k odkazu svojich Predkov, ale to neznamená byť hurávlastecom a prijímať podobné bľaboty. Zdravý sedliacky rozum...

Ešte pred rokom 2010, keď kniha vyšla, som o tom vyparení sa čínskych vojakov počul v domove dôchodcov, nebola to teda úplne neznáma záležitosť. Rozhodne je ale dobre, že sa pán Syruček podujal na napísanie tejto knihy a uvádza mnohé opakujúce sa mylné predstavy na pravú mieru.

2 27.12.2022