Slavomír53 komentáře u knih

Nehodnotím hviezdičkami, pretože neviem, nakoľko je text verný, a napr. Slovo o pluku Igorovom od tohto vydavateľstva je v tomto ohľade príšerné. Zatiaľ čo Slovo o pluku Igorovom nepovažujem za prameň z doby, z ktorej by podľa stúpencov pravosti mal pochádzať, pri týchto dvoch českých rukopisoch si nie som istý. Na rozdiel od známych ruských podvrhov (Slovo o pluku Igorovom, Velesova kniha...) sa zachovali pôvodné nosiče textov, a doteraz nebol odborníkmi z odboru lučby vykonaný ich rozbor, ktorý by určite potvrdil/vyvrátil ich pravosť.

Takže sa môžem vyjadriť iba k hodnote textu ako takého. Je to nádherné. Či je čitateľ Čech, Moravan, Slezan alebo Slovák, tie slová sa nemôžu nepáčiť. Vďaka kresbám pána Mánesa (1820 – 1871) pôsobí knižka starobylo, vreckové rozmery dovoľujú brať ju so sebou do hôr, a tam skutočne znejú tie starobylé české slová čarokrásne. Keď veční českí rekovia vetia svojim druhom, ako načim národ brániť. Skutočne jeden z najkrajších českých textov. Možno ho napísali až v 19. storočí (čo nie je vedecky potvrdené), no v takom prípade klobúk dolu pred falšovateľom.

Chcel by som ovládať tú krásnu starú reč. Dôstojné, hrdé, ľúbivé, čarotajné... české.

Bez plnohodnotnej rozviedky som si (pre svoju chorobu porovnávať pôvodinu s prekladovým dielom) kúpil slovenské aj ruské vydanie, a napokon som zistil, že pôvodina bola prvýkrát vydaná v nemčine. :)

Aj dospelému chlapovi sa bude miestami tlačiť do oka slza (a nebude to čítaním knihy na prefukovanej holi Štiavnických vrchov), keď si uvedomí, akými hroznými skúškami muselo prejsť mladé dievča.

Kniha nebola pôvodne určená na vydanie, čo jej dodáva na vierohodnosti (podobne ako napr. Analýza 17. listopadu 1989) a ja by som ju odporúčal všetkým slovenským rusofilom, ktorí sa pre úpadok Západu utiekajú k boľševickému chánovi v Kremli (ktorý „hodnoty“ červeného moru otvorene vyznáva). ;-)

11 04.02.2024

Keď niekde vyjde kniha týkajúca sa cudzej kultúry, a je lepšia ako akékoľvek dielo, pôvodcom ktorej je daná kultúra vlastná, svedčí to o vysokej úrovni odbornosti tejto knihy. Takým príkladom je aj táto kniha slovenských rusistov. Výborne dopĺňa akúkoľvek knihu o ruskej spisbe, vrelo odporúčam.

Výborná práca s množstvom štatistík v prehľadných tabuľkách, ale nechýba ani úvod do problematiky, hoci iba dobový, a nová dotlač by si tak zaslúžila predslov súčasného odborníka. Veľmi príjemné čítanie, plné radosti z obnovy severnej hranice, no ak si človek uvedomí, ako to celé po ´45 dopadne...

Knihu som našiel v hore, blížil sa dážď, tak som ju vzal. Ak toto číta jej majiteľ, nech mi pokojne napíše, vrátim. :)

11 03.01.2024

Keď som bol mladší, myslel som si, že ide o veľmi voľný preklad starej ruskej pamiatky, keďže sa v texte píše o Moravanoch či Tatranoch. Ale, čuduj sa svete, ide o verné prebásnenie ruskej pôvodiny (naozaj sa v nej píše o Moravanoch a Tatranoch, no zatiaľ čo Moravania sú Moravanmi tzv. Veľkej Moravy, Tatrani sú podľa všetkého turkickým kmeňom, nemajúcim s Tatrami nič spoločné).
Ostatné, už nie veršované, príbehy stoja takisto za to, už len pre tú peknú slovenčinu a zaujímavý obsah.

Pôvodný text je vyhľadateľný ako слово о полку игореве 1800. Samotný text diela začína vo vydaní z roku 1800 na strane 1 (predtým úvod značený rímskymi číslicami do VIII). Vľavo pôvodina, vpravo preklad do ruštiny používanej v roku 1800.

11 10.09.2023

Obohacujúce ver' dielo. Veľmi vhodné a čítavé je už úvodné slovo, ktoré tento súbor esejí zasadzuje do dobových súvislostí a objasňuje nadčasovosť diela (a ako tu už podotkol Lesní_chodec, zároveň i časovosť diela). Vlastné eseje tak začínajú až od strany 35, celkovo je ich 16, a ani jedna sa mi nejavila ako slabšia, t. j. žeby som ju musel dočítať nasilu. Súc vyznávačom predkresťanskej viery Slovenov, bol som milo prekvapený, ako ma nadchla esej o krížových výpravách na Blízky Východ (o výpravách v rámci Európy sa tam nepíše). Vojna ako náprotivok rozjímania v oblasti duchovného vývoja jednotlivca – i o tom je táto kniha. Vrelo ju odporúčam (pre zaujímavosť, Evola chcel v medzivojnovom Taliansku vrátiť štát k predkresťanskej rímskej viere).

Kniha by si určite zaslúžila aj slovenský preklad, pretože mladé slovenské pokolenie má s češtinou už väčšie ťažkosti, a text je nie jednoduchý už vo svojej podstate, tobôž ak ho čítame v cudzom jazyku.

;-) Pôvodca predošlého príspevku, fifa51, bude pravdepodobne patriť, podľa Evolovho delenia, medzi vojakov, a nie bojovníkov (nie v zlom).

11 19.01.2023

Knihu som si najprv vypočul v pôvodine ako audioknihu, neskôr čítal slovenský preklad, a musím povedať, že pani Szabová nesklamala (podobne ako pri románe Džamila). Román je mi bližší ako Orwellov 1984, ale neviem posúdiť, či je Zamjatinov román lepší, alebo sa mi podvedome viac pozdáva pôvodné dielo, a nie Orwellov čiastočný plagiát. Román nie je samoúčelný, pretože tak v dobe svojho vzniku, ako i dnes, zdvíha varovný prst a pootvára nám okno do štátneho zriadenia, v ktorom by sme asi neboli šťastní. Vzťahy medzi ľuďmi, vnútorný svet hlavného hrdinu, to všetko je prirodzené a uveriteľné, hoc na pozadí niečoho nepredstaviteľného. Keď pred dvomi rokmi prijali v Dánsku zákon, že na súlož s manželkou je nevyhnutné úradné povolenie, spomäl som si na ružové papieriky z tohto románu ;-) Vrelo odporúčam.

11 05.11.2022

Knihu nedokážem zaraďovať do širších súvislostí tak, ako to činí Lesní_chodec, ale i tak sa vyjadrím. Nič podobné som nikdy predtým ani potom nečítal, a táto kniha ma výrazne ovplyvnila. Pôvodne ma prilákala obálka, a čakal som, že pôjde o niečo ako zoznam schopných a neschopných vládcov z dejín. Som skutočne rád, že som sa mýlil. Biopolitika môže niekomu znieť politicky nekorektne, ale ide o vhodný pojem (po prečítaní aspoň prvej tretiny knihy pochopíte prečo). Pán Borský mal rozhľad na poli dejín, a jeho slová nie sú pustými jalovými rečami, lež na základe overiteľných faktov stavané filozofické stanoviská. Po prečítaní vidím položenie slovenského národa ešte v žalostnejších odtieňoch ako pred čítaním...

Keď som si prečítal o tom, ako sa Dostojevský vyjadruje k „mobilom-debilom“, pochopil som, že slovenská veda a akademická obec padla veľmi hlboko. Plakať alebo sa smiať?

O vývoji názvu nášho národa (Sloveni, Slováci... tzv. Slovania či Slovieni), o vývoji názvu nášho južného suseda či mesta Nitrava. Táto kniha nemá na Slovensku obdoby. Prostredníctvom jazyka si čitateľ ozrejmí mnohé zákutia našich dejín. Vrelo odporúčam.

10 23.12.2023

Hodnotiť hviezdičkami nebudem, ale predošlý komentár mi pripadá, akoby ho písal niekto z vydavateľstva Eugenika, ktoré túto knihu vydalo. Ak ste z veľkomesta, knihu možno oceníte, ale ak ste z dediny a trocha sa o čary zaujímate, táto kniha vám veľa nedá. Na dve strany opisovaný výber vhodného mažiarika ma dostal, keď sa porovnávalo, aké sú výhody drevených a keramických, aké sú ich nevýhody (do dreva sa vpíja olej, do keramiky nie, no keramika horšie trie ako drevo... teda veci, čo každý bylinkár či dedinčan vie). Karpatskú Rus či Zakarpatie, skadiaľ spisovateľka pochádza, mám skutočne rád, chcel som si prečítať niečo o ich čaroch, ale toto je strata času. Pani, čo od detstva vyrastala na pobreží oceánu v USA má už od ukrajinských vediem ďaleko... Nezavhnujem jej dielo, pre ukrajinskú menšinu žijúcu v amerických mestách to má svoje čaro, ale ľuďom neodtrhnutým od koreňov to nemá čo ponúknuť. Skorej odporúčam https://www.databazeknih.cz/knihy/ludova-demonologia-ukrajincov-slovenska-482631

Zachytenie a vystihnutie čŕt medzinárodných vzťahov počas medzivojnového obdobia v Európe je veľmi zložité. Dôvodom je, že do vývoja zasahoval veľký počet činiteľov (štáty, politické strany, krivdy versailleského mierového systému...). Zdeňkovi Sládkovi sa však podarilo napísať prehľadnú knihu, a hoci ide o náročnejšie čítanie, stojí za to (pravda, český pôvodca berie na ľahkú váhu stanovisko Ľudovej strany, ktorá vo voľbách v roku 1925 získala nadpolovičnú väčšinu slovenských voličov). Bez pochopenia vzťahov šikovne vykreslených v tejto knihe nemožno úplne pochopiť neskorší vývoj počas druhej svetovej vojny (ba i po nej).

10 22.11.2023

Veľká škoda, že ide o jediný do slovenčiny preložený diel tohto knižného radu. Ale ak hodnotenie na DK (77 %) odráža dojem čitateľskej obce, potom chápem, že sa nakladateľstvu neoplatilo pokračovať vo vydávaní. Skutočne nádherný román, a hoci mu možno vytknúť mnoho vecí po stránke vojenskej (viď napr. príspevok používateľa martin3199), po stránkach ostatných je to naozaj dielo temer dokonalé. Nenásilne navodzuje u čitateľa pocit, že sa nachodí priamo v krásnej starobylej Británii, v krajine ostrovných Keltov, ktorých pred výbojnými Rimanmi chránil prieliv. Kelti, rozdrobení rovnako ako kmene v Germánii, sa však viac nemôžu spoliehať na more, a proti vylodivším sa Rimanom sa musia zjednotiť. Dejom od začiatku sprevádza mladé dievča, a je zaujímavé sledovať jej dospievanie v medziach vtedajšej kultúry. Jeden z najobľúbenejších románov.

10 11.11.2023

Kníh s podobnými názvami, zväčša pochybnej výpovednej hodnoty, dnes vychádza bezpočet. Preto považujem za veľkú chybu, že na zadnej strane obálky (a až do mojej úpravy ani v opise knihy na tejto stránke) sa neuvádza, že nejde o súčasné dielo, lež o knihu maďarského vysťahovalca z roku 1924, čo pridáva knihe na dôveryhodnosti. Vydanie z roku 2011 je slovenským prekladom českého prekladu z roku 1930. Inak samotný obsah stojí za oboznámenie sa s ním, a jednotliví účastníci udalostí nemilo prekvapia mierou surovosti, s akou dokázali zakročovať proti vlastným (a tobôž proti Slovákom a iným Nemaďarom). Svojho času ničil Maďarsko a dočasne obsadené časti Slovenska boľševický teror, aby ho neskôr nahradil teror biely.

10 28.06.2023

Súc v tejto oblasti neodborníkom, neviem presne a výstižne porovnať tieto rozprávky s tými od Reussa či Dobšinského, no nedá mi nevyjadriť sa :) Sú určite iné, mnohé z nich pochádzajú od analfabetov, takže sú jednoduchšie a nie tak umelecky podané. Sú však naše, nádherné, prostonárodné, priame, mnohé sú vyslovene kratučké (pol A4). Hoc je text spisovný, vybrané nárečové prvky boli zachované (išli naspak, velikú vládu mal chasník), čo isto poteší, hlavne keď čítate rozprávku zo svojej župy (áno, rozprávky sú rozdelené podľa žúp, za čo by som dal 6/5). Bez ohľadu na politiku faktom zostáva, že po druhej svetovej vojne, a najmä po výraznej zmene v spoločnosti po roku 1948 zanikli staré rodinné (tobôž rodové) väzby, a tak predstavuje táto zbierka posledné v ľude ústne zachované rozprávky (posledný zápis z roku 1942). Knihu vrelo odporúčam, voľačo prenádherné.

10 18.01.2023

Na česko-slovenskom trhu asi niet lepšej knihy, ktorá by tak obsiahlo (a zároveň nie príliš rozsiahlo) oboznamovala čitateľa so slovanskými Bohmi, vílami, čarami, zvykmi, vzťahom k prírode, či predstavami o vzniku sveta a človeka. Kniha má čo povedať i dnešnému pokoleniu. A nepochybne ide o výbornú knihu na začiatok, ak sa človek s vierou svojich Predkov ešte iba oboznamuje.

Nie tak zložitým jazykom je písaná druhá výborná kniha Bohov dávných Slovanů.

10 17.07.2022

Kníh o Slovanoch rôznej hodnoty vychádza nemálo, preto si vždy rád počkám na nejakú recenziu, aby som nekupoval zbytočne. Napr. od kúpy knihy Dějiny pohanské Evropy ma odradila recenzia Jiřího Dyndu a komentáre overených používateľov na DK. Naopak k tejto knihe som sa dostal vďaka recenzii Pohanského kruhu. Ja osobne by som knihu prirovnal k Váňovej knihe Svět slovanských bohů a démonů – v mnohých ohľadoch zastarané, no predsa kľúčové a nevynechateľné. Gieysztor to napísal odborne a – podľa mňa – čítavo (za čo patrí vďaka aj prekladateľovi). Prvý raz sa mi stalo, že ma časť o polabských bohoch zaujala väčšmi ako zvyšok (Radegast, Svarožič...).

Používateľ vidlička uviedol citát z knihy. Ide ale o chybu (nie prekladateľa do češtiny): má tam byť nie červeného/rudého, lež hnedého psa. Tieto dve farby sa veľmi podobajú v litovčine, a tak došlo k ich zámene pri preklade do poľštiny. Avšak je nezmysel, aby Žmudíni označovali Rusov ako červených psov, keď tými sa stali až po roku 1917.

9 04.08.2024

Pôvodca opisuje boľševický prevrat a občiansku vojnu, opiera sa o vlastnú skúsenosť, cituje dobové noviny z viacerých krajín. Nechápem to obrovské haló okolo vydania knihy, pretože keby sme si odmysleli, kým sa pôvodca niekoľko rokov po napísaní knihy stal, veľa by sa nezmenilo. Ide jednoducho o farbistý opis červeného moru, ktorý tak vtedajší, ako i súčasní krajní ľavičiari po celej Európe oslavujú (a až do istej udalosti bol rovnakého radikálneho postoja napr. aj Churchill). Keď som sa v druhej polovici knihy dostal k Rosenbergovej poznámke o skazenom súčasnom akožeumení znázorňujúcom nahých ľudí namiesto umenia, spomenul som si hneď na Egona Schieleho. Knihu určite odporúčam, a to nie pre jej pôvodcu, lež pre jej obsah (hoci chválim vydanie Alfredovej tvorby, ide o málo dostupnú záležitosť, a ak človek neovláda nemčinu - tobôž).

9 18.06.2024

V učebnici niet praveku! A odôvodnenie v učebnici nenájdete. Veľký rozdiel oproti českému náprotivku. Avšak možno to pochopiť. Zatiaľ čo dejepis 19. a 20. storočia sa zvykol meniť na základe politickej objednávky, dejepis praveku sa zvykne menievať na základe nových zistení: príkladom môže byť Engelsom, Gimbutasovou a inými vyznávačmi matriarchátu vybájený kult veľkej bohyne, ktorý straší v starších učebniciach dejepisu, alebo nové objavy spojené s rozvojom DNK, ktoré spolu s novými archeologickými objavmi premaľúvajú náš obraz o praveku. Preto, aby učebnica rýchlo nezastarala, pravek bol vynechaný, a je na učiteľovi, podľa čoho bude o praveku učiť. Podľa mňa správne riešenie.

Inak, v učebnici nenájdeme socialistických Slovienov, lež poriadnych Slovenov a Slovanov, za čo by som dal 6/5. Začlenenie Slovenska do vznikajúcich Uhier je tiež dobre vysvetlené, klobúk dolu.

Učebnici nieto veľmi čo vytknúť, možno (sa) podľa nej učiť. :) Jediným nedostatok je opis predkresťanskej viery, to je pomerne odfláknuté (napr. bohyňa Vesna).

9 25.03.2024

Na rozdiel od prvého dielu, ktorý zasluhuje hodnotenie odpad plným právom, tento zborník zachraňuje posledný príspevok, aspoň trochu zaujímavý a bez priehrští ruskej propagandy (pôvodcovia zborníka získali ocenenie Russkij mir). Ku chválospevom na bratský ruský národ, ktorý zachraňuje hlúpych Ukrajincov a mohol by aj nás, sa vyjadrovať nebudem, hoci nechápem, ako toto vydalo fakultné nakladateľstvo. V poslednom príspevku pod názvom Normálnosť a anomálnosť v jazyku médií (na materiáli ruského a slovenského jazyka) však nachodíme strašne veľa nedostatkov. Sovietsky ľud má byť народ, a nie нация (s. 322). Mrazivý päťročný plán zo s. 325 je nie страшный план, ale страшная пятилетка (príp. пятилетний план). Celý odsek zo strany 328 nájdeme znova na konci príspevku, bez jedinej zmeny. Podobné ctrl+c a ctrl+v zásahy sú v príspevku nie ojedinelé (s. 327 a 331, 329 a 332). V ostatných príspevkoch v zborníku sa podobné nepeknosti možno tiež vyskytujú, ale tie asi nikto nedokáže prečítať celé, takže si to nikto nevšimne.

9 27.12.2023