uminaa komentáře u knih
Kniha sa mi neskutočne páčila, nechápem, že som ju čítala iba prvýkrát! Najviac sa mi páčila časť o Škótsku a Wallese, a samozrejme posledné dve kapitoly (Vy Angličané a Řeč do britského rozhlasu) a autorove kresby :)
Kniha s Holderovho pohľadu bola rovnako pôsobivá ako prvý diel. Autorka poukazuje na to, ako naše rozhodnutia neovplyvňujú len nás, ale aj naše najbližšie okolie. Dúfam, že to nebude znieť morbidne alebo tak nejak, ale som rada, že som smela nahliadnuť trošku viac aj do Lesinho srdca, aby som jej rozhodnutie lepšie pochopila (nie, že by som ho schvaľovala).
Keď som predýchala vek hlavnej hrdinky (dnes trestné, v minulosti bežné) a ako sa s ňou zachádzalo, tak sa predo mnou začal odvíjať naozaj veľmi premyslený (a nebudem klamať aj veľmi erotický) príbeh. Zdalo sa mi, že autorka si dala záležať aj na opise prostredia a zvyklostí krajín, v ktorých sa príbeh odohrával. Prekvapilo ma, ako autorka dokázala "naložiť" na plecia hrdinov naozaj veľa, to som naozaj nečakala.
Tak ja som sa celkom pobavila a kniha sa mi páčila. Námet bolo gýčovito originálny. Willa si moje romantické srdiečko získala hneď na začiatku :) Čo sa týka chlapcov, tak mi je ľúto, že nie sú preložené aj ich príbehy :(
Hneď po prvej knihe som sa jednoducho musela vrhnúť hneď na pokračovanie. A neľutujem.
Priznávam, že som veľmi rada, že to všetko nakoniec dobre dopadlo - Sage aj Luca si prešli svojím vlastným peklom, a vyriešili si problémy nielen medzi sebou, ale sa aj popasovali so svojimi démonmi.
Už pri anotácii som vedela, ako bude dej postupovať a behom prvých pár kapitol som to vedela na "betón", ale kniha je tak milo a rozkošne napísaná, že som ju chcela prečítať až do samého konca. Taká malá jednohubka :)
Sú rôzne názory, dohady a príbehy o autorke, jej živote a tvorbe. Aj mňa osobne nalákala tajomnom, ktorým je opradená.
Ale toľko som sa o to tajomno okolo zaujímala, polemizovala sama so sebou, snorila na internete... až som zabudla na to podstatné. Bez ohľadu na to všetko - čo samotný verš vyvoláva vo mne - čitateľovi.
A tak som začala odznova. Len ja a slová. Upriamila som svoju pozornosť výhradne na verše a ani som sa nenazdala a premýšľala som – o sebe, o svete, o láske, o všetkom a zároveň o ničom.
Išla som na to sebecky a tak som dospela k tomu, že je mi úplne jedno, či sa Emily smrti (nielen tej svojej, ale aj smrti svojich blízkych) bála až tak, že si s ňou chcela vytvoriť akýsi „kamarátsky“ vzťah cez verše. Či jej slová boli terapiou pri vyrovnávaní sa so stratami, sklamaním a strachom. Je úplne jedno koho, ako a či milovala. Ide skôr o to, či ju dokážem milovať ja - čitateľ. A či to dokážem do takej miery, že jej básne vo mne ožívajú - každým slovom, každým veršom.
Jej verše sú živé - je večná.
Malý okamih nesmrteľnosti.
Emily Dickinsonová už navždy zostane v mojom zozname „Práve čítané“, pretože aj po milióntykrát je báseň živá, a aj iná - zas a znova.
(919)
Ak jedinému srdcu nedám puknúť žiaľom,
nebudem márne žiť.
Ak jediného človeka, čo trpí, aspoň málo
dokážem utešiť,
či ustatému drozdovi raz poviem,
kde hniezdo nájde si,
nebudem márne žiť.
(1212)
Slovo hneď zomrie,
len čo sa povie,
tak vraví starý rým.
A ja zas tvrdím:
Vtedy sa zrodí,
až keď ho vyslovím.
Jednoducho geniálne!!!
A ešte jedna vec - pán Milan Richter, klobúk dolu a ďakujem!
Veľmi oceňujem, že je zbierka dvojjazyčná
Keď som si hľadala knihu venovanú českej osobnosti do ČV, natrafila som na túto.
Každej z týchto dám patrí môj obrovský obdiv a svet môže Čechám len závidieť.
Všetky vedeli (a vedia) stvárniť svoje herecké role tak bravúrne, že im to jednoducho veríte. Sú dôkazom toho, že je nepodstatné, či hráte malú alebo veľkú rolu, ale či si vás ľudia zapamätajú vďaka emóciám, ktoré v nich svojim hraním vyvoláte.
Som nesmierne rada, že som si touto knihou pripomenula pôsobivú filmografiu a krátky životopis každej z dám.
A na margo názvu knihy už len dodám, že slzy radosti a dojatia sú rozhodne cennejšie než slzy smútku.
Slaďáčik o druhých šanciach pod taktovkou mojej obľúbenej autorky. Presne to, čo som momentálne potrebovala v mojom citovom rozpoložení ;) Jednoducho mi to padlo vhod a užila som si každé slovo.
Povedzme si úprimne! Vždy vieme aký je cieľ, keď vezmeme do rúk román pre ženy. Dôležitá je však cesta. A túto som s Annalise a Bennettom veľmi rada prešla. Ďalšia zábavná a príjemná prechádzka po nie celkom ružovej záhrade... a od výbornej autorky. Teším sa na ďalší výlet ;)
Dámy a páni, je koniec :( Cítim zvláštny smútok po prečítaní tejto série, určite mi bude chýbať.
Tak ako celá séria, aj táto kniha je vydarená. Striedajú sa tu humor (krátka spomienka na Winstona, Loganova a Garettova súťaž atď.), horúce (naozaj horúce) akcie, rôzne pohľady na "vec", resp. situácie, a celkom hodnoverné charaktery postáv (podľa mňa sú jednotlivé črty charakteru vyvážené, nie sú zbytočne hnané do extrému).
Ale čo sa týka Beaua, ku ktorému sa autorka vrátila aj v tejto knihe (neviem, prečo, ale bolo to pre mňa viac emotívne z Tuckerovho pohľadu než z Deanovho), tak s tým sa stále neviem stotožniť. Je ho podľa mňa škoda.
Som veľmi rada a vďačná, že som sa nakoniec odhodlala čítať túto sériu. Už sa teším na repete :) ale rozhodne idem aj na ďalšiu sériu tejto autorky.
Polovica hviezdičky autorke za odvahu... a druhá za tú moju.
Kniha síce má potenciál, ale bohužiaľ nevyužitý. Tento počin som dočítala len kvôli tomu, že som chcela vedieť, ktorá z postáv sa bude v ďalšom odseku chovať hlúpejšie a bizarnejšie.
Ale záver ma teda naozaj prekvapil.
Mimochodom E.L. James a podobní autori sa musia v knižniciach obracať a krútiť hlavou, s akým "citom" dotyčná autorka predostrela BDSM.
Päťdesiat odtieňov v tyrkysovej s čiernou čipkou. Pre mňa mohla táto séria skončiť hneď touto knihou. Nemyslím si, že budem v tejto sérii pokračovať, hoci s hlavnou hrdinkou stalkerkou sa mi príbeh zo začiatku celkom pozdával. Ale človek nikdy nevie, možno budem časom zvedavá.
Zo začiatku som si hovorila, že to bude parádna nálož - romantika, čokoláda, humor - no čo si len môžem priať?! Moje srdiečko plesalo!!! Ibaže poslednú tretinu knihy som už iba odpočítavala strany a opäť sa mi potvrdilo, že aj pri knihách platí "veľa všetkého škodí". Aby som nebola nespravodlivá, väčšinu knihy som sa naozaj zabávala, ale už sa ku knihe určite nevrátim.
Námet knihy je podľa mňa dosť originálny, resp. ešte som nič podobné na tému "Klub lokajov" nečítala.
Chýbalo mi tu trošku humoru a miestami som mala pocit, že mi v príbehu niečo chýba, ale aj napriek tomu som si čítanie užila.
Už teraz sa teším na pokračovanie ;)
Musím povedať, že táto kniha ma poriadne prekvapila - a to hneď niekoľkokrát.
Zo začiatku som si myslela, že to bude len taká jednohubka, ktorú rýchlo prečítam a hlavne, že presne viem, ako ten príbeh bude postupovať. Ach, ako veľmi som sa mýlila! Autorka ma naozaj vyviedla z tohto omylu hneď niekoľkými zvratmi v príbehu. Kniha je dobre napísaná, príbeh je zaujímavý, nechýba mu romantika, nejaká ta erotika a autorka si pre čitateľa prichystala naozaj pár prekvapení. A ďalšia vec, ktorá ma potešila sú rozhodne spomenuté piesne :)
Nebolo to úplne najhoršie. Kniha sa celkom dobre a plynulo čítala. Bolo tam aj trošku toho napätia "kto je vrah", trošku tej ťuťu-muťu atmosféry...
Celkom ma zaskočilo, keď boli odhalené lordove "nezvyčajné" chúťky. Musím priznať, že mi to prišlo trošku vtipné. Podľa rúška tajomstva, ktoré chcela navodiť autorka, som očakávala väčšiu "zvieracinu" (niečo podľa vzoru markíza de Sade), ale nakoniec lord Caire z toho vyšiel ako miernejší Christian Grey z Odtieňov (čo netvrdím, že je zlé).
Celú knihu som s napätím očakávala, že sa dozviem, kto bude záhadný Duch zo St. Giles (mám menšie podozrenie, kto by to mohol byť), ale k rozuzleniu, bohužiaľ, neprišlo. Aspoň mám o to väčšiu chuť prečítať si aj ostatné knihy série.
Účel splnený. Oddýchla som si pri príbehu, ktorý bol napísaný z pohľadu hlavnej mužskej postavy. June ma očarila svojou nekonvenčnosťou
Ha-ha-ha! Tak to je vážne vtipné! :( Odpusťte mi ten sarkazmus, ale čo ja teraz s takým koncom??? Ako sa teraz dozviem, ako to dopadlo? Či a kto to prežil počas útoku? Čo Dana a Tryskáč? Lenička (tá bola naozaj super )? Pepa? A Punťa? Spanilá jazda? Ak ma chcel autor tým koncom vytočiť, tak sa stalo. Nalákal ma na dobrý, svižný príbeh, až som takmer zabudla dať rodine večeru a potom...
No, a teraz vážne Ani neviem, čo som čakala, ale tento príbeh ma naozaj dostal. Dobre napísaný, miestami trošku nechutný (doslova napínavý), ale občas aj zábavný. Johan mi prišiel taký... no viac-menej normálny, ľudský a možno preto ma ten jeho denník tak bavil. Tiež som ocenila prostredie Českej republiky. Celkom by som bola za pokračovanie. Veď Johan mohol pokojne začať písať na papier, či?!
A ten koniec? Priznám sa, že som bola taká začítaná do deja, že som najskôr nepochopila, o čo ide a keď mi to došlo, nevedela som sa prestať smiať. Výborná ochutnávka postapokalyptického sveta