Vknihách komentáře u knih

Japonsko, kaviareň, cestovanie v čase

Na menej ako 200 stranách sa odohrávajú štyri samostatné príbehy, poviedky, ktoré majú niečo spoločné. Kaviareň, personál a ženu v bielych šatách. Len o jednej kaviarni v Tokiu kolujú chýry už niekoľko desiatok rokov, že jedno konkrétne miesto v nej vám zaručí vrátiť sa do minulosti.

Nápad perfektný. Prevedenie, z môjho pohľadu pokrivkávajúce, no verím, že to je sčasti aj rozdielnosťou kultúr a vyjadrovaním. Prekladateľ bol a stále je v mojich očiach macher level milión!

Dej na mňa pôsobil často chaoticky. Opis kaviarne, zákazník, ktorý má dôvod sedieť a objednávať si kávu za kávou(či iné dobroty), preskok do minulosti postavy, šup, sme späť v kaviarni, nejaký ten dialóg, veľa monológov, presun do minulosti-cestovanie v čase, epizódka, ktorá sa už stala, ale tentokrát trochu inak, späť do prítomnosti takto opísané to znie ako vcelku chronologický príbeh. Nebol taký ani jeden.

Aj keď musím priznať, že poviedky nie sú mojou šálkou kávy(aké príhodné), vedela by som si predstaviť tieto poviedky napísané ako román a určite by sa mi páčili. Žiaľ, neviem oceniť formát poviedky. Stále mi niečo v danom príbehu chýba Rozpísaný začiatok, prepracovanejší stred, či úplný záver poviedku vnímam ako časť z románu. Malý kúsok. No a aby som príbeh náležite ocenila, chýba mi tam zvyšok príbehu, ktorý si autor nechal pre seba.

Ak ale vám poviedky vyhovujú, určite siahnite po tejto knihe a môžete si domov z kníhkupectva vziať aj pokračovanie/-nia.

7 16.03.2023

smutné, romantické, prepletené

Debut autorky EMILLY ROSS vôbec nebol zlý. Niežeby som očakávala knižnú katastrofu, skôr som do príbehu šla s malou obavou (či nebudem sklamaná po dočítaní ja alebo autorka po prečítaní príspevku). Z mojej strany je to spokojnosť.

Príbeh je plynulý, osudy postáv prepletené a názov ROZCESTÍ OSUDU je zvolený perfektne. Čítačka mi ukazuje niečo málo cez 200 strán, ktoré utiekli, ani neviem ako. Za 3 dni na dovolenke som prečítala nie veľmi dovolenkovo ladený príbeh, no nesťažujem sa.

Hlavná postava Sára prišla o milovanú mamu pred pár rokmi, odvtedy sa až nezdravo upína na mužov a v každom hľadá životného partnera. Práve Ondřej je jej vyvoleným, ktorý si ju má odviesť k oltáru. Viem si predstaviť, ako mnohé čitateľky označia tento vzťah za toxický. Je takým? Záleží od uhla pohľadu. Ondra je salámista a Sáru berie ako ťažko to opísať, ale aj samozrejmosť je v tomto prípade slabé slovo. Nevidí to Sára? Isto áno, ale túži po láske, po rodine, ktorú nikdy nemala a má neskutočne veľké srdce. Rozdala by sa a som rada, že ju autorka pred osudom po boku takéhoto muža ochránila. Nie, toto nie je spoiler. Príbeh sa skutočne rozbieha až v tomto momente.

Prepojenie postáv je až na zamyslenie, no nie tak dávno som čítala knihu slovenskej autorky, kde sa takmer každý s každým poznal. Vadilo mi to? Nie! Pretože svet je malý, ako sa hovorí a je to tak. Preto aj v Rozcestí osudu som sa iba pousmiala, že náhody neexistujú a niekto tam hore nám posiela do cesty ľudí vtedy, keď to naozaj potrebujeme.

Autorka do knihy vsadila niekoľko zlomových zvratov, no nič prehnane dramatické tu nenájdete. Prežívame so Sárou bežné, ľahšie i ťažšie dni, no v tých najťažších je tu Klára. Takú priateľku by si priala isto každá žena. V závere sa odhalia najväčšie tajomstvá hlavných hrdinov a je to vskutku dojemné. Aj vzájomné nedorozumenie, pri ktorom som si vravela- je možné, aby takto Sára reagovala? A viete čo? Je. Zamýšľala som sa nad tým neraz a vlastne autorka len potvrdila jej povahu. Vinu brala na seba, odpúšťala, bola láskavá a milujúca.

Nič zásadné ma v príbehu nerušilo, len som sa pozastavila pri vášnivej bozkávačke pri upchatom nose s angínou, ale proti gustu
Viac o knihách na IG účte @v.knihach

4 13.03.2023

Príbeh Avy a Alexa sa odohráva na 320 stranách a už v prvej kapitole medzi postavami funguje chémia, aj keď si toho veľa nepovedia. Niežeby Ava nechcela. Ona je totiž v spoločnosti rada. Zbožňuje ľudí, fotografovanie, svoje priateľky, brata a žltú farbu. Je ako slniečko a je ťažké nemať ju rád. Kdežto Alex ach, Alex. Navonok je ako starý dudroš. Skúpy na slovo, odmeraný, arogantný a čertovsky inteligentný, čo mu je aj na škodu, keďže si pamätá každú chvíľu svojho života. Je to dar, či prekliatie? V každom prípade, aj jeho chytrá hlavička mu zabezpečila život, v ktorom slovo nedostatok neexistuje. Alex je sirota, jediným príbuzným mu je strýko, otcov brat. Dôvod, prečo je Alex voči ľuďom chladný, je jeho srdce. Bude stačiť žiara Avinho srdca, aby sa to jeho ľadové rozmrazilo?
V knihe je hneď niekoľko zlomových momentov. Ava a jej minulosť, Alex a jeho minulosť, Ava a jej expriateľ, Alex a jeho kamarátka s výhodami, strýko, Avin otec či už každý sám za seba alebo spolu, museli čeliť kadejakým prekážkam a osobným výzvam.
Autorka servíruje všetko pekne postupne, či už vzťah medzi postavami, zápletky a zvraty nič nie je unáhlené, všetko sa deje akosi plynulo z daných situácií. Musím priznať, že niektoré dramatické momenty boli a la nadvihnuté obočie, niektoré zvraty predvídateľné, no vôbec mi to neprekážalo, pretože autorka ma vcucla do deja a nepustila. Napäto som listovala(mojím slimačím tempom) až k záveru lebo chcete vedieť, či je koniec taký aký chcete, alebo sa autorka rozhodne vytrieť vám kocúra

4 09.03.2023

Veľmi rada by som vám odporučila novú slovenskú autorku a jej debut. Síce toto nebude neodporúčanie, ale ani odporúčanie v štýle ODPORÚČAM VŠETKÝMI DESIATIMI.
A prečo? Od autorky som už niečo čítala. Aj keď ten príbeh zatiaľ nie je v tlačenej verzii, odporučila by som ho, preto dúfam, že časom dôjde rad aj na moju srdcovku od Levinski. Iba sekunda ma až tak nenadchla, nedá sa však označiť za zlý príbeh. To, že mi žiadna postava(teda až na Dana, ktorý ma v knihe dosť málo priestoru)nesedela, hodnotiť ani nemôžem. Ako by z toho mohol vzniknúť tento príbeh?! S inými postavami, ktoré by sa správali podľa mojich predstáv by to bol úplne iný príbeh. Autorka napísala tento tak, ako chcela, cítila.
Začnem tým menej príjemným.Na mená postáv Sirius a Wafley som si musela zvykať dlhšie. Rovnako tak na prezývku bábika. Netuším čím, no pôsobilo to na mňa rušivo a zvolené mená mi v mysli zneli ako gong. To, že sa nesprávali na svoj vek, beriem. Ale unavovalo ma čítať podobný vzorec každú chvíľu. Čo iné však čakať od páru výbušného mladíka a precitlivelej slečny. Najmä pre toto sa mi text zdal jednoliaty(alebo ako to nazvať), pretože keď prišiel nejaký zvrat, tušila som ďalší vývin udalostí. A to sa dialo opakovane. Buď Sirius odišiel alebo kričal a Wafley tiekli slzy prúdom a sople nesmeli chýbať. Do očí mi udrelo pár slov. Súc a hoc, sú podľa mňa vhodnejšie do poézie, poslúchal a ide mi do revu, či opakujúce sa a teda na mňa pôsobí v texte rušivo.A slovo kontemplujem som si musela googliť. Ale, stále sú to len chybičky krásy.
Autorka má, aj keď sa to podľa mojich doterajších slov nemusí zdať, príjemný štýl písania. Používa striedanie pohľadov hlavných hrdinov, čo myslím, máme viacerí radi. Vždy sa nájde niečo, čo hrdinovia príbehu riešia(okrem svojho turbulentného vzťahu). Levinski vymyslela perfektne prepletenie postáv v príbehu a ich charaktery. Dramatický záver vo mne zanechal viacero otázok a viem si predstaviť hneď niekoľko možných scenárov pokračovania. V celku, príjemná oddychovka, len nebuďte citliví na správanie postáv.

08.03.2023

jemné, romantické, srdcebôľne

Tak táto kniha rozhodne nespĺňa ani jedno z troch prívlastkov, ktoré som spomenula, dali by sa však veľmi ľahko vďaka obálke knihe prideliť.

NETUŠILA SOM, ŽE MA ĽÚBI ja na niektorých e-shopoch zaradená v kategórii Detektívky, trilery a horory a Spoločenská beletria. Možno som opäť raz zbytočne kritická a mnohým čitateľom HANA ŠRÁMKOVÁ svojím dielom ulahodila. Mňa akurát tak rozčuľovala(toto určite nebola emócia, ktorú mal príbeh vyvolať).

Pritom hlavná hrdinka Diana, podľa môjho skromného názoru, mala ako súdna patologička oplývať inteligenciou, dôvtipom a triezvym uvažovaním. Ničomu z mnou spomenutých vlastností sa ani zďaleka nepriblížila. Bola prchká, náladová, vzťahovačná, zaslepená, hysterická a v neposlednom rade povrchná, čo mi s jej teatrálnosťou najviac pilo krv. Je to len môj čitateľský pohľad. Síce nepochopím, ako môže sama autorka veriť, že vytvorila silnú ženskú hrdinku(ak teda nebolo úmyslom autorky práve vykreslenie nemožnej dospelej ženy), pretože podľa deja by sa mohlo zazdať, že som v nej tú silu mala vidieť(neviedela).

Dianine správanie k dospelej dcére nebudem ani komentovať. Avšak Kristína jej nezostala nič dlžná (nepoznám dieťa, ktoré sa teší, že si rodič niekoho NARAZÍ a chce vedieť posteľové detaily!). Potešujúce je, že na svojom vzťahu zapracovali. Hlavná postava sa už v prvých stranách prejavila naozaj povrchne. Komentovala telo na pitevnom stole, mladé telo svojej dcéry, s ktorým sa porovnávala, neskôr komentovala vzhľad príslušníka polície dúfam, že autorka neopisovala svoje videnie ľudí. Čo sa týka hystérie, tak tu by si Diana zaslúžila nomináciu na Zlatú malinu.

Naozaj sa mi to píše ťažko. Ale dej bol plný hlúpych, protirečiacich a nelogických vecí. Myslím, že autorka sa snažila napísať mysteriózny, psychologický triler. Na mňa to pôsobilo nijako. Takmer po celý čas som mala pocit, že Diana sa naháňa ako pes za chvostom. Z ničoho nič si zmyslela, že je zatiahnutá do zločinu. Nechápem doteraz prečo, aj keď to tak bolo. Robila neuvážené kroky, vyjadrovala sa, akoby jej ústa nespolupracovali s mozgom, zraňovala ľudí, ktorí ju mali (na moje počudovanie) radi. Dej sa odohráva v meste, v ktorom žijem a musím povedať, že som si opisy vizualizovala. Niektoré miesta mi však s realitou nesedeli, tak neviem, či autorka len tipovala, alebo si realitu prispôsobila Ďalší mínusový bod pripisujem páchateľovi, ktorý bol jasný od prvej zmienky. Hana sa snažila chabo čitateľa zmiasť, no neverím, že sa jej to podarilo ani pri nečitateľovi tohto žánru.

Čo sa týka štýlu písania Šrámkovej, vedela by som si predstaviť čítať jej dielo, ale nemyslím, že ešte siahnem po trileri z jej pera. Štýl písania nie je vôbec zlý. Hane by som odporučila vytrhnúť si z klávesnice otáznik, ktorý používala namiesto bodky ako v priamej reči, tak pri vnútorných monológoch. Niektoré prirovnania boli tiež viac ako zvláštne, ale na tom sa dá popracovať jednoduchšie, ako na zápletke celej knihy.

Aby som nebola len extrémne kritická(uvedomujem si to, ale nebudem tvrdiť, že sa mi kniha páčila, keď to tak nebolo), musím autorke uznať, že v závere bol príbeh skutočne napínavý a trýznivé chvíle hlavnej postavy napísala na výbornú. Kiežby som počas čítania celej knihy pociťovala rovnaké súznenie s Dianou, ako tomu bolo pri konci. Finále nebolo zlé, vlastne, celkom som s ním spokojná.

Moje odporúčanie? Uf! Ak máte radšej jednoduché knihy, nevadia vám zvláštne charaktery postáv, tak si skúste spraviť názor na knihu sami, to je aj tak vždy najlepšie riešenie.
Viac recenzií nájdete na IG profile @v.knihach

06.03.2023

Taaak, dámy a páni, toto bola parádka. Môj príbeh je životným príbehom Michelle. Ako sa z malého bezstarostného dievčatka stala snaživá študentka, neraz podceňovaná kvôli farbe pokožky. Ambiciózna mladá žena v práci tiež musela dokazovať svoje kvality, tam sa zoznámila s nedochvíľnym stážistom Barackom, ktorého mala na starosti. Bol inteligentný, skromný, no vedomý si vlastnej hodnoty, priateľský a na prvý pohľad Michelle neohúril.Rozprávanie Gabiky Dzuríkovej, s typicky černošským hlasom ( z dabingu ju isto rozpoznáte), život prvej dámy USA bol naozaj krásne interpretovaný. Keď som sa tak započúvala, naozaj som mala pocit, akoby bola Michelle moja priateľka a rozprávala mi svoju cestu, svoje spomienky, svoje skúsenosti, svoje vízie aj obavy. Podelila sa aj o partnerské problémy, ktorým rodina Obamovcov čelila, tiež o období kandidatúry jej manžela, o sťahovaní sa do bieleho domu s pozície jeho prvých obyvateľov tmavej pleti. Aj dcéry prominentného páru sú spomínané z pohľadu ich matky, ako znášali zmeny prostredia, ochranku, rodičovské stretnutia v škole. Skutočne splnený aj taký neobyčajný americký sen. Prezident a prvá dáma tmavej pleti. Jedno ale musím skutočne vytknúť, a to si možno ani sama pani Obamová neuvedomuje. Nielen černošské deti sa musia snažiť, aby v živote niečo dosiahli. Rovnako to je aj u bielych, hispáncov, aziatov tak isto aj niektorí černošskí, šťastne narodení, môžu využívať vplyv a privilégiá, ktoré nadobudli samotným narodením. Viackrát autorka spomenula, ako musela tvrdo drieť už v školských laviciach, viac ako iní. Nemyslím si však, že neprávosti sa dejú len menšinám.
Viac recenzií nájdete na instagrame @v.knihach

1 06.03.2023

Alex žije v Londýne. Má obchod s magickými predmetmi. Je niečo ako vyvrhel mágov. Veľmi sa mi páčilo, že aj jeho schopnosti boli vyťahované na čitateľa postupne, pri jednotlivých situáciách. Žiadne také, že ja som Alex a viem urobiť TOTO XD Nie, nie. Príbeh písaný z pohľadu Verusa sa mi zapáčil ihneď, pretože autor vytvoril skvelú hlavnú postavu a vtedy je čítanie ako jedna báseň. Teda bola by…
Moja báseň sa zmenila na tragédiu. Alex, so svojimi schopnosťami, mi zničil čítačku. Tie boje mágie dali môjmu chabému prístroju riadne zabrať. Takže, milý Alex, je tvoja vina, že som sliepňala nad mobilom dva mesiace, kým som sa prelúskala všetkými stránkami. Je síce len môj problém, že moje oči sú natoľko rozmaznané aby nedokázali prečítať viac ako pár strán bez problémov. To však nemení nič na fakte, že tento zádrhel značne ubral príbehu na dynamike(samozrejme, že problémy s čítačkou spôsobil pravdepodobne jeden z najmladších členov našej rodiny a nie mágia Alexa Verusa, o svoje prístroje sa báť nemusíte, pokiaľ budú mimo dosahu detí, nič im pri čítaní PŘEDURČENÝ nehrozí).
Alexa som si zamilovala. Bol inteligentný, analyzoval každý krok, zvažoval,ktoré rozhodnutie bude lepšie nie len preňho, ale aj pre Lunu. Moja romantická duša sa ozývala a tíško skandovala pri nejednej scénke, no obišla som bez povšimnutia. Jacka asi veľký romantik nebude XD. Najzaujímavejšou postavou bola rozhodne Arachné. Desivá, priateľská, múdra… Hvězdná bríza sa zas podieľala na viacerých zlomových momentoch ako pomoc/dar z nebies Alexovi. Pre mňa bolo fascinujúce čítať o mocnej relikvii, ako po jej moci bažili silní mágovia a neštítili sa použiť nekalé praktiky a donucovacie prostriedky, aby im Verus pomohol na ceste za ich cieľmi. Odmenou mu mal byť vlastný život. Milé, no nie? V poslednej štvrtine príbehu( aj keď som aj tú čítala dlho)som bola v jednom údive, ktorý striedala nervozita ako to celé dopadne. Krásny klišé happy end? Nemyslím, no veľké plus je, že autor knihu ukončil. Ďalšia je dobrovoľná :D

1 24.01.2023

…tajomné, mrazivé, nadprirodzené…

TEMNÉ A KRUTÉ LŽI vychádzajú už 19.1. a hneď na úvod knihu odporúčam všetkým, ktorí sa ľúbia báť, majú radi tajomstvá a ich odhaľovanie a obľubujú zaujímavé postavy.

Tento hororový psychologický triler pre mladých dospelých má tú správnu atmosféru. Sparné horúce leto, silné letné búrky, močiare, aligátory, malé mestečko odrezané od sveta, zmiznutie 16-ročného dievčaťa, tajomstvá a tragédie tohto miesta v minulosti, obyvatelia so zaujímavými nadprirodzenými schopnosťami…

Dej je založený prevažne na vnútorných monológoch a opisoch, dialógov je pomenej. Ale presne takto je to skvelé. Autorka vás naladí presne na tú vlnu, na ktorej je postavená celá kniha. Stránky odsýpajú aj vďaka víziám/vidinám hlavnej hrdinky pred každou kapitolou. Spolu so snahou zistiť, kde je Elora a čo sa jej stalo, v kombinácii s upodozrievaním takmer každého priateľa, že so zmiznutím dievčaťa majú niečo spoločné, vás toto súkolesie postáv a ich činov rozloží na zmätené klbko nervov. Garantujem, že budete otáčať stránku za stránkou a s vypätím očakávať na vodítka a nápovedy. Tie vám autorka rafinovane podsunie a vzápätí vyvráti vaše dohady. Brilantné!

Hlavnou postavou je Grey. Narodila sa na ostrove v La Cachette, kde sa rada vracia k babičke a cíti sa tam doma viac ako vo veľkomeste pri otcovi. Zmiznutá Elora je jej spriaznenou dušou a stoj čo stoj chce zistiť, kto jej ublížil a prečo. Veď ju všetci mali radi. Alebo nie? Grey však namiesto Elory nájde plno tajomstiev, ktoré driemu v močiaroch a postupne sa derú na povrch. Z väčšiny budete v šoku, niektoré vám vezmú dych, iné vženú slzy do očí.

Záver je nervydrásajúci a ja som si ho nesmierne užila. Vlastne celý príbeh. Do posledných strán sa s vami autorka bude zahrávať ako mačka s myšou. Ide jej to perfektne. Dúfam, že podobných počinov spácha GINNY MYERSOVÁ SAINOVÁ ešte veľa.

Ďakujem Humbook za spoluprácu- #humbookblogeri

2 20.01.2023

Česko-slovenské čitateľky môžu len ďakovať, že NAŠE NAKLADATELSTVÍ v edícii Red siaha stále častejšie po nemeckých autorkách. Sú to fakt šikovné a talentované baby a nachádzam medzi nimi svoje srdcovky.
Hneď na úvod poviem, že aj keď knihe nedám plný počet bodov, určite stojí za prečítanie. Ja som si príbeh Liv a Noaha užila. Dočítala som včera po pár hodinách(samozrejme, nečítala som v kuse, to sa pri deťoch ani nedá). Tramountani sa číta ľahko, jej zápletky síce neohúria, ale s témou, ktorú si pre svoj pilotný príbeh série zvolila, si poradila dobre. Liv a Noah sa po dlhoročnom priateľstve odlúčia na tri roky. Noah sa uzavrie pred svetom, žije život fuckboy-a, je na svoje okolie fakt nepríjemný. Liv si dvojnásobnú stratu( najlepšieho priateľa a brata) lieči pri dobrákovi Joshovi. Podľa mňa až taký dobrák nebol, ale ok. Príbeh sa začína v momente, kedy sa Josh z Liv rozíde, požiada ju, aby sa z jeho bytu vysťahovala a aby toho nebolo málo, v školských novinách dostane padáka. Je to to najhoršie alebo najlepšie, čo sa jej mohlo stať? To si prečítajte v tejto knihe.
Okrem svojho obnoveného vzťahu Liv a Noaha sa toho v knihe nič zásadné nedeje. Zaujímavý je projekt na záchranu Livinej práce v novinách, aj keď dopredu vieme ako to dopadne(aj filmov je nespočet na tému zmena fuckboy-a na poslušného chlapíka vo vzťahu). Tiež smrť Riley-ho… presne to som si myslela. Čiže opäť nič šokujúce. Mihajú sa tu postavy spolubývajúcich Matyldy a Briony. Aj tieto postavy si užijú svoju slávu v ďalších pokračovaniach série a myslím, že ich životy, osudy a lásky budú o kus lepšie ako príbeh Liv. Nieže by bol zlý, ale Matyldu aj Bri som si obľúbila od prvého momentu, kdežto k Olívii som si cestičku k sympatiám musela hľadať.
Ak vás až tak nenadchlo, ako kniha bavila mňa (ako oddychovka fakt skvelá), tak minimálne kvôli obálke by ste si knihu mohli kúpiť XD

…romantické, pomalé, rozkošné…

Presne také je toto oddychové čítanie. Autorku LIV MORRIS som spoznala vďaka knihe na fotke. Ide o druhú časť série NOCI S LÁSKOU. Prvý diel som nečítala, ale vôbec to nevadilo. Každá kniha zo série je o iných postavách.

Príbeh ma hladký a pomalý rozbeh. Je to naozaj nenáročná, oddychová romantika. Zaujímavosťou knihy sú kapitoly z pohľadu Lucasa, ktorých je oveľa viac ako kapitoly Maggie. Zväčša to býva naopak.

Spočiatku sa mi zdalo, že mám nesprávnu knihu. Anotácia ma nalákala na príbeh otca s dieťaťom, ale do stvrťky knihy nebola o bábätku žiadna zmienka. Bola som značne zmätená. Potom sa už ale začali diať veci, ktoré sľubovala anotácia a teda… Dieťa prišlo na scénu naozaj nečakane. Síce to bol asi jediný skutočný zvrat, ale ako som písala vyššie, ide o jednoduchý romantický príbeh. Žiadne šokujúce momenty a dramatické situácie sa nekonali. Autorka nás toho našťastie ušetrila.

Magnolia, alias Maggie, alias Peaches bola živelnou, odvážnou bordelárkou s južanským prízvukom, ktorý sa v New Yorku “nenosí”, a preto má problém nájsť si prácu. Jej znalosti psychológie boli voči Lucasovi, alias Herbovi, neoceniteľné. Dokázala čítať z jeho gest a mimiky, prekukla ho hneď na začiatku. Tento príbeh lásky na prvý pohľad je pomalý. Síce medzi postavami chémia, vzájomná náklonnosť a doberanie nechýba, na vášnivú scénku si milovníčky šteklivých príbehov počkajú.

Značná časť príbehu je však postavená, okrem odolávaniu pokušení hlavných postáv, na najmenšom členovi zostavy. Esmé je rozkošné malé nemluvňa, ktoré väčšinu príbehu prespí, napriek tomu autorka dieťa neutláčala do pozadia ako kulisu. Vďaka prítomnosti tejto postavy v príbehu sa odohralo viacero úsmevných, či dojímavých situácií.

Nebol by to príbeh lásky, ak by milionár netrpel kvôli tajomstvu z minulosti a zo záhadných príčin trestal sám seba tým, že si odopieral lásku. Vzťahy nie, ale len tie fyzického charakteru. Citovo zatvrdol a či jeho vystavané múry začali praskať kvôli (alebo vďaka?) Maggie alebo Esmé… Možno to šlo ruka v ruke.

Musím spomenúť ako originálne autorka do príbehu vtiahla pár hitov z 80. rokov minulého storočia, ako aj niektoré staršie filmy. Magnolia pri lúčení, keď sa náhodne s Lucasom zoznámila, nechcela povedať zbohom, preto použila slovo SERENDIPITY z filmu. Milé, nie?

Chválim tiež záver. Nič presladené, žiadne v romantike zaužívané klišé. Príjemný začiatok, stred aj záver. Ja sa určite pozriem na zúbok aj zvyšným knihám zo série a vám UTAJENÉ NOCI odporúčam.

“Mluv málo, hodně naslouchej.”

Ďakujem za každé prečítanie. Majte sa krásne.

http://bit.ly/kpk_utajene-noci

Na pokračovanie série Habibi si čitatelia museli nejaký ten mesiac/rok počkať. Oplatilo sa čakanie?
Áno,áno,áno!!!
Baja si zachováva svoj štýl, píše fakt dobre, dej vygraduje, postavy si musíte obľúbiť-teda väčšinu, neštíti sa zabŕdnuť do aktuálnych pálčivých či tabuizovaných tém. Na stránkach jej kníh je mix vášne, hriechu, tajomna, lásky, priateľstva, ale aj zášti, neduhov, násilia a rôznych ľudských osudov…
Síce som to opísala možno ako taký miš-maš, no ako celok je Candy, dovolím si tvrdiť, dokonalý.
Navonok hral Dorian( milujem to meno!) tvrdého chlapca, lebo si na to zvykol. Lebo ho tak vychovali. Vlastniť klub si drsnosť vyžaduje, ale jeho správanie k X-dievčatám ho prezradilo. Vo vnútri to bol len uhundraný dobrák zbitý životom. Akýsi pokazený. Rovnako, ako Gia, bývalá spoločníčka. Ako som vyššie spomenula, v tejto knihe sa dá nájsť celá škála emócií… elektrizujúca vášeň hlavných postáv;hriešne tanečné kreácie s možnosťou nahliadnuť do vzrušujúceho zákulisia show; tajomné Dorianove úmysly s klubom, Harrym a Giou; lásky v mnohých podobách; priateľstvá staré, aj tie novovzniknuté; spolu so mnou určite dokážete precítiť situácie krivdy, závisti, neprávostí;odpor k drogám,zbraniam a alkohole tečúcom potokom, ale najmä bolesť v srdci z násilia páchaného na mužoch, ženách, deťoch X( Medzi mnohými postavami, ktoré Baja vytvorila pre tento príbeh, nechýbalo ani zastúpenie LGBT+ komunity a Dorian so svojím postojom feministu si dostál v mojich očiach svojho mena CANDY.
Páčilo sa mi, že Harry a Cassie zohrali v tejto knihe dôležité postavy, hlavne v závere, kde sa, pááánečku, diali veci. Nečakané dramatické zvraty, ktoré viedli k perfektnému epilógu. Áno, Dolce vo vás nechá kopec otáznikov, ale na druhú stranu, podá dosť informácií o jednotlivcoch,a tým vám poskytne náplasť na rozhádzaný biorytmus(vedľajšie účinky DOLCEoviek). Verím, že #HBBfans s odhodlaním a vyzbrojení trpezlivosťou budú vyčkávať na HOT NEWS, pretože Monroe… toho chceme čítať!

2 14.01.2023

Veľkým kameňom úrazu bol štýl písania autorky. Tretia osoba v príbehoch mi nevadí, nebola to prvá taká kniha, ktorú som čítala. Skôr šlo o autorkin “rukopis”. Takmer tretinu knihy som si zvykala na štýl Sarah.Tiež mi moc nešmakovala hlavná hrdinka a jej nestále správanie. Toto je však autorkina prvotina a ja dokážem privrieť jedno oko. Veľkým pozitívom bola posledná tretina knihy. Už som bola naladená na čudný štýl autorky, Elle sa nejak citovo ustálila a aj zápletky sa mi páčili…. Ešte som nespomenula postavu, po ktorej je kniha pomenovaná. Sám Nero by bol skvelou postavou, keby… keby sa pokrytecky neoháňal tým, ako mu každý zaplatí za šikanovanie Elle. Celkovo, nebolo to zlé, ale zatiaľ najslabšie, čo som mala možnosť z tohto vydavateľstva čítať. Za to prižmúrené oko dávam lepšie 3 a slabšie 4*

1 14.01.2023

…krásne, poetické, nostalgické…

Tri slová, ktoré síce dostatočne nevystihujú obsah, ale sú prvé, ktoré mi napadli. KORNÉLIE je prvá dočítaná kniha tohto roku, aj keď som ju začala čítať v novembri. Nedá sa ju zlupnúť na posedenie,napriek útlejšiemu rozsahu. Túto knihu odporúčam dávkovať po dúškoch, pretože si to zaslúži. Venujte jej svoj čas. Veľa času…

Autorka BEATA BALOGOVÁ svojím knižným debutom prerozprávala príbeh jednej rodiny. Rodiny, v ktorej sa meno Kornélia dedí z generácie na generáciu. Je neobyčajné,no nositeľky tohto mena majú v jednej rodine z Jablonej Panice na juhu Slovenska predurčený ťažký život. Musia to byť silné ženy, aby zvládli všetko, čo pre ne osud nachystal.

Balogová si vybrala Almu ako rozprávačku príbehu. Príbehu, rozprávajúcom o živote jej mamy, starej a prastarej mamy, ostatných ženách v rodine, kde chýbajú muži. O živote na dedine a jej zaujímavých postavičkách, o láske, strate, detstve, kliatbach, či vyveštených osudoch. To všetko bez drámy, bez akcie, no písané srdcom, s nehou aj bolesťou. KORNÉLIE je kniha plná metafor a prirovnaní, autorka sa hrá so slovíčkami, prevaľujete ich na jazyku,pri jej opisoch cítite letné sparno a počujete pučať jablone. Nežartujem, neraz som mala pri čítaní zimomriavky. Dokonca som celé pasáže,či stránky čítala opakovane. Často som zatvárala knihu a spomínala na vlastné detstvo a to, ako mi chýba tá moja “mamaka”. Opäť mám slzy v očiach a za to ďakujem autorke. Takto, pre mňa, emotívne čítanie, ktoré ma unieslo v myšlienkach do krásnych chvíľ bezstarostného detstva, som hádam ešte nezažila.

Knihou som vyšla zo svojej komfortnej čitateľskej zóny a určite tak urobte aj vy. Záver bol o zážitkoch Almy. Tieto stránky sa mi až tak do srdca nevryli, ale knihe to na kvalite rozhodne neuberá.

“Možno aj preto čítame príbehy, aby sme zaznamenali všetky spôsoby, ako sa lámu srdcia.”

Viac názorov na knihy nájdete na účte instagramu @v.knihach

5 14.01.2023

Kniha ma upútala obálkou. Veľa toho síce o príbehu neprezradí, ale zaujala ma a neľutujem, že som sa nechala zlákať povrchnou krásou.
Začítala som sa ihneď, ako ostatne vždy pri knihách pre mládež. Zvláštne bolo, že autor, muž, rozpráva príbeh z pohľadu 16 ročnej Tegan s hendikepom. Myslí si o sebe, že je škaredá. Teda… myslí si to o sebe, lebo si myslí, že si to myslia všetci v jej okolí(spolužiaci, náhodní ľudia, ktorých stretáva). Val si toho naložil na plecia dosť. Rozoberá hneď niekoľko tém. Alkoholizmus, úmrtie rodiča, nový partner rodiča, obľúbenosť v kolektíve, hendikep,kyberšikana… a ako si s tým poradil? Podľa mňa viac než dobre. Celý príbeh sa odohráva počas jednej noci a jedného dňa s preskokmi do minulosti. V noci, po hádke s mamou sa Tegan utiahne do múzea T.Edisona, kde brigáduje. Objaví sa tam aj obľúbenec školy Mac. Rozprávajú sa a majú toho spoločného viac ako sa nazdávali. Mac sa Tegan zdôverí, no Tegan si necháva niečo dôležité pre seba takmer do konca… napriek tomu, že autor píše dobre, v romantickej linke akoby nevedel písať s emóciou. Kĺzal sa po povrchu a nevedela som sa dostať na vlnu mladých. Fandila som im a tiež som verila, že TOTO je TÁ noc, ktorá obom zmení život. Tegan sa nebude cítiť menejcenná a Mac, aj keď obklopený ľuďmi, pociťuje samotu. Rôzne situácie ich zbližovali a my sme sa dozvedali akí sú naozaj. Bez príkras. Aké majú vzťahy s rodičmi, ako sa cítia v škole…

09.12.2022

Záverečná kniha 5 dielnej série je podľa mnohých čitateliek najlepšia. Podľa mňa nie, ale rozhodne je lepšia ako príbeh Everly a Nolana v knihe Dúfať znova.
V Snívať sú hlavnými postavami basketbalista Blake, ktorý sa mihol už v predchádzajúcich častiach, najmä v predošlej knihe. Tam som sa dozvedela, že má zlomené srdce. Kniha je rozprávaná len z pohľadu Jude. Presne tej Jude, ktorá Blakeovi zlomila srdce. Jej začínajúca herecká kariéra v LA bola pošramotená, zľakla sa a utiekla do malého mestečka k bratovi Ezrovi- Blakeov najlepší priateľ a spoluhráč.
Tak, ako predošlé knihy, aj táto je typická Moniným perfektným štýlom písania. Jej príbehy sa čítajú samé, stránky odsýpajú, aj keď sa nič zásadné či dramatické nedeje, stále som mala nutkanie otočiť ďalšiu stranu, a to aj v prípade, že som tušila čo bude nasledovať. Nie každá situácia bola predvídateľná, ale bolo ich viac ako by som si ja,nabudená čitateľka mohla priať. Občas bol príbeh naťahovaný, občas sa postavy správali detinsky, robili si prieky, občas sa ale kupodivu zachovali rozumne, dospelo, dokázali si povedať to svoje, čo ich zožieralo, ťažilo. Keďže sa Blake a Jude poznali, autorka z retrospektívy opísala ako sa spoznali, ako spolu vyrastali, ako si uvedomili, že to, čo medzi sebou majú už nie je kamarátstvo, ale láska. Tiež dôvody, prečo sa rozišli a aj keď som naozaj, naozaj, naozaj dlho čakala odpoveď na otázku ČO SA STALO V LA?,obdobu toho som tipovala už na začiatku, takže žiadne wau! Ale! Kniha sa mi čítala ľahko, prahla som po každej novej strane a Jude som priala pevné nervy(niežeby bola bez chyby\viny) a šťastný koniec v každom ohľade. Ten šťastný koniec v knihe bol. Síce trošku divný, ale… no dobre, odpustené. Jediné, čo by som si priala navyše, je samostatný príbeh Ezru. Možno si na to autorka netrúfla, no brala by som aj krátku novelku.

5 07.12.2022

Príbeh sa začal šikanou a nebolo to veru žiadne príjemné čítanie. A vlastne, šikana sa niesla okrajovo po celý čas, čo sa mi ale fakt páčilo, bola erotika. Elektrické výboje, erotické napätie a vášeň v tejto knihe hrala prím. Kniha nesie názov Zvrhlý král ale autorka je je jedna(pozor! toto nie je urážka) zvrhlá mrcha! S perfektným štýlom, postavami, ktoré sú svojské, ale dokážete si ich obľúbiť, zápletky nie sú nejaké dychberúce, niektoré však dokážu prekvapiť.Aj keď nerada porovnávam knihy, tentoraz spravím výnimku. Kto čítal Amo Jones a jej Elitní klub králů, druhá polovica knihy Zvrhlý král vám ju isto bude pripomínať. Aspoň ja som mala občas dèja vu pri niektorých scénkach, malo to “elitný vibe”, ale! Rina mi sadla oveľa,oveľa viac. Hlavná postava Elsa(áno, presne tá s kamošom snehuliakom Olafom- sama si z toho robí srandu)bola tvrdohlavý spratek, inteligentná a navonok nebojácna. To sa jej pri šikane zišlo. Sirota, ktorú vychovávali teta so strýkom, bojovala so svojimi démonmi a to nie len na školských chodbách. Hrdinom príbehu bol Aiden. Ako inak sexy, potetovaný futbalista, školský idol všetkých dievčat spolu so svojimi štyrmi kamarátmi.Nie je na ňom ani fň dobrého. Sám sa neraz angažoval v šikanovaní. Vraj kvôli Else a príťažlivosti, ktorej odolával. Z ničoho nič sa to zlomilo?! Toto mi po celý čas vŕtalo v hlave.Ak áno, prečo tak zrazu?!? Neraz sa správal ako magor, no nikdy nie ako romantik, skôr nadržaný majetnícky degeš. Ale presne toto u mňa fungovalo. Spolu títo dvaja tvorili vášnivo- bojovú dvojicu, o ktorej sa čítalo jedna báseň. Viacero tajomstiev hlavných hrdinov sa postupne odhaľovalo, niektoré si autorka nechala na ďalšie diely, tak som zvedavá, nakoľko budú originálne. Záver vás však dostatočne navnadí na pokračovanie.
Čo sa týka obálky,áno,sľubuje horúce scény, ale postavy na obálke rozhodne nemajú 17-18 rokov a to mi na obálkach prekáža. Nie však natoľko, aby to zmenilo moje hodnotenie ;D

4 01.12.2022

Obálka upúta pohľad zlatými prvkami. Je nádherná a po prečítaní si len povzdychnete, ako dokonale ladí s príbehom- loď, had,vínna réva a Ariadna.
Mám pocit, že len v posledných rokoch na mňa akosi začala téma gréckych mýtov vyskakovať. Odolávala som, až doteraz, mám ju prečítanú a chcem viac takýchto príbehov.
Kniha je rozdelené na 4 časti, každá je zameraná na určitý mýľnik Ariadninho života.Spoznávame Ariadninu rodinu, spomenú sa viaceré božstvá a autorka do príbehu zakomponovala aj iné postavy z gréckych bájí ako vedľajšie postavy. Kupodivu, na to, koľko postáv sa v knihe vyskytuje, sa mi vôbec neplietli, čo je obrovským plusom. V knihách s tým mávam veľké problémy-veľa postáv u mňa zaručuje chaos. Tu sa chaos nedostavil. Pripisujem to zrozumiteľnému, ľahko podanému štýlu autorky, ktorý ma pri čítaní natoľko pohltil, že som si ani neuvedomovala, ako sa stránky rýchlo obracajú. Ja, mýtickými legendami nepobozkaná, som Saintovej žrala celý príbeh o hrdinskom Theseovi. No bol ním v skutočnosti? Neviem. Podľa Jennifer to bol manipulátor, klamár, sukničkár, chválenkár, prospechár… Aj tým, že zabil krvilačného Minotaura, Ariadninho brata, sa zapísal do dejín. Akosi pozabudol, komu za to vďačí. Sám by nedokázal nič. Odmenou za pomoc považoval vyrabovanie paláca,zneuctenie Ariadny, ktorú opustil na neobývanom ostrove a oklamanie jej sestry, ponechanej napospas osudu v paláci s rozbesnemým Minosom. Ariadna na ostrove prežije v celku pekný život. Jej sestra Faidra prerozpráva aj kúsok svojho života. Ako sa od Ariadny odtrhla, tak ich osud zavedie opäť k sebe. Príbeh však nemá šťastný koniec. Ženy sú tu vykreslené ako tie, ktoré sa vo väčšej miere pričinia za “nesmrteľnosť” svojich mužov zapísaním do dejín, ale sú nedocené, priam zabudnuté. Autorka spomenie intigy bohov, postavy Herakla, Daidala, Hippolyty, Háda či Dionýza. Posledný menovaný ma sklamal najviac.
Ariadnu vám vrelo odporúčam.

2 27.11.2022

Prvá zo série MÔJ bola veľmi dobrá. Popravde, trochu som sa obávala, či voľné pokračovanie bude aspoň tak dobré. Povedzme si úprimne, niektoré série sú časť od časti slabšie. Neľakajte sa, táto “astorka” ma dostala! S hrdosťou vám predstavujem najlepšiu knihu mesiaca November! Áno, ja viem, že ešte máme pár novembrových dní pred sebou, ale pochybujem,že by som zmenila svoj názor(maximálne sa s nejakou inou knihou o prvenstvo podelia).
Prečo z Ak budeš môj idem do kolien?
Začnem od začiatku. Po začítaní som len gúľala očami. Naozaj! Vravela som si nieee, Astorka, toto neroooob! A urobila presne to, čo som si nechcela prečítať 0_0 som však sklamaná? Nie! A tu je dôvod, prečo. Síce autorka hneď na úvod strelila tak zaužívanú schému “odhalenia”, ale kvitujem správanie hlavnej hrdinky.Barbora z nej nespravila hysterku. Šokovaná Jess si zachovala dôstojnosť napriek svojmu vnútornému rozpoloženiu, pocitu zrady a neznesiteľnej bolesti, vypakovala zo svojho bytu a života svojho nastávajúceho. A viete čo? Trpela som s Jess. Nie len v úvodných stranách. Počas celej knihy, keď si pripomenula osudný deň, sa mi zježili chlpy na tele, stiahol žalúdok, v krku navrela hrča a oči sa mi zahmlili. Tú bolesť som dokázala s Jess vďaka šikovnosti Astor prežívať opakovane, rovnako bodavo ako prvý krát. Celkovo sa mi páčil progres… buď autorkinho písania emocionálnych pasáží, alebo mojej vnímavosti, pretože prvú časť som čítala pred rokom a vtedy som emócie síce pociťovala, ale od nesprávnych postáv.Všetko sa pre niečo deje a Jess mala v pravú chvíľu príležitosť, ktorá sa neodmieta, na dosah. A tu musím spomenúť, že ma veľmi príjemne prekvapili situácie(najmä tá s balónmi), ktoré sa udiali v predchádzajúcej knihe, tentoraz z pohľadu tretej osoby,Jess. Vtedy to nebolo nedotiahnuté, no teraz tá situácia(nielen táto jedna)dávala väčší, dôležitejší význam. Postupné spoznávanie Jess a Neala je krásne. Prirodzené, nenásilné, autorka vytvorila perfektné dynamické prostredie koncertnej šnúry. Mohlo by sa zdať, že dni budú nudné a podobné ako vajce vajcu, no opak je pravdou. Bežné situácie autorka vynechala a predkladala len tie, kde sa niečo dialo. Tiež sa mi páčila súdržnosť celého Nealovho tímu, boli ako rodina a Jess k sebe prijali ihneď.Takmer v každom príbehu tohto žánru sa objaví nejaká dráma. Čakala som na tú, ktorú si prichystala Barbora. A bola som šokovaná. Naozaj som spriadala rôzne teórie,čo by sa mohlo udiať. Netrafila som sa ani omylom. Barbora ukončila Nealov a Jessin príbeh emotívne, vášnivo a so slzami. Presne tak, ako im to každý fanúšik jednoducho musel priať, lebo už v Tak trochu môj bol Neal láska a Jess patrila do jeho náručia.

24.11.2022

Do tejto ružovej krásky som sa začítala od prvých riadkov. Fin, hlavná hrdinka, bola naozaj v zúfalej situácii a hneď som pocítila voči nej súcit pre to, v akej životnej etape sa ocitla pre ľahkovážneho záletníckeho manžela… a to jeho správanie… vykrútiť krkom by mu bolo málo. Na to, že Fin nemala vo svojom okolí priateľov, pár si ich počas zvláštnej zhody okolností našla.
Áno, ako už názov našepkáva, Fin sa nedopatrením stáva nájomnou vrahyňou. Celé je to okorenené správnou dávkou humoru a príbeh sa číta doslova sám aj vďaka krátkym kapitolám. V knihe sú napínavé momenty, do ktorých Cosimano vložila konskú dávku vtipu, takže som sa aj pri čítaní samotnej vraždy bavila rovnako, ako pri nečakanom načapaní Fin priamo nad mŕtvym telom…
Nie je to len prízemná vtipná krimi… Nájomná vrahyňa na materskej je aj o tom, čo všetko je zúfalá matka ochotná urobiť pre prežitie seba a svojich detí, o prešibanej žene, autorke, ktorá na vlastnej koži zažíva svoj bestsellerový román, možno aj nejaký ten románik jej Elle dopraje…
Postáv je v tejto knihe tak akurát, ani veľa, ani málo. Najviac sa mi páčila pestúnka Vero a policajt Anthony. Fin už až tak nie… počiatočný súcit sa nejak vytratil a rozhodne to nezapríčinila vražda.
Ak máte chuť na niečo ľahké, vtipné a tak trochu zamotané, siahnite po tejto knihe ;)
A na záver dodám len… hahaha Steven.. kto chce kam, pomôžme mu tam… verím, že vydavateľstvo Motýľ preloží aj pokračovanie
(bez obáv, príbeh sa pekne uzavrel… teda, až na ďalšiu objednávku)

4 23.11.2022

Moja druhá prečítaná Hoover a ja som opäť zažila emocionálnu bombu. Prečo?
Načrtnem vám o čom príbeh je. Hlavná hrdinka Kenna sa prisťahuje do mesta, kde nikoho nepozná. Nie naozaj, no žije tu jej dcéra a dúfa, že sa s ňou bude môcť stretnúť. Hlavný hrdina(áno, je to pre vás, ktorí zbožňujete dva pohľady v príbehu) Ledger je majiteľom baru, a je dôležitou súčasťou života dcéry svojho najlepšieho priateľa a aj jeho rodičov. Všetci sú zatrpknutí a nenávistní voči žene, ktorá im obrátila život naruby…
Kenna a Ledger sa stretnú v jeho bare netušiac, že majú niečo spoločné. Jeho záujem o ňu prinesie vášnivú chvíľku a Kenna medzitým zistí, kto je chlap, ktorý ju bozkáva. Na druhý deň sa začne boj. Vnútorný boj oboch hrdinov, pretože Ledger je plný predsudkov a Kenna chce len jedno, vidieť dcéru. Nesebecky, len vidieť… ako vyzerá, či je šťastná, na koho sa podobá… Kenna trpí chybami minulosti každý deň a Ledger postupne búra steny, ktoré si voči Kenne vystaval v čase, keď ju nepoznal. Spoznával ju a mal výčitky pre zradu, ktorej sa dopúšťal. Bol ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Chápal Kenninu túžbu po dcére, na druhej strane bol lojálny voči rodičom priateľa.Listy písané Kennou boli na jednu stranu spestrením deja, no na druhú, sme sa dozvedeli nielen o tragédii, ale aj o jej detstve. Po celý čas som tŕpla aký záver si prečítam. Naozaj som sa bála. Ako matka som celú knihu preciťovala oveľa intenzívnejšie…
Napäté situácie striedali odľahčené, kedy som sa s ľahkosťou pousmiala, ale potom opäť prišiel moment kedy som mala “knedlík” v krku a po úsmevoch nebolo ani pamiatky…Netuším a nechápem ako to Hoover robí, ale to, ako kolíšu moje emócie počas čítania,robí majstrovsky. Práve preto budú jej príbehy pre mňa nezabudnuteľné.
Colleen píše jednoducho a zároveň krásne surovo o živote,ktorý nie je prechádzka ružovou záhradou, skôr nebezpečný beh strmými zrázmi a je len na nás ako sa s touto trasou vysporiadame…

2 23.11.2022