Vknihách komentáře u knih

…odvážne, pre mládež, aj dospelých…

Zbierka piatich poviedok od českých autorov bola vcelku príjemným čítaním.

Kto ma registruje vie, že ja a poviedky nie sme kamaráti. Napriek tomu skúšam. Nejde o to, že by mi tento literárny formát prekážal, to vôbec. Skôr ide o moje vnímanie poviedky ako takej. Vždy mám pocit, akoby autor vynechal úvod, niekedy aj záver (pretože neznášam otvorené konce) a občas sa mi zdá, že aj stred- vtedy jadro poviedky zostáva mimo mňa. Som typ čitateľa, ktorý nemá rád hádanky. Buď autor napíše príbeh pre mňa zrozumiteľne, vtedy je všetko ok, alebo nie…

Ako je už z obálky aj samotného názvu jasné, poviedky sú príbehmi coming out-ov. Každý je iný, jedinečný, rovnako ako postavy v nich, avšak ich pocity sú tak smutne podobné.

Najväčšie obavy majú hlavní hrdinovia z toho, ako ich orientáciu prijme najbližšie okolie. V PĚTKRÁT OUT sú napísané aj naozaj pre mňa nepochopiteľné reakcie rodičov, ale taká je, žiaľ, aj realita.

Poviedky z knihy:
1.Lítej se mnou- Martina Vitmanová
Od knihy som mala aj vďaka prvej poviedke veľké očakávania, pretože bola skvelá. No moja eufória sa rýchlo vytratila.
2. V odborné péči- Vladislava Štorková
Štýl Štorkovej mi nesadol a kratučkým príbehom som sa prelúskavala doslova po jednej stránke za deň. Vôbec ma nebavila.
3. Na parchanty a mrchy-Lucie Huková
Opäť nádherný príbeh o knihovníkovi Martinovi a hetero(?) Petrovi. Tá dilema, čo vlastne chcem a kým som… spracované perfektne…
4. Jen ti chci připomenout- Eva Pospíšilová
Asi na preskačku, ale ďalšia slabota.
5. Lentilky- Tyra Hawking
No a záverečná? Znova fajn…
Isto to bude iba náhoda, ale podľa tejto knihy sa mi páčia len gej príbehy...

„Jakmile se hráz protrhne, voda se nezastaví.“

09.11.2024

…zbrane, taktika, akcia…

Okrem iného, toto vás čaká v knihe Osobná záležitosť. Ak aj neholdujete vojnovým, špionážnym či politickým témam v knihách, A.J. Kenjimu by ste šancu dať určite mali. Ja rozhodne neľutujem čas strávený s týmto uveriteľne pútavým príbehom, kde sa miesi fikcia s realitou.

Začnem mojou achillovou pätou- množstvom postáv. Áno, bolo ich v knihe neúrekom, no práve to sa mi,prekvapivo, páčilo. Dej sa tým stal autentickejší. Partia okolo Olivera, oligarchovia a ich ochranka, členovia špeciálnych jednotiek, sledovací tím, skupina Brancov… a keby išlo len o postavy! S Kenjiho stránkami som precestovala kus sveta. Autor všetko popisuje vierohodne, preto nepochybujem, že je sčítaný a scestovaný.

Osobná záležitosť je knihou zo série Oliver Bellows o bývalom členovi protiteroristickej organizácie. Síce nevadí, že som predošlé príbehy nečítala, na samotný dej knihy to nemá nijaký vplyv, objavia sa však náznaky toho, čo sa dialo pred útokom nervovým plynom v Zürichu (týmto sa rozbehne kolotoč súvisiacich udalostí) a v duchu som si dala poznámku s výkričníkom- zistiť informácie o predošlej tvorbe autora. Pretože toto čítať proste chcete.

Kenji kapitoly rozdeľuje podľa miest/štátov,kde sa daný dej odohráva. Je to dobrá voľba, čitateľ sa ľahšie orientuje v tom, čo sa deje a ktoré postavy budú v kapitole kľúčové. Celých 400 strán bolo napínavých, mala som rôzne teórie, ale autorov dôvtip ma zakaždým posadil na zadok. Do príbehu prichádzali stále nové postavy, dej sa zamotával, až som si hovorila, že sa nič nevyrieši a ja budem musieť čakať na ďalšiu časť série. Moje obavy naplnené neboli, našťastie. Posledná tretina knihy mi nedovolila položiť čítačku. Lôchala som písmenká ako smädný na púšti. Postavy nie sú žiadni nindžovia, došlo aj k stratám a napriek smútku a šoku, boli všetci vytrénovaní profesionáli (zároveň ľudskí, pretože strata parťáka nikoho nenechala chladným). Po boku Olivera nechýbala krásna “amazonka Cathy. Žiadna krehotinka, ale žena čo má gule použiť odlakovač nielen na nechty! Aj za takéto scény tlieskam…

Dovolím si tvrdiť, že Kenji je so svojou znalosťou politiky, taktiky boja, vojenskej techniky a zbraní, opismi sledovačiek, výsluchov, plánovania misií, ale aj samotným pútavým štýlom písania, autor svetového formátu.

08.11.2024

Ak som pri predošlej časti dilógie Kráľovstvo podsvetia napísala, že mi štipka k dokonalosti chýbala, tentoraz po mne autorka hodila XXL balenie pomyselného korenia a ukázala mi, že úvod série bol len Višňovskej rozbeh. Nielenže Kassianovo správanie bolo horšie, ale aj celkové zápletky, dramatické zvraty a scénky prekypujúce vášňou(vraj ich Leshiana nerada píše- tak toto fakt neveríííím!!!) boli perfektné.

Ale poďme pekne poporiadku. Epilóg pilotnej časti série nám poskytol dychberúce odhalenie. Tento diel hneď v úvode napovie, ako sa Kassian dostal do role obávanej hlavy mafie. Je ťažké niečo prezradiť a pritom neprezradiť nič tým, ktorí ešte sériu nečítali a zvažujú, či sa oplatí. Za mňa sa veru rozhodne oplatí. Aj taká Amo Jones, vraj kráľovná dark-romance, by sa mohla priučiť. Leshiana mala všetko perfektne premyslené. Mnohé nezodpovedané i načrtnuté situácie boli dotiahnuté do najmenšieho detailu a presne tak to mám v obľube. Vivian sa so svojimi vnútornými monológmi krútila stále v tých istých pocitoch, kupodivu mi to vôbec neprekážalo. Autorka ma len utvrdzovala v tom, že Viv nie je žiadna hlupaňa. Presne si uvedomovala, čo od života NEočakávať, ale brala, čo sa jej ponúkalo navzdory bolesti, o ktorej vedela, že ju neminie. O Kassianovi sme sa naozaj dozvedeli viaceré kľúčové momenty z jeho dospievania, prečo sa z neho stal obávaný bezcitný(?) muž. Budete ako Vivian, milovať ho napriek všetkým jeho hradbám vybudovaným okolo srdca. Veľmi som im obom fandila a dúfala, že autorka im dopraje spoločný život, ale… či to tak naozaj bude, si musíte prečítať. Za záver autorke tlieskam, nedokázala som knihu pustiť z rúk, aj keď mi hlava padala od únavy(a to som schopná knihu odložiť aj 20strán pred koncom!).

Ja budem netrpezlivo vykúkať ďalšiu autorkinu knihu, lebo toto je presne moja šálka kávy- štýl písania, zápletky, postavy, ich uveriteľné myšlienky aj skutky. Som zvedavá s čím novým Leshiana príde. Teším sa.

Kto čítal Impulz vie, že Beky Leytonovi ušla. Ich príbeh sa však začína o pár hodín skôr a my sa dozvieme, čo úteku Beky predchádzalo, ale najmä, čo sa dialo po jej úteku. Leytona si fakt zamilujete. Jeho odhodlanie spoznať neznáme dievča je fascinujúce. Veru, tohto týpka som si v Impulze neobľúbila. Pôsobil na mňa ako frajírek, blbeček a kariérista. Lenže… vôbec taký nie je a aj svoje správanie voči Riley malo svoje dôvody.

Zamari skvele vymyslela Prahu, ešte lepšie Albánsko a Kóreu. Tieto destinácie, samozrejme navštívime spolu(?) s hlavnými hrdinami. A dôvod cestovania? Bekinu zanovitosť a oddanosť rodine musíte len a len obdivovať! Ich rodina to má neskutočne komplikované v mnohých ohľadoch, ale Beky musí robiť zásadné rozhodnutia za iných ľudí, ktorých miluje. Je ochotná vzdať sa aj svojich snov. I keď jej to láme srdce, má jasný cieľ, dôležitejší, ako jej osobné šťastie. A v tomto má Leyton sakramentskú smolu. Chce byť po Bekinom boku, pomáhať jej, byť jej oporou i čosi viac, lenže ona je zaslepená. Bráni sa “rozptýleniu a ide si za svojím hlava-nehlava.

Autorka napísala krásny príbeh lásky, ktorej v ceste stojí mnoho prekážok. Tlieskam za osvetu, ktorú Michaela vniesla do stránok knihy, silu viery a mentálneho nastavenia pri ochoreniach a v neposlednom rade silu lásky nielen tej romantickej, ale aj lásky k rodine a priateľom. Krásnym i osudovým obohatením sú nálepkové odkazy a nesmú chýbať ani tipy na výlety či zážitky z navštívených miest. Kniha nie je žiadna útla krehotinka, Leyton a Beky si zažijú dobrodružstvo, vášeň a čaká ich aj riadna búrka- nuda fakt nehrozí. V závere som hltala každé písmenko enormnou rýchlosťou, potrebovala som vedieť ako sa to všetko skončí. Aj som sa dozvedela a Leytonova veta BOLA SI PRVÁ je mnohovravná, ikonická a po nej sa, baby drahé, do Leytona buchnete ešte viac. Tak si čítanie užite aspoň tak, ako ja

06.11.2024

… depresia, mágia, nádej…

Z prvých strán šla taká extrémne silná depresia… autorka ju opísala priam hmatateľne. Pochmúrne prostredie Aljašky, treskúca zima, hlavné postavy, ktoré sa vzájomne odsudzujú, každý si nesie svoje výčitky a vinu…

Netrvalo dlho a Jack s Mabel sa chytili záblesku nádeje. Najprv k dievčatku zo snehu, potom skutočnému(?), a v neposlednom rade im nádej dodávali aj novozískaní priatelia, rodina žijúca na opačnom konci osady vybudovanej na úpätí aljašských hôr.

Priznávam, príbeh je magický, citlivo písaný, zároveň drsný, podmienkami neľahkého života, dá sa povedať, na pokraji divočiny. Príchodom tajomného dievčatka mi ale stále ČOSI v príbehu nesedelo.

Prepojenie ruskej ľudovej rozprávky a Dcéry zimy bolo krásne. Na jednu stranu sa to prepojenie dalo logicky vysvetliť, na druhú tam boli rozpory- detaily, ale predsa. Počas celého čítania mi vŕtalo v hlave- je alebo nie je skutočná? Dokonca aj teraz, mesiac po dočítaní, si stále nie som istá XD. Patrím ku skupine čitateľov, ktorí nemajú radi, ak si musia domýšľat, či vytvárať vlastné závery. Mám radšej priamosť autora, tzv. povedať všetko “polopate.

Miatla ma tiež priama reč. Niekedy bola písaná kurzívou, inokedy úvodzovkami. Ak sa teda takto píše magický realizmus, asi nebudem veľký fanúšik :/ nečudo, že aj zo záveru som zostala zmätená ako srnka pred reflektormi auta.

Aj keď mňa príbeh nenadchol ako som očakávala, napriek tomu ho vám odporučím, najmä ak máte radi knihy, ktoré pohladia dušu, dodajú nádej, že občas sa aj zázrak môže udiať, stačí veľmi chcieť, túžiť, priať si…

1 01.10.2024

…epický ľúbostný príbeh?…

Odpoveď na túto otázku zistíte, keď si knihu LAYLA prečítate. A že ja vám ju vrelo odporúčam, isto nie je prekvapivé…

Od autorky toho síce veľa prečítaného nemám, ale dovolím si tvrdiť, že každý román Hoover je iný. V Layle Colleen nestavia základy na ťažkých životných osudoch a útrapách postáv. Tu si autorka vybrala ľahkovážnu, bezstarostnú Laylu a flegmatického Leedsa. Ich vzťah, dalo by sa povedať, vzbĺkol láskou akosi prirýchlo, čo sa však na vymedzený čas spoločne strávených chvíľ dá pochopiť. Do vzťahu sa vrhli po hlave a fungovalo im to. Až do momentu tragickej udalosti, kedy sa všetko zmenilo.

Zmenila sa Layla, zmenil sa Leeds. On svoje postavenie vo vzťahu už vnímal len z pozície opatrovateľa a ochrancu. Pomôže návrat na miesto ich zoznámenia v prinavrátení vzájomnej lásky, porozumenia a vášne?

Pri mnohých recenziách som sa dočítala, že ide o psycho, brutál či dokonca volovinu. Po prečítaní chápem, prečo kniha čitateľom nesadne. Ja sa vám posnažím v stručnosti priblížiť, prečo ju milujem.

Celý dej je rozprávaný z pohľadu Leedsa, čo nie je celkom bežné, ak je autorkou príbehu žena. Kapitoly sú pretkané občasnou “kapitolou s názvom ROZHOVOR. O rozhovor naozaj ide. Zmätok a otázky typu- čo sa to, do kelu, deje?!, sa prečítanými stranami budú len znásobovať, avšak majú nedozerný význam a v konečnom dôsledku uznáte autorke perfektný ťah.

Tento nezvyčajný romantický príbeh, do ktorého autorka vsadila paranormálne javy, okorenila ďalšími ženskými postavami. Po unáhlenom začiatku, som si vravela, aký je Leeds starostlivý, až úzkostlivo dbá na pohodlie a bezpečnosť Layly. Postupne som si začala všímať, aký je citovo nestály. Avšak, ak pri Leedsovi nehodíte flintu do žita, verím, že vám postupne všetko odhalí. K mojej spokojnosti, napriek pár predvídateľným zvratom, záver autorka domyslela bravúrne. Vskutku, posledné strany som “brala jedným dychom, celá napätá, nedočkavá.

Veľkým plusom je, že poväčšinu čítania sa u mňa objavovali zimomriavky, aj v letných horúčavách, čiže Colleen sa majstrovsky pasáže s nadprirodzenými javmi vydarili. Za mňa ďalšie dielo Hoover, ktoré má špeciáne miesto v mojom srdci i na poličke.

1 24.08.2024

(SPOILER) Pred pár rokmi, keď som okrem kníh občas zapla aj televíziu, som mala v obľube televíznu stanicu ID. Bola tam epizóda zo seriálu nezvestných detí, kde pri stanovačke zmizlo dvoj alebo trojročné dieťa. Na stanovačke boli s dieťaťom rodičia, čiže mama a otec a chlapcov pradedko. Hneď v úvode knihy ako som si prečítala prvé riadky, mi v mysli vyskočil tento príbeh. Aj som prípad nezvestného chlapček googlila, no absolútne nič mi nenašlo, tak som dosť sklamaná, že vám neviem objasniť, o ktorý príbeh oresne ide. Mám ho však v čerstvej pamäti a príbeh nezvestného chlapca v Amerike bol neobjasnený, aj ním zostal, aspoň čo si pamätám z posledných informácií. Neviem, či sa Robert Bryndza inšpiroval týmto alebo iným príbehom, prípadne sa zobudil z večera do rána a napadlo mu napísať niečo takéto. Ja som veľmi rada, že Robert napísal knihu Diablova cesta a že zvolil hlavnú zápletku a vyšetrovanie prípadu, ktoré zvolil. A to z jednoduchého dôvodu- nielen ja, ako obyčajný divák televízneho programu, ale aj zainteresovaní ľudia, príbuzní a známi nezvestných osôb majú nádej, že aj roky odložený, či nevyriešený prípad, sa môže objasniť.

Stačí na to Kate Marshallová…

Po mojom dlhom úvode sa ale pozrime na zúbok samotnému príbehu,ktorý sa ukrýva v knihe Diablova cesta. Robert Bryndza prišiel už so štvrtým pokračovaním série o súkromnej detektívke, bývalej policajtke, Kate Marshallovej. Ja som počúvala audio knihu Kanibal z Nine Elmes (v slovenskom preklade ako Deväť brestov),prvá kniha s hlavnou hrdinkou Kate, a to bolo vlastne moje prvé stretnutie s autorovou tvorbou. Bola som nadšená a verila som, že rovnako tak budem spokojná aj s touto knihou. Síce Bryndza píše knižné série,myslím si, že nie je nevyhnutné čítať všetky knihy chronologicky. Napríklad ja som čítala prvý a štvrtý diel. Sú tam,samozrejme, spojitosti z osobného života Kate aj jej asistenta v súkromnej detektívnej agentúre, Tristana, alebo sú útržkovito spomenuté prípady z predošlých kníh,ale určite nebudete zo stručných informácií dezorientovaní a hovoriť si “koľká bije?.

Autor originálne spojil zmiznutie chlapca a jeho prípad s tým, ako sa dostal ku Kate. Žije totiž na pobreží, každé ráno plávala v oceáne a rovnako tomu bolo aj v úvode knihy, pričom sa v dôsledku nešťastnej súhre náhod ocitla v nemocnici. Práve tam sa stretla so starou mamou nezvestného chlapca Jean.

Veľmi sa mi páči ako Bryndza vyskladá rôzne charaktery a pohnuté osudy postáv. Nikto nie je dokonalý, každý si prežil to svoje. Jean, rovnako ako Kate, nie je výnimka, a teda bola riadne životom skúšaná žena. Od mala žila v detskom domove a našla si priateľa pijana a násilníka,mala dcéru, ktorú vychovala ako slobodná matka. Väčšinu svojho života nebola ukážkovým rodičom, no chcela to vynahradiť najmä starostlivosťou o vnuka. Po tom, čo sa po chlapčekovi zľahla zem, jej dcéra Jean stratu syna nezvládla, podľahla drogám a neskôr spáchala samovraždu, takže Jean si naozaj vytrpela svoje.

Bryndza sa číta perfektne. Krátke kapitoly spolu s napätím z vyšetrovania a ponurou atmosférou, ktorú dokáže autor opísať, vám navodí zimomriavky počas čítania a nedovolí, aby ste knihu pustili z rúk. Ja som ju popri povinnostiach prečítala za dva dni a po celý čas som mala stiahnutý žalúdok, či Kate príde záhade na koreň.

Bolo až k neuvereniu, k akým pochybeniam došlo počas vyšetrovania zo strany polície a žasla som, aké spojitosti a dôkazy našla Kate s Tristanom. Sú skvelý tím a ich náhodné objavy gradovali počas celého deju. Napríklad neobjasnenú vraždu, ktorá bola s príbehom zmiznutého dieťaťa spätá, a pritom si ju nikto s nezvestným chlapcom nespojil.

Ja nemôžem inak, ako dať knihe plné hodnotenie, pretože Kate s Tristanom mi boli sympatický od začiatku, rovnako tak autorove opisy, ktore navodili tú správnu trillerovskú atmosféru, jednotlivé prepojenia a dôkazy postupne zapadajúce do seba ako dieliky skladačky… proste, ako celok sú Bryndzove knihy úžasné. Nedám na ne dopustiť a už teraz netrpezlivo vyčkávam, s čím novým/ ďalším autor príde.

2 27.07.2024

…úrpimné?, útočné?,arogantné?…

Hneď na úvod tvrdím, že kniha Náhradník je písaná z pohľadu človeka, ktorý sa narodil ako náhradník v rodine monarchov, prišiel o matku, ktorú miloval a nikdy sa s jej stratou nezmieril. Urobil pár prešľapov ako každé dieťa meniace sa na dospelého jedinca, hľadajúc svoju cestu, lásku, miesto vo svete… Harryho spoveď je jeho vnímanie rodiny, drám a situácií, ktoré zažil. Verím, že rovnakú situáciu by každý človek opísal trochu inak… Ide o jeho pocity a uhol pohľadu. Každý má tú svoju pravdu…

Ako väčšina ľudí, aj ja sa zaujímam o kráľovskú rodinu, avšak iba okrajovo. Nebažím po každej senzácii, ktorá okolo nich vypukne. Úprimne, knihu som ani nemala v pláne čítať. Nakoniec ma nalomil veľký ošiaľ okolo nej, a to, ako Harryho spoveď ľudia vnímajú s poväčšinou priemerným hodnotením (aspoň čo si ja všímam).

Kniha je rozdelená do 3. častí, pričom samotný úvod sa venuje a stretnutiu po pohrebe princa Filipa. Po smutnom úvode sa preklenieme do spomienok Harryho, pár týždňov pred nehodou princeznej Diany. Z jeho spomienok je cítiť neskutočný žiaľ nad stratou matky, opisuje všetky pocity, ktoré si pamätá, ako vnímal oznámenie, že jeho matka umrela, ako vnímal pohreb, smútočný sprievod, ako musel vystúpiť pred verejnosť, no neskôr spomína aj na to, ako sa dozvedel detaily matkinej smrti. Harry dokonca presviedčal dlhé roky sám seba, že Diana v skutočnosti neumrela, len ušla pred novinármi…zaujímavo dokáže pracovať detská myseľ.

Druhá časť knihy bola venovaná štúdiu a vojenským misiám, ktorých bol Harry súčasťou. Pospomínal aj na svoje kráľovské cesty do rôznych kútov sveta, najviac mu však učarovala Afrika a práve z tejto zeme je veľa krásnych opisov a vidno, že Harrymu prirástla k srdcu.

Záverečná časť knihy sa venuje, pre všetkých nadšencov bulváru najzaujímavejšej téme, jeho vzťahu s Megan. Ako som v úvode spomínala, všetko je jeho uhol pohľadu, zvyšok rodiny, médiá a fanúšikovia kráľovskej rodiny absolútne nič rovnako vnímať nemusia… ale aj keď človek neuverí Harryho dôvodom a rozhodnutiam, v tejto knihe máme možnosť nahliadnuť na celú situáciu, ktorá sa vlečie roky, jeho očami, možno by čitateľ mohol preukázať trochu súcitu, empatie, možno pripustiť, že bez vánku sa ani lístok nepohne.

Kniha sa číta veľmi dobre, napriek tomu, že má približne 470 strán, sa nedá prečítať na jedno, ani na dve posedenia. Knihe sa treba povenovať, pokúsiť sa precítiť autorove myšlienky, jeho citové rozpoloženie, vžiť sa do jeho spomienok- tých pekných, aj menej príjemných. Kniha odo mňa dostala 4*, pretože v prostrednej časti knihy bolo z môjho pohľadu príliš veľa opisov taktík, bojových strojov a výcvikov, dosť som sa s touto časťou potrápila.

Vo finále musím skonštatovať, že Harry je podľa mňa psychicky nevyrovnaný človek. Po pár desiatkach strán som si hovorila, že by mal navštíviť psychológa. Jeho myšlienky boli plné smútku, akoby sa nevedel začleniť do vlastnej rodiny, akoby sa cítil odstrkovaný, nechcený a nemilovaný, a to zanechá na každom človeku nejakú stopu. Napriek všetkému si myslím, že Harry je citlivý človek a prajem mu i jeho rodine všetko dobré.

4 24.07.2024

…pochybnosti, láska, moc…

Všetci tí, ktorí ste čítali knihu Projekt snov a páčila sa vám, vedzte, že druhá časť série Dreamland s názvom Zmluva snov sa vám bude páčiť ešte viac. Práve to mám na autorkách rada. Keď si dvíhajú pomyselné latky, posúvajú hranice, ktoré vníma najmä zanietený čitateľ tohto žánru. Zbožňujem, keď v očiach čitateľa dokážu napísať lepší príbeh, lepšiu zápletku, lepšiu chémiu, lepšie postavy a v tejto knihe som práve všetko “lepšiedostala. A to som si myslela, že Projekt snov je dokonalý. Je, ale Zmluva snov je viac :)

O mne je známe, že anotácie nečítam. O knihe som však vedela, že pôjde o dohodnuté manželstvo muža bližšie k 40-tke a jeho asistentky o dekádu mladšej. Všetko sa dialo od začiatku zhurta. Zásnuby sa konali už v prvej kapitole, samotná svadba o pár kapitol ďalej v časovom úseku dva týždne. Bola som nesmierne zvedavá, o čom bude zvyšných 300 strán. Priznávam, mala som obavu, či to nebude nudné “chce ma, nechce ma. Na toľkých stranách by to bolo ako utrpenie.

Avšak! Prvým stretom hlavných postáv som z riadkov vycítila, že večne namosúrený generálny riaditeľ Declan nie je voči svojej asistentke ľahostajný. Pracovná morálka je ale nadovšetko, preto si drží odstup doslova a dopísmena. Iris má prácu sťaženú a nie je to len tým, že pracuje pre Declana. Maká na 150% aj v čase voľna, pretože musí, ale aj preto, že to má v povahe. Byť nápomocná a nevzdávať sa.

To, že sa mi kniha páčila, je jasné už z môjho úvodu. Okrem spomínaných postáv sa mi veľmi páčila chémia, ich zbližovanie a neistota- predsa len… ide o zmluvu, kratochvíľu, či skutočné city? Lauren Asher napísala krásne, emotívne chvíle dvojice, ich pochybnosti a neistotu som mala možnosť čítať z oboch pohľadov, čo milujem, tak isto sklamania, kedy postavy zostali verné svojej povahe a autorka z nich nerobila láskou zaslepených “ratlíkov. Ak ste neznášali otca troch bratov Kaneových v prvej časti, vezmite jed na to, že ak by sa dalo fyzicky ublížiť fiktívnej postave, starý Kane by bol na pokraji života a smrti. Tak slizký, zákerný človek, ktorý by sa mal nazývať niečím otcom… Nepredstaviteľné, čoho sú niektorí ľudia schopní spáchať na vlastnej krvi pokiaľ ide o moc, postavenie a ego. Príjemným osviežením niektorých pasáží boli zmienky o dvojici z predošlého dielu a mala som bližšie spoznať Cala. Napriek tomu, že sa mi javil celý čas ako gej(nemám nič proti), ma celkom potešilo, že naňho starý otec našil búdu rovnako, ako na bratov. A tak sa v tretej časti série dozviem, prečo je sám a ku komu ho jeho srdce ťahá.

V úvode knihy nájdete playlist k príbehu. Ak teda holdujete čítaniu s hudobným podmazom, máte skvelé tipy, čo sa k deju hodí. Okrem hudby, ktorej ja neviem prísť na chuť, najmä počas hltania príbehov, kedy preferujem (hrobové) ticho, vás môže Zmluva snov nadchnúť zaujímavými vedľajšími témami. S jednou z nich súvisí používanie rôznych cudzích slov, ktoré sú vysvetlené pod čiarou. Ich významy sú krásne, hlboké, mňa najviac zasiahol výraz z arabčiny YAABURNEEL. Snažila som sa zo všetkých síl, ale nedalo sa… zaliali ma slzy výnimočnej chvíle. Zasiahlo ma, ako romantické gesto a jedno cudzie slovo, s tak obšírnym významom, dokáže umocniť krásu okamihu. Každému človeku na planéte prajem, aby našiel svoju yaaburneel. Ja to šťastie mám

2 21.07.2024

(SPOILER) …nový učiteľ, príťažlivosť, tajomno…

Napriek svojmu “pokročilému veku, stále rada siahnem po knihách pre mládež, či mladých dospelých. Poväčšinou sa týmito jednoduchými príbehmi nadchnem. Vcucne ma o dekády späť a užívam si príbehy, ktoré mi v mojej mladosti, na prahu dospelosti, neboli dopriate.

Rovnako tomu bolo pri knihe ANJELI NOCI. Užívala som si Varáčkovej jednoduchý štýl, zaujímavý dej, akým rozhodne bola tragédia, ktorá prispela k rozhodnutiu opustiť mesto, kde žili a začať odznova. Ema s bratom a mamou si na nový domov zvykli celkom rýchlo.

Páčil sa mi sused a nový kamarát Ivan. Svojou povahou sa nedal neobľúbiť a Eme v začiatkoch na novej škole veľmi pomohol. Mrzí ma, že v príbehu mal svoj účel a keď ho splnil, bol vlastne zbytočný(takmer polovica knihy bola bez neho). Adam bol záhadný, no čím som ho spoznávala viac, sympatický mi bol stále menej. Tie jeho výkyvy nálad a nepriame odpovede boli fakt otravné.

Ak opomeniem preklepy, naozaj som bola nadšená vyše polovicu knihy. Dokonca aj romantická linka, ktorá sa objavila akoby šmahom čarovného prútika, bola v mojich očiach fajn. Veď ide o stand alone príbeh. Načo otáľať. No potom sa to začalo kaziť(a neboli v tom len čitateľky, ktoré neraz spomenuli, že majú pocit, akoby sa ocitli v Twilight-e=často som tam tú údajne zjavnú podobnosť fakt nenašla; možno som ju len vidieť nechcela).

Prvé uf pre mňa prišlo v momente, keď Adam/učiteľ/priateľ vysvetľoval, čím je tak zvláštny. Ani keby mám 13, toto sci-fi by som,žiaľ, nezožrala. Ďalšie uuuuf, ktoré pokazilo dojem z dovtedy prečítaného príbehu, bolo naozaj… neviem ako to pomenovať, ale asi totálny trapas! Chápem, že autor knihu nepíše 4 dni(ako ja v priemere čítam), ale toto by sa naozaj diať nemalo(vraj chyba vydavateľstva a v inom vydaní je TOTO opravené= je “super, že si človek môže kúpiť “chybu vydavateľstva). No a posledné uf bol záver. Naozaj na pár stranách ukončená celá dráma, ktorá sa naťahovala pol knihy. A áno, druhá polovica knihy sa mi presne tak nepáčila, ako sa mi páčila tá prvá. Ema bola spočiatku rozumná maturantka, no po 130.stranách sa z nej stala mulica, ktorá si stoj čo stoj presadila svoje.

Odporučila by som vám Anjeli noci? Úprimne? Knihu z vydavateľstva Elist nie. Možno novšie vydanie od Motýľa bude lepšie, aj keď samotné jadro príbehu určite ostalo. Verím však, že re-vydanie má svoj význam…

15.07.2024

(SPOILER) …sexy, drsné, citlivé…

Aj také boli hlavné postavy knihy Veci, ktoré tajíme pred svetom. K tomu, že Nash a Angelina sú príťažliví, snáď netreba nič dodať. Obaja však mali drsné povolania- on, náčelník polície; ona, špeciálna hľadačka stratených vecí(pochopíte pri čítaní). No a ako názov knihy hovorí, obaja majú veci, ktoré taja pred svetom. A sú to veci citlivé…

Od autorky Lucy Score som prečítala Veci, ktoré v nás ostanú navždy a Na vlásku (preklad do ČJ). Tieto dielka sršali humorom od začiatku, a dokonca aj pri vážnejších pasážach ich autorka odľahčila svojskou dávkou humoru. V tomto prípade tomu tak nebolo. Síce ma to na jednu stranu zaskočilo, pretože pri oboch predchodkyniach som sa uškŕňala ihneď po začítaní, na druhú stranu, myslím, zvolila uveriteľnejšiu, chmúrnejšiu cestu.

Tento príbeh otvára Nash a jeho rozpoloženie po streľbe, ktorú vďaka súhre náhod prežil. Nič si z osudnej noci nepamätá, preto je jeho frustrácia a nalomená psychika opodstatnená. Dolieha naňho aj vzťah s rodinou, ktorý nikdy nebol vrúcny. Absencia lásky, nehy, a teda aj partnerky, najmä v tomto období spôsobí, že sa až nezdravo upne na novú susedku. Je ňou bývalá priateľka jeho brata Knoxa.

Sama to nemá v živote ľahké. Vzťahom sa Lina bráni zubami-nechtami. Tiež na to má svoje dôvody. Nash si ju však získa a napriek vášni, ktorá medzi nimi planie, si nahovára, že má všetko pod kontrolou a čochvíľa sa presunie za prácou inam.

Aj keď autorka má podobný vzorec dramatickej zápletky(čo je podľa mňa pochopiteľné, keďže ide o tú istú partiu kriminálnikov)ako v 1.časti série, vzťahová linka je úplne iná, plná emócií, vnútorných démonov… veľmi sa mi páčilo, že okrem Knoxa a Naomi sa tu mihli aj úplne nové postavy. Tie staré, ako Lucy a Sloan, nás tak akurát navnadili na ich vlastný príbeh.

Najemotívnejším momentom bola svadba. Určite táto časť zo zjavných príčin nenechá jedno oko suché.

Bola táto kniha lepšia? Horšia? Posúdenie nechám na každom z vás, rozhodne však bola iná. Autorka svojimi príbehmi ulahodí každej romantickej duši.

13.07.2024

… rozkošné, čarovné, napínavé…

Prvý diel série o dúhových vílach si moja Pauli požičala z knižnice. Keďže doma máme Hanku, baletnú vílu, ktorá je 22. zo série o maličkých vílach a Pauli Rozalínu našla pri potulkách v detskom oddelení knižnice, musela ju mať. Teraz máme doma požičanú tretiu a štvrtú časť, snáď vyňúrame aj druhú, pretože príbehy na seba nadväzujú.

Príbeh je naozaj vhodný pre dievčatká, ktoré si ho dokážu prečítať samy. Hlavné hrdinky sa zoznámia počas plavby loďou na dovolenku. Na ostrove zažijú nemalé dobrodružstvo pri záchrane víly. Rozalína však nebude jedinou rozprávkovou bytosťou, ktorú spoznajú. Dievčatká budú musieť preukázať svoju odvahu, prekonať strach a obavy.

Na to, že je knižočka útla a obsahuje jednoduché čiernobiele ilustrácie, čiže aj s tým textom by sa 8-ročné slečny ľahko popasovali, v sebe ukrýva pekný príbeh. Pauli si ho nečítala sama, pretože má rozčítaný komix, ale chcela, aby sme si Rozalínu prečítali pred spaním. A veruže za dva večery sme to zvládli. Príbeh prečítaný raz-dva Pauli zaujal natoľko, že nás budú pani knihovníčky poznať aj po mene, keďže v knižnici budeme každú chvíľu prahnúť po nových dobrodružstvách Tiny a Rebeky.

V sérii Čarovná dúha je 7 príbehov, 7 víl vo farbách dúhy.

1 13.07.2024

…víla, siréna, vlkodlak…

Kniha RAPSODIE sa mi zjavovala v reklamách, príspevkoch sociálnych sietí aj v knižných e-shopoch. Odolávala som, pretože obálka na mňa nepôsobila dvakrát vábne. Avšak lepšiu by som si už teraz pre príbeh, ktorý sa skrýva vo vnútri, nevedela predstaviť.

Už úvod do sveta, v ktorom žijú ľudia popri bytostiach so špeciálnymi schopnosťami, bol skvelý. Čo viac by ma mohlo presvedčiť ako mŕtvola v kaluži krvi na kuchynskej dlážke? A čo takto neplnoletá vrahyňa, ktorá má strach o svoju budúcnosť? No zlatým klincom prológu bol určite telefonát Handlířovi-bytosti, ktorá mení službičky za službičky. Čo žiadal Handlíř na oplátku za “krvavé upratovanie?

Autorka má úžasný štýl písania, Rapsodie sa číta doslova sama, humor postáv mi bol sympatický a neraz som sa uškŕňala nad rôznymi situáciami i doťahovačkami medzi postavami. Príbeh však nebol len úsmevný. Prekypoval záhadami, tajomstvami a postupným odhaľovaním toho, čo sa dialo s Callypso po osudnom telefonáte.

Autorka vsadila len na jedného rozprávača, v tomto prípade Callypso. Ja by som vrúcne privítala aj pohľady Handlířa/Desmonda. Skutky vždy povedia viac ako tisíc slov, no v tejto knihe som túžila vedieť o pocitoch Desa. Kto knihu čítal, vie prečo a kto ju čítať len bude, určite bude mať pocit, že ho práve o toto autorka ochudobnila.

Osviežením deja bolo Laurino rozhodnutie použitia retrospektívy. Každá kapitola sa začína určitým obdobím, ktoré je riadne označené, po uzavretí prvej dohody medzi Callie a Handlířom. Potom, ako inak, v tom najlepšom, sa Thalassa rozhodne pre návrat do súčasnosti. Prekvapivo, práve kvôli tejto finte čítate ako “naspídovaní. Ja som knihu odkladala len nerada, ale v povinnostiach ma nemá kto zastúpiť. Následná nervozita je vedľajší jav každej skvelej knihy, ktorú proste nemôžete čítať, koľko “hrdlo ráči.

Zápletky boli skvele načasované, aj keď tú záverečnú by som brala ešte o kus dramatickejšiu. Mám aj malú výčitku. Neviem, či sa to stalo prekladom, ale nechápem, prečo sa víly, sirény a iné bytosti nazývali ľuďmi. Najmä, keď rovnaký druh považoval ľudí za menejcenných otrokov.

Ak máte chuť na trochu fantastických bytostí, veľa napätia a ešte viac iskrenia medzi hlavnými postavami, výberom tejto knihy nešliapnete vedľa. Za mňa je to skvelé čítanie. A čo je ešte lepšie, pokračovania sú už na pultoch kníhkupectiev.

3 12.07.2024

Anne Wolff napísala sériu o Škole pre poníky. Naozaj, bývalá profesionálna jazdkyňa(mama) si s rodinou založila školu pre poníky. Na ich farme majú koní a poníkov dosť, preto ich musia naučiť, ako sa správať najmä pri deťoch. V dvoch častiach, ktoré vám predstavím, je hlavnou hrdinkou 10-ročná Monika. Miluje kone, poníky, ich farmu a prácu, ktorú treba denne vykonávať. Baví ju to a mama jej verí natoľko, že počas letných prázdnin má na zodpovednosti ich školu. Knižky sú písané v prvej osobe, Monika sa občas čitateľovi prihovára, niekedy len rozpráva svoj príbeh. Tieto krásne knihy sú aj edukačné, autorka opisuje správanie koní v určitých situáciách a veľkým plusom sú záverečné stránky kníh.

1.časť- Tajomstvo záhadnej jazdkyne
Monika začne rozprávanie svojho príbehu tým, že predstaví seba a svoju rodinu. Teší sa na prázdniny, ktoré má pred sebou a vrhne sa do povinností so školou pre poníky. Bude vymýšľať rôzne hry a aktivity pre jej štvornohých minitátošov. Nebude to vôbec jednoduché. Aby toho nebolo málo, Monika bude musieť zistiť, kto je záhadná jazdkyňa na čiernej kobyle, ktorá sa neraz zjaví sčista-jasna a následne zmizne…
Bonus- recept na sušienky a stránka s návodom na výrobu záložky s hlavným poníkovským hrdinom Princom

Autorka CAROLE MATTHEWSOVÁ u nás nie je celkom neznáma. Preložené sú už tri jej knihy do slovenského jazyka. Moje stretnutie s Carole bolo ako prvé rande, plné zvedavosti a očakávania.

Po tohtoročnej, nekonečne dlhej zime, som mala chuť na niečo, čo mi pripomenie leto, trochu tepla, vôňu mora a čas ničnerobenia. Obálka aj názov knihy vo mne evokovali všetko, po čom som túžila siahnuť a anotácia tiež neznela zle. Aké však bolo v skutočnosti čítanie knihy SLNEČNÉ DNI A MORSKÝ VÁNOK ?


Do príbehu som sa začítala hneď s úvodnými riadkami. Namiesto ľahkej oddychovej letnej knihy som ale dostala naservírovanú depresiu, žiaľ, smútok a ženu, ktorá sa s tým chcela vyrovnať (či utápať?) o samote. Celé jej trápenie si so sebou vlečie z Londýna. Uchýli sa na bratov hausbót v domnení, že bude sama a premýšľať nad ďalšími krokmi v živote. Nemôžem povedať, že by som s Jo nesúcitila. Aj keď nám autorka naznačuje, čo stojí za zármutkom hlavnej hrdinky, konkrétne príčiny odhaľuje len postupne, no myslím, že každá žena, čitateľka, vytuší tie pravé dôvody. Tu sa musím pozastaviť. Problémom vôbec nie je fakt, že čitateľ vie odhadnúť príčiny zlomeného srdca Jo. To ani nie, pretože autorka sa pekne vyhrá so slovíčkami. Užívate si atmosféru, ktorú zvolila pre tento príbeh. Problém môže nastať pre mnohé ženy, pretože Carole sa do oddychovej knihy rozhodla vložiť neľahkú tému. Keby jednu! Hneď dve, pre mnohé ženy pálčivé témy, ktoré sú citlivé, bodajú do sŕdc, vyvolávajú bolestné spomienky, či trpkú skutočnosť. Nemôžem tvrdiť, že by upozornenie na tieto odhalenia knihy odradilo čitateľky, niektoré možno áno, no myslím, že pre mnohé je práve toto neželané otváranie rán. Neprezradím nič konkrétnejšie, pretože s týmito udalosťami úzko súvisí príchod Jo do zátoky Cockleshell Bay a jej správanie. Spôsob akým sa vyrovnáva s momentálnou psychickou záťažou maximálne schvaľujem.

“S niektorými vecami v živote sa jednoducho nedá bojovať.

Jodie sa spoznáva s miestnymi obyvateľmi, umeleckým rezbárom Nedom, excentrickou Marilyn, majiteľkou kaviarne Idou a “živou sochou Georgom. Nájde si spoločnú reč s každým z nich, na oplátku ju prijmú medzi seba a snažia sa zmazať smútok z jej očí. Postupne sa Jodie rozpadávajú múry nedobytnej pevnosti, ktorú okolo seba postavila po všetkom, čím si prešla. Jej chuť k životu sa obnovila a začínala sa tešiť na každý nový deň, občas aj s úsmevom na perách.

“ Musíš sa vzchopiť, odraziť od dna a žiť ďalej. Nech si zažila čokoľvek. Život sa má žiť.

Mojou najobľúbenejšou postavou v príbehu bola Marilyn. Jej entuziazmus a chuť do života boli nákazlivé, nečudo, že si ju Jo zamilovala. Jej AHOJČEEEK a nezmyselné používanie emotikonov, či komolenie zaužívaných prirovnaní bolo veľmi príjemným odľahčením a neraz som sa schuti zasmiala. Marilyn si v živote prešla kde-čím, napriek tomu sršala optimizmom, rozdávala lásku, porozumenie, súcit. Nebolo človeka, ktorého by si táto kyprá a hlučná žena nezískala.

Okrem ťažkých tém je tu, samozrejme, aj oddychovejšia časť knihy, kde vznikajú nové priateľstvá, zbližovanie a šancu dostane i láska. Ako to dopadne, si už budete musieť prečítať v knihe.

Aby som sa ale vrátila k tej “letnej oddychovke, ktorú som od príbehu čakala, som bola dosť zmätená najmä z počasia. Síce sa príbeh začína na konci marca, je pochopiteľné, že v Anglicku nebude ideálne jarné počasie. Miatlo ma hlavne oblečenie a obutie postáv. Jedna si zaobstará prešívanú bundu, čiapku, rukavice a šál, druhá chodí v lodičkách, či sandáloch na platforme. Napriek tomuto zmätku, autorka opísala krásy ostrova na jednotku. Vďaka jej slovám bolo veľmi ľahké si predstaviť slnečné lúče na pokožke, cítiť vietor vo vlasoch , dokonca aj vôňu mora.

Matthewsová sa vyžíva v opisoch a pokiaľ vám v knihách nevadia, Slnečné dni a morský vánok si užijete. Myslím, že vás príjemne prekvapí aj význam pomenovania knihy.

Síce kniha nie je pre každého, určite sa bude páčiť čitateľom, ktorí preferujú nie typické romantické čítanie. Carole skĺbila nádherné prostredie, sympatické postavy, neľahké osudy, ťažké témy s novými výzvami, priateľstvami i láskou. Príjemný mix a hrejivý príbeh nájdete na stránkach knihy, ktorá vás musí zaujať už svojou obálkou. Ja vám ju rozhodne odporúčam.

06.07.2024

Príbeh sa odvíja striedaním dvoch uhlov pohľadu. Tu som mala problém a riadny! Nevedela som si zapamätať takmer do polovice knihy, ktorá postava je ktorá, kto je Ben a kto Arthur. Naozaj som bola až frustrovaná. Každá z postáv mala svojský štýl, svoje hobby, priateľov, rozličné rodinné zázemie a vďaka tomuto som ich vlastne rozlišovala,nie podľa mien, čiže meno na začiatku každej kapitoly mi bolo fakt nanič :D

Veľmi sa mi páčila myšlienka ako sa v obrovitánskom meste dvaja ľudia náhodne stretnú a hľadajú si cestičky, ako sa k tomu druhému dostať. Toto pátranie sa mi naozaj pozdávalo, takisto sa mi veľmi páčilo, že jeden chlapec mal láskou zlomené srdce, druhý bol absolútne vo všetkom neskúsený. Ich rozpačité prvé rande, prvé druhé rande, opravné rande atď, pôsobilo realisticky. Kniha bola plná vnútorných monológov a obáv, čo si ten druhý pomyslí, vzájomného spoznávania, v pozadí boli problémy ich kamarátov ako osvieženie príbehu.

Som spokojná so záverom, pretože sa to zvrtlo a ich vzťah vyzeral kadejako. Keby som knihu čítala dávnejšie,tak si poviem, že máme nádej na pokračovanie, ale pokračovanie je už vonku a preložené aj do slovenčiny. Veľmi sa z toho teším a som zvedavá, ako to autori poňali, ako sa so vzťahom Bena a Arthura popasovali, keďže jedna z postáv (áno, opäť neviem kto je kto)je z New Yorku, druhý z Georgie a vlastne aj kvôli štúdiu na univerzite sa nemohli stretávať aj keby chceli, čiže život im podsúva určité prekážky a naozaj som zvedavá ako sa s nimi postavy popasujú. Epilóg mi vyčaril úsmev na tvári a verím, že v konečnom dôsledku sa dočkám krásneho happy end-u.

Musím povedať, že tieto dielka, YA LGBT romány, sa mi čítajú naozaj veľmi dobre a parádne si ich viem užiť.

Vrelo odporúčam, pokiaľ hľadáte oddychovku prvej lásky a samozrejme, pokiaľ vám nevadia vzťahy rovnakého pohlavia.

04.07.2024

…smutné, krásne, vášnivé…

Na príbeh Francescy Bridgertonovej som bola veľmi zvedavá. Nielen kvôli hriešnemu názvu, ale najmä pre tajomno, ktoré túto sestru, v poradí šieste dieťa lejdy Violet Bridgertonovej, obklopovalo. V predošlých častiach sme postupne spoznávali celú famíliu, a to nielen prostredníctvom hlavných postáv jednotlivých častí. V každej knihe sa čo-to odhalilo o súrodencoch, či ich rodičoch tejto, v spoločnosti veľmi obľúbenej,početnej rodiny. No o Francesce bolo známe len to, že sa vydala a odcestovala s manželom na jeho panstvo do Škótska.

Spaľujúca vášeň panovala medzi manželmi z Kilmartinu len krátko. Zaúradovala neznáma choroba(ktorá je, mimochodom, ako jedna z viacerých, opísaná v závere knihy, čo považujem za obrovské plus. Vidno, že autorka nestrieľala “od boku, ale poctivo študovala rôzne choroby a ich liečbu 18. storočia) a Francesca ovdovela. Dúfala, že bratranec jej manžela Johna, jej bude oporou. No bol ňou naozaj?

Quinnová opäť raz vytvorila perfektný príbeh. Chcela by som zažiť Juliinu knihu, pri ktorej by som sa nudila. Samozrejme, je to dosť nepravdepodobné. Autorkin štýl, humor i nečakané(a dokonca aj tie očakávané) zvraty milujem. Lahodí môjmu čitateľskému vkusu či už opismi prírody, dobových večierkov rovnako, ako dialógmi a opismi pocitov postáv( v neposlednom rade, vášnivými pasážami).

Je mi jasné, že v dobe, kedy sa odohrávajú príbehy lásky súrodencov nebol ľahký život, no pri Quinnovej snívam ´o svojom´18. storočí. Mám pocit, akoby sa osudová, verná láska zjavila komukoľvek sčista-jasna a chcem veriť, že to tak naozaj bolo. Práve pre to, ako vie autorka príbehy podať, jej knihám verím od A po Z. Fantazírujem o tom, že Bridgertonovci, lady Danburyová aj Featheringtonvci boli skutočné postavy londýnskej smotánky. Neberte mi ilúzie, prosím.

Malý detail, ktorý mne neušiel je:
Ako to je vlastne s gardedámou? Je potrebná, či nie? Pochopia isto všetci, ktorí najmä túto časť čítali. Ale keby gardedáma zavadzia, len ťažko by sa v Škótsku odohrali tie správne načasované elektrizujúce situácie plné vášne. Na druhú stranu, škoda toho, že si pravidlá spoločenského správania autorka trošku prispôsobila, veď ide o česť, ktorá v tých časoch znamenala viac ako majetok(a to už je čo povedať).

Michael Stirling, bratranec grófa z Kilmartinu, k svojej priateľke Francesce prechovával zakázané city. Práve na tomto Julia vyskladala príbeh zakázanej lásky. Šlo najmä o lásku k zosnulému, výčitky svedomia, úctu k rodine a v nemenej dôležitých spoločenských a morálnych zábranách. Rozpoľtenosť postáv gradovala a to, či a ako láska zvíťazí si prěcítajte sami. Oplatí sa ;)

1 03.07.2024

Vydavateľstvo Venupress mám veľmi rada, pretože je vždy zárukou pohodového čítania. Ich vkus na knihy je veľmi podobný tomu môjmu, takže si vždy prídem na svoje či už ide o romantiku, dark romance alebo YA.

Tentoraz som mala možnosť čítať knižný debut autorky Ivany Petrovej. Jej hokejovú romancu by som však, ako hlása obálka, rozhodne neradila medzi erotickú. Niežeby tam chýbala, ale vzhľadom na množstvo „papričkových scén a ich opisy by som stále zostala len na úrovni romantiky.

Vidno, že Ivana píše už dlhšiu dobu. Má svoj štýl, ktorý nie je cítiť „nováčikom vo svete spisovateľov. Dala si záležať na detailoch- napr. ako je možné, že profesionálny hokejista môže žúrovať „se vším všudy, prečo sa Lívia rozhodne pre antikoncepciu(nie, Ivana nerobí reklamu farmakopriemyslu), ale toto, a mnohé iné,sú presne tie časti knihy, ktoré vo mne zanechali pocit, že Petrová nie je žiadny amatér. Jej postavy robia rozhodnutia, s ktorými nemusí byť stotožnená, napriek tomu cítite, že ich má rada takých, akí sú a ja vlastne tiež.

Kniha je rozdelená do dvoch častí. V prvej sa z nesmelej Lívie stáva po malinkých krôčikoch sebavedomá mladá žena. Denis už nechce žiť život zhýralca a utvrdzuje ho v tom práve plaché žieňa. Nemôžem s čistým svedomím tvrdiť, že dej bol nepredvídateľný. Ani drámy či zvraty neboli šokantné, akurát moja predstavivosť, čo sa týka Sandry, ďaleko prevyšovala tú autorkinu. Práve v tejto postave som videla veľký potenciál zamiešať karty, avšak Ivana ju postavila viac-menej mimo hru. Škoda, ale tá jedna -_- fakt sadla:D

Rodinné vzťahy a priateľstvá Petrová dáva do popredia, nie sú len kulisami, a to sa mi veľmi páči. Schuti som sa zasmiala pri jednorožcoch a ako to nakoniec bolo s Líviinim bratom ma bolelo, ale také sú vzťahy, aj keď ľúbime, kazia sa.

Príbeh Lívie a Denisa som si užila, bavili ma aj vedľajšie postavy, tých nepravdepodobných náhod síce mohlo byť pomenej, na druhú stranu, niekedy sám život „napíše väčšie koniny, takže za mňa áno a teším sa na pokračovanie.

24.06.2024

Počas čítania:Zmarené dobro od Adriany Trigiani vás chytí za srdce. Príbeh má pomalší rozbeh, ale musíme spoznať hlavné postavy. Keďže sa v knihe prelína súčasnosť a minulosť, postáv je viac… v kostiach cítim, že tento príbeh z hlavy nevyženiem ešte dlho…

Po dočítaní:Opäť sa mi potvrdilo, že moje kosti neklamú. Naozaj som osudy rodiny šperkárov a ich známych nedostala z hlavy pár dní. Áno, autorka sa nezamerala len na hlavné postavy, silné ženy (a mužov ich života), ktoré si museli prežiť “to svoje, oboznámila nás s osudmi postáv z obdobia vojny.

Kniha je rozdelená do troch častí. Tvrdiť, že jedna je lepšia ako druhá, je blbosť. Adriana rozpráva príbeh staručkej osemdesiatničky Mateldy, o jej detstve sa toho veľa nedozvieme, pretože Matelda svojej vnučke chce rozpovedať históriu rodiny. Začne teda odovzdávať spomienky svoje a svojej mamy Domenicy vnučke Anine. Je to strhujúce čítanie. Nie akčné, ale presne také, ktoré vás vtiahne do deja, kedy žijete životmi postáv a musíte si ich obľúbiť, smútiť s nimi nad hrami vyššej moci, alebo byť plní očakávania ďalším vývojom udalostí a akými cestičkami sa postavy vyberú.

Tento historický román sa okrem rodiny Cabrelliovcov venuje aj skutočným udalostiam, ktoré sa stali počas 2. sv. vojny a aký dopad to malo najmä na Talianov, Francúzov a Britov/ Škótov. Emócie s vami zaručene zalomcujú, a to rovnako v linke zo súčasnosti. Kniha je nádherná už po vizuálnej stránke a srdceryvný príbeh je obohatený aj o krásne myšlienky o živote a zmarenom dobre. Je tu badať generačné rozdiely, rozchádzajúce sa názory, konflikty medzi rodinnými príslušníkmi, ale aj vzájomnú lásku, odpúšťanie a veľkú múdrosť. Nemôžem inak, len vám Zmarené dobro odporučiť.

02.06.2024

Agnés Martin-Lugand je u mňa známa najmä svojimi kávovými a šťastnými názvami kníh. Niektoré mám na wishliste už veky. Rovnako, ako túto, Kvapka šťastia v rannej káve, ktorú mám od mojej mamy požičanú štyri roky. Konečne jej ju môžem prečítanú vrátiť a som celkom rada, že som ju nekúpila aj sebe. Nebola zlá, ale ani ma príbeh tanečnice Hortenzie neuchvátil.

Život v Paríži milovala, ale…
Priateľa Aymerika zbožňovala, ale…
Kamarátov z tanečnej školy ľúbila, ale…
Vlastne zistila, že nie je šťastná. Viem, že mnoho žien je v podobnom začarovanom kruhu, udupávajú svoje sny a túžby pre spokojnosť niekoho iného, nevedia ako z toho pomyselného bahna vyjsť a hľadať vlastné šťastie…
Viem to, napriek tomu mi to nie je po chuti. Aspoň čítať o tom isto nie. Hortenzia bola zvláštna žena. Prijímala pozornosť Aymerika a čakala ako poslušný psík, kým bude mať na ňu čas. Dúfala v spoločný život, ktorý jej on nikdy nesľúbil. Pre mňa však bol problém aj vtedy, keď sa Hortenzia so zranením nohy presunula do rodičovského domu na vidieku, prenajímala izby a spoznala muža. Z ničoho nič k nemu niečo cítila ale kedy sa to stalo? Netuším…
Celkovo v knihe autorka píše o pocitoch postáv, ale ku mne vôbec tie emócie nedorazili. Čítala som príbeh, ktorý by mal byť podľa témy nabitý celou škálou dojmov, no ja som sa cítila ako pri čítaní zloženia prípravku na čistenie WC… nijak. Prečítala som si knihu a na konci som si povedala- hmmm, dobre, máme to za sebou.

2 14.05.2024