whack komentáře u knih

O koľko by bolo na svete krajšie, keby každý lesník vnímal les tak ako Peter Wohlleben... Predstavuje komplexnejší pohľad na stromy, než aký zdieľa mnoho ľudí, a preto: nech sa táto kniha šíri takým tempom, akým začala, a pomáha porozumieť!

24 08.02.2018

Citát: „Neverte ľuďom, čo objímajú stromy a tvrdia, že naši predkovia žili v harmónii s prírodou. Toto spolužitie riadne škrípalo. Dávno pred priemyselnou revolúciou boli Homo sapiens spomedzi všetkých organizmov rekordérmi v schopnosti, ako vyhubiť väčšinu rastlinných a živočíšnych druhov. Vyslúžili sme si tým nelichotivý titul najvražednejšieho druhu v dejinách biológie.“

Táto kniha prináša poriadne kritický náhľad na históriu nášho druhu, od praveku až po súčasnosť. Prakticky každá kapitola sa venuje inej historickej, spoločenskej, ekologickej a ekonomickej oblasti. Mňa najviac zaujali tie špecifické kapitoly, ktoré hovorili o dávnych ľuďmi spôsobených ekocídach, dopadoch vzniku poľnohospodárstva, dopadoch rozvoja priemyslu a etických aspektoch nášho zaobchádzania so zvieratami. V poslednej kapitole "Koniec druhu Homo sapiens" báda trošku aj v blízkej budúcnosti. Zaujímavé a poučné čítanie.

14 26.03.2020

„Stať sa vegánom, recyklovať fľaše a plasty, vzdať sa auta, cestovať vlakom a nie lietadlom či šetriť elektrinou, kde sa len dá – to všetko je užitočné. Ale súčasnú hroziacu pohromu ľudstva to takmer vôbec neoddiali, ak nezačneme s omnoho radikálnejšou zmenou vo veľkom rozsahu.“

Každý, kto si stav Zeme uvedomuje, musí zákonite chcieť zmenu. Avšak býva to tak, že chce zmenu iba takú, ktorá sa nedotkne jeho života. Prinajhoršom sa vina vždy dá zvaliť na niekoho iného – na USA, Čínu, Afričanov, imigrantov, rozvojové krajiny, iluminátov – alebo nahovárať si, že príroda sa v tom nejako vyrovná sama – „veď vždy sa vyrovnala“. Ak máte takýto názor, táto kniha vám nepadne dobre, ale o to viac odporúčam vám si ju prečítať. Hlavné témy: dopady klimatickej zmeny a ekonomický rast. Je viacero kníh na podobné témy, ale táto je jednoznačne zo všetkých najkomplexnejšia, spája všetky kľúčové problematiky podrobne a zrozumiteľne do celku, ponúka jasné a priame riešenia a popisuje, ako ich vykonať. Ak som pri knihe "Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj" písal, že to je mäkký a plytký programový dokument, Zmena alebo kolaps je presným opakom!

Riešeniam je venovaných niekoľko posledných kapitol. Ide o kompletný súhrn ucelených radikálnych riešení, aký v žiadnej inej knihe nenájdete. Autor píše, čo môže urobiť každý jednotlivec, ale najmä to, čo by sme mali požadovať od vlád a korporácií, respektíve, čo by mali vlády a korporácie robiť aj v tom prípade, že by sme to nepožadovali alebo dokonca odmietali – veď ide o veľa. Venuje sa nutným zmenám v týchto cieľových skupinách samostatne: politika, investori, riadiaci manažéri, právny systém, vzdelávací systém, bankový a finančný sektor, ekonómovia, environmentalisti, náboženské skupiny, odbory, farmári, novinári a médiá, globálne organizácie. Jediným z riešení, s ktorým nesúhlasím, je budovanie infraštruktúry, pretože tá má na svedomí fragmentovanie priestoru iných druhov. Medzi priamymi riešeniami mi chýba radikálne obmedzenie priemyslu živočíšnej výroby a preľudnenia, k týmto témam sa však autor viackrát vracia a vyjadruje. Toto je veľmi dôležitá kniha, ktorú by si mal prečítať každý.

14 27.05.2019

Keď som čítal túto knihu, myslel som, že je to samostatná kniha, preto mi niektoré veci nešli do hlavy, napríklad, že prečo tam nemali výťah, ale behali 150 poschodí hore-dole, alebo prečo horné policajné oddelenie nemalo žiadnych policajtov, ale tvoril ho iba najdôležitejší šerif sila a jeho zástupca. Až potom som zistil, že tieto veci sú vysvetlené v druhej knihe (Turnus).

Pozitívnou stránkou bola atmosféra, ktorú dokázal príbeh navodiť, špecifický charakter každej postavy, vďaka čomu nebolo ťažké niektoré postavy si obľúbiť. Kto by si neobľúbil rebelku Juliette? Páčili sa mi posuny, ako sa ľudia postupne mobilizovali a pripravovali na vzburu pod rúškom ťažkej kontroly, a bolo mi ľúto každého mŕtveho vzbúrenca. Keby som bol čistič, asi by som kamery rozbil. Príbeh je ale plný zápletiek a zvratov, a nič nie je také čiernobiele. Dobrými nápadmi bolo ekologické využívanie tiel ako biologické hnojivo a forma kontroly pôrodnosti. Zaujímavosťou bolo hydroponické pestovanie rastlín, ktoré boli hlavnou obživou v silách. Postrehli ste, že kyslík z fariem zapríčinil detoxikáciu ovzdušia v sile 17? Je to jedna zo skrytých ekologických tém, ktoré sa budú niesť celou trilógiou.

13 05.01.2020

Človek pri čítaní tejto knihy nemôže uveriť, že ešte pomerne nedávno sa o vlkoch hovorilo ako o krvilačných beštiách, ktoré treba hubiť ako škodnú. Veda pozorujúca život zvierat ide veľmi rýchlo dopredu a môžeme vďačiť najmä odboru kognitívna etológia, ktorý sa zaoberá učením, pamäťou, myšlienkami, vnemami a emóciami zvierat, a vďaka ktorému ľudia stále menej ignorujú skutočnosť, že aj zvieratá sú cítiace bytosti. V knihe so skvelou záverečnou agitkou je krásne a dojemne popisované správanie sa vlčích rodín, aj keď popis lovu nie je taký veselý... „Príroda nie je kreslený film, aj keď by sme ju tak chceli vnímať. Smrť je vždy krvavá a strašná. Podľa mňa je však oveľa krutejší masový chov zvierat a ich transport.“ (autorka)

13 17.12.2018

Poľudšťovanie je záležitosťou celkom tabu, teda aspoň donedávna. Ale ukazuje sa, že na ľudí častokrát zapôsobí práve to, keď sa im ukážu príklady bežného výskytu ľudských charakteristík, emócií a citov u mimoľudských zvierat, na ktoré sa aj vďaka tomu už nepozeráme so zdvihnutým nosom, a takéto publikácie k tomu môžu jedine napomôcť. Bez ohľadu na to, či to odborné kruhy považujú za nevedecké. Nevidím v tom problém, iba prínos k správnemu cieľu. Je to napísané naozaj pekne a dúfam, že si to prečíta čo najviac ľudí.

12 24.06.2017

Toľko zla, teroru, vraždenia a agresie, a to sa tam vôbec nezmieňuje kolonizácia Austrálie a Oceánie a len okrajovo sa spomenie vraždenie čarodejníc, vyhubenie 100 miliónov domorodcov v Amerikách, a iné historické tragédie. Napriek tomu to stačilo! Konkvistádori, križiacke výpravy, antisemitizmus, inkvizícia, pedofili, otrokári a iní úchyli masakrujúci civilné obyvateľstvo vrátane žien a detí, lebo „Boh to tak chcel“. Niektoré vety zneli až satiricky: „Hoci štvrtá križiacka vojna proti islamu sa skončila iba pred štyrmi rokmi a nedopadla podľa pápežových predstáv, pretože križiaci vyplienili kresťanský Konštantínopol, pápež opätovne vydal výzvu na križiacku výpravu, tentoraz proti katarom...“, pri ostatných človek musí krútiť hlavou. Od brutálnych masakrov po nepochopiteľné veci, ako že Európania považovali vegetariánstvo za hinduistický zvyk a tak prenasledovali aj vegetariánov. Ak človek uverí nejakému nezmyslu a roky sa v neho modlí, návrat do reality je ťažký.

12 19.11.2016

Tento diel na mňa pôsobí deprimujúcejšie než prvý (Silo) a vysvetľuje otázniky, ktoré po prvom zostali. Prelínanie niekoľkých časových období, počnúc tým, ako to všetko začalo v roku 2049, až po udalosti roku 2345, vylíči špecifické príbehy niekoľkých zo síl a osudy ich obyvateľov, kde nechýba psychológia postáv a vyvíjanie vzťahov a zvratov. Páčil sa mi popis ako rôzne formy rebélie (od neochoty zabudnúť, túžby vedieť pravdu a hovoriť, čo je zakázané, až po prevraty a násilné povstania) mali zrod a priebeh v každom sile a každej generácii inakší. Hlboké pozadie príbehu je obalené reálnymi hrozbami typu: nanotechnológie, preľudnenie, biologické zbrane, nukleárny holokaust.

V Sile som si obľúbil rebelku Juliette, ktorej charakter sa mi páčil, v Turnuse mal byť takouto postavou hlavný hrdina Donald, ale ja som z neho taký pocit vôbec nemal. Vyplakával sa nad mŕtvymi a nad minulosťou, ale nemrkol okom, keď nechával zničiť celé silá aj s ich obyvateľmi, keď sa "prebudili". V tomto diely nikto nie je ten vyslovene dobrý a nikto ten vyslovene zlý. Detail: pre mňa nič nebolo tajomnejšie ako spiklenecké silo 40, ktoré očividne ako jediné sa dokázalo odpojiť od hlavného sila 1 a organizovane dlhodobo tak aj fungovať. Snáď o ňom bude viac v treťom diely tejto trilógie. A snáď sa konečne dozvieme, ako je to skutočne s tým magickým, zeleným svetom bez ľudí na povrchu.

11 05.01.2020

Ľudia v budúcnosti nepoznajú prirodzenú smrť, choroby ani smrteľné nehody. Jediní, kto im môže zobrať život, sú kosci, ktorí kalkulujú, koľko ľudí pri akých aktivitách kedysi zomieralo, a podľa toho zabíjajú náhodne vybraných ľudí (príklad: kedysi existovali fatálne letecké nehody - tak kosci legálne vyvraždia posádku lietadla). Načo ľudia porazili smrť, keď ich na základe starých údajov tak či tak vraždia kosci? Nonsens totálny. Keď ľudia majú v krvi nanoroboty, ktoré liečia, oživujú, obnovujú bunky, prečo tieto nanoroboty nezabraňujú otehotneniu, alebo túžbe páriť sa? Nie je humánnejšie, praktickejšie a realizovateľnejšie nemať vôbec deti, než cvičiť masových vrahov, aby ich zabíjali (a ktorých by BTW museli byť milióny, aby dokázali zabezpečiť stabilizovanie populácie)? Taktiky týchto vrahov sú ako z detského komiksu - kosci si môžu vybrať, ako koho zabijú - niekomu dajú tabletku, ktorá okamžite bezbolestne zabije, iných topia v jazere a niektorých pália plameňometom!? Dystopickú budúcnosť si môžem predstavovať na sto spôsobov, ale koncept z tejto knihy je tak stupídne nerealistický, že by mi ani nenapadol. Nerozumiem vysokému hodnoteniu.

Pochváliť musím vypracovanú psychológiu postáv a stupňujúcu sa atmosféru, ktorá je záchranným bodom knihy.

10 23.12.2021

"Chytil Srnu do smyčky, zabil ji a její tělo rozčtvrtil, upekl a snědl. Jedna Bytost požírala druhou, v tichosti, v Noci, beze slov. Nikdo neprotestoval, z čistého nebe nezahřmělo. Trest však démona stejně dostihl, i když smrt nepřišla cizí rokou."

Tento morálny triler z prostredia lesnej pohraničnej osadky poľských Stolových hôr ma okamžite vtiahol do deja svojou príjemnou atmosférou a príbehom. Neagresívne pojednáva o nerozvážnom ničení prírody a o pomoci zvieratám. Teda, nie príbeh, ale hlavná hrdinka, ktorá ho rozpráva. Všetky postavy sa správali úplne prirodzene, ale ona mi bola sympatická najviac, napriek jej hendikepu. Aspoň som sa viackrát z chuti zasmial, nie výsmešne, ale pobavene, na jej výrokoch. Bol to vlastne hendikep, alebo dar vidieť veci inak ako ostatní? Vysloví tiež niekoľko mimoriadne citovo silných a niekoľko naozaj múdrych myšlienok. Niektoré z nich som si dokonca zapísal. Už 38 strán pred koncom som sa dovtípil, kto bol vrahom, a mojou reakciou bol natešený úsmev. Sám neviem prečo, obete boli aj tak vrahovia a chlípnici. Bolo to v kapitole o sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov, a poľovníci nebudú patriť k tým, ktorí budú z tejto knihy nadšení. Mne z nej zostali pozitívne pocity.

10 26.11.2015

Kniha plná zaujímavých faktov o stromoch, rozdelená na tri časti. Prvá časť má 74 strán, obsahuje široké spektrum informácií, od základného popisu stromov z hľadiska botaniky, až po popis role stromov pri udržiavaní magnetického pola Zeme (žiadny new age! naozaj zaujímavé čítanie), ale aj problematiky zlého obhospodarovania lesov. Druhá časť má 148 strán, popisuje vzťah rôznych národov a kultúr k stromom, od praveku až po súčasnosť. Uctievanie stromov, rôzne zaujímavé mýty a legendy a symboly... Píše sa o desiatkach národov a kultúr, všetky z nich stromy uctievali a vážili si ich. Až na kresťanov, ktorí ich démonizovali a vypaľovali. Táto časť je rozdelená na 9 kapitol, naozaj odporúčam prečítať si najmä o tom kresťanstve a spoznať históriu aj z tohto netradičného pohľadu! Tretia časť hovorí o lesoch z pohľadu duchovna, je to pekné. Najlepšia kniha o stromoch!

10 14.02.2015

Veľmi inšpiratívny príbeh, ale aj smutný, keď si uvedomíme koľko málo je ľudí ako pán Elzéard a koľko veľa je ziskuchtivcov, ktorí majú záujem z lesov iba ťažiť. Trošku ma zarazilo len to, čo pán Elzéard povedal tomu lesníckemu byrokratovi: "To by bolo po prvý raz na svete, čo by les vyrástol sám od seba!" S tým nesúhlasím, lesy sú tu 350 miliónov rokov, stačilo by pozmeniť hospodársky plán a o niekoľko desaťročí by boli lesy opäť aj tam, kde sme ich za posledné tisícročia vyplienili.

10 27.09.2014

Bolo to písané tak pekne, že som viackrát bol pripravený knihu zavrieť v očakávaní obratu v podobe príchodu bielych teroristov. Nemal som na tento obrat nikdy náladu. Namiesto neho som si užíval obrazy popisovaných severoamerických prérií a lesov. Postupná premena vojačka na sebestačného chlapa bola fascinujúca. Najviac to, ako sa zblížil s vlkom, ako si začal všímať krásy prírody okolo neho, jeho vzťah s jeho koňom, a napokon adaptovanie sa medzi indiánov. Bolo to trošku zromantizovanie skutočností, až človeku zovrie srdce, keď si uvedomí, že ešte 150 rokov dozadu boli v USA obrovské stáda bizónov a divoké prérie...

10 03.09.2014

Zaujímavé zrecenzovanie Starého zákona, Nového zákona, Koránu, budhizmu a iných vierovyznaní. Na rozdiel od kníh ako Čierna kniha katolíckej cirkvi (Michael Hebeis) a Čas služobníkov diabla (Viliam Apfel) sa Christopher Hitchens podobne ako Dawkins v knihe Boží blud zaoberá vierovyznaniami celkovo a neberie si na mušku len kresťanstvo. Celkom podrobne rozoberá aj životy Ježisa, Mohammeda, Abraháma a iných postáv, taktiež píše o tom, v čom a ako veľmi sa líšia rôzne preklady starých náboženských kníh, a dokázateľne vyvracia niektoré udalosti v nich popisované ako fakty. Hitchens sa tejto téme naozaj venoval veľkú časť svojho života, precestoval celý svet a preštudoval stovky kníh, takže vôbec nejde len o nejaké osobné nepodložené bláboly, ale ide o odborné rozbory založené často aj z osobných skúseností. Predkladá tým priamu otázku, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť: "Chovají se lidé kvůli náboženství lépe?" Prečo by mali, preboha?!

9 01.10.2021

Človek si pri čítaní Erikovho príbehu uvedomí tú obrovskú zmenu, aká sa podarila vykonať lesoochranárom za posledných 20 rokov. V knihe opisuje svoje začiatky v polovici 90-tych rokov, kedy ochranári a organizácie sa ešte nemohli nijako vyjadrovať k tvorbe lesného hospodárskeho plánu, popisuje čistky v TANAP-e a Inšpekcii životného prostredia po nástupe antiekologickej bandy HZDS, Smer a SNS v roku 2006. Neskôr pútavo vysvetľuje, prečo potrebujeme divočinu. Inšpiratívny človek.

„V rámci diskusie sa prihlásil o slovo jeden docent, ktorý navrhol, aby som vrátil diplom, lebo lesu vôbec nerozumiem, keďže som sa v škole nič nenaučil. Na to som mu odpovedal, že nevrátim, že síce o lese som sa nič nenaučil, ale o lesníctve som sa naučil veľa a to sú dve rôzne veci.“

9 16.03.2020

Čakal som v tomto diely väčšiu komunikáciu medzi ostatnými silami navzájom. Nezodpovedané otázky mi aspoň zamestnali hlavu a mohol som si sám predstavovať, čo sa mohlo diať inde a čo sa mohlo diať potom... že koľkým silám sa podarilo bezpečne otvoriť otvor von, keď začali dochádzať zásoby... že koľkí ľudia z vypnutých síl prežili a či medzi nimi bola ďalšia Juliette a či ich onedlho viedla cez "mŕtvy" svet na povrchu... že ako panbožkári v hnedých handrách horia v zvonku zavretej miestnosti a kričia. Tento posledný diel, jeho vyúsťovanie, privodí celkom skľučujúce pocity.

(Mimochodom, myšlienka príbehu nie je vzdialená realite tak, ako obdobie príbehu; výrazne depopulovať ľudstvo a navrátiť ho k pôvodnej koncepcii malých kmeňov zberačov a lovcov v objatí divočiny je koncept reálne existujúcej organizácie Gaia Liberation Front.)

Záver som vo výsledku vnímal celkom pozitívne, no na druhej strane, keby som bol autorom ja, niektoré veci by som pozmenil, niektorých ľudí by som nechal zabiť, niektoré situácie by boli vyriešené inak. Napriek tomu, že by som zároveň aj viac ľudí zachránil, sa nemôžem nezamýšľať nad otázkou: nebude vyzerať svet bez tých antikoncepčných implantátov o zopár storočí opäť tak, ako vyzeral v roku 2049?

9 13.01.2020

Autor nie je žiadny environmentalista, ekológ ani vegán, napriek tomu v tejto knihe odborne približuje súčasné aj očakávané dopady antropogénnej klimatickej zmeny pre ľudstvo, s cieľom vysvetliť aj tomu poslednému popieračovi, aký obrovský je to problém. Zaoberá sa témami ako hladomor, klimatickí imigranti, smrteľné horúčavy, lesné požiare, dvíhanie sa hladiny morí, nedostatok pitnej vody, nedýchateľný vzduch, šírenie chorôb a ekonomický kolaps. V tretej časti knihy (asi 66 strán) sa snaží nájsť príčiny týchto hrozieb. Preľudnenie a živočíšnu výrobu spomína však iba veľmi okrajovo, a neponúka príliš riešenia, preto odporúčam každému pre doplnenie k téme prečítať si aj knihu Zmena alebo kolaps (Graeme Maxton, 2019).

9 21.12.2019

Pozor, ak by niekto čakal ideológiu, filozofiu, štatistiky, nedočká sa, táto knižka sa skladá z prepisov Grétiných prejavov, nie je to klasická náučná literatúra. Môžem povedať, že pôsobia na mňa celkom deprimujúco všetky tie negatívne reakcie na túto osobu. Stav sveta sa stále zhoršuje. Gréta má pravdu v každom slove. Jej riešenia sú prioritne o dodržiavaní Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody o zmene klímy, čo je ale kvôli nečinnosti politikov v nedohľadne. Možno by politici neboli takí nečinní, keby nešlo o závažnú tému, sčasti nepopulárnu, pretože znižovanie emisií a uhlíkovej stopy môže mať za následok pokles blahobytu; Že by sa iba báli o hlasy? Inú príčinu nevidím. Asi by bolo k všeobecnému blahu, keby popierači žiadne volebné právo nemali. Gréta je jednou z najdôležitejších osobností súčasnosti, zmobilizovala a dostala do ulíc milióny ľudí. Teraz nemôžeme poľaviť, ale práve naopak!

„Niektorí ľudia tvrdia, že by sme mali radšej sedieť v škole. Máme však študovať pre budúcnosť, ktorá nás nečaká, a nikto pre jej záchranu nič nerobí? A aký zmysel má učenie sa faktov dokázaných najlepšími vedcami, keď najdôležitejšie fakty preukázané tou istou vedou pre našich politikov a spoločnosť zjavne nič neznamenajú? ... Nikto nerobí dosť. Všetci sa musíme zmeniť, všetko sa musí zmeniť.“

9 19.11.2019

"K nenormálním podmínkám přítomným v moderní industriální společnosti patří přelidněnost, izolace člověka od přírody, vzrůstající rychlost společenských změn a rozpad malých přírodních komunit, jako je rodina i se vzdálenými příbuznými, vesnice či kmen."

Ted Kaczynski celkom podrobne rozoberá problematiky technologického rastu a industrializácie (najmä psychologické, zdravotné a sociálne dopady na náš druh). Antitechnologická filozofia nie je nič nové, bežne ju zdieľajú rôzni environmentalisti, neoluddisti, anarchoprimitivisti, hnutie Deep Green Resistance, Individualists Tending Toward the Wild, a iní. Od kníh rôznych filozofov sa táto líši v tom, že jej autor naplno žil tým, o čom aj písal. Obsahuje silné odmietanie ľavičiarstva (pre jeho antropocentrizmus a túžbu po moci), ale neobhajuje pravičiarstvo a nacionalizmus, inklinuje skôr k biocentrickému anarchoprimitivizmu, toto ale nijako nerozoberá v tejto knihe. Dochádza k záverom, že bez radikálnej zmeny sa (eko)systém do sto rokov kompletne zrúti. V kapitole "Strategie" popisuje priebeh, ako by mala revolúcia prebiehať.

"Za prvé, musíme pracovat na zvyšování společenských stresů v (industriálním) systému, aby se zvýšila pravděpodobnost, že se rozpadne, nebo bude dostatečně oslaben, aby byla možná revoluce proti němu. Za druhé, když bude systém dostatečně oslaben, je nutno vyvinout a propagovat ideologii, která je proti technologii a industriální společnosti. A taková ideologie pomůže zaručit, když se industriální společnost zhroutí, že její zbytky nebude možno obnovit a systém rekonstituovat. Továrny budou muset být zničeny, technická literatura spálena atd. (...) Jakákoliv ideologie, aby se jí dostalo nadšené podpory, musí mít pozitivní, stejně jako negativní ideály; musí být pro něco stejně jako proti něčemu. Pozitivní ideál, který navrhujeme, je příroda. To jest, divoká příroda; ty aspekty fungování Země a jejích živých bytostí, které jsou nezávislé na lidské správě a prosty lidského zasahování a kontroly. (...) Až bude systém dostatečně vystresován a destabilizován, bude možná revoluce proti technologii. (...) Pro konečný boj bude hlavní, aby revolucionáři nečekali, že budou mít na své straně většinu lidí. Historie je tvořena aktivní, přesvědčenou menšinou, která má zřídka jasnou a trvalou představu, co doopravdy chce. Než nastane čas finálního obratu k revoluci, nebude úkolem revolucionářů získat povrchní podporu většiny, ale vytvořit malé jádro hluboce přesvědčených lidí. (...) Tato revoluce musí být internacionální a světová. (...) Máme na mysli takovou revoluci, která nemusí nezbytně zahrnovat ozbrojené povstání proti nějaké vládě. Může a nemusí zahrnovat fyzické násilí, ale nebude to politická revoluce. Zamíří se na technologii a ekonomiku, nikoli politiku. () Revolucionáři by se měli dokonce vyhnout získání politické moci, dokud nebude industriální systém vystresován až k bodu strachu a sám nedokáže, že v očích lidí prohrál. () Bude odstraněna schopnost organizované společnosti zvyšovat svoji vládu nad přírodou (včetně lidské přirozenosti). Ať už to bude jakákoli společnost, která bude existovat po svržení industriálního systému, je jisté, že většina lidí bude žít blízko přírodě, protože v situaci, kdy neexistuje vyspělá technologie, nebudou lidé moci žít jinak."

Problematike preľudnenia autor bohužiaľ nevenuje veľa priestoru, ale v odstavci 205 vybalí niečo, čo som ešte nikde inde takto bez servítky nečítal: Ľudia, ktorí inklinujú k antiindustrializmu a ktorí poukazujú na preľudnenie, by sa nemali prestať množiť, práve naopak, mali by vychovať ďalšie generácie revolucionárov. Množiť by sa mali prestať tí ostatní. Teória na zamyslenie. Ako to všetko reálne vykonať, je otázne.

9 26.05.2019

Niečo medzi Anatomiou lidské destruktivity (E. Fromm) a Když sloni pláčou (J. M. Masson). Kým Fromm vo svojej knihe nachádza zdroj agresie a deštruktivity v modernej technologickej civilizácii, Lorenz považuje duštruktivitu za prirodzené zlo zakorenené v živočíchoch (vrátane človeka) ako prostriedok prirodzeného výberu, a agresiu za „primární instinkt sloužící udržení druhu“. Lorenz sa trochu venuje aj zhusťovaniu obyvateľstva vplývajúcemu na agresivitu, ale tiež badať „kritiku“ modernej doby aj u neho: „Dnešní lidé trpí nemocí manažerů - mají vysoký arteriální tlak, svraštělou ledvinu, žaludeční potíže a trýznivé neurózy a propadají barbarství, neboť již nemají čas na své kulturní zájmy.“

Najzaujímavejšie pre mňa boli etologické časti, v ktorých popisoval správanie pozorovaných zvierat, a porovnával ich so správaním ľudí. Fromm má trochu iný pohľad na vec, ale ja si myslím, že sa až tak nevylučujú, a naopak, že sa dopĺňajú.

9 16.01.2016