whack komentáře u knih
Autorka, ktorá pracuje v Združení ochrancov a priateľov zvierat (ZOPZ), opisuje svoje záchranárske zážitky. V podstate to nie je príliš veselé čítanie, čo klincuje kapitola "Keď zomrie majiteľ". V kapitolách ako "Adopcia z útulku" a "Sterilizácie" zase píše o svojich skúsenostiach v týchto oblastiach, čo môže byť pre niekoho aj poučné. Zaujímavá je aj rozsiahla kapitola "Zoznam útulkov". Je to taká jednoduchšia knižka, ale s peknou pointou.
Autor popisuje svoju vlastnú verziu hypotézy Gaia zaujímavo, no trochu neprehľadne, pretože neustále porovnáva rôzne teórie, až je vo výsledku ťažké pochopiť, čo vlastne sám presadzuje. Porovnáva z viacerých pohľadov vitalizmus, mechanistický materializmus, organicizmus, animizmus, holizmus a humanizmus. Prevláda animizmus, čo je fajn, lebo sa s tým dá stotožniť, paradoxne však práve z animizmu vyplývali niektoré podkapitolky, ktoré na mňa pôsobili príliš new age nábožensky, takže neviem, čo si mám o tom myslieť. Po prečítaní podobných kníh mám väčšinou jasno, ale v tomto prípade mi ostali v hlave otázniky.
Arne Næss v tejto knihe celkom podrobne objasňuje svoju ekologickú filozofiu "Ecosophy T". Analyzovať ju si netrúfam, chce to dlhšie štúdium pre plnšie pochopenie, ale môžem povedať, že vo väčšine bodov s ňou súhlasím. Vidieť v nej základy hlbokej ekológie a biocentrizmu. Verím v Næssove nádeje, že ľudstvo, donútené okolnosťami nadchádzajúcich rokov, postupne prestane nazerať na svet antropocentrickým pohľadom.
Prvé tri kapitoly rozoberajú diskutabilnú tému, či naši predkovia konzumovali mäso. Zastáva názor, že nie. Hoci je to pre laika zaujímavé čítanie, ja som toho názoru, že väčšina z nich mäso konzumovala. Dôležitý je fakt, že dnes mäso k životu vôbec nepotrebujeme, a nie otázka, či naši predkovia konzumovali mäso. Je úplne jedno, či ho konzumovali alebo nie. Naši predkovia nemali obchody s regálmi plnými vege produktov. Naši predkovia žili v jaskyniach. Nasledujúce štyri kapitoly hovoria o zdravotných aspektoch konzumovania mäsa, a potom dve kapitoly o ekologických aspektoch; podkapitola „Hamburger a ozónová diera“ je jedna z najzaujímavejších. Nasledujú dve kapitoly o etických aspektoch vegetariánstva, čo je téma, ktorá ma zaujíma najviac. Táto zošitová brožúra obsahuje teda základné zhrnutie vegetariánstva, je stručná a prehľadná.
Psychologický rozbor myslenia pedofilov. Nie je to nijaké neobjektívne urážanie, je to seriózna kniha, ktorá hľadá a rozoberá odpovede, že z akých príčin niektorí farári a kňazi spadajú do úchyliek zneužívania detí. Robí to na základe skutočných udalostí jednotlivých vinníkov. Ale ja som očakával aj niečo obšírnejšie – kauzy z minulosti, sexuálne prehrešky cirkví všeobecnejšie, a nie len konkrétne prípady. Keby som študoval psychológiu, tak by som tú knihu dočítal, ale inak ma osobný život farárov a kňazov nezaujíma.
Je hrozné, keď si človek uvedomí, koľko liečiteliek a bylinkárok bolo za svoju dobrotu umučených alebo zaživa upálených bigotnými kresťanmi, ktorí terorizovali Európu celé stáročia. Samozrejme, zavraždení boli aj iní nepohodlní, nie len liečitelia a liečiteľky, častokrát chcel biskup proste len niekoho majetok. Počty umučených a zavraždených sa odhadujú na celé stovky tisícov, až miliónov. Bolo to neuveriteľné obdobie. Kniha ponúka podrobnosti o honoch na čarodejnice v Európe, a ďalšie kapitoly konkrétne o situácii z územia dnešného Slovenska. Bývam v Bratislave, tak ma šokovali informácie, že na Hlavnom námestí, kde sa každoročne konajú vianočné trhy, 300 rokov dozadu stínali hlavy, a na Hurbanovom námestí, kde je teraz križovatka, bol pranier, na ktorom upaľovali čarodejnice. Prečo tieto archívy zapadajú prachom a prečo sa o tom neučí na dejepise? S autorom by som sa asi nezhodol vo všetkom, lebo v doslove celkom nekonštruktívne pohŕda okultizmom, astrológiou a hnutím Wicca, v porovnaní s jeho knihou Čas pekelných ohňov je však Čas služobníkov diabla ešte prepracovanejšia. Myslím, že táto kniha je dostatočným zdrojom informácií o inkvizícii na Slovensku.
Toto je jedna z najodpornejších, najzavrhnutiahodnejších kníh, aké vôbec existujú.
Mimoriadne ohavné ezotericko-kreacionistické mystické vysvetlenie antropozofie, strašne zvrátený pohľad na svet. Vychádza z neho, že celý svet a vesmír sa točí okolo človeka, človek vraj nie je živočíšny druh, ale je majorátnym pánom stvorenia, stvorený k obrazu Božiemu. Táto bigotná teória o človeku vznikla niekedy v polovici 19. storočia a ešte stále má zástancov. Autor popisuje ľútosť voči údajnej nedokonalosti a odpudivosti mimoľudských zvierat. Už pri popise rysov opičej hlavy sa ťažko bráni zvracaniu: „Je ohromující a takřka otřesné pozorovat, jak se oblast od týlu až po čelo a jemné utváření nosu a úst, jak je to naznačeno u mladého šimpanze, mění v odpudivě ohyzdný, téměř psovitý profil dospělého šimpanze (...) Obličej opice ztrácí všechny lidské rysy, což může pozorovatele naladit téměř k soucitu.“ a dochádza k záveru, že „u zvířete vlastně nelze mluvit o obličeji“ a že „zvířecí hlava se ukazuje být znetvořením lidského praobrazu.“
„Kolem zvířecí hlavy se vznáší hrůznost masky. Dokonce tvorové nám nejbližší, naše domácí zvířata, na nás pohlížejí s výrazem, který vyvolává v divákovi cosi mezi dojetím, úzkostí a děsem. Kdo nepohlížel již někdy na koně a nehledal s rostoucím pocitem odpuzujícího odcizení za oním nevýslovným výrazem tváře bytost, která by chtěla z této tváře mluvit, ale nemůže? Hlava vyššího zvířete je jako maska, z níž nemůže pohlížet pravý obličej. A tento dojem se stupňuje a stává se až nesnesitelný, když nějaké zvíře, např. pes, změní rysy v tom smyslu, jak to je u člověka výrazem jeho bytosti: Když, místo aby se zasmál jako člověk, obnaží zuby a šklebí se. Jen slepá pošetilost může říkat, že pes se směje. Nepředpojatý a nesentimentální člověk má co dělat, aby snesl tento pohled.“ -Pri predstave, že by som mal na svet pozerať takto, ma premáha zdesenie. Neviem, ako môžu títo ľudia žiť v takomto extrémne antropocentrickom svete, v ktorom pohľad na zviera vyvoláva pocit opovrhnutia, povýšenectva, alebo dokonca averzie. Musia mať otrasne prázdny a primitívny život.
Z ďalších riadkov sa dočítame, napríklad, že vtáky nevedia ani len spísať embryológiu cicavcov (!) a že dobytok nevie ani rozprávať, a že jasnú vinu na tom majú „anomálie a retardácia vo vývoji“. S rovnakými výsledkami prichádza aj z popisov zloženia tela: „Je zřejmé, že byl promeškán okamžik polidštění. Ale teprve obraz dospělého zvířete ukazuje, jak hluboký byl pád: místo téměř lidského profilu vysloveně zvířecí hlava, klenba hlavy a čela, držení hlavy i trupu – vše je zmařeno.“ a z pozorovaní správania sa: „I tyto bytosti si hrají jako děti, pokud jsou mladé, pak ale klesnou do zvířeckosti a poslední záblesk možného zlidštění z nich zmizí jako ze zmíněného šimpanze, který se musí proměnit v bestii.“ Sú to zastarané, nebezpečné myšlienky (autor to písal niekedy okolo roku 1925). Konanie zvierat, sťa bohom naprogramovaných bytostí, je teória už celkom vyvrátená rýchlym pokrokom rôznych vedných odborov biológie, zoológie, antropológie a pod.
(Ako každý správny smer kreacionizmu, aj antropozofia má svoju vlastnú teóriu o zrode človeka: Človek tu bol už v období prahôr, ale ešte nie v hmotnej podobe, ale iba ako duchovná bytosť zložená z kvapalných substancií a jeho telo bolo postupne formované akýmisi žijúcimi silami. Niekedy v druhohorách duchovné bytosti oddelili od Zeme Mesiac, ktorý je teraz našou družicou, a umožnili zhmotnenie tela. Däniken, ani Vesmírni ľudia sa nechytajú.)
Zistil som, že sa v dospelosti obesím. Vyplýva mi to z prognostík. Táto kniha je vlastne zložená z krátkych rád a zaručených procedúr, ktorými sa dajú odvrátiť najrôznejšie neduhy, či privodiť šťastie. Je ich tam asi 1500 a mnohé z nich sú otrasné; Drvenie, varenie zvierat zaživa, vývary z mozgov šteniatok a tak. Chyba knihy je tá, že k týmto obradom nie je napísané obdobie, kedy sa vykonávali a k viacerým ani územie. Tiež som očakával omnoho viac z oblasti fytoterapie, liečenia bylinkami. Nové veci som sa však dozvedel.
92 príbehov, v ktorých hlavnými hrdinami sú psy. Príbehov, ktoré sa skutočne stali. Niektoré sú dojemné a niektoré smutné, všetky ukazujú lásku a oddanosť psov. Je to ľahké čítanie, určené najmä milovníkom psov.
Kvalitná vegetariánska kuchárka, ktorá obsahuje viac ako 300 receptov, z ktorých je minimálne 240 vegánskych, takže spokojní môžu byť aj semi-vegáni. Ale samozrejme je to kuchárka pre každého. Recepty na raňajky (nátierky, kaše, placky, lokše), obedy (polievky a hlavné jedlá), večere (šaláty) a zákusky sú napísané prehľadne a jedlá sú to chutné, ale mínusom možno je, že nie ku každému receptu je fotka hotového jedla. Kniha obsahuje aj zopár zaujímavých článkov ako „Pohľad do histórie vegetariánstva“ a iné, v ktorých sa spomínajú ekonomické, filozofické, zdravotné a (čo je najdôležitejšie) etické hľadiská vegetariánstva. Nejde ale o nejakú aktivistickú agitáciu za vylúčenie živočíšnych produktov zo života a preto táto kniha neurazí nikoho, patrí určite k tým lepším kuchárkam.
Podrobný popis až 296 druhov byliniek a iných rastlín a ich zberu a liečivého využitia. Každej rastline sú venované 2 – 4 strany, na ktorých je popis a aj farebný obrázok. Je opísaných viacero spôsobov využitia a pri niektorých rastlinách aj možnosť priamej konzumácie rôznych častí, čo v mnohých herbároch chýba. Nie je to ale receptár ľudového liečiteľstva, je to atlas liečivých rastlín. V knihe je aj zopár zaujímavých článkov, napríklad „Liečivé rastliny v histórii ľudstva“. Je to obsiahly herbár a väčšina ľudí si v ňom nájde, čo potrebuje.
Podrobný popis 35 druhov byliniek a iných druhov rastliniek a ich využitia. Spomína sa viacero spôsobov užívania, vrátane možnosti priamej konzumácie čerstvých listov, ale toto je iba pri niektorých rastlinkách spomenuté. Obsahuje aj rady na liečenie rozličných chorôb. Po grafickej stránke je tento herbár dosť jednoduchý a obrázky rastliniek sú čiernobiele, ale aj tak sa mi páči.
"Podľa viery ľudí to bol sám Boh, čo povedal: Nezabiješ! Z toho vyplýva, že ani on sám nie je schopný dodržiavať svoje prikázania. (...) Ľudské dejiny v ich všetkých časoch sú červené od krvi. Ani od biblických čias sa tieto črty nijako nezmiernili. Cirkev preliala viac krvi od počiatkov jej nadvlády než všetky politické vojny dokopy. (...) Pán, Boh na Nebi a na Zemi, zbožňovaný otec ľudí, ide do vojny, neobmedzuje sa, (...) zabíja a zabíja. (...) Detičky boli nevinné, zvieratá boli nevinné, mnohí z mužov, mnohé z žien boli nevinné..." (o Potope)
Je to satiricky napísaná kniha, ktorá rozoberá niektoré z mýtov a legiend Biblie. Okrem tohto úryvku čo som sem napísal, ktorý nie je moc veselý, Satanove listy sú celkom vtipne uštipačné a trefné.
BTW, ide o alternatívny (svojvoľný) preklad rovnomennej kapitoly knihy Listy zo Zeme (Letters from the Earth) od Marka Twaina.
Prvá časť knihy sa motá niekde v časoch Studenej vojny a je to taká správa o stave sveta tej doby (až do roku 1991), pričom nezachádza veľmi do hĺbky. Pre mňa sú ale udalosti okolo Chruščova a zbrojenia ZSSR nezaujímavé. Niektoré podkapitoly (ako Populační exploze, Růst lidské činnosti, alebo Populační otřes) boli zaujímavejšie, ale tiež neriešili problematiku vôbec hlbšie, a niekedy mi to pripadalo tak naivne prehumanizované, že som nechápal, kde sa rodia všetky tie šialené konšpiračné teórie o Rímskom klube sťa satanistických iluminátoch túžiacich vyhubiť ľudstvo. By som povedal že v Rímskom klube ide o presný opak. Väčšina podkapitol sa ale venuje politike, a čo ma trochu prekvapilo, že o životnom prostredí sa tu píše dosť málo.
Druhá časť knihy je takým sumárom s doplnením návrhov riešení rôznych problémov a vyhliadok do budúcnosti, a bola zaujímavejšia. Programové body Rímskeho klubu sú však priveľmi mäkké, podobne ako body dokumentu Agenda 21: „Je třeba zahájit celosvětovou kampaň za šetření energií a její efektivní využití.“ Takéto body sú samozrejme ok, ale musia byť súčasťou celku (ďalších bodov), inak nemajú zmysel. Niektoré body boli na druhej strane priam až revolučné, najmä to o prerozdelení bohatstva.
Ešte jedna z kníh Rímskeho klubu bola preložená do češtiny, volá sa Překročení mezí a tá sa mi pozdávala viac. Škoda, že naše vydavateľstvá prehliadajú ich nové knihy, napríklad knihu "2052" (Jørgen Randers) by som si rád prečítal, ide o aktualizáciu legendárnej prvej knihy Rímskeho klubu "The Limits to Growth".
Je zvláštne, koľko je na nete konšpirátorských paranoikov, ktorí tento programový dokument (Agendu 21) považujú za akúsi iluminátsku depopulačnú agendu. Na jednej strane sú to prehumanizovaní utopisti, ktorí veria, že xx miliárd šťastných ľudí tu bude so zvieratkami ruka v ruke tancovať okolo ohňa, lebo ich niečo osvieti, keď pôjde do tuhého, a na druhej strane sú to ultraliberálni blázni, ktorí zas chcú totálnu maximalizáciu možností voľby pre človeka absolútne ignorujúc ekologické stopy a ničenie biodiverzity.
V tejto knihe je prepis hlavných bodov Agendy 21, ktoré boli schválené Organizáciou spojených národov v roku 1992. Ide v skratke o snahy zosúladiť environmentálne a obchodné politiky v prospech trvalo udržateľného rozvoja. Škoda, že tieto body sú vďaka priemyselným a korporátokratickým lobingom ešte stále tak málo dodržiavané. Aj preto je Agenda 21 príliš mäkký programový dokument. Jeho šance na dlhodobý úspech budú mizivé, ak sa budú štáty naďalej hlásiť k ekonomickej globalizácii a zároveň k udržateľnému rozvoju. Nie som si vlastne ani istý, či niečo také ako trvalo udržateľný rozvoj potenciálne môže vôbec existovať, a najmä nie v prípade, keď ľudská populácia bude naďalej rásť. V skutočnosti dokument Agenda 21 preľudnenie nijako nerieši, demografickému rastu sa venuje iba Kapitola 5 (celých 6 strán) a nie je v ňom ani najmenší náznak potreby kontroly populácie. Navyše, podporuje liberalizáciu obchodu namiesto toho, aby podporoval obmedzenie slobody podnikania v určitých oblastiach a znížil tak negatívny dopad na životné prostredie. Napriek tomu sa mi pozdáva, lebo niekde začať treba.
Pre komplexnejší rozbor bodov Agendy odporúčam knihu "Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj".
Boli to časy, keď antropocentrizmus bolo niečo tak samozrejmé, že tento pojem ani neexistoval, pretože človek nebol považovaný za živočíšny druh a živočíchy vraj ani nevnímali mozgom. Aristoteles na moje prekvapenie priznáva živočíchom a dokonca aj rastlinám dušu, ale táto teória bola však neskôr potlačená nastávajúcim kresťanským fanatizmom. Nebyť ho, možno dnes by výhovorka "zviera nemá dušu a preto piate prikázanie (nezabiješ) sa na zviera nevzťahuje" neexistovala. Ale bohvie ako pojem "duša" vlastne Aristoteles vnímal, pretože jeho výroky ako "zviera existuje v prírode iba pre využitie človekom" všetku úctu k iným druhom zabíjajú. Musím dodať, aby som nezačierňoval, že v tejto knihe sa takýchto výrokov zdržal. Vzhľadom na to, že táto kniha vznikla zo spisov napísaných pred 2340 rokmi, sú niektoré poznatky zaujímavé a určite boli v tej dobe prelomové, hoci niektoré boli nadobudnuté nechutným zaobchádzaním so zvieratami ("keď korytnačke vyrežete srdce, tak sa ešte minimálne pol hodinu dokáže hýbať"). A väčšina z Aristotelových poznatkov bola už dávno vyvrátená alebo inovovaná.
Keď som na túto knihu narazil pri listovaní stránky "Zošity humanistov", okamžite som si ju objednal. Čo som nečakal, že pán Škoda (autor) mi ju donesie osobne a to hneď na druhý deň (v nedeľu) a nebude za ňu ani pýtať peniaze. Kniha sa skladá z 10 kapitol obsahujúcich dokopy 62 článkov známych (Paul R. Ehrlich, David Attenborough) aj menej známych osobností – dokopy 64 autorov, pričom samotný autor tam má 5 článkov a tie patria medzi najlepšie, na druhej strane, články autorov Krivošík, Konkol, Tutková by som z knihy vymazal, ale nevadí. Mnoho článkov obsahuje naozaj alarmujúce informácie o preľudnení – pojmu, ktorý je ešte stále u mnohých ľudí úplné tabu, a preto ich treba viac a viac. Najviac sa mi páčili články v kapitolách „Dobrovoľná bezdetnosť“ a „Dôsledky preľudnenosti“. Potom sú v knihe aj trošku odľahčujúce vplyvy, napr Jonathan Swift, ktorý svojim článkom o kanibalizme mohol potešiť fanúšikov Church of Euthanasia, ale v skutočnosti to bola z jeho strany len recesia a rozhodne to nemyslel vážne. Z neziskoviek zaoberajúcich sa osvetou v tejto problematike sa spomínajú iba dve – Population Matters a Rímsky klub, a to je trošku škoda, bolo by zaujímavé vniesť do povedomia čitateľov viac takýchto neziskoviek (napr The Rewilding Institute, IPPF, Population Connection, Negative Population Growth, Population Action International, Worldwatch Institute, Earth Policy Institute, Population Media Center, Context Institute, Global Footprint Network), aj pre lepšie pochopenie vážnosti situácie, a že sa ňou celosvetovo zaoberá, a že každý môže niečím prispieť. Tiež by som zo zvedavosti rád spoznal názor autora, ako človeka ktorý sa týmto zaoberá, na kontroverznejšie neziskovky a hnutia, ako napríklad VHEMT (Voluntary Human Extinction Movement). Malo by sa to dostať viac medzi ľudí a hovoriť o tom, a táto kniha môže byť dobrým začiatkom.
Výraz emocí u člověka a u zvířat, O vzniku druhů přírodním výběrem a O původu člověka sú pravdepodobne tri Darwinove najdôležitejšie knihy, ktorými obhajuje svoju teóriu evolúcie, a dokazuje, že sme všetci z tej istej ríše - živočíšnej. Keď si uvedomíme, aký humbuk z tohto faktu robili fanatickí kresťania ešte za Darwina, a že dnes už je to bežná vec o ktorej vie každý laik, zistíme, že urobil naozaj dobrú prácu. Kým jeho predošlé diela sú skôr počiatkami etológie, v tejto knihe rozoberá túto tematiku z hľadiska psychológie. Popisuje reči tela, vydávanie hlasov, výrazy tváre, nálady, city u ľudí a porovnáva ich so zvieracími. Myslím, že aj vďaka Darwinovi sa dnes už nepozeráme na mimoľudské zvieratá tak povrchne ako kedysi. A to je hlavné.
Fanatizmus ľudí ktorí sú „nesmrteľní“ a nechcú sa deliť o zvyšky surovín Zeme s novonarodenými, je vyobrazený celkom reálne, rovnako ako aj meniaca sa psychika manipulovaných „obetí“. O vynájdenie akéhosi „elixíru nesmrteľnosti“, teda lieku na dlhovekosť, sa ľudia snažia od nepamäti, a môžeme byť úprimne radi, že je zatiaľ v nedohľadne; Tento príbeh ukazuje scenár dôsledkov vynájdenia takéhoto lieku, víziu čias v ktorých absolútna kontrola populácie bude nevyhnutná, keďže narodení ľudia neumierajú a noví sa neustále rodia. Autorka mohla podrobnejšie popísať stav vonkajšieho sveta pre lepšie pochopenie príčin vedúcich k tak drastickým opatreniam, ale k postavám si čitateľ vybuduje vzťah (kladný aj záporný), a vo výsledku je to čitateľná kniha pre mládež.
Popis niektorých známych druhov a poddruhov kruhoústnic (6), rýb (31), obojživelníkov (13), plazov (10) a cicavcov (51), ktoré u nás žijú, alebo žili. Nie sú to všetky druhy: „V červených knihách obratlovců ČSSR je zařazeno celkem 257 druhů, což představuje 55,8% druhového spektra naší původní fauny.“ Pri každom druhu a poddruhu je mapka jeho výskytu, a prekvapilo ma, ako málo ich žije/žilo na území Česka. Väčšina ich je zaznačená iba na častiach mapky patriacich územiam Slovenska. Máme naozaj pestrú prírodu, jednu z najzachovalejších v Európe, a o to väčšou povinnosťou a samozrejmosťou by pre nás malo byť ju chrániť. Nejaké nové aktualizované vydanie knihy by vôbec nebolo na škodu!