yerry komentáře u knih

Najlepší ročník Fantázie z posledných troch, ktoré som mal možnosť si prečítať. Samozrejme, antológia obsahuje aj pomerne dosť subjektívne slabších kúskov ale celkový dojem je veľmi dobrý.

Z môjho pohľadu tu kraľujú dve poviedky: akčný Preplatok od Anny Olejárovej a nekromantská, nechutnosťami nabitá Táto krajina nie je pre slabých od Lenony Štiblaríkovej. Veľmi dobrými poviedkami sa tu prezentujú Anton Stiffel a jeho časovková Adeptka , Miro Švercel s telepatickým textom Keď spomienky mrú… , ďalší text o nekromantoch z pera dvojice dvoch Marekov – Slabeja a Brenišina Jazvy, láska a oceán hnisu . Alternatívno historický Most Európy od Richarda Zameca, farebná scifi Muž, ktorý vymyslel farbu a neroduverná dystopia Rež a rúbaj do krve od Tomáša Hrábeka, sú tiež texty, ktoré ma dostali. Tie subjektívne dobré tu už ani spomínať nebudem, nájde sa ich tu tiež niekoľko. Suma sumárum, tentoraz z mojej strany bez výhrad…

5 11.01.2018

Román štýlovo zapadá ku všetkým ostatným od tejto autorky. Dal by sa definovať ako soft scifi, ale s tým, že v rámci toho „soft“ je to poriadne hard. Únia a Aliancia sú dve vesmírne zoskupenia. Alianciu reprezentuje Zem s pridruženými planétami a Úniu neustále expandujúce ľudstvo, ktoré sa od Zeme separovalo. Táto séria je písaná z pohľadu Únie. Ťažiskom sú genetické experimenty a psychologické programovanie jednotlivcov, ktorí majú už vopred vypočítanú a určenú budúcnosť. Na prvý pohľad sa spoločnosť Únie javí ako úplná totalita, autorka to však nepodáva takto čiernobielo. Uvádza tu pohnútky a dôvody, čo viedlo celú túto spoločnosť k takémuto vývoju. Okrem toho, je tu pomerne dosť psychológie, intríg a politiky.

Text je miestami trochu úmorný a vlečie sa, kvalitou však nikdy neklesá k priemerným hodnotám. Každý ho asi neskúsne, ale ten, kto už pozná autorkyne texty, asi už vie, prečo ich číta. Séria je pôvodne písaná ako jedna poriadna tehla, následne bola rozdelená do troch zväzkov, takže podstatné linky v tomto zväzku stále len štartujú.

Cherryhová je poriadny grafoman, nechytá sa na ňu ani taký Erikson, takže táto séria je len čriepkom jej širšie tvoreného univerza a takto treba chápať aj tento kváder Cyteen trilógie. U mňa zatiaľ nie síce vynikajúce ale minimálne veľmi dobré určite…

6 08.01.2018

V tomto diely si prídu na svoje hlavne priaznivci politických intríg a jazykových hlamolamov. Zdalo sa mi, že autorka tu tie intrigy a politické vzťahy naprieč celým spektrom tentokrát trochu prehnala. Akciu príbeh takmer úplne postráda, až na pár stretov a letov kozmickou ľoďou. Tully sa tu opäť stretne s Pyanfaré Chanurovou a jej posádkou a ako inak, znovu je to za dosť podivných okolností.

Človeka naserie najviac, že kniha končí takmer uprostred vety, keď sa už má začať niečo diať. Celý príbeh tak vyznieva úplne do stratena. Rozuzlenie sa totiž nachádza v ďalších troch zväzkov, ktoré môžeš lúskať akurát tak iba v originále, čo vzhľadom na lingvistické autorkino eskamotérstvo asi nebude také jednoduché, lebo vydavateľ sa na tieto pokračovania pekne vybodol…

5 17.12.2017

Priemerný ročník Fantázie v ktorom sa predsa len nájde niekoľko skvostov. Paradoxom je, že napospol všetky mnou subjektívne najlepšie hodnotené poviedky sú dystopie, odohrávajúce sa v budúcnosti na Slovensku. Toto je prípad absolútne najlepšej poviedky Kosti, kostry, kostlivci od Janky Javorky, za ktorou len o málo zaostáva poviedka Prestupná stanica od Martina Pitoráka a Topenie ľadov od Anny Olejárovej. Za zmienku stojí ako kuriozitka surrealistický text Mesto spomienok od Erika Kotlárika a Farma nádejí od Míny Pávovej.

Je dosť možné, že aj ostatné poviedky mali niečo do seba, ale subjektívne mi buď nič nedali, patria na blogy alebo sú to prvotiny začínajúcich a doposiaľ nevypísaných autorov. Týmto chcem len napísať, aby sa nenechali znechutiť žiadnym komentárom a hodnotením, ani tým mojim. Píš človeče ďalej…

5 15.12.2017

Chanurina pýcha je názov vesmírnej lode a Chanur je meno hlavnej hrdinky náležiacej k rase podobnej levom. Autorka opäť používa svoj zvyčajný koncept, v ktorom hlavnú úlohu netvoria ľudia, ale bytosti iného typu, vzhľadu a z iného vesmíru. Jeden pozemšťan sa tu vyskytuje, ale Tullyho ľudské orgány nie sú patrične prispôsobené pre túto časť vesmíru. Preto mu väčšinu knižky nie dosť dobre rozumieť. Cherryhová sa tu teda na ľudstvo pozerá z vonka, očami mimozemskej rasy.

Ad rasy, tých je tu ako v Star Treku, od tých čo dýchajú metan, cez vzhľadom smrtiakom podobným kifov až po rôzne rasové kuriozitky. Netuším, či je to prekladom alebo autorkiným úmyslom, technológia a rôzne reálie sú pomerne unifikované, niektoré výrazy tiež. Nadávka „sviňa“ z úst takého kifa alebo hanijčanky vyznieva trochu zvláštne, keď svine vôbec nepoznajú. Vybavenia a typy vesmírnych lodí sú takmer na nerozoznanie podobné tým ľudským v iných scifi románoch a pod.. Ťažiskom románu sa tu znovu stáva lingvistika, sociálne a sociologické vzťahy jednotlivých rás.

Samozrejme, nechýbajú tu ani bojové strety a akčné scény ale len v medziach, ako je u tejto autorky zvykom. Mám dojem, že tentokrát je knižka určená skôr mladším čitateľom a u autorky sa začína prejavovať určitý umiernený feminizmus. Chanur je totiž členkou rasy, kde prvé husle hrajú predovšetkým samice. Nieže by to bolo u ľudí inak, ale v tomto prípade je to aj po fyzickej stránke. Knihu hodnotím ako veľmi dobrú, ale za kvalitou sérií Stárnoucí Slunce alebo Atevi o chlp zaostáva…

8 13.12.2017

Soft scifi román je na prvý pohľad klasickým príbehom typu Cesta bojovníka. Ľudské mláďa Thorn je tu od malička pripravovaný svojim majstrom, učiteľom, náhradným otcom na cestu, ktorú nedokáže pochopiť. Zvláštnosťou ale je, u Cherryhovej to však nieje ojedinelý prípad, že text nieje homo sapiens centrický. Teda aj keď sú tu opisované Thornové pocity, úvahy a konanie, ústrednou témou sú tu jednanie a myšlienky rasy podobnej veľkým mačkám. Thorn tu vystupuje ako jediný človek v spletitých vzťahoch tejto rasy.

Jediný nedostatok na texte vidím v tom, že kopíruje našu technologickú a historickú skúsenosť, čo sa mi vzhľadom na typ rasy veľmi nezdá. Cherryhová však túto okolnosť príliš nerozoberá a sústredí sa predovšetkým na vnútorný svet svojich hrdinov, ich zvyky a pohnútky, ktoré zasa nie sú až také odlišné od tých našich. Jednotlivé postavy v románe nie sú vôbec ploché, ich charakterové vlastnosti a vnútorný svet pôsobia veľmi plasticky, takže si k nim musíš vytvoriť nejaký vzťah.

Musím konštatovať, že opäť je to výborný text s hlbším zmyslom. Klasickou vadou v našich končinách je však fakt, že vydanie knihy, ktorá je súčasťou viacerých dielov a ktorá je ukotvená v ešte širšom spektre autorkinho pôsobivého univerza zostalo osamotené. Je to veľká škoda…

9 09.12.2017

Záver tejto trilógie nezaostáva za predchádzajúcimi zväzkami. Je tu viac akcie a viac bojových stretov, avšak nie v tom zmysle, že by boli ústrednou témou ako napríklad u Webera ale fungujú ako určitý posun v deji. Teda ak čakáš nejaký ich detailný popis, budeš asi sklamaný. Autorkiným ťažiskom je totiž psychológia postáv, kultúrne a technologické možnosti, pohnútky a politika zúčastnených strán a obrusovanie hrán. Cherryhová chápe ľudskú históriu len ako okamih v dejinách vesmíru a planéty ovládané ľuďmi len ako pár zŕn prachu v rozľahlej vesmírnej púšti. Časový dej tejto trilógie spadá do vesmírneho obdobia, kedy už veľa rás neexistuje, niektoré sú na zostupe a niektoré vstávajú ako fénix z popola znovu a znovu, podobne ako Mri.

Veľmi zaujímavé čítanie, ktoré patrí ak nie na samotnú špicu Science Fiction, tak na špicu Soft Sci-fi určite. Cherryhová tu mala riadne našliapnuté na zaradenie scifi žánru do mainstreamu. Jej knižky totiž môžu kľudne čítať aj čitatelia, ktorý sa o scifi vôbec nezaujímajú…

6 07.12.2017

Cesta Mri pokračuje pozvolne ďalej, spoločne s jediným človekom Duncanom, ktorého Mri prijali, na ich pôvodnú materskú planétu. Duncan sa pomaly vnútorne pretvára a nemá to vôbec jednoduché. Vonkajší aj vnútorný svet Mri je totiž úplne odlišný od toho ľudského aj od sveta Regulov. Cherryhová bravúrne pokračuje v rozohratej partii politických vzťahov, osobných pohnútok, rôznych fylozofií, sociálnych vzťahov a odtieňov komunikácie v rámci druhu a medzi druhmi.

Akčné a bojové strety u Cherryhovej nedominujú ale nechýbajú tu. Ak k nim dôjde sú veľmi pôsobivé a zvyčajne s veľkým dopadom pre ďalší dej, majú hlbší zmysel. Pritom autorka necháva určité veci skryté. Pohľady a konanie jednotlivých rás a jednotlivcov sú ako v reále. Jednajú na základe im dostupných informácií a poznaniu, ktoré nemusia byť vždy úplne pravdivé alebo môžu byť dokonca zavádzajúce. Je to science fiction, ktorého predobraz je mrazivo podobný s našou realitou…

4 03.12.2017

Jednoznačne jedna z najlepších soft science fiction akú som kedy čítal. Autorka tu sleduje zložitý vzťahový trojuholník medzi rasou Mri, rasou Regulov a ľuďmi. V tomto prvom zväzku ľudia sú už technicky na pomerne vysokej úrovni, kolonizujú planéty ale v príbehu hrajú zatiaľ len vedľajšiu úlohu. Ťažiskom sú tu hlavne vzťahy medzi Mri a Regulmi. Regulovia sú stará dekadentná rasa s možnosťou len obmedzeného pohybu vďaka ich tukom obrasteným postavám a zakrnelým končatinám, no s vysokou kapacitou mozgu a s vyspelými technológiami. Regulovia vedú vojnu s ľuďmi, pričom sami nebojujú, využívajú na to rasu Mri.

Mri sa na prvý pohľad javia ako nájomní zabijaci a nič viac, niečo ako dnešný ISIS. Že je to trochu zložitejšie, o tom svedčia nasledujúce verše:

Dítě větru, dítě slunce, co je Kath? Ochránci dětí, zdroje smíchu, to je Kath.

Dítě ohně, dítě hvězd, co je Kel? Nosiči mečů, tkalci písní, to je Kel.

Dítě úsvitu, dítě země, co je Sen? Písaři run, vůdci Domů, to je Sen.

Autorka tu podobne ako neskôr Steven Erikson v Malazskej ságe ale o veľa desaťročí skôr rozohráva mozaikovitú hru s čiateľom, dávkuje informácie postupne a z rôznych hľadísk. Neuprednostňuje žiadnu rasu. Predkladá tu motiváciu, psychológiu a pohnútky všetkých strán a necháva to na teba aby si to zhodnotil.

Príbeh sa odohráva v čase, keď Regulovia podpisujú s ľuďmi mierovú zmluvu. Zostáva len drobnosť, čo so žoldniermi Mri? S Mri, ktorí neberú zajatcov, sú fanatickí a neboja sa smrti? Jeden človek sa im dostane do rúk, ako jediný v ich rukách prežije a začne pochybovať…

7 29.11.2017

So záujmom som zobral do rúk túto antológiu fantastiky slovenských autorov a autoriek. Bol som zvedavý, kam sa posunula za tie roky a čo je v nej nové. Predpokladal som, že sa jedná o reprezentatívnu zbierku poviedok. Moje očakávania však naplnila len do určitej miery. Až na pár veľmi dobrých a dobrých poviedok, antológia obsahuje texty vhodné viac na súkromné blogy určené pre priateľov a známych autorov poviedok v nej nachádzajúcich sa. Poviedky a spôsob ich výberu tak zrkadlí kultúrny a spoločenský život na Slovensku, ktorý je riadne v riti…

Chápem, aby bola antológia vydaná, potrebuje v súčasných podmienkach sponzorov. Chápem, každý sponzor v takýchto podmienkach má právo udeliť svoju cenu. Čo sa týka tejto knižky, tých sponzorov je niekoľko a nebudem ich tu menovať. Čo už nechápem, je ten ne/pomer výberu publikovaných poviedok čitateľmi, porotou a jednotlivými sponzormi. Každý vyberal po 5 kusov. Chápeš? Či už sa jedná o niekoľko stovák čitateľov, ktorí sú čiateľmi jedného denníka, niekoľkočlennú porotu alebo jedného človeka, ktorý zastupuje toho ktorého sponzora. Suma sumárum čitatelia nemenovaného denníka spoločne s porotou tu boli zastúpení max. počtom 10 kusov poviedok, pričom niektoré kusy sa prekrývali. Všetko ostatné spadalo do výberu sponzorov. Takto som to aspoň pochopil. Takto si reprezentatívny výber slovenskej fantastiky nepredstavujem!

Čo sa týka samotných poviedok, okrem mlátenia prázdnej slamy, nachádza sa v knižke aj zopár perál. Tie perly sú samozrejme výsostne subjektívne. Najviac ma zaujala homo/bio/punková (opak kyberpunku :) poviedka Plechový Uroboros od Míny Pávovej spoločne s poviedkou od Moniky Belicovej Predovšetkým neškodiť duši o víle so suicídnymi sklonmi. Nad priemerom sa ocitol mačací Diktátor od Andreja Földiho a morský súboj na neznámej planéte od Mareka Slabeja pod názvom Tí čo sa vrátili hore . Na prstoch jednej ruky by sa dali zrátať ešte poviedky ktoré sú dobré a ktoré stoja za prečítanie.

Suma sumárum, považujem túto antológiu za dosť nevyváženú (menej je niekedy viac), ale zachraňuje ju niekoľko kvalitných textov. Ak si nájdem čas a motiváciu, možno sa pustím aj do posledných dvoch ročníkov a prečítam ich opäť s masochistickým zaujatím od začiatku do konca v očakávaní posunu aj slovenskej fantastiky…

6 29.11.2017

Zväzok vzhľadom na tie predchádzajúce trochu nabobtnal. Zakončenie ságy o Morgain a Vanyovi bolo otvorené. Autorka si ešte asi nechávala priestor na prípadné ďalšie pokračovanie. Brána vyhnanství nie je totiž poslednou bránou ktorú treba uzavrieť. Veľa vecí tu bolo vysvetlených. Od pôvodu Morgain až po ďalšiu ešte staršiu rasu ako bol Ghál, využívajúci tieto brány.

Morgain sa v tomto zväzku bude musieť konfrontovať s absolútne seberovným súperom, ak nie ešte silnejším. Jej spoločník jej pomáha zo všetkých síl, ale to nemení nič na tom, že väčšinu času je len jej štatistom. Podstatnú časť knihy tvoria dialógy a úvahy nielen hlavných hrdinov. Ako je u tejto autorky zvykom, žiadna postava nieje vyložene čierno – biela. Pohnútky a jednanie postáv sa v priebehu deja dosť zásadne menia, čo u čitateľa, ktorý číta len povrchne, môže vyvolať zmätok. Autorka to má však dobre premyslené. Samotný koncept sa nelíši od tých z predchádzajúcich dielov, teda putovanie od jednej brány k druhej na ďalšej planéte v čase a priestore…

Hodnotím román ako veľmi dobrý s výhradou kvôli stereotypnosti.

5 25.11.2017

Nedával som tomu veľkú šancu, CHYBA!!! Akčná scifi s krátkymi kapitolami, v ktorých nie je nič naviac. Žiadna vata sa nekoná, to skôr schytáš nejaký ten projektil. Slovensko nie je krajina pre každého. Tu ho ovládajú tri zbrojárske korporácie. Teda nič pre pacifistov a hĺbavé povahy. Je len na tebe, či budeš obeťou alebo tým, ktorý zviera v ruke zbraň…

Hlavný hrdina je docela sympaťák, má len tú smolu, že sa do neho zamiluje SMRŤ, a to doslova. Tá má tu podobu mladej dievčiny, v ktorej dosahu prežije málokto. Búcha, trieska, triešti, lomozí, horí a vyletuje to tu do vzduchu hneď od samého začiatku skoro všetko. Cesta z Bratislavy do Žiliny môže tu byť síce malebná, ak teda pri nej nenatrafíš na zbrane hromadného ničenia. Môže sa stať, že podobne ako hrdina spoločne so svojou konečný mier nastoľujúcou priateľkou nie povahovo nepodobnou Forkrul Assail, sa ocitneš na Ukrajine a zistíš, že Černobyľ bol len zastierací manéver čohosi ešte väčšieho…

Napriek nepatrne nevyváženému záveru s fantasy prvkom (ktorý však nevadil, naopak umocnil dojem) a napriek tomu, že akcia nie je úplne moja kategória musím konštatovať, že som sa v prípade ženskej domácej scifi tvorby riadne mýlil a že je tu niečo, čo na mňa nemieri sladkastými slovíčkami ale tasí zbrane riadne veľkého kalibru. FULL!!!

7 18.11.2017

Kedysi dávnejšie som to počúval ako audionahrávku počas nočnej v práci. Pamätám si z toho len to, že to bolo suché, nezáživné a smena bola ešte dlhšia ako obvykle. Hodnotenie dvíham len za kvalitné nahovorenie textu Jiřím Klemom.

6 12.11.2017

Brána ústiaca do Azerothu vypľuje všetko to, čo do inej brány z minulého zväzku v zanikajúcom Šihuane vošlo. A nie je toho málo. Davy zúfalcov, hordy hrdlorezov prahnúcich po vraždení, ľudí, polovičných aj čistokrvných Ghálov. Azeroth je zem, kde ľudia a zbytky Ghálskej civilizácie nažívajú v 1.500 ročnom mieri a navzájom sa tolerujú. Dalo by sa povedať: je to takmer raj. …až doteraz. Tu sa ocitá aj Morgain spoločne s Vanyom. Tu opäť musia zapečatiť bránu, ktorá má tentoraz tvar ohňov.

Príbeh je to znovu pútavý. Autorkin umiernený feminizmus tentoraz prechádza do úzadia, keďže väčšina knihy je o Vanyových strastiach po jeho zajatí svojimi nepriateľmi z minulých zväzkov. Dôjde samozrejme aj na Morgain, ale až v poslednej štvrtine knihy. Autorka tu tentoraz opäť niečo prezradí z jej minulosti a podá to tak, že dvakrát múdry z toho nebudeš. Tentoraz sa text nesie v klasickom fantasy duchu, svojou stavbou aj dejom, s prvkami science fantasy, ktoré nie sú okrem začiatku a konca veľmi výrazné. Knižka aj napriek svojmu veku zostáva stále veľmi dobrým čítaním…

5 22.10.2017

Studna Šihuanu priamo nadväzuje na Bránu Ivrelu. Samotný dej a putovanie hlavných hrdinov predchádza veľmi pútavý až realistický opis potápajúcej sa krajiny, z ktorej si stále viac odkusuje okolitý oceán a je jasné, že nebude trvať dlho, zhltne ju celú. Atmosféra celého románu sa nesie v ponurých až temných tónoch. Jeho koncept sa nesie v duchu predošlého zväzku, teda putuje sa od jednej brány k druhej, aby ju Morgain mohla uzavrieť. V tomto teda nevidím žiadne nóvum. Iná vec však je, že príbeh je literárne lepšie prepracovaný a niekoľko momentov spomínajúcich sa aj v doslove pôsobí naozaj veľmi úderne a myslím, že aj dlhodobejšie utkvejú v pamäti.

Cherryhová je majsterkou detailu, kedy podobne ako to robí Erikson, ničnehovoriaci fragment textu nadobúda iný zmysel neskôr, v inej situácií aby pôsobil ako katalizátor pre záverečné zúčtovanie. Viac ako k Eriksonovi má však bližšie k Le Guinovej. Na rozdieľ od nej je však konzervatívnejšia a menej provokatívna.

Myslím, že som prišiel na to, prečo nie je Cherryhová v našich končinách veľmi čítaná. Pre mužskú časť čitateľov nemusí byť skúsnuteľný slabší hrdina ako zvyčajne, hrdina, ktorý môže mať dokonca strach a ktorého partnerka je po všetkých stránkach silnejšia. Čisto ženská literatúra naružovkastého typu to tiež nieje, takže Cherryhová príliš nezaboduje asi ani u nich. Všeobecne sa tento román zaraďuje medzi heroickú fantasy, čo môže niekedy dosť zavádzať. Prikláňam sa skôr ku škatuľke science fantasy až dark.

Takže záverom: román je literárne vyzretejší a pútavejší ako predošlý diel. Autorka opäť o čosi viac odkryje reálie z tohoto impozantného universa. Neprichádza však s ničím novým, čo by tu už nebolo pred ňou. To staré a overené však balí do svojho špeciálneho kabáta a tým prináša novú kvalitu i keď nie až tak zásadnú ako Le Guinová…

6 15.10.2017

Na začiatok trochu off topic: nočná prebiehala pomerne vpohode, rachotiace stroje vyludzujúce industrial song o sile cca 130dB neúnavne búšili do svojich kovových náprotivkov a vyzerali byť vo forme. Vybral som preto štuple zo svojich uší, nasadil sluchátka, zapol mobil a spusti FBReader. Rozhodol som sa vyskúšať najnovší zásuvný modul v podobe strojového čítania. K dispozícii som mal digitalizovanú verziu Brány Ivrelu od mnou obľúbenej autorky Cherryhovej. Počítal som s tým, že fantasy ako kulisa k rachotu na pozadí je dostačujúce a dosť odľahčené. Chyba… po čase som ten rachot prestal vnímať a ocitol som sa v autorkinom svete…

Pár chybičiek v čítanom texte najskôr trochu trhalo uši, Voice Reader ženským príjemným hlasom vytrvalo vyslovoval meno hlavného hrdinu Vanya ako Váňa a slovo „aby“ s anglickou výslovnosťou, ale zvykol som si. Bol som pripravený na klasickú fantasy. Text síce má tradičnú fantasy štruktúru tolkienovského typu, teda putuje sa odniekiaľ niekam, ale tým všetka podobnosť s klasickou fantasy končí. Podobne ako Le Guinová vo svojom románe Rocannonův svět , napísanom o desaťročie skôr, tu Cherryhová využila aj prvky science fiction, a musím uznať, že napísala tak ešte o pár levelov lepší text ako jej kolegyňa. Jedná sa teda o science fantasy.

Tých styčných bodov s Le Guinovej svetom Hain je tu viac, Cherryhová však svoje ťažiská presunula trochu inam. Ako predstaviteľka Novej vlny v science fiction, čo majú s Le Guinovou spoločné, ťažiskom u Cherryhovej nie sú sociálne ale sociologické vzťahy ako lingvistika, vzájomné dorozumievanie sa navzájom nekompatibilných rás a pod. V tomto príbehu hlavný hrdina nieje archetypálnym Connanovským hrdinom skôr naopak. Jeho prednosťou nie sú svaly a ovládanie zbraní ale vlastnosti ako šľachetnosť, vernosť, sebaobeta a pod.,teda vlastnosti, ktoré predovšetkým u žien zaberajú a preto si ho Morgain aj vyberie. Tým Connanovským archetypom je tu naopak krásna mladá bielovlasá Morgain. Žena inej rasy, s oceľovou vôľou, prechádzajúca bránami postavenými dávnou, už zaniknutou mimozemskou dekadentnou civilizáciou, používajúca moderné zbrane neznámeho typu.

V mojom prípade, príbeh sa počúval príjemne. Postavy sú plastické a vyvíjajú sa. Vzťah medzi hlavným hrdinom a Morgain prebieha viacerými fázami. Svet je uveriteľný. Miesto čarodejov sú tu jednotlivci pochádzajúci zo starej vymretej rasy, miesto drakov a rôznych príšer sú tu živočíchy prenesené z iných svetov, miesto portálov sú tu brány. Skrátka je to sience fiction tváriace sa ako fantasy alebo aj naopak. Knižku nemám ešte kompletne vypočutú, zostáva mi ešte asi tretina, napriek tomu si jej už teraz trúfam dať maximálne hodnotenie. Ak ma niečo napadne pri dopočúvaní tohoto príbehu počas ďalšej nočnej, prípadne to sem ešte dopíšem. Zatiaľ teda, u mňa vynikajúce…

7 27.09.2017

Takže, znovu veľmi dobrý román od Veľmajstra žánru RAH-a. Mladý Thorby je otrok, ktorého si kúpi žobrák na otrokárskej planéte Sargon. Zdánlivo teda nič moc pre Thorbyho. Zdanie však klame a pre mladíka nastáva od tohoto okamihu radikálny zvrat v jeho živote. Nič nie je také, ako sa zdá. Nie je žobrák ako žobrák a ani Thorby napokon nie je tým, čím sa zdá.

Akcie je tu pomerne dosť. Autor tu upúšťa od zaužívaných mentorských vsuviek. Popis vesmírnych lodí, prostredia a vesmíru je na veľmi dobrej úrovni. Nechýbajú tradičné fylozofické zamyslenia, tentoraz na tému sloboda jednotlivca versus sloboda skupiny. Na mušku si berie tentoraz také inštitúcie ako súdy a napodiv aj obchod. Klincuje to však jedinou dôverihodnou inštitúciou. Ak si myslíš, že je to armáda, tak si samozrejme uhádol :D

Kniha sa veľmi dobre číta napriek tomu, že v čase vydania v reále ZSSR vypustil ešte len prvú umelú družicu Sputnik 1, nasledovanú Sputnikom 2 so psom Lajkou, kolónie Spojeného kráľovstva Zlaté pobrežie a Britský Togoland sa stali nezávislou Ghanskou republikou, prebehla premiéra muzikálu Leonarda Bernsteina West Side Story na Broadwayi a prví rebeli tvrdej muziky sa účili stavať pieskové hrady pomocou svojich malých umelohmotných kýblikov…

Suma sumárum: veľmi dobré čítanie…

5 13.05.2017

Moje hodnotenie tohoto dielu je poznamenané tým, že som knihu čítal pomerne dlho a s prestávkami, Ale aj tým, že sa nedokážem stotožniť s hlavnou hrdinkou. Holt military mi asi nesedí. Okrem pomerne dosť obsiahlej vaty, sa v knihe nachádza pár veľmi dobrých momentov a záver je už naozaj excelentný.

Hemží sa to tu intrigami, nechýba pár bojových stretov a samozrejme Honor tu opäť exceluje. Až sa divím, že taká superhrdinka už nesvieti niekde na nebesách. Situácia v Havene sa vyhrotí až tak, že Weber môže príbehovú líniu posunúť úplne niekam inam.

Hodnotím ako dobré, bez tej vaty, by leteli hviezdy ešte viac nahor…

6 05.05.2017

Veľmi dobrá antológia štyroch dlhších prác ktorých ústredným motívom má byť hard science fiction. To je čiastočne aj pravda, ale tých motívov je v nich trochu viac. Od detektívky, cez spaceoperu až po novú vlnu. Ani jeden text nie je vyložene slabý, naopak… Dva z nich sú vynikajúce.

Poradie kvality a pútavosti jednotlivých textov, ako ich vnímam ja:

1. Ian McDonald: Příběh Tendeléo
2. Paul James McAuley: Jak se tvoří historie
3. Stephen Michael Baxter: Prach reality
4. Peter F. Hamilton: Jak rostou stromy

Suma sumárum: viac než dobré čítanie.

9 14.04.2017

Keďže som na tento román od RAH čítal samé chvály, bol som naň zvedavý. Trochu som mal obavy z toho, keďže patrí do autorovho neskorého obdobia, či nebude tak ukecaný ako napr. "Nebudu se bát ničeho zlého". Moje obavy sa naplnili v plnej miere…

Samotný koncept románu sa mi zdal byť, mierne povedané, nesúrodý a roztrieštený. Akoby autor začal písať o niečom v čom nemal tak úplne jasno a v polovici knihy prešiel zrazu na inú tému. Román začína ako akčná sci-fi, aby v polovici zrazu prešiel do časového galimatiášu v ktorom som sa už dosť strácal a zakončenie bolo rýchle, na autora dosť netradičné, akoby si splnil stránkovú kvótu a musel to narýchlo uťať. Text mohol byť kľudne kratší aj o dve tretiny, nebyť tých chlapských do hrudi sa bijúcich dlhých monológov o sexe, dialógov so ženami, ktoré boli automaticky grogy z hlavného hrdinu, potľapkávania po zadočkoch a opisoch ženských hrudníkov. Skrátka, starého pána už asi viac bavili iné témy.

Aby som to len nehanil. V románe sa nájde aj pár zaujímavých vedeckých konceptov. Najviac ma však zaujali tie rôzne citáty na začiatku kapitol, od Mao Ce Tunga, cez rôznych potentátov až po Hitlera.

Suma sumárum: na skoršie autorove diela to nemá, spústa kecov a sny starého pána o mladých dievčatách. Na porno a červenú knižnicu náladu nemám a sci-fi tohoto typu neholdujem… Podpriemer…

7 04.04.2017