yerry komentáře u knih

Strhujúci príbeh pre mládež o mladíkovi, ktorý sa túžil stať astrogátorom a letieť ku hviezdam. Samotný vek románu na jeho priebehu nie je takmer vidieť. Heinlein sa tu vyhol špecifikám charakteristickým v 50. rokoch minulého storočia a predostiera tu zakrivenie priestoru vo vesmíre a časové skoky. Ku koncu síce príbeh pre dospeláho čiateľa naberá mierne naivné kontúry, ale to sa dá autorovi odpustiť. Autorov žargón a žartíky aj v tých najvážnejších situáciách opäť nemajú chybu.

Tak ako pred rokmi, užil som si príbeh aj dnes. Ak si to ešte nečítal a máš 9 - 99 rokov, tak to skús. Že ťa to bude baviť, je isté ako dane! :)

4 12.06.2016

Pod extrémnosťou si predstavujem niečo iné, v tomto prípade by som nazval túto antológiu skôr Experimantálnou science fiction. Svojou kvalitou až na poslednú poviedku obstáli hádam všetky poviedky. Teda niektoré viac a niektoré menej. Viac mi sadli poviedky z prvej polovice, ktoré už boli staršieho dáta a ktoré boli písané tak trochu konzervatívnejším (toto slovo pritom fakt neznášam) štýlom. Tie novšie hard scifi o nanotechnológii a rôznej forme vedomia už išli dosť mimo mňa. Neboli zlé ale akosi som v nich nenašiel pevný bod, o ktorý by som sa zachytil.

Napriek výhradám hodnotím antológiu ako veľmi dobrú, občas nie je od veci si prečítať aj nejaký alternatívny text.

5 12.06.2016

Kniha pre mládež radiaca sa k tým najlepším Heinleinovým prácam u mňa však s určitými výhradami. Predpokladám, že práve týmto románom bol do určitej miery inšpirovaný film "Hviezdna brána". Knihu by som podľa obsahu a kvality rozdelil na dve časti. Tá prvá bola napriek svojmu veku veľmi dobrá. Popis jednotlivých brán a nasledujúci dej na planéte, kam boli vyslaní študenti v rámci testu Kurzu prežitia sa čítal jedným dychom ako dobrodružný román a klasická scifi... Takže prvá polovica za sto bodov...

Druhá polovica románu už je o niečom inom. Heinlein v nej nasadil poriadny politický výplach mozgu. Dnešnému mladému čitateľovi to až tak nepríde ale na podobné politické agitky som citlivý síce z opačnej strany politického spektra a jednoznačne mi vadia. Čo si myslíš že je u Heinleina najdôležitejšie na prežitie skupiny necelej stovky osôb na neznámej planéte? Ak si myslíš, že oheň, zbraň alebo voda si na omyle. Jo to VLÁDA, ÚSTAVA a politický aparát. Toto je určujúce pre zachovanie rasy. Teda tentoraz netuším, či text myslel autor naozaj vážne, či to tam bolo vsunuté na objednávku alebo len fabuloval...

Aby som to zhrnul. Vynikajúci román pre mládež, z ktorého dýcha čaro Zlatého veku science fiction, dnes už klasika, ktorého hodnotu zráža dolu politická agitka na americký spôsob. Z tohoto dôvodu to nemá na plný počet hviezd.

5 15.05.2016

Hodnotiť túto antológiu je pre mňa dosť ťažké, keďže s antológiami som sa doposiaľ veľmi nepriatelil. Kvalita jednotlivých poviedok dosť kolíše, jedná sa o texty zo 60. rokov minulého storočia. Niektoré z nich sú už anachronizmom, ale s týmto vedomím som k nim aj pristupoval. Prekvapil ma ten počet poviedok s náboženským motívom, čo by som viac očakával u fantasy ako u science fiction. Zaujali ma úvody aj doslovy, k jednotlivým poviedkam, v ktorých sa dalo čo - to dočítať o jednotlivých autoroch a ich prácach. Celkovo u mňa kniha vyvolala veľmi dobrý dojem.

Nemám rád ak je dielo označované za zásadné alebo určujúce, ale táto antológia napriek svojim nedostatkom si plný počet hviezd zaslúži.

5 15.05.2016

Pôvodne som nemal v pláne túto knihu ani čítať ale po zopár záporných reakciách na ňu som podľahol. Bol som pripravený na jednu z najhorších Heinleinových kníh a dobrý výplach mozgu. Ako to začalo odsýpať, pomaly som menil názor…

Jasné, je to totálne nekorektné, primitívne a do určitej miery rasistické. Pozri si dátum vydania originálu a možno sa dovtípiš prečo. Heinlein jednoducho tie ploché žlté ksichty, teda Panaziatov nemusí a vyhladzuje ich na rasovom princípe a má aj prečo. Panaziati to je akási zmiešanina japoncov a číňanov, ktorý dobyli vpodstate celý svet plus samozrejme USA a pretvárajú ho na svoj obraz. Ešte aj komunisti sú oproti nim slabý odvar, a to je u Heinleina čo povedať. Škrt cez rozpočet im však spraví maličká skupina samozvaných diverzantov Made in U.S.A., pre ktorých nič nie je nemožné.

Ak by som to mal zhodntiť, bola to kravina ako hrom. Ak by to nepísal Heinlein, totálny prepadák. Nebyť jeho hlášok a podania príbehu neviem, neviem… Pri čítaní, ktoré inak odsýpa kvalitne, len krútiš hlavou a pomyselné hodnotiace body len naskakujú. Musím však ubrzdiť, aby som to hodnotenie neprepálil. Napriek všetkému a sebe napodiv knihu odporúčam všetkým nadšencom pre klasickú scifi a alternatívnu históriu zvlášť, ak ti teda nevadí určitá nadsádzka.

4 06.05.2016

Ďalšia z kníh na ktorej sa prejavuje autorova rozporuplnosť. Heinlein si zjavne nekladie žiadne hranice pokiaľ až môže zájsť. S korektnosťou si očividne žiadnu hlavu nerobí. Jeho názory oscilujú od poriadne konzervatívnych (vlastenectvo a tvrdé zákony pre tých, ktorí ich porušujú, dôsledný antikomunizmus) až po anarchistické resp. libertariánske (slabý alebo žiadny štát, odmietanie daní, vysoká tolerancia k činom, ktoré so štátom vybabrú a pod.)

Konkrétne v tejto knižke to nie je až tak očividné ale pár takýchto myšlienok si neodoprie ani tu. Text je jednoduchý, priamočiary a určený mladým americkým chlapcom z 50. rokov minulého storočia. Toto sa na jeho forme aj prejavuje. Miestami je naivný, miestami propagandistický a dosť rozkúskovaný. Autor tu jednoducho nakúsne priveľa tém, ktoré by inak vydali aj na 5 kníh, síce ich všetky uzavrie ale dosť narýchlo.

Príbeh má pritom spád, akčnosť a určite zaujal aj vtedajšiu mládež. Vyskytuje sa v ňom totiž veľa zaujímavostí a hypotéz, ktoré tu Heinlein sype ako z rukáva a pritom populárnou a zrozumiteľnou formou. Samozrejme nechýba dôraz na to, že šťastiu treba pomôcť predovšetkým vlastným úsilím a za svojim snom treba nekompromisne ísť. Partnerkou hlavného hrdinu je tu dievča veľmi mladé a do určitej miery napĺňajúce Heinleinov tak trochu sexistický názor na ženy.

Z knížky dýcha klasika, očarenie neznámom a túžba objavovať nové svety. V dobe vydania originálu sa zlatý vek science fiction už pomaly končil, napriek tomu z neho dýcha jeho duch a náboj. Z tohoto dôvodu mu odpúšťam niekoľko nedostatkov a hodnotím ako veľmi dobré čítanie hlavne pre milovníkov tohoto obdobia.

6 01.05.2016

Tento román sa radí do neskorého Heinleinovho spisovateľského obdobia a je to na ňom poznať. Jeho rozporuplnosť rozdeľuje svojich čitateľov na dva radikálne odlišné tábory: jedni ho vyzdvyhujú do nebies ako geniálny, druhí ho zatracujú.

Základná myšlienka: mozog starého miliardára Johanna Sebastiana Bacha Smitha vsadený do tela jeho čerstvo zavraždenej sekretárky nemá chybu. Heinlein tu rozohráva hru precízne prepracovnú do všetkých detailov. Od praktickej realizácie, cez fylozofické a právnické otázky, akou osobou následne vlastne je (muž?, žena?, oboje?), až po také detaily akým môže byť vlastne incest samého so sebou a podobné paradoxy. Román dopĺňa množstvo cynických správ z diania tohoto sveta budúcnosti, ktoré sú typicky Heinleinovské a nemajú chybu. Potiaľto je všetko v poriadku…

Čo ma už dosť vytáčalo, bolo kvantum (pol knihy a možno aj viac) sexistických siahodlhých rozhovorov o sexe na možný aj nemožný spôsob bi, homo aj hetero, čo by sa vzhľadom na tému dalo pochopiť, ale čoho je moc, napokon nudí. Dej je minimálny a väčšina textu je písaná formou rozhovorov. Asi od pätiny knihy som sa začal strašne nudiť a i keď som román so sebazaprením dočítal, nezmenilo sa to dokonca.

Čítal som to skoršie vydanie z roku 1998 pod názvom Vůně strachu a i keď čeština nie je môj materinský jazyk a nedovolím si tu vynášať nejaké súdy, myslím že ten preklad od Jany Dvořákovej nebol asi veľmi dobre zvládnutý. Občas mi to tam tak nejako drhlo. Iných ako logických nedostatkov by som našiel v texte oveľa viac, ale to by som tu už vešal tapetu. Ak by to Heinlein písal svojim skorším štýlom, dávam všetky hviezdy, za toto však nie.

7 23.04.2016

Jeden z tých slabších Heinleinových románov. Dej sa odohráva v dosť drsnej budúcnosti, kde výsada nosiť zbraň, je podmienkou pre úspešné riešenie sporov medzi ľuďmi najvyššej kategórie. Tých kategórií je tu niekoľko, menej kvalitní ľudia musia nosiť pásku na rukáve. Rasa je alfou a omegou. Genetické inžinierstvo je jedným z hlavných odvetví. Kvalita človeka sa tu nemeria farbou pokožky ale počtom čistých génov. Niečo ti to pripomína? Hmm, Heinlein tu experimentuje s určitým typom spoločnosti a vychádza pritom z poriadne konzervatívnych pozícícii v niekoľkých prípadoch zachádza až do extrému…

Vzhľadom na to, že román vychádzal v originále na pokračovanie v priebehu roku 1942, teda II.WW bola v plnom prúde, chápem že sa snažil pokryť určitú tému, avšak veľmi sa mu to nepodarilo. Dej je roztrieštený. Čo by stálo za rozvinutie, to ukončí veľmi rýchlo pár vetami a rýchlo prechádza zasa k inej téme. Záver knihy je už len samá nuda.

Ak sa chceš niečo dozvedieť o budúcej autoritárskej spoločnosti založenej na rasovej výlučnosti, kľudne do toho choď, u mňa to hodnotovo osciluje kdesi v strede.

5 13.04.2016

Záverečná rozsahom najväčšia časť kroník Západného pobrežia je zároveň najdepresívnejšia a najskeptickejšia zo všetkých fantasy kníh, ktoré som od Ursuly čítal. Napriek tomu, že je určená predovšetkým mladým čitateľom, budú pravdepodobne oni mať s jej čítaním riadny problém. V knihe sa nenachádza kladný hrdina, ktorý by zodpovedal dnešným štandardom. Gavir je mladý, má strach, občas je zbabelý a prenecháva veciam voľný priebeh. Vyznačuje sa však dvomi darmi: vidí budúvcnosť a má dar slova. Napriek všetkému sa napokon dokáže vzoprieť osudu.

Le Guinová je expertom na ľudský rozmer v rôznych politických systémoch. Tentoraz rozohrala svoju hru vo fantasy kulisách. Zobrala si na paškál spoločnosť otrokársku a spoločnosť anarcho-individualistickú (mesto v lesoch) a obe dala do protikladu s mužsko-ženským princípom. V oboch týchto spoločnostiach, či už autoritárskej alebo rovnostársky anarchistickej muži ako celok nevyzneli veľmi pozitívne.

Kniha je o násilí, nevedomosti, ovládaní človeka človekom bez rozdielu o aký typ spoločnosti sa jedná ale aj o túžbe po slobode, o oslobodení jedinca z područia. Autorka má tiež jeden dar, dokáže opísať násilie bez toho, aby ho heroizovala, čo nie každému môže sadnúť. Čitateľ prahnúci po akcii, môže text knihy vnímať ako nekonečnú nudu. Tomu, kto vie, čo môže od autorky očakávať sa bude kniha určite páčiť. U mňa veľmi dobré čítanie.

5 07.04.2016

Antológia z Honoverse nadpriemernej úrovne. Vyzdvihol by som dve poviedky: „Svízelná cesta domů " a "Čím se platí za sny?“ od samotného Webera. Naproti nim „Zatoulánek“ od Lindy Evansovej išiel dosť mimo mňa.

Komu chýbajú niektoré detaily z histórie Honeversa, tomu knižku rozhodne odporúčam.

5 27.03.2016

Knižka mi prišla poštou v poriadku aj keď to pár dní trvalo. S úpravou, formátom a prebalom som spokojný na 100%, veľmi sa mi páči. Pripomína mi to staré romány do kapsy, keď o čítanosti knihy svedčila jej obchytanosť, rôzne fragmenty a pod. a nie lesklé neporušené chrbáty čoraz hrubších kníh, vhodné ako doplnky k nábytku.

Paradoxne najviac sa mi páčila nežánrová poviedka: Hejno zahradních plameňáků od Pat Murphyovej, Ursula Le Guinová ma tentoraz až tak nehromila. Napriek tomu, všetky poviedky sú nadpriemerné a žiadna z nich svojou kvalitou neklesla pod túto hranicu. Záverom chcem vydavateľovi zaželať veľa zdaru pri vydávaní ďalších kníh. Vo mne má určite stáleho čitateľa.

9 25.03.2016

Román iba voľne nadväzuje na predošlý diel. Odohráva sa niekoľko rokov po udalostiach opísaných v Daroch v meste Ansul, ovládanom Aldami, vyznavačmi boha ohňa a nenávidiacich knihy. Vyskytujú sa tu len dve známe postavy: dievča Gry, ktorá má dar dorozumievať sa so zvieratami a poet Orrec, ktorého darom je písané a hovorené slovo. Ústrednou postavou Hlasov je však mladučká Memer, ktorá má taktiež jeden dar…

Ako je u Ursuly v tejto sérii zvykom, stavba príbehu nie je postavená na konflikte. Takže ak by aj mohol byť motív príbehu pomerne akčný, autorka ho posúva do kľudnejších vôd. Akčné scény sú tak opisované úplne neakčne. Naopak, spád to má pri opise myšlienok a pocitov. V tomto smere Ursula drží svoje slová ohľadom ukrutnej nudy násilia a banality krutosti. Pritom nie je vyložene pacifistická.

Knižka je určená hlavne mládeži, jej údernosť vystupuje do popredia hlavne vtedy ak sa poohliadneš po ponuke fantasy titulov a vidíš, že sa to dá písať aj trochu inak. Jednu hviezdu strhávam s prihliadnutím na to, že do cieľovej skupiny už dávno nepatrím, napriek tomu sa mi knižka páčila a určite si prečítam aj diel tretí.

5 19.03.2016

Poviedková zbierka z Honoverza ale bez Honor Harringtonovej. Zdá sa mi, že obaja spoluatori tu tak trochu predčili Webera. Drake o kúsok a Stirling o riadny kus, teda ak neberiem do úvahy Weberov záverečný tutoriál.

Výbuch šrapnelu je jednoznačne najlepšia poviedka zbierky. Velký výlet zasa priniesol ný pohľad na Weberovo Honoversum v trochu odľahčenejšom štýle. Tá prvá poviedka o stromových kočkách od Webera bola určená viac detskému čitateľovi, preto mi možno až tak nesadla.

4 21.02.2016

Čo dodať k predošlým príspevkom? Táto séria sa stáva pomaly ale iste drogou a vôbec nemusíš byť fanúšikom tohoto typu sci-fi, jednoducho ťa pohltí. Weber sa asi pod návalom kritiky snaží vyhnúť čierno – bielemu videniu svojho vesmíru. A musím uznať, že sa mu to darí.

Po dosť nezáživnej úvodnej časti nasleduje doslova uragán, ktorým autor ženie dej vpred. Budú vesmírne bitky, diverzná činnosť na Pekle, plány a akcia a okrem toho samozrejme aj Honor, síce len v každej druhej časti, ale stojí za to, Weber tu z nej urobil už prvotriedneho absolútneho zabijaka s taktickým myslením. Vychádza jej doslova všetko na čo siahne, čo by mohla byť zároveň asi aj najväčšia slabina tejto časti.

Veľa priestoru tu autor tentoraz dáva psychológii a motivácii jednotlivých postáv kopúcich za Haven, čím ich poľudšťuje. Niekomu to nemusí sadnúť, mňa to zaujalo. Ak si náhodou zažil dobu komančov, môžeš porovnávať a zistíš, že v niektorých veciach sa Weber trafil docela presne a popis politického systému na Havene už nevyznieva tak neprirodzene propagandisticky ako v prvých dieloch o Honor. Docela ma zaujali odkazy na rôzne viac-menej radikálnejšie frakcie v rámci politického systému Republiky Haven (z pohľadu autora), na ktoré sa tu odkazuje, niektoré z nich boli zlikvidované jadrovými zbraňami v prospech momentálne vládnucej kliky a o ktorých sa zatiaľ autor obšírnejšie nevyjadruje. Snáď v budúcich dieloch.

Napriek tomu, že kniha je o dosť hrubšia ako predchádzajúce diely, kvalita opäť stúpla. Negatívom je jednoznačne patetická prvá časť a okolnosť, že žiadne prekvapenie sa nekoná, všetko speje predvídateľne a nezvratne ku svojmu úspešnému koncu.

5 04.02.2016

Atorkina fantasy sága zo Západného pobrežia je úplne iná ako jej príbehy zo Zememoria. Fajnšmekri a znalci Le Guinovej si prídu na svoje, priaznivci klasickej a hrdinskej fantasy túto knihu radšej neotvárajte. Márne v nej budete hľadať goblinov, trpaslíkov, orkov, drakov, chrabrých hrdinov v zbroji, pôvabné krásky s nízkym IQ alebo sofistikovanú mágiu, nič také tam nie je. Autorkin príbeh totiž nie je postavený na konflikte ale na perfektne prepracovanej psychológii postáv, ich motivácii, pomalom plynutí deja, atmosfére, citoch a pocitoch. Jeho hlbšie „prúdy“ nie sú vyslovene fylozofické, ale majú podobný význam. Po dočítaní knihy som zostal s hlavou plnou dojmov. Poetickosť textu v tomto prípade príjemne súzvučila s dejom a v žiadnom prípade mi nevadila, naopak…

Príbehy z tohoto sveta, kde mágiu predstavujú „dary“, ktoré človek má alebo nemá je síce určený mladým čitateľom ale zgustnú si na ňom aj tí starší. Tieto dary má každý človek iné a môžu byť rôznej intenzity. Le Guinová ich tu popisuje uveriteľne ako niečo prirodzené, čo by sme mohli mať aj my niekedy dávno v minulosti a čo sme stratili. Opisuje tu aj dôvody, ktoré by mohli viesť k ich zániku aj v tomto svete. Dary boli totiž pôvodne určené aby ľuďom pomáhali, postupne však ľudia zabudli na toto ich určenie. O deji sa tu nechcem veľmi rozpisovať aby som nevyzradil pointu len dodám, že nastolené otázky (príbeh je ukončený, kniha sa dá čítať aj samostatne) ťa priam pudia pokračovať do ďalšieho čítania.

Každému určite nesadne atorkin štýl, mňa táto vec docela dostala. Nepovedal by som, že je to lepšie ako jej ostatné fantasy práce, len je to o hodný kus iné, iné aj od fantasy ostatných autorov. Ak by niekto tvrdil, že fantasy ako žáner je škvár, rozprávky a vymyslené príbehy pre deti, odkáž ho na túto knihu, hádam zmení názor. Za mňa teda určite plný počet hviezd.

9 11.01.2016

Tretí diel tohoto postapokaliptického nášupu nadväzuje svojim spracovaním aj obsahom na predchádzajúce dva. Cinizmus, sex a násilie, to sa zdá byť alfou a omegou celého deja, svojou výpoveďou aj pointou. Miestami som už autora upodozrieval zo sexuálnej úchylky. Text je pretkaný sadistickými excesmi a násilím páchaným na ženách ako u Mila tak i u niektorých iných mužských postáv. Mám podozrenie, že feministická Minerva z úvodu prvého zväzku, bola akýmsi symbolom, na ktorom si autor zgustol. Neviem, možno je jo len kalkul vypočítaný na efekt, čomu by nasvedčovalo aj viacero popkultúrnych odkazov na produkciu z prvej polovice dvadsiateho storočia.

Aby som autora len nehanil. Ten svet je vybudovaný docela dobre, je tu rozpracovaných aj niekoľko hard sci-fi tém, prevažne z oblasti genetiky a bioinžinierstva. Pri popise postáv autor kalkuluje s čitateľovými predstavami, ktoré su navodzované z rôznych katastrofických a postkatastrofických filmov a seriálov z 80. rokov minulého storočia. Tu je vidieť, že autorovým ťažiskom nie je svet literatúry ale filmu. Takže tu taktiež problém nevidím. Obrovským problémom celej tejto série je však naivné jednanie jednotlivých postáv a otrasné pubertiacke dialógy. Z tohoto dôvodu tu najuveriteľnejšie pôsobia cinický Milo a jeho klony. Cinická je aj pointa tejto knihy a celej série.

Jednotlivé kapitoly sú opäť krátke, dej je rýchly. Autor tu nakúsne spústu tém, ktoré by stáli za ich rozvitie a šmahom ich zahodí. Číta sa to dobre, text je jednoduchý, pulp ako vyšitý. Medzi brakom sa jedná o to lepšie, čo trh ponúkol. Svojou úrovňou si aj tento diel u mňa udržal hodnotiacu laťkku predošlých dielov.

6 07.01.2016

Tento diel, podobne ako predchádzajúci sa opäť na nič nehrá. Je to tak blbo stupídne, priamočiare a jednoduché, že sa to dá prečítať na jeden záťah. Neviem či je to prekladom alebo samotným textom, ale pripadalo mi, že knihu písal nejaký teenager. Či už dialógy, popis deja alebo vyjadrovanie umelej inteligencie majú tie isté črty, minimálna slovná zásoba dokresľuje autorov štýl. Je to brak ako vyšitý, presne v duchu pulpovej scifi. Aby si to nepochopil nesprávne, má to práve preto svoje čaro.

Pozor možný spoiler! Aby som to zhrnul. Vzducholodí je tu trochu viac. Budú aj nové technológie, vzdušný boj, Ashley ako tvrdohlavá UI bude stáť za to. Predstava ako osemročný Milo láme väz dospelému chlapovi nie je síce dosť dobre predstaviteľná ale tiež nemá chybu. Okrem toho sa tu súloží, kujú pikle a opäť súloží. Autor sa neserie so žiadnou postavou, takže sa môže kľudne stať, že neodolatelná kráska tu príde o oko alebo jedna z hlavých postáv o svoje prirodzenie.

Odporúčam ako oddychovku s tým, že aj odpad môže mať svoju kvalitu. Žiadna budúcnosť pre teba, žiadna budúcnosť pre mňa, žiadna budúcnosť pre túto knihu! Nehrozí! A o tom to je! A ja si idem prečítať tretí diel :)

6 30.12.2015

Zatiaľ najlepší diel série. Dej sa rozbieha trochu pomalšie ale nie nezaujímavo. Nechýba tu bojový stret, ktorý je síce iba lokálnych rozmerov ale takticky zvládnutý bravúrne. Honor zažije horkosť porážky, stratu blízkych spolubojovníkov a poníženie. Psychológiu a motiváciu protivníkov z Republiky Haven tu zatiaľ Weber zvládol najlepšie.

Sympatické je, že jednotliví protivníci z Havenu už nie sú vykresľovaní ako jednoznačne tí zlí. Trochu mi nesedí ten ich politický systém. Havenská spoločnosť totiž stojí na štyoch pilieroch, ktoré by v takejto forme nemohli v žiadnom prípade koexistovať. Najvyššie stoja legislatívci, ktorí fakticky ovládajú mocenské páky, občanmi sú tzv. dávkari, ktorí nepracujú a žijú z podpory, a niekde medzi je armáda a zložky Štátnej bezpečnosti. Odhliadnuc od toho, že aj napriek vojenskej expanzii, by takýto systém bol ekonomicky asi ťažko udržateľný, patria dávkari do úplne iného typu politického systému. Socializmus či už ľavý alebo pravý sa snaží udržať svojich občanov v plnej zamestnanosti hlavne kvôli kontrole a neponecháva im priestor na samostatné myslenie. Ich systém tu Weber vysvetľuje niečo ako socialzmus sovietskeho typu, kde na úplnej špičke moci jednu radikálnu skupinu strieda ďalšia ešte radikálnejšia a zároveň sa akosi generujú zdroje na ďalšiu techniku a vojnové lode. Takto to však ani v tejto tyranii fungovať nemôže.

Pozor spoiler!!! To hacknutie vesírnej lode bolo síce úsmevné a nereálne hádam ani v brakovej scifi, ale zobral som to tak ako to prišlo, lebo následný sled akcie a deja naozaj stál za to.

Napriek vyššie spomenutým nedostatkom som bol z knižkou viac ako spokojný. Napínavá druhá polovica knihy a strhujúci záver nedovolili knihu odložiť. Military neholdujem ale tento diel som si fakt užil.

4 25.12.2015

Aby bolo jasné, nie som kompetentný na to, aby som vynášal nejaké súdy a hodnotenia nad touto knihou. Nasledujúci text popisuje len môj subjektívny náhľad a pocity, ktoré sú empiricky nepodstatné. Kniha je vedeckou prácou a asi nie je vhodné čítať ju ako beletriu, napriek tomu, presne takto som ju čítal.

Teoretická práca na tému Fantasy. S prekvapením som zistil, že pochopenie väčšiny textu mi nerobí problém. Pár neznámych termínov sa predsa len našlo, ich význam mi vyplinul z kontextu, dúfam že správne. Mám v pláne si knižku prečítať ešte raz a pozornejšie, stojí totiž za to. Jej členenie je tradičné stromové. Je dostatočne prehľadné. Výborné sú poznámky pod čiarou, ktorých je tu naozaj dosť a obohacujú tak samotný text o množstvo faktov. Forma podania nie je taká komplikovaná ako u iných vedeckých prác, vyžaduje si však zvýšenú koncentráciu, keďže jednotlivé témy sú navzájom previazané a rozoberané z rôznych uhlov pohľadu. Po prečítaní tejto knihy nadobudol u mňa pojem „Fantastika“ tretí rozmer a žáner ako taký sa stal plastickejším a ukotvenejším v širšom priestore.

Pri čítaní tejto knihy by si mohli prísť na svoje fanúšikovia Malazu a Stevena Eriksona. Ak sú jeho knihy zapĺňaním mozaiky, tak táto kniha tieto kritéria spĺňa doslova. Jednotlivé kapitoly sú totiž ako karty z Balíčka drakov, pričom autorka je jeho paňou. Uvádzané pramene sú docela vyčerpávajúce. Primárne sa síce autorka venuje českej a svetovej fantastickej tvorbe, sympatické ale je, že nezabudla ani na slovenské pramene, ktoré sú tu citované dokonca v pôvodnom znení ;)

Chápem túto knihu ako základný stavebný kameň na ktorom by sa dali stavať ďalšie publikácie populárno-náučného charakteru, kde by už mohli byť zapracované aj nejaké grafy, myšlienkové mapy, ilustrácie, hypertextové a krížové odkazy a podobne. Autorkin rozbor je na to ako stvorený, viacrozmernosť z neho priam vyskakuje. Uvítal by som aj nejaké opozičné náhľady a spochybnujúce tézy od iných autorov, ale to už je o niečom inom.

Takže na záver už len hodnotenie. Nemám dôvod na ubratie čo len jednej hviezdy, takže full.

5 15.12.2015

John Brosnan Vládcami z nebies spúšťa úchvatnú smršť postapokaliptického nášupu, ktorou vybieli, odrovná a napokon skonsoliduje tvoje mozgové závity na úroveň menšiu než polovičnú. Typicky brakové odpočinkové čítanie sa na nič nehrá. Ak knižku označujem ako brak, nemyslím to ako zneváženie, ale ako kategóriu, v ktorej by som ho zaradil priamo na špicu. Samotný text mi evokuje niečo z Aldridgeho sveta Dilvermoon, Ledovej společnosti od G. J. Arnauda a v pár okamihoch niektoré z prvých dielov o Perry Rhodanovi.

Hlavná hradinka Jana je mladá, pekná a naivná žena pôvodom z feministickej komunity Minerva, geneticky upravený typ človeka Super Plus. Podľa všetkého je obojpohlavná, dávajúca prednosť lesbickým vzťahom. S ovládaním zbraní nemá žiadny problém. Jej IQ síce nie je nič moc, ale vychádza jej všetko, a čo jej náhodou nevyjde, to zariadi zhoda náhod. Jej parťák je geneticky upravený týpek s titanovými kosťami, vybavený úžasnou silou, rýchlosťou, nesmrteľnosťou, sadistickými sklonmi a nihilizmom. Táto dvojica exceluje v inak veľmi kvalitne vytvorenom postkatastrofickom svete plnom plesní, baktérií, všakovakých geneticky modifikovaných aj prirodzene deformovaných stvôr i nestvôr. Povaľuje sa tu množstvo zabudnutej techniky z čias po genetických vojnách. Svetu vládnu obrovské vzducholode. Kto vlastní vzducholoď, je zároveň pánom nad zdrojmi a ľuďmi nachádzajúcimi sa na povrchu.

Kapitoly knihy sú krátke, také punkové nástrely. Akcia strieda akciu. V žiadnom prípade sa nudiť nebudeš. Čo sa týka nejakej fylozofickej omáčky o zmysle života a sveta, nemaj obavy, žiadna hrozba z tejto strany nehrozí. Dialógy sú jednoduché, miestami naivné a miestami cynické. O sex ukrátený nebudeš, či už si homo, hetero alebo sado-maso. Samotné hodnotewnie je v tomto prípade ťažké. Kmitá to tu v intervale od braku po všetky hviezdy. Volím preto zlatú strednú cestu. Ak si chceš oddýchnuť, určite do toho choď.

5 10.12.2015