zipporah
komentáře u knih
Nulté číslo
Umberto Eco
súhlasím s tým, čo je v prvom komentári... inak ale o youtube nebola zmienka.. zrejme toto slovo bolo v origináli a stano vallo to zmenil, alebo český prekladateľ si ho vymyslel a v origináli nie je... pre mňa vždy bude top F.kyvadlo.. najlepšie s Hamletom pre hlavy, ktoré chcú vedieť, že nič nevedia a preto netreba zo seba robiť pána a ničiť druhých
Prázdne miesto
J. K. Rowling (p)
umelo vytvorené? nereálne? chcem mať tvoje okuliare na život... inak domnievam sa, že Rowlingová to napísala pre jednu postavu a to Krystal, zrejme poznala niekoho podobného.. inak hlavné postavy nie sú, nebolo to ani zlé, ale ani prelomové, mám rada knihy o vzťahoch, táto rozhodne je, no bolo príliš veľa postáv a menej priestoru
Jak číst romány jako profesor
Thomas C. Foster
Ale pri amerických knihách vždy treba rátať s americkým štýlom a humorom... Je to ich kultúra, presadzujú ju, ale aspoň vo vedeckých článkoch nemôžu:) Mne stačila aj táto kniha z hľadiska informáci na mnohé som si prišla aj sama počas dlhoročného čítania a písania, hoci sa literatúre nevenujem ako študent, nemám osvojené znalosti, s akými sa stretáva človek na výške. Nevadí. Jediné, čo mi vadilo a zároveň vyhovelo (paradox), bolo, že autor spomína vždy tie isté knihy, anglické a americké. Mohol siahnuť aj na širší výber, trebárs francúzska literatúra. Ešteže tam hodil Dona Quijota, po tom, čo som prečítala smrteľne vážneho Foucaulta, musím brať toto dielo smrteľne vážne a mali by sme ho brať všetci smrteľne vážne. Inak budeme potrestaní a zostaneme tu na Zemi naveky žiť. Teda nerátajme s takým širokým záberom, mám pocit, že Eco by napísal sviežejšiu knihu, natrieskanú príkladmi a vtipom.
Encyklopédia ruskej duše
Viktor Vladimírovič Jerofejev
Hodnotenia mužských čitateľov treba brať s rezervou, keďže je kniha plná dierok a perverzností v dôsledku jebemtoizmu, každý mužský dá o dve hviezdičky viac. Encyklopedické knihy majú tú smolu, že do nich nahliadneme tak zo tri razy, ale aj v tomto prípade stačí. Súcit nepozná iba Rus, ale celý svet až na Talianov. Ak Rus nepozná súcit, potom Talian sa pre neho narodil, hoci podvádza ako kurevník, ale má ho pravý, rýdzi, kým zvyšok sveta pozná len falošný súcit, najlepšie viditeľné u Veľkej Americkej Cici. Nájdete v encyklopédii veľa rád, ako : konaj, teda nedôveruj... sú dobré, sú pre všetkých a charakterizujú dušu ako takú. Nájdu sa však typické spôsoby, ktoré patria iba Rusom, za tie dávam tretiu hviezdu. "Rusko zbavené imunity nevzbudzuje úctu. Tých, čo sa k nemu približujú, zákonite ničí"..... no ja dúfam, že ma tam nepočká smrť budúci rok. Aspoň toľko, čo Gogoľ chcem dovŕšiť :D
Vývoj resilience v dětství a dospělosti
Iva Šolcová
Že sa propaguje terorizmus a nie The Resilience Project ako v Austrálii, či momentálne v GB je dôkazom chudoby komentárov aj pod touto publikáciou, nie? Čo na tom.... som za to, aby sa takýto projekt usadil na slovenských školách, napísala som aj článok k tomuto. A táto knižka alebo nejaká takáto útla podoba by mala byť povinným čítaním nielen učiteľov, ale každého. Toto sú tie knihy, ktoré by nemali zapadať prachom, a nie dáky Starý/Nový Zákon, či Harry Potter (:D). Každým rokom potrebujeme tej reziliencie viac, viac, viac...
Superfreakonomics - skrytá ekonomie všeho
Steven David Levitt
Katastrofálne pokračovanie dvojice, to je príklad, kedy prvý diel je dobrý priemer a druhý už lepšie nemôže dopadnúť. A dopadol strašne. Koho zaujíma, že jeden mal toľko detí, ďalší mal zelenú kravatu a komu sa páči humor amerického ekonóma? Posledné strany som ani nedočítala, horšie než Biblia. Keby šlo o čisté informácie, stačili by dva dobré články na desať strán, čiže neodporúčam ani čítať to. Strata času, iba ak by ste mali chuť čítať o americkej zakomplexovanosti v súvislosti s teroristami. Upozorňujem inak na to, že autori majú snahu vštepovať čitateľom niečo medzi riadkami (najmä v naznačených "dialógoch" s čitateľom), teda nie je to úplne bezpečné čítanie... Verím tomu, že aj od ekonomiky ako vedy má ďaleko.
Červený a černý
Stendhal (p)
Hm, hm, zvláštne niektoré názory tu padli... Túto knihu by som neradila medzi ani tie knihy, čo sa usilujú o psychológiu. Ani úvah tam zase toľko nebolo. Popisy dlhé? A čo je potom Hugov typický exces? Tento príbeh je prerozprávaním skutočnej udalosti, ktorú spisovateľ došperkoval. Nie je to síce encyklopedická búrka ako Hugo či Eco, ale niečo z nich, tak na 25% z informačného toku, ktorý ponúka tradičná kniha tamtých dvoch. A aj toto percento je dosť na to, aby som hodnotila knihu za viac než priemer, štýl je dobrý, ale skutočne sa zdá miestami, že "kulháva". Rýchle preskoky, zvraty na dvoch riadkoch. Nuž, a neskutočne mi Stendhalov štýl pripadá ženský:D Takto predsa písala Austen, Bronteovky... hoci ženy si dali viac záležať na dialógoch:)
Miláček
Guy de Maupassant
Ďalšia z kníh o pohnútkoch mužov a žien... vážim si priznanie autora, že mužom sa oplatí byť viac sebeckým v cti a otázke majetku, než k žene a láske. Otvorme oči, pretože má pravdu. Ženy síce pôsobia ako bábky, vlastne všetky postavy sú ako bábky, ale v závere možno v tej mnohonásobnej debilite mladej ženy zbitej a viackrát odkopnutej hlavným hrdinom bola "útecha", že v mužovom svete plnom mileniek jestvuje jedna žena, ktorú bude milovať celý život.... vydýchli sme si, pán Maupassant
Realita masmédií
Niklas Luhmann
Dosť náročné čítanie, prehryzla som len tak tak túto knižku útlu, ale veľmi je dobrá a chystám sa napísať o nej zjednodušený výťah, aby mala verejnosť zopár informácií o masmédiách. Nie takých, aké "dáva" reklama;)
Přátelé a pochlebníci
Plútarchos
Podľa Plutarchových slov to tak "vypadá", že pochlebníkmi sme všetci. Celkovo sa mi táto publikácia zdala v porovnaní so Sokratom otrasné čítanie, bolo to utrpenie na zastaralý spôsob, alebo skôr písané ako blog od sedemnásťročného chlapca, ktorý už niečo načítal z dejín a vedel pár príkladov... Slabota, určite má lepšie publikácie.
Hovoríme po rusky a iné poviedky
Vladimir Nabokov
Niektoré príbehy zaujmú viac a človek si ich zapamätá navždy. Z tohto výberu je to určite Vec náhody, Ruská krásavica či Rezký chlapík. Vec náhody je príbeh, ktorý sa okolo nás deje permanentne, sama som do dnešného dňa nenašla zmysel v pojme osud. Pre mňa má zmysel náhoda v otázke fungovania tohto sveta vrátane vzniku a zániku. Rezký chlapík je znovu o tom, čo poháňa človeka v živote, ten hajzel chtíč, ktorý vyrába ľuďom problémy v podobe nevery, rozvodov, konfliktov, nedorozumení, knockautov, hriechov, proste všetkého, čo patrí pod mravné zlo. Ruská krásavica sa mi páči v závere, kde autor spomenie jeden pekný výrok od rozprávkového kráľa: ktorý šíp letí večne? Ten, ktorý už trafil cieľ. Presne o tom je aj život ruskej krásavici a mnohých z nás.
Když Nietzsche plakal
Irvin D. Yalom
Spinoza je vraj posledný diel trilógie, idem si ho kúpiť, ale budem rada, keď na chvíľu opustím psycho knihy. Táto bola tiež pekná, samozrejme, Liečbu S. považujem za vynikajúce dielo aj z osobných podmienok, aké mám pri obsahu knihy... Táto mi pomohla ozrejmiť si tú ilúziu a pripisovanie osobných významov človeku, je to dobrá očista, takéto veci sa stávajú každému, kto sa zamiluje. Na druhej strane som už na smrť unavená zo spisovateľov a filozofov hlavne z 19. storočia, ktorí nedokázali stotožniť sa s novým postavením ženy v kultúre a samom živote, stretli sa s odmietnutím a začali sa vyvršovať na ne v knihách, kde na to vzali právo? Toto spôsobuje pokles u nich, a úplne ma vytáča, že fakticky sú presvedčení o svojej pravde!
Freakonomics : skrytá stránka všetkého
Steven David Levitt
To je moja prva kniha od ekonomika. Za co najviac dakujem, je objasnenie socialnzch stimulov pri voleni. Uz teraz chapem lepsie seba, preco nevolim, a potvrdilo sa mi to, co som nikdy nevyslovila, ani celkom som si to neuvedomila, skor citila pozorovanim: ze ludia volia preto, aby nevyzerali ako idioti politicky slepi. Ja budem pokracovat v tom, co doteraz, volit nebudem napriek snahe najst program, ktory by bol menej retardovanym pismom pisany a obsahovo realnejsi. Uprimne som bola kedysi sokovana z toho, ako tie programy su pisane, ze by ich lepsie napisal clovek v puberte. Je to hanba, dokazuje to fakt manipulovania s ludmi bez vzdelania. Duplom neverit politike a ignorovat ju po cely zivot, pretoze kniha ukazuje statistiky: vas hlas nie je rozhodujuci. Tiez bolo zaujimave citat o poklese kriminality, len ked sa tato tema prilis casto opakovala, povedala som si, ze to znizuje uroven autorov, dokola to iste omielat na viacerych strankach... paci sa mi vsak, ze zobrali priklady zo zivota, vychova, decka, mena, a z ekonomickeho aspektu podali nejake vysledky, z ktoreho moze sa clovek nieco poucit, zamysliet sa nad tym. Nechyba tu americky optimizmus, citatel ma chut zut zuvacku pri knihe a furtpokyvat hlavou... Ako lahke citanie je to super, ekonomika moralku ditkuje, to je fakt a rada si preletim aj superfreaconomics, pokracovanie.
Anna Karenina
Lev Nikolajevič Tolstoj
Rozsiahly epický román, ktorý sa dobre číta. Témy v Anne Karenine sú v skoro každej knihe, hoci nie všetky vzťahy sú zachytené v jednej jedinej (to je aj dôvod hrúbky príbehu). To považujem za výhodu knihy, rozbor manželských a nemanželských vzťahov.
Avšak budem sa prikláňať k Čechovovi, na problematiku vydaja, ženby či samotného vzťahu sa mi dobre dívalo čechovčinou. Budem sa prikláňať ku Gončarovovi, lebo v Úšuste s hlbokým umeleckým cítením zobrazil ľudské vzťahy, hľadanie lásky a zobrazil to, čo Tolstoj neprehľadne opísal v závere, keď sa Levin nauvažoval o existencii, viere apod., pritom zámery autorov sa stotožňujú: zdôrazniť zmysel aktivity nad ideami (úvahami... je to Schillerova filozofia). Veľmi sa mi nezdalo, ako Tolstoj zabŕdol v závere do filozofie, spomenul autority, no bližšie nič k tomu neposkytol, čo sa zdá dosť netaktné voči čitateľovi i samotným autoritám, ale dajme tomu, že na to priestor a č as nebol, za úplný debakel v tých úvahách považujem absenciu pojmu svedomie. Z toho proste plynie až akási manipulácia od takého svetoznámeho autora, čo ma fest sklamalo, s niečím takým som sa ešte u ruského spisovateľa nestretla. To dokazuje, že Turgenev mal pravdu, keď jeho Rudin vyslovil o Rusoch mienku, že ruská myseľ nie je stvorená pre filozofovanie! Tolstojovi záver Anny Kareniny nevyšiel.
Ďalej sa budem prikláňať k dostojevčine. No najviac sa budem prikláňať k dokonale presvedčivému smiechu cez slzy, lebo konštatovať dokáže hocikto, ale povzniesť sa nad životnými okolnosťami v literatúre je často najťažšia skúška. Gogoľ to dokázal v každom jeho príbehu a nakoniec ako ojedinelý autor uznal, že usilovať sa vnímať svet cez ženský zrak by bol mužský rozmar. To radšej vyskočiť von z okna! (z príbehu Ženba), čo sa mimochodom spomína aj v príbehu Anny Kareniny.
Takže k obsahu otázka znie: byť naivnou a poslušnou ako Kitty? Byť hlúpou a poslušnou ako Dolly? Byť krkavčou matkou ako Anna? Asi najlepšie z toho vzišla Varvara, čo prebolí to prebolí, človek sa zaľúbi, či sa mu to páči alebo nie, predsa len túži po spoločnosti, s ktorou prežije tento zlý život, ale zase nasadiť si na krk nejakého Stepana či Vronského... to dá rozum, že radšej žiť v samote, a ako milosrdná Bronteová káže: usilovať sa spríjemniť sebe i okoliu život, konať radosť, lebo život je príliš krátky na to, aby sme si ho vzájomne kazili (niečím takým sa viedla Varvara)... úplne jednoduchá a prostá filozofia, k čomu teda slúžil ten Tols tojov záver? K ničomu... je to však mužská záležitosť, tak nech si ďalej filozofujú. Raz za tých päť storočí príde ďalší génius ako Kant, Darwin, Einstein, Shakespeare či Puškin a budú sa o nich naďalej starať poslušné, naivné a hlúpe ženy, aby mali podmienky pre filozofovanie.
Mrtvý na Pekelném vrchu
Juraj Červenák
Dobré, ale citeľne písané pre verejnosť, humor mi prišiel suchý a text ako scenár, ale drží v napätí dej a je príjemné si prečítať niečo o našej vlasti.
Shirley
Charlotte Brontë
Uvodne strany by som zrusila, myslela som, ze to nebudem citat, no trochu sa to potom pohlo a bavilo ma to az do konca, ale nie je to zrovna kniha pre sirsiu verejnost.
Zaklínač: Stříbrný meč
Andrzej Sapkowski
Ale veľmi dobré čítanie fantasy! Fantasy ma už nebaví čítať, ani som toho z nej v živote neprečítala veľa, Zaklínač je fakt pecka, dobre to graduje ako vo filme, Zrno pravdy a Menší zlo totéž, zvyšok ma až tak nebavil, ja však osobne doporučuji aj ako Vežu bláznov. PS: neviem sa dočkať ďalších diel!
Tajná zahrada
Frances Hodgson Burnett
Jedna z lepších kníh, dala by som aj štyri hviezdičky, ale nepáči sa mi prítomnosť náboženstva, chápem, že "terapia" duchovným svetom je nutná v našej civilizácii, no myslím, že popri mocnom účinku prírody, ktorú tak opakovane vyzdvihuje, bolo toto už fakt zbytočné....
