zipporah komentáře u knih

Fajn, že môžem hodnotiť ako prvá. Na Davida som totiž zaťažená už pekných skoro dvadsať rokov. Tak si to zaslúžim, hm? Je to moja prvá platonická láska a trvá dodnes, Akty X sú kult, poznám ich od A po Z a od Z po A. X-krát videné. Milujem aj Scully. Milujem ich oboch. A preto moje hodnotenie je nekorektné, neadekvátne a silne subjektívne. Reálne by to bolo za dve hviezdičky, ale ja dávam päť srdiečok. David, milujem ťa! a z tvojho mena som vždy hysterickááá :D No vážne, veľmi som sa potešila, že napísal niečo, že touto cestou sa priblížil nielen mne. Pôvodne kniha mala byť filmom, asi preto sú tam scenáre. Pár výrokov je streľba, ktorá pobaví, a nemôže chýbať aj pojem mimozemšťania, však... Keď moriak v akcii balí pávicu v Indii: "Nie sú tvoji rodičia náhodou mimozemšťania?" sem - tam som sa zasmiala, favoritom sú hravé slovíčka... vaša prispiekravieľka kravvorah

5 23.03.2016

Autor chcel, aby bol krásny a to sa mu splnilo. Ja však verím, že život je tam rovnako ťažký, ako v maďarskej, menej peknej knihe Šťastný človek alebo v Rusku (Turgenevove zápisky z poľovačiek, Gorkého trilógia a desiatky ďalších). Veľmi sa mi páči princíp Bjornalu, ktorý sa kryštalizuje pomaly, v závere sa temer slzy rinú, keď autor ukáže záverečnú „tvár“ Bjornalu, jeho prístup k ľuďom. Samozrejme, všetko stojí na rozhodnutiach starého Daga, ale pokojne sa dá hovoriť o celom Bjornale. Bjornal je svet, po akom túžim nielen ja. Nejde o bohatstvo bohaté, ale o pokorené bohatstvo, majetky poľudštené, s ktorými zdieľajú ľudia život. Nejde o vypočítavosť, chamtivosť, lakomstvo, hlavne v závere a počas Vianoc, ako autor popisuje správanie ľudí, o hosťoch, to všetko kedysi bolo a pomaly pomaličky takéto Bjornaly vymierajú. To znechucuje, napríklad osobne patrím medzi ľudí, ktorí radi cestujú neformálnymi spôsobmi a vychutnávajú si vzájomnú štedrosť a pohostinnosť. „Teraz platím ja, príde aj na teba rad...“ povedal mi raz starší človek a je to tak. Vôbec nie je na tom nič zlé, ak prijímame pohostinnosť druhých, lebo raz budeme aj my ponúkať, prečo sa nepodeliť, ja v tom nevidím jediný dôvod hrať sa na Lakomca, to je komédia. Charlotte Bronteova odporúča počas nášho krátkeho života nerobiť si zbytočné protivenstvá, naopak, pomáhať si... byť k sebe zhovievaví a to sa paradoxne vďaka globalizácii vytráca v mikrosvetoch. Aj z mála sa dá dať a nemusí človek ani v Boha veriť. Nepodhadzujem výhovorky ako polená. Nikdy som to nechápala. Bjornal ukazuje, že sa dá žiť aj takto a neuzavierať sa do seba, byť hrabivým a s nikým nič nemať. Bolo Bjornalov veľa kedysi, myslím, že na východe ešte žijú takéto svety v malom počte, ale na Slovensku... o mestách niet diskusií, ale zamurované dediny hovoria veľa, v Silici som asi na jediný prvý Bjornal na kraji dediny zabúchala v čase búrky, že ma aj s piatimi ďalšími turistami privítali u seba, skryli pred smrteľnými bleskami a pohostili. Za pocit ako v Bjornale však môžem ďakovať aj jedným bratislavským rodičom a ďalším jedným zo Žiliny. Kamarát, ktorý najčastejšie trávi čas s počítačom, sa zázračne menil, keď mi opisoval nájdený Bjornal neďaleko Košíc u jednej rodiny. Bjornal, to je Goetheho ponuka ubytovať Schillera u seba. Bjornal je Puškinova literárna obrana Gogoľa. Tolstoj asi žasol nad Bjornalom mimo aristokratickej atmosféry. Bjornal, to je Schillerova úvaha o kráse v človeku. Bjornal? Hľadajte ho u babičky v Gončarovovom Úšuste. Nezabudnime však ani na podarený Bjornal, ktorý našiel Plánička u Škopkových :D:D

5 04.02.2015

Tým hodnotením som prekvapená, je dosť preceňované. Ale vidno aspoň, ako dokáže obsahová stránka zavážiť. Čo sa týka kvality, to už je tvrdý pád hviezd, inak čudný preklad v češtine, veď ide o to, že hviezdy sa komponujú do našich životov a český preklad okamžite evokuje negatívny pohľad, kým slovenský zostáva otvorený... na vine sú hviezdy, to sa môže brať aj pozitívne aj negatívne. Ale dobre, nie som kompetentná na kritiku prekladov, knižka autentická a veľmi dobrá pre teenagerov, za 5 hviezdičiek v ich svete, som si istá, že podobných príbehov je stoviek, sú lepšie, ale hviezdy im nepomohli ukázať sa na verejnosti. Nuž, a v mojom odrastenom a rozumnom:D:D:D svete hodnotím to omnoho nižšie (s porovnaním Hostiteľa a starých vychytávok Polyanna, Anna, tak som si vybrala). A obsahovo neporovnávam s Philadelphiou, jedinou podobnou, čítala som to strašne dávno po filme, no v závere otočila kohútiky v mojich očiach naplno. Toto tu až tak nie...

5 11.01.2014

pozor, obsahuje aj tvrdý spoiler... ale no, že by bola kniha úplne nečitateľná, tak to nie... a JE pre intelektuálov, pretože je tam aj filozofia, hýbateľ rozmýšľania, čo neznamená, že všetci, čo sme čítali knihu, sme automaticky super hyperťažkí intelektuáli a keď rabín si povedal, že budee gójovia a náhodou pomôžeme niekomu z nich, sme automaticky gójovia... isté pasáže boli nečitateľné, ale zase musím ako pri Sto rokov samoty povedať, že je to otázka času a pevného zraku a treba čítať poriadne a koncentrovane... posledných sto strán som čítala po takmer dvojdňovej pauze a už to gniavilo môj čitateľský zážitok, vytváralo vnútorné napätie, kedy už príde koniec... a pri tom viem, že keby som to čítala plynule a sústredene, čítam s nadšením až do konca, ono to nadšenie aj tak prišlo po pár stránkach, vrátila som sa do deja... veľa postáv tam zase nebolo, Belbo, Saint Germain jeden dvaja hore dolu :D autorov zmysel pre humor je aktuálny, je výborný a dáva oživujúce dýchanie čitateľovej bystrosti, takej tej pohotovosti... "zákaz vjazdu" :D ale toto si nebude asi nik pamätať:D mrzí ma len, že pre netrpezlivosť som nebola ochotná sa vrátiť k smrti Belbovej, ako jeho telo kmitalo, dopracovalo sa k niečomu, celý ten úsek som nepochopila, ako sa k nemu dostal a ako to opisoval, a nemá chuť sa k tomu vracať, je to tragická časť... musela som si pomáhať aj googlom, veľa zaujímavých vecí som sa dozvedela, ako kyvadlo funguje, a našla som si českú bakalárku o znakovosti f. kyvadla, teším sa na to, aj keď komploty sa tam analyzovať asi nebudú... konšpirácie zostanú konšpiráciami, hľadajúcimi to tajomstvo, ako napísala budíček ten citát na začiatku, lepšie vybrať ani nemohla... a kto chce, nech vysvetľuje, ako vníma svet, či skrze dogmy, vedy, jednej myšlienky, nech hľadá a vysvetľuje ako kedy a prečo, nech sa zamotáva, nikto mu v tom nebráni a má na to plné právo, ale, prosím vás, ľudia, nikdy, nikdy si nevynucujte, aby aj druhí verili tomu Plánu, ktorý vy štrikujete... nerobte to, veľa ľudí v dejinách zahynulo vďaka niekoľkým hlupákom s touto ľudskou vlastnosťou zvanou pýcha a o tom je Foucaultovo kyvadlo tiež

5 24.11.2013

šokoval ma názor, kde je štítok: najlepšie, čo som kedy čítala", nuž, aj o tom je demokracia, z knihy som inak totálne mešuge mala na začiatku... dočítala som to, je to brak s dobrým obsahom na jednu stranu, ktorý by iný spisovateľ vedel celkom hutne spracovať, ale nápad patrí tejto autorke a ako napísala, tak napísala.. znovu ako pri twilighte som sem-tam chcela vykríknuť a zahryznúť do drievka... amerika je nedozretá, ak púšťa do svojej komerčnej literatúry autorov, čo píšu ako štrnásťroční, mnohé pasáže mi takto prišli podobné Ohnivej duše (autorka mala možno 13 rokov a volala sa Michaela)... toto mi vadí, ak ide o šesto strán, keby malo tristo, dala by som tri hviezdičky, krátky príbeh napísaný plytko neuškodí, ale šesto strán je dobrá zdržiavačka pred takým čítaním takého autora ako je Umberto Eco... alebo nech sa prestane tváriť, že píše pre dospelých

5 27.10.2013

Držím palce budúcim generáciám, aby takto nedopadli a nám, aby sme túto scénu nepodporovali.

5 27.12.2011

Nešťastím bola táto kniha, čítala som ju v nevhodnom čase, keď som sa nemohla smiať a tak mi tento veselý príbeh spôsoboval muky a bolesti. Keby som to bola vedela, že mi bude smiešnô... Takú halušku nenapíše hocikto, len asi pán Heller mal to šťastie a rozum. U mňa best postava Milo, milujme Mila, lebo je to starosta nie talianskeho mestečka, ale starosta vesmíru. Milo je génius, lebo výhodne kšeftuje so svetom... zopár generálov a majorov a vzťahov medzi nimi a tým kaplánom a zasranom, čo ho dráždil, to je dačo senzačné, ja som si vzala z knihy hlavne ten humor z opisov a perfektných dialógov, ale určite je kniha ešte mocnejšia:D super darček pre chlapa inak:D

5 20.12.2011

Z radu oddychových kníh táto patrí medzi lepšie. Vo všeobecnosti mám skúsenosť, že kombinácia vedomostí autora s napísaním knihy pre moderného čitateľa končí veľmi biedne a tragikomicky. Ale ak auto má dostatok pokory a sebakontroly, môže to dopadnúť celkom dobre, čoho dôkazom je tento príbeh. Takže nenútené čítanie, v ktorom sa niečo aj dozvieme a tých, ktorí majú radi knihy, naverbuje na čítanie napríklad filozofa Thoreaua. Určite si prečítam aspoň Waldena. Podľa útržkov z knihy pôjde o filozofa na platónskej dráhe v štafetovom behu napríklad s Kantom či Schopenhauerom. Beztak aj oni sa spomínajú. Taktiež môže byť kniha užitočná pre psychicky slabšie povahy, môžu v nej vidieť viac, prečo nie. Výhodou je ľahkosť čítania.

V živote môžeme byť ktovieako čestní, ale ľudia vidia pravdu, len ak je dostatočne blízko ich reality. Tak ako napísal Thoreau: "Dôležité nie je to, na čo sa pozeráte, ale to, čo vidíte."

4 30.01.2024

Ukážkový príklad toho, ako novinár väčších kvalít rezignuje, ubzikne a spíše manuál na úpadok pre ďalších pseudointelektuálnych slabochov a chudákov, čím morálne padne na úroveň dvoch hlavných protagonistov knihy stojacich proti sebe. Zygar nevydržal ani prvú skutočnú skúšku v živote, ktorá je nič oproti tomu, čo museli zniesť (a vydržali!) ľudia ako Vavilov či Dostojevskij.

Čo dodať? Človek, ktorý ma "guráž" pustiť sa ešte do ruských spisovateľov, pre mňa zostáva iba poľutovaniahodným chudákom. Osobne to beriem ako zásah do mojej "rodiny", ktorá ma šesť rokov učila chápať, ako svet, človek a ľudská spoločnosť funguje. Porozumieť zložitostiam tohto sveta a pripravovať sa na ne do konca svojho života, pretože "človek je tvor večne nepripravený". Pre mňa vždy budú ruskí spisovatelia znamenať viac než to, čo by som sa dočítala o nich v kadejakých textoch od kritikov, nekritikov a nejakého Zygara, ktorý so svojím raťafákom takisto vyšiel z Gogoľovho plášťa. Mne stačilo čítať ich diela, aby som ich poznala naozaj, lebo len skrze diela som mohla dozvedieť o každom viac. A som rada, že som tak robila. V dnešných časoch ešte väčšmi.

4 21.01.2024

Jedna z tých lepšííích!! Miestami je aj vtipná a poskytuje dobové nálady, ako napríklad britský zázrak:D spočívajúci v zázračnej zhode v neznášaní kriku, reštaurácii a černochov u dvoch ľudí... Tak takúto kombináciu slov by nečakal ani luskáčik pod vianočným stromčekom :D

"Veda je vlastne najväčšou romantikou dnešných čias."
(si myslím, že všetkých čias, aj keď si Sumer točil koleso palicou, mohol sa cítiť romanticky, nie?)

Summary: Dokelu... zase... ma... autorka dobehla :D

4 03.12.2022

Neviem, či to je vekom, alebo už som sa zabudla odosobniť či uvoľniť, brať veci s rezervou, no skrátka niekedy mi príde zaťažko rozplývať sa nad tým, že je kniha dobre/kvalitne/amazing napísaná, keď ten obsah je pre mňa katastrofálny. Áno, z literatúry sa neučíme históriu, ako sa píše vo vydaní od Tatranu, ale približuje obdobie, udalosti a neviem ako iným, ale nemyslím si, že by si Henryk vymýšľal pri takých krutostiach ako v tomto prípade: "Pri vchode do dediny visel na dube sám pán Strzyžovski... celkom nahý a na prsiach mal strašný náhrdelník z hláv navlečených na povraze. Boli to hlavy jeho šiestich detí a jeho ženy."

Časom starneme, naberáme skúsenosti, tak neviem, či pri takýchto momentoch je potrebné naozaj viac energie na odosobnenia sa, alebo je to vymyslené, alebo čitatelia čítajú povrchne a neuvedomujú si, že čítajú niekdajšiu realitu, alebo uvedomujú, ale neriešia to, lebo však nie je to aktuálne (aspoň v našich krajinách?). Lenže takéto zverstvá sa robia aj dnes vo svete. A preto sa úplne stotožňujem s výkrikom pána Zagłobu („Ježišu Kriste, načo si len stvoril toľko tej chamrade!“), mimochodom, najlepšej postavy, ktorá ako jediná stojí v kontraste s ľudským zlom, pretože ani Strzuského láska k Helene nezachráni katastrofu dejúcu sa kedysi medzi ľachmi a kozákmi. Táto kniha napchatá testosterónovou agresiou je svedectvom toho, že nie láska, ale žijúci humor ako tichá či divoká rieka nás môže ešte postaviť na nohy a dať nádej, aspoň v mojom prípade. (Ja zas volím život, lebo smrť len raz príde, ale nijakým vtipom sa jej nevykrútiš. pán Zagłoba) Akurát mi v knihe prišlo od autora prapodivné prirovnanie vojny k zlej matke, požierajúcej svoje deti, inak povinné čítanie, samozrejme, ako už tu niekto spomína, treba brať s rezervou to, že to píše Poliak, teda ľachovia vystupujú ako tí dobráci, čo by na dub nezavesili ani hojdačku.
...
„Mám čutoru pálenky, tu je!“
Pán Zagłoba vzal plechovú nádobu a priložil si ju k ústam; ozvali sa dlhé glgy, ale pán Skrzetuski, netrpezlivý, nedočkal do konca a spytoval sa ďalej: „A je zdravá?“
„Čo tam!“ odvetil pán Zagłoba. „Na suché hrdlo je každá zdravá.“
„Ale ja sa spytujem na kňažnú!“

4 11.09.2022

Prišla som na to, že aj mňa by mohli volať Talíř polévky honem sem:D ako Ninfielda Scotta. Hugo nesklamal, pokiaľ ide o jazykový štýl, je to proste klasické dielo, rýdza hugovčina so všetkými jeho pravidlami. No zrejme som neprečítala tento príbeh v najlepšom období, pretože ma celkom slušne rozladil záver, ale nebudem prezrádzať nič. Pre môj osobný pocit by som ale Hugovi veľmi krivdila, takže u mňa za štyri hviezdy, a keby neskritizoval tak chobotnicu, moju obľúbenú zver:D, tak aj za päť. Ale ba. Stále by to bolo za 4, pretože jeho najlepším literárnym skvostom u mňa zostáva Chrám Matky Božej v Paríži a Človek, ktorý sa smeje. Chudák všetky chobotnice na svete. Veď majú krásnu formu a určite aj dobre chutia...
Na záver Hugova suspenzia typických jazykových prejavov:

More je v spojení s vetrom skladiskom síl. Loď je skladiskom strojov. Sily sú stroje pôsobiace do nekonečna, stroje sú sily, ktorých pôsobenie je obmedzené. Medzi týmito dvoma organizmami, z ktorých prvý je nevyčerpateľný a druhý riadený rozumom, nastáva zápas, ktorému sa vraví plavba.

Voda je poddajná, protože je nestlačitelná. Uniká pod každým tlakem. Přitisknuta z jedné strany, druhou vyklouzne. Takovým zpúsobem tvoří voda vlnu. Vlna je projevem její svobody.

Sen je akváriem noci.

Mysliaci chce, snívajúci znáša.

4 12.01.2021

"To svojí matce a jejím dobrým zásadám vděčím za úspěch a vše, co jsem učinil dobrého. Bez váhání prohlašuji, že budoucnost děcka závisí na matce."

Desím sa dňa, kedy dočítam posledný riadok o veľkolepom životopisnom románe Napoleona Bonaparteho! Poistila som sa zápiskami seržanta Bourgogneho, ktoré ospievali useri na tejto stránke, len sa obávam, že to už nebude to, čo pri tejto úchvatnej tetralógii! Každý bonapartista, napoleonológ povinná četba! Naprostý zážitek tohle čísť!:D Ale nejde len o to, ide o to, že Napoleonov život je fakticky neskutočne neskutočný sám o sebe. Toto je ten človek, ktorého milujete i nenávidíte zároveň, obdivujeme jeho úsilie hodné všetkých včiel na jeho plášti pri cisárskom obrade v roku 1804, zavrhujeme jeho zločin z Javvy, kde povraždil niekoľko tisíc zajatcov, zase ho obdivujeme za Code Civil, za jeho záujem o vojakov, bezvýznamných ľudí odmeňoval, lásku k žene, ktorá si to normálne ani nezaslúžila:D:D, atak dále a tak dále... mala som častokrát zimomriavky pri čítaní a uvedomení si, akú cestu si tento človek vydupal, haha, ešte nie je tomu koniec, a nebolo to len počúvaním Čajkovského, ktorý sa mi zase osvedčil pri čítaní o tomto velikánovi, jedno ale čo na ňom najviac, úplne že naj naj najviac obdivujem je !postoj k Britom! Za toto ho budem do nemoty chváliť, že sa konečne niekto postavil tomuto národu, ktorý sa nikdy nebude môcť pochváliť podobným jedincom, a určite ich to pekelne dodnes serie, najmä historikov. No to je ale smola! Absolútne sa stotožňujem so všetkými postrehmi a postojmi Napoleona Bonaparteho voči Britom. Až mi nervy vyskakujú von, keď čítam, aké úklady uskutočnili na vraždu Pavla I, o ktorej som čítala v Montefioreho knihe o Romanovovcoch a nespomínam si, že by to našil na niekhoo iného ako na Pahlena, možno sa mýlim. Sám autor je Brit. Neviem. Ale aj keby si Kovařík vymýšľal, tak sa pozrime na to, čo stačilo Britom urobiť po týždni od vraždy ruského cára (ktorý spočiatku k Napoleonovi neprechovával sympatie, neskôr sa to zmenilo, pretože Napoleon mu napríklad vrátil ruských zajatcov, kým Briti Pavlovu žiadosť odmietli). Nalodili sa bleskurýchle a šup ho útok na Dánov, aby zrušili ligu, no ty kokso. Ak toto nebolo premyslené, tak som reinkarnovaný Robspierre. Obrovská škoda, že Alexander I všetko pokašľal, s Francúzmi mohli dať taký výprask Britom, aký si zaslúžili, obrovská príležitosť.... Všimnime si, prosím, anglickú diplomaciu, ako funguje. Lepší odkaz do sveta než ich trápna priemyselná revolúcia, ktorú ktokoľvek iný mohol priniesť. Alexander I že bol mizerným panovníkom, nielenže vďaka nemu zbytočne zaniesol do Ruska antisemitizmus (mohlo to prísť neskôr), náboženský fanatizmus, ešte sa prizeral, ako otca idú zlynčovať. Pre mňa najhorší panovník spolu s Nikolajom II. Dosrali, čo sa dalo, vôbec nechápali politiku, diplomacia a prosby na zlých adresách, nepochopenie Napoleonovej politiky, ignorácia diania vo svete a izolačná politika na prelome 19/20 st., tak to mal vládnuť radšej Kutuzov a Lenin bol šikovnejší, moderná doba priala, báťuška už nemohol robiť čelenku národu... Peter I Veľký sa asi obracal v hrobke a Alexander II asi bol málo nadšený z deda. Tak sa ospravedlňujem za emočné prejavy, ale tak to je s dejinami, ktoré sú plné emócií. Najmä tie napoleonské sú bravúrne, vrelo odporúčam stiahnuť si egyptskú hudbu a pustiť pri četbe, keď sa vypravia do Egypta:D, v takejto atmosfére zacítite aj pach múmií:D no bacha, bacha: pán Kovařík, ako dakto tu spomenul, je ľahko návykový:D:D;) a odporúčam si zadovážiť Císařúv stín od Soyenera a paralelne čítať ako aditívum posilní zážitok zo života Napoleona Bonaparteho - Cisára Francúzov, ktorý je... ktorý je ako ROMÁN!

ps: prosím vás, to kto vymyslel "svätú ríšu rímsku národa nemeckého"? čo je toto za slovné spojenie?:D:D:D:D

Na záver zopár zahrievajúcich výrokov pre tých, ktorí ešte váhajú s čítaním:

"V onom světe se musíte stát šarlatánem. Je to jediná cesta k úspěchu." NB po egyptskej výprave

"Vojáci! (...) Základní vlastností vojáka jsou vytrvalost a disciplína; odvaha je až na druhém místě." NB
(Ako inak potom označiť jeho skutok na moste v Arcole? Ktorý je zobrazený na titulnej obálke?)

"Milujeme, protože milujeme, a nic není zbytečnějšího než analýza takového citu." pobočník Marmont

Najobľúbenejší obraz: Bonaparte u Rivoli (Philippoteaux), str. 197 :D

4 21.11.2020

Milá oddychovka, ale ozaj medzi slabšie diela ho radím, ako už bolo uvedené nižšie. Pýcha a predsudok s Emmou zostávajú pre mňa naj. Filmové verzia Rozumu a citu sa mi páči viac a to s neprekonateľným Severusom Snapeom alias Alanom Rickmanom alias na druhú plukovníkom Brandonom:) takže ak to čas dovolí, znovu si pustím film a nie posledný raz, ako to už pri "austenovkách" býva:D

4 27.09.2020

O pragmaticky založenom prezidentovi Ruska píše autor so snahou presviedčať čitateľa a naladiť ho pozitívne, čo by mohlo zbytočne dráždiť nejedného rusofóba... Preto by som začala radšej Salminenovou alebo Zygarom, potom sa aj táto knižka číta s väčším nadhľadom a nájde si tu čitateľ dosť zaujímavých informácií. Napríklad to, že Putin bol prakticky vymodlené dieťa po 40tke, pretože jeho dvaja súrodenci zomreli skôr, než sa narodil. Žil v chudobe a prakticky do roku 1998 nemal žiadne politické skúsenosti, bol pozorovateľom a dobre si pamätal kľúčové udalosti, ktoré sa odohrávali do času, kedy sa stal dočasným prezidentom. Raz darmo, hoci táto kniha je plná nadšenia, aj bez nej sa nemôžeme donekonečna klamať a smiať z východu.... Rusko vďaka Putinovej politike vstalo z popola a čím ďalej plynie čas, tým lepšie pre Rusko, čaká ho budúcnosť, čo čaká nás? A ako sa zdá, horšie pre Západ v zmysle morálky a prestíže. Rusko sa drží svojich tradícií, a to je to, čo im úprimne závidím. Už po prečítaní viacerých kníh pichádzam na to, že rusofóbi sú z dvoch príčin: buď žijú dnes minulosťou, od čoho sa odvíja ich viacnásobný negatívny odpor k čomukoľvek, čo Rusko uskutočňuje proti západným hodnotám a môžeme ich poľutovať, pretože sú v podstate dezinformovaní a život v minulosti nie je nič komfortné, alebo ich liberálne libido je presvedčené o tom, že boj medzi veľmocami je otázkou demokracie, nie bezpečných hraníc, ako na to dôrazne upozorňuje Salminenová.

Na kontinentálnej úrovni nás drží útvar so skratkou EÚ, ktorá by sa už mala čoskoro spamätať a prestať ignorovať vlastné hodnoty, morálne zákony, prijímať len tie "liberálne" problémy a nálady.. je to už fakt smiešne, akí trápni dokážeme byť v masmédiách, strácať sebaúctu a zem pod nohami, generovať množstvo hlúpych článkov, z ktorých by som ohlúpla aj ja , keby som sa nenaučila pracovať so zdrojmi... aj mňa trápi, že sú oceány znečistené, sakra, ale preto sa nebudem zaoberať tým, keď žijem vo vnútrozemskom štáte a Ružín je plný sajrajtu. A o tom to je. Ľudia radi riešia problémy iných, aby nemysleli na tie vlastné. Rusko už dlhodobo rieši svoje vlastné územíčko, rieši svoje povinnosti, zatiaľ čo my strácame čas s pochodmi za ľudské práva, lebo to nám isto prinesie do budúcna prosperitu... a potom o pár dekád sa bude spomínať na to, koľko Putin spravil pre svoju krajinu. Sakra, aj ja chcem také autority, ktoré aspoň odpália oligarchov na Merkúr...

"Naša identita sú naši priatelia." VP

4 11.08.2020

Freddie Mercury je spevák, pri ktorom som aj vyrastala, dospievala a ešte aj dnes trávime spoločné dni. Piesne skupinny Queen boli jediné, ktoré som sa ochotne učila naspamäť, prepisovala ich do denníka a šperkovala hviezdičkami. Pritom nemala som jediný plagát na stene. Naučila som sa texty The Miracle, A kind of Magic, The Show must go on, Friends will be friends a moju absolútne najmilovanejšiu, najkrajšiu pieseň dodnes: Too much love will kill you, ktorej autorom je Brian May. Pred 15 rokmi som vnímala iba melódiu hudby, ktorá vo mne podporovala predstavivosť, nejakú scénu, ale dnes si uvedomujem aj, že ten text do hĺbky opisuje moje posledné tri roky. Včera som si ju spievala a tiekli mi slzy, pretože je to tak: príliš veľa lásky nás môže zabiť. Pre mňa navždy bude Freddie veľkým hudobným umelcom spolu s jeho partiou, Rogerom, Brianom a Johnom, ktorých niektoré texty sú melodické aj pre trojročné dieťa, dokáže ich spievať, ako aj pre nás, skúsených životom. Piesne plné života, začínajúce a končiace životom, srdcom spievané, to je Queen. A ako čerešňa na torte sa vypína duo Freddie a Montserat Caballé, ktorých song How can I go on je čosi, čo mi bude po celý život spôsobovať zimomriavky a slzy.

4 11.04.2019

A mne sa to just páčilo, hoci nepatrí medzi kvalitnú literatúru. Je tam však skvelá informácia o jednej nevýhode práce opatrovateľky. Súvisí s udržiavaním si nálady. Je to prvý odstavec v jednej z kapitol a ja s ním súhlasím, pretože som opatrovateľku robila dva roky a je mi všetko v knihe veľmi dobre známe, a ešte by toho bolo omnoho viac, ale kniha nie je zameraná na život opatrovateľky v domácnostiach, však? Keby sa tohto príbehu zhostila autorka s menej komerčným zámerom, bol by z toho zaujímavý a kvalitný tragi príbeh, ale nevadí, film sa mi neskutočne páči a preto som si prečítala knihu. Ja som spokojná, Louisa Clark je moja minulosť dúhová, a už len pre záverečnú vetu v liste Willa sa to oplatilo prečítať... "Zaujala si ma už od prvého dňa, čo si vošla do mojej izby v tých smiešnych šatách" :D nejako tak to bolo, ale krajšie napísané, alebo: "Vstával som ráno už len pre to, lebo som sa tešil, že ťa uvidím"

4 13.01.2019

„Rána není tady, nýbrž zde!“ řekl Kutuzov, tiskna si šátek k poraněné tváři, a ukázal na utíkající vojáky.

Není na lidech, aby rozhodovali o tom, co je správné a co nesprávné. Lidé se neustále mýlí a budou se mýlit, a nejvíc v tom, co považujú za správné a co za nesprávné. Kníže Andrej

Nemilujeme ľudí tak pre dobro, ktoré nám preukázali, ako pre dobro, ktoré sme preukázali my im. Sterne

Protože kdybychom začali všechno soudit a posuzovat, nezustalo by pomalu nic svatého.

„Dokým nemilujeme, spí sa nám dobre. Pochádzame z prachu... ale hneď ako sa zamiluješ – si boh, si čistý ako prvého dňa stvorenia...“ Denisov

4 02.09.2018

Vnimánie, vnimánie, koncert ne búdet, potomúšto Voloďa spizdil balalajku... Dobre spracované myslenie človeka s nižším IQ, keďže mám aj skúsenosť s tým z minulosti, v tomto smere podala autorka veľmi dobrý výkon. Aj ten stereotyp vo vetách je reálny, a stláčanie černošskej bábiky (čiernej ako čierna farba) v speve dvoch opitých v závere je tragické vyústenie príbehu o nenaplnenej láske (zrejme), pískanie tej bábiky je veľmi, ale veľmi hlučné!

4 04.04.2017

Až do záveru knihy som nevedela, že ide o skutočný príbeh, som z toho trochu mimo, takéto knihy sa ťažko potom hodnotia, príde mi to smiešne, ako pri knihách od Remarquea, pretože opäť je to jedno z diel, za ktoré ktosi čosi zaplatil vysokú daň! Neviem, o akej propagande tu každý trilkuje, keď každý izmus sa vždy rád propagoval prostriedkami, aké doba ponúkala... v 20.storočí boli veľké, preto socializmus, ale aj iné idey sa ľahšie "propagovali", tým mali efekt na širšiu verejnosť, prostriedky dopomohli k širšímvýsledkom (aj územným) a už samotné slovo má svoju podporu, treba aj na to pozerať. Autorova kniha asi prešla nejakou "cenzúrou" alebo nápadmi iných, ináč si myslím, že gro je zobrazenie ľudského ducha, ktorý svoje ja prevýšil potrebami verejnosti, a to duchu dnešného človeka absolútne chýba, každý sa pozerá na vlasť iba vo svojom srdiečku a v okolí, hlavne, nech je sám so sebou šťastný, jeho mini okolie a jediný záujem je chodiť pravidelne na voľby, lenže to nestačí. Aký to paradox, môžeme byť blízko človeku na druhom konci sveta, ale keby elektrinu vypli, hops, svet sa scvrkol a každý má dnes dvere (a oči) zavreté. Vážení, máme problém sami so sebou. Začnime sa konečne pozerať aj na záujmy druhých nielen cez slová, ale aj skutky. Je tam dosť veľký rozdiel, ktorý si ani 50 ročný človek nemusí uvedomiť. uvedomíme si to na jasnej fyziognómii a reči komisára, umierajúceho v nemocnici. Je veľmi ľahké si ho predstaviť. Odmysliac si ideológiu, výborný odkaz, ale obávam sa, že mnohými nepochopený a to z dôvodu neskúsenosti moderného človeka, ktorý sa bráni spoločnosti, neznáša ľudí, je lenivý, povrchný, konzumný, uprednostňuje zvieratá a jeho ľudským svetom je egoisticky drobný kruh rodiny a známych so zavretými dverami. Skvelá duchovná kríza, ktorá ná povedie do boja s tými, ktorí pre niečo žijú a mobily ani zvieratká veru to nie sú...

4 22.05.2016