Zuzulet15
komentáře u knih
Neopouštěj mě
Kazuo Ishiguro
Pomalá, do hĺbky sa zarývajúca bolesť. Asi najsmutnejšia fikcia, akú som doteraz čítala. Ako prvý som videla film a ten ma, ako jeden z mála, rozplakal.
Pre mňa zatiaľ najlepšia Ishigurova kniha.
Zuzanin dech
Jakuba Katalpa (p)
Ak by som mala povedať jednu vec o Zuzaninom dechu tak poviem - extrémne čtivá. K tomu sa pridáva strohý autorkin štýl, do ktorého napriek tomu dokázala zakomponovať literárnu krásu vetami typu: "Dívají se na třpytící se sníh a on je tak šťastný, že kdyby ho tělo nekotvilo k zemi, rozpustil by se v oblacích." Ďalšia vec - po dočítaní som šla objať svojho muža zato, aký je. Natoľko bol pre mňa príbeh živý.
Mám aj výhrady - koniec bol z môjho pohľadu trochu filmovo prekombinovaný, keby bol skončil obyčajnejšie, bolo by mu to pridalo na uveriteľnosti. A neskutočne ma iritovalo skloňovanie maďarského priezviska Nagy. Po diskusii s mojou českou kamoškou som ale dospela k tomu, že je to možno len môj osobný problém. Musela by som sa spýtať nejakého českého jazykovedca.
Běguni
Olga Tokarczuk
Tokarczuk podľa mňa píše tak, ako vyzerá - extravagantne (je to pani po 50-tke s dredmi). Skôr ako o román ide o mikropríbehy prekladané úvahami hlavne o tom, čo všetko vedie ľudí na cesty. Cítiť tu aj autorkinu až naturalistickú fascináciu ľudským telom. Nečítalo sa to vždy ľahko, ale niektoré myšlienky ma presvedčili, aby som si knihu zaradila do kategórie – chcem mať doma na poličke.
