Zuzulet15 komentáře u knih
Kniha prešpikovaná bosoráctvom, prelínanie minulosti s prítomnosťou, 2. svetová vojna, komunizmus, súčasnosť podaná ešte dieťaťom - všetko tu krásne fungovalo a nič nevyrušovalo. O tejto knihe sa hovorí menej, akoby si zaslúžila. Akurát Marquéza mi to teda nepripomínalo, nato je to príliš východoeurópske.
Náhľad na dôležité mýľniky v medicíne. Pre mňa fascinujúce čítanie. A aj optimistické - veda dokáže úžasné veci a na svete bude snáď raz, vďaka nej, ešte krajšie a lepšie. Dúfam, že autor o pár rokov napíše pokračovanie, aby progres v daných oblastiach opäť takto pekne zosumarizoval. Kniha, ktorú mám chuť prečítať si hneď zas od začiatku
Nežná, snežná rozprávka pre dospelých, ktorá od zimy až štípe na koži.
Festival fantázie. Páčiť sa bude len tým, ktorým nevadí nechať sa viac unášať atmosférou ako príbehom.
Za mňa lepšie ako ňúrať sa v motivačných knihách je prečítať si životopis inšpiratívneho človeka.
Najviac ma bavili časti o zahraničnej politike.
Škoda, že ma od prečítania tejto knihy dlho odradzovalo to, že ide o sci-fi. A áno, je to síce sci-fi, ale to je len kulisou. Hlavnú úlohu hrá ľudská ľahostajnosť spôsobená nedostatkom ochoty premýšľať (čo je pre dnešnú dobu celkom príznačné). Kniha o tom, že čítať knihy je naozaj dôležité.
4,5/5
Klamársky život dospelých sa odohráva v úzkom kruhu rodiny a priateľov. Mňa kniha oslovila hlavne v tom, ako krásne sa taký klamársky život dospelých (schválne s malým k) odohráva v reálnom svete všade okolo nás. Za mňa písala Ferrante hlavne o tomto. Okrem toho kniha perfektne odsýpala, a pritom príbehom neurážala a mala tak akurát strán. Až raz budem mať čitateľskú krízu, siahnem po nej znova.
Dala by som o hviezdičku viac, nebyť poslednej tretiny, kde sa toho snažilo byť mnoho, na rozvinutie ale akosi neostal priestor. Stále však platí, že Isabel Allende vie a ostáva jednou z mojich obľúbených, hoc magickému realizmu sa tu nemusela až tak vyhnúť.
Román, ktorý sa pred očami predostrie cez objektív fotoaparátu. Nevšedná kompozícia, ktorá necháva vyniknúť i kvalitnému príbehu. Vzťah matka vs dcéra vs umenie. A oplatí sa prečítať si aj doslov českého prekladu.
(Nedávno som čítala knihu Daisy Jones & The Six a tak som si na ňu viackrát počas čítania spomenula. Tiež pojednáva o umení (hudbe), tiež je písaná zaujímavou formou (ide o rozhovory v časopisoch), príbehovo je ale určená pre širšie publikum. Pastva pro oči je proste literárne trošku vyššie.)
Knihu by podla mna mali rozoberat deti na strednych skolach. v ramci etickej a nabozenskej vychovy.. aspon poslednu kapitolu (Deset pravidel pro zivot). A nie, nie je to ziadna motivacna literatura.
Prof. Beneš neurochirurgiou žije, takže svoju fascináciu ľudským mozgom pomerne ľahko preniesol aj na mňa. Osobne ma práve časť o mozgu bavila najviac. Kniha je vlastne vedená ako rozhovor a padnú v ňom otázky aj na eutanáziu, vieru, postavenie žien v zdravotníctve,.. Určite odporúčam.
Zvláštna kniha. Napísaná tak jednoducho no na postave Charlieho od začiatku cítiť, že nepôjde o žiaden prvoplánový príbeh. Premýšľavý, druhým načúvajúci, knihy čítajúci chalan asi nie je prototyp bežného teenegera. I keď, občas som si hovorila, že tak z tohto som už vyrástla, potom to ale zakorunoval silný záver. Len mi je ľúto, že mi kniha ušla v mojich -nástich, zaujímal by ma môj vtedajší pohľad.
A odkazy autora na ďalšie knihy a hudbu boli príjemným bonusom.
Ano, v niecom je to detska kniha. Ale pre narocnejsieho detskeho citatela. A napisana tak, ze dospely ju oceni tiez. Autorovi sa podarilo predostriet temu otroctva a osobnej slobody sposobom, ktory zaradil pribeh medzi tie nakrajsie, ktore som kedy citala. A ilustracie jej davaju dalsi rozmer. Velmi dufam, ze moje deti si ju raz tiez precitaju a budem si moct s nimi o nej pokecat. Ma im co dat.
Vnútorný boj ženy medzi tým, čo by mala chcieť a čo v skutočnosti chce. Žiadna feel good romantika. Ale aj tak krásny príbeh zamilovanosti. Uveriteľný, nesentimentálny, elektrizujúci.
Po prvom prečítaní si už môžem otvoriť ľubovoľnú stranu a vstrebať len pár viet. Dej, ktorý je síce silný a založený na živote autora ťaží totiž hlavne z spôsobu jeho podania. Je to báseň pretavená do prózy. Autor to sám krásne zhrnul v doslove: "To Ben Lerner, without whom so much of my thinking and being as a writer would not be realized. Thank you for always reminding me that rules are merely tendencies, not truths, and genre borders only as real as our imaginations small.."
Malá nemecká dedinka a život jej obyvateľov, do ktorého občas zasiahne závan niečoho magického. Stále ale ide o každodennú obyčajnosť, ktorá je podaná s takou láskavosťou a jemným humorom, že sa kniha do dnešnej bláznivej doby vyslovene pýta.
Mala som podobný problém ako s Malým životom. Príbeh príliš prekomplikovaný, tým pádom pre mňa bohužiaľ neuveriteľný. A aj keď sa kniha venuje dôležitým posolstvám, tie sa v tej spletitosti strácali. Menej je proste niekedy viac.
Svet sociálnych bublín vs krutá realita. Kniha rozdelená podľa tohto konceptu, prvá časť sa čítala o dosť ťažšie a vyžaduje istú mentálnu výdrž. Každopádne nezabudnuteľný formát. Určite si ju chcem prečítať znova.
Čítala som tesne po Stefánssonovej knihe Ryby nemajú nohy a v poetickosti mi prišli trochu podobní. Zo Shalevovej knihy bolo cítiť viac tepla a lásky ak si ale o rok spomeniem na obe knihy u Štyroch hostín si skôr vybavím príbeh, u Rýb zas celkový pocit, ktorý u mňa v tomto prípade víťazí.
Moja podvedomá tendencia vyhýbať sa komiksom je len zbytočným predsudkom. Po Mausovi síce len moje druhé stretnutie s touto formu, ale nakoplo ma to vyhľadávať ich ešte viac. Melancholicky ladený silný príbeh, v ktorom sa oplatí zalistovať už len kvôli ilustráciam.