Zuzulet15
komentáře u knih
Život Vernona Subutexa 1
Virginie Despentes
Popravde som asi tak 95% kapiel a hudobníkov, o ktorých bola reč nepoznala. Punk rock ide mimo mňa, rovnako aj životný štýl Vernona a spol. Ale páni, mne sa to možno práve preto tak páčilo. Autorka si neberie pred ústa žiadnu servítku, nič nebalí do vaty, provokuje. A nakoniec sa z toho ešte vykľuje aj sociálna dráma. Veľmi dobré a už sa trasiem na dvojku.
Sviatok bezvýznamnosti
Milan Kundera
Kdesi som čítala, že Sviatok bezvýznamnosti je posledný Kunderov román. Písali o tom v kontexte jeho veku a ja som si hovorila, či to nie je odvážne, predčasné tvrdenie, prišlo mi, akoby s ním už viac nepočítali. Ale po prečítaní už tomu rozumiem viac - kniha vyznieva ako rekapitulácia nad životom. A ako také potmehúdske zahrávanie si s pozornosťou čitateľa. Kundera ho písal už ako 84-ročný a ja pred ním smekám, lebo jeho ostrej mysli nemôžem konkurovať ani pri tých niekoľkých desaťročiach, ktoré nás vekovo delia. Kniha ako stvorená na diskusiu pri vínku s priateľmi.
Prebúdzanie levov
Ajelet Gundar-Gošen
V rámci žánru detektívka/thriller vyčnieva nad ostatné, ktoré som doteraz čítala. Primárne nie je založená na žiadnom wau a bububu efekte alebo pátraní po páchateľovi, ale na morálnych princípoch. Z poslednej tretiny sa síce nakoniec vykľula riadna kovbojka, ale aj tak je základnou otázkou správnosť rozhodnutí a ich motivácia. Veľmi originálne.
Divoké labutě
Jung Chang
Mao v roce 1964 veřejně odsoudil pěstování květin a trávy jako "feudální" a "buržoázní" a nařídil: "Zbavte se většiny zahradníků." Jako dítě jsem musela s ostatními odstraňovat z trávníků u naší školy trávu, a viděla jsem, jak z budov mizí květináče.Táto absurdnosť na mňa vykukla hneď v úvode knihy.
A tu je ešte väčšia: Maovu posedlost ocelí nikdo zvlášť nezpochybňoval. Stejně tak mu procházely jeho ostatní utkvělé představy. Znelíbil si vrabce, protože zobají zrní. A tak byla zmobilizována každá domácnost. Seděli jsme venku a zuřivě tloukli do kovových předmětů, od činelů po pánve, abychom zahnali vrabce ze stromů, až nakonec padli na zem, mrtví vyčerpáním.
Manželský život za Maa a tzv. manželská dovolenka (autorka popisuje život svojej čerstvo vydatej sestry): Stejně jako desítky milionů jiných čínských párů žili ti dva odděleně a podle předpisu měli právo prožít dvanáct dní v roce společně.
Už dávno som pri čítaní tak často nekrútila neveriacky hlavou. O Číne 20. storočia som vedela minimum, takže pre mňa veľmi užitočná kniha. A pripomenula som si, aké mám šťastie, že žijem v krajine a v dobe, v ktorej si môžem slobodne v necenzurovanej forme čítať čo chcem, kedy chcem, kde chcem..
Siddhártha
Hermann Hesse
O hľadaní seba samého, o prázdnote materiálneho sveta. Človek ale asi musí byť v správnom spirituálnom nastavení, aby ho kniha zasiahla naplno. V inom časopriestore si viem predstaviť aj najvyššie hodnotenie.
Osmý život (pro Brilku)
Nino Haratischwili
Mám rada takéto nenápadné opakovanie hodín dejepisu v próze. Tragédia (moc dôvodov na úsmev v knihe nie je) rodiny Džašiových poprepletaná dejinnými udalosťami Ruska a Gruzínska je pomerne návykový, pomaly plynúci príbeh, ktorému občasné prekombinované dejové zvraty odpúšťam. A kľudne si túto bichľu ešte raz niekedy prečítam.
Rozhovory s přáteli
Sally Rooney
Zaujímavá štýlom, dej však nie je uveriteľný. Kniha sa snaží tváriť ako zo života, v reále by sa ale príbeh ťažko odohrával takto.. Taktiež mi rozhovory na spoločenské témy prišli veľakrát len načrtnuté a nedotiahnuté do konca. Spôsob akým autorka píše mi ale sadol, takže si od nej prečítam aj ďalšiu knihu.
Proti všetkým pravidlám
Ariel Levy
Na memoáre nezvyčajne krátke. A smutné. Ale nakoniec bez pocitu trpkosti - ”Pri písaní sa vždy dá zmeniť koniec alebo vymazať kapitola, keď nefunguje. Ale život sa ohnúť nedá - je nestranný, nemá zmysel mu odporovať.”
Komturova smrt
Haruki Murakami
Kto číta Murakamiho, vie, čo očakávať a presne to aj dostane. Je pravda, že ja som si od jeho poslednej knihy dala pauzu asi 4 roky a možno práve preto som si mohla Komturovu smrť o to viac vychutnať. Občas som dvíhala obočie, občas som sa červenala, po celý čas si ale užívala typickú murakamiovskú mystickú atmosféru plnú metafor.
Čo by som vedela HM vytknúť je, že vždy prezradí, čo za hudbu postava počúva, v akom aute sa vezie (niekedy aj s rokom výroby), často vieme, čo má oblečené, aké jedlo je, ale keď dôjde na knihy, tak len lakonicky poznamená, že ten niekto číta nejakú knihu - ale akú?? :) Určite by sa z toho dali čerpať zaujímavé inšpirácie, Murakami si ich ale zjavne necháva schválne pre seba..
Každopádne, ak niekomu nevadí, že v knihe vystupujú ideje a metafory ako postavy, tomu knihu vrelo doporučím, nováčikom by som ale predsa len s Kišidančó goroši (v originále to znie skvelo :) nedoporučovala začínať, Murakamiho si treba radšej vyskúšať na kratších dielach.
Pravidla zdvořilosti
Amor Towles
Táto kniha je dôkazom, že aj ľúbostný príbeh sa dá napísať tak, že neurazí ani najväčších odporcov tohto žánru - bez zbytočného sentimentu. Úlohu v tom zohráva asi aj to, že príbeh rozpráva žena, jej postava je ale napísaná rukou muža. A atmosférou ozaj pripomína Gatsbyho (aj keď v mojom rebríčku ho nepredbieha). Veľmi príjemné čítanie.
Padněte na kolena
Ann-Marie MacDonald
Sila tejto knihy spočíva nielen v príbehu, ktorý je stavaný na ťažkých témach, ale hlavne v spôsobe vyrozprávania. Toto je tak skvelo napísané, že mi občas bolo ozaj tažko na duši..
Prečo sú dánske deti šťastné?
Jessica Joelle Alexander
Kniha nielen o tom, ako lepšie vychovávať deti, ale aj o tom, ako byť lepším dospelým. Za mňa môže byť, aj keď som si nie úplne istá, či sa dá s malými deťmi jednať vždy tak racionálne, ako to popisujú v knihe. Vyskúšam a uvidím..
Jasno lepo podstín zhyna
Sara Baume
250 strán o potrebe ľúbiť a byť ľúbený. Jedna z tých kníh, u ktorých si po pár mesiacoch nespomeniete na dej, ale vďaka skvelému opisu si vybavíte pocity. A to je niekedy viac.
Láska
Toni Morrison
Krátka rodinná sága jednej černošskej rodiny vyrozprávaná toľkými postavami a pohľadmi, že nakoniec nie je možné určiť, kto je/bol v tomto prípade pozitívnym hrdinom alebo či tam vôbec nejaký je. Hranica medzi tým je v knihe asi tak tenká ako medzi láskou a nenávisťou.
Viz láska
David Grossman
Jedna z najnáročnejších a súčasne najvýnimočnejších beletristických kníh, ktoré som kedy čítala. Vyžaduje čas, kľud, sústredenie a aj náladu na tému holocaustu, ktorý je tu podaný úplne iným spôsobom, než je bežné - ide skôr o snahu pochopiť, prečo ľudia konali ako konali. Vety častokrát na pol strany sú už len čerešničkou na torte. Ja som si pre lepšie pochopenie niektoré pasáže predčítavala aj nahlas a knihu musela po pár stranách vždy odložiť. Každopádne, po pár rokoch si ju plánujem prečítať znova. Zaslúži si to.
Vlčí ostrov
Lajla Rolstad
Cesta nielen po niektorých častiach Severnej Ameriky, ale aj po vlastnom vnútri. Autorka letmo, sem-tam naznačuje, že to v živote nemala vždy len jednoduché a výletom mimo bežnej civilizácie sa s niektorými vecami zjavne stále vyrovnáva. Kniha vhodná na dlhé, chladné večery a hlavne na pripomenutie prírody okolo nás. Kerouaca načítaného nemám, mne ale pripomínal Vlčí ostrov zmes Mowatovho Nehaňte vlky, Strayedovej Divočinu a Tessonovho V sibiřských lesích. A všetko toto na mňa dokonale funguje.
Něžná píseň
Leïla Slimani
Ako pomerne novopečenú matku ma kniha zasiahla tak, že mi z nej bolo chvíľami až zle. To svedčí o tom, že je napísaná dobre. Na čítanie som sa ale netešila, keďže koniec príbehu je zrejmý už hneď z prvých viet a mňa z toho mrazilo.
40 dní pěšky do Jeruzaléma
Ladislav Zibura
Ziburove knihy majú na mňa rovnaký účinok ako čokoláda - zlepšujú mi náladu. Oddychové, vtipné (niekedy na hrane) a obzory rozširujúce čítanie. Dúfam, že Ladík toho ešte veľa precestuje.
Amok
Stefan Zweig
Už chápem, prečo sa niektoré Zweigove poviedky vydali ako samostatné knihy - sú natoľko obsahovo aj formálne hutné, že dostatočne vyčerpávajú čitateľovu pozornosť. Zweig sa v poviedkach opäť prejavil ako veľký milovník psychológie a ja neprestávam obdivovať jeho rozhľadenosť a literárnu všestrannosť.
Kim Čijong (ročník 82)
Čo Namdžu
Príbeh Kim Jiyoung je vlastne len opisom života jednej z mnohých, obyčajných, kórejských žien. V texte sa nachádzajú odkazy na reálne štatistické a demografické dáta, občas som preto mala pocit, že čítam knihu na pomedzí beletrie a príručky. Ale dozvedela som sa veľa zaujímavých vecí, napr. že problém diskriminácie žien je v J. Kórei natoľko významný, že tam v roku 2001 vzniklo Ministerstvo pre rodovú rovnocennosť. Problematiku historicky zakorenenej nerovnosti medzi pohlaviami sa mu ale asi nepodarilo úplne vyriešiť, keďže kniha bola vydaná v roku 2016 a záver vyznieva stále dosť skepticky. Autorka každopádne touto útlou knižkou oslovila až najvyšších politických činiteľov a svojím posolstvom presahuje hranice Kórei - tomu sa hovorí good job!