Adhara
přečtené 565
Skleník
2018,
Brian Wilson Aldiss
Na mňa príliš uletená sci-fi. Autorovi by nebolo zaškodilo, ak by bol dával väčší pozor na hodinách biológie a fyziky. Zaklincoval to koniec pôsobiaci na mňa ako päsť na oko. Pre mňa najslabšia od Aldissa.... celý text
Helikonie - Jaro
1992,
Brian Wilson Aldiss
Čítala som len tento diel, dávno, ďalšie sa mi nepodarilo zohnať. Jeho kladom je určite zmysel pre atmosféru, schopnosť ma silne zaujať, vyvolať melanchóliu, dychtivú túžbu po odhaľovaní tajomstiev v knihe spomenutých. Zápormi zase sú striedanie generácií a postáv - len čo si k nejakej vytvoríme vzťah, nastane poskok zase o mnoho rokov - a v poslednej generácii mi možno aj preto (ale tiež z iných príčin) boli postavy veľmi nesympatické. Po dobre načatej prvej polovici prišla ľahostajnosť voči ich osudom, čo značne oslabilo aj moju túžbu čítať pokračovanie. Kazili mi to aj Aldisove (nielen v tejto knihe sa prejavujúce) chabé biologické znalosti.... celý text
Pád Hyperionu
1997,
Dan Simmons
SPOILER Horšie než prvý diel. Záver nechal množstvo otvorených otázok, niektoré kľúčové veci boli len naznačené, niektoré absolútne nevysvetlené. Motivácia postáv začala byť na mnohých miestach nepochopiteľná. Postava "Severna" ma nudila a štvala, dostala nechutne veľa priestoru na tak mizivú úlohu, ktorú nakoniec mala (a ktorá sa dala odbaviť aj inak). Nedošlo mi ani to zdvojenie Rachel, úloha Rachel, úloha Kassada a príliš ani úloha Hrobiek času a Štíra. To bolo len to hlavné, záver nechal omnoho viac nedoriešeného. A tých zbytočných básní, čo tam bolo... škoda hovoriť.... celý text
Hyperion
1996,
Dan Simmons
Neviem, koľko hviezdičiek dať... mám rozporuplné pocity po prečítaní tohto aj druhého dielu. Začiatok nijako chytľavý, potom, ako došlo na jednotlivé osudy postáv, to začalo byť dobré, zaujímavé. Na rozdiel od iných Simmonsových kníh som najprv nevnímala problémy s motiváciou postáv. Záhady pribúdali a pribúdali, ale prístup postáv k nim bol jasný a zrozumiteľný. Zhruba od príbehu Lamie toho na mňa ale začalo byť priveľa, motivácia posledných dvoch rozprávačov už išla akosi pomimo mňa, rušili ma nekonzistencie v uvedených údajoch, verše a sústavné odkazy na históriu (ani jedno nemám v beletrii rada). Simmonsov svet je, podobne, ako v Ílione, síce pekne šialený, ale vážim si množstvo detailov univerza aj postáv, ktoré uviedol.... celý text
Zlá dcéra
2018,
Joy Fielding
Na Fieldingovej pomery vcelku originálna knižka. Až prekvapivo vzhľadom na to, koľká je v poradí. Hlavná hrdinka je bežný Fieldingovej archetyp (žena okolo 35-ky, ktorá má problém s partnerom aj s rodinou), ostatné postavy sa tak archetypicky už nesprávajú. Jediné, čo mi trochu nesedelo bolo, ako málo zasiahlo úmrtie v prvej polovici deja blízkych ľudí danej postavy. A tiež správanie autistu nebolo príliš dôveryhodné, najmä objatie, ktoré urobil z vlastnej vôle. Inak ale čítavý román.... celý text
Divné počasí
2018,
Joe Hill (p)
Štvoricu príbehov v ich poradí by som ohodnotila asi takto: Slabý, silný, silný, slabý. A teraz podrobnejšie: Prvý príbeh má dosť slabý nápad a aj štýl písania vo mne vyvolal dojem, že autor melie z posledného. V druhej poviedke som sa síce spočiatku strácala v rozličných dejových linkách, ale potom sa pekne spojili. Príjemne prekvapil šokujúci záver v dobe, keď už by si čitateľ myslel, že to nabehne na staré klišé. Tretia poviedka sa mi páčila najmä vďaka prepracovanej hlavnej postave a jej osobnému príbehu. Fantastická zložka sa mi rátala už menej, zvlášť jej rozuzľovanie. Záver mi pripadal príliš uťatý. Posledná poviedka mala na môj vkus trochu priveľa extrémov. Každá postava mala úplne neskutočné meno a na jednu ulicu príliš veľa neobyčajných osobností. Lesbička, sektár, chlapec trpiaci upírskou chorobou, väzeň na úteku... bolo to až na pomedzí paródie.... celý text
Volanie Kukučky
2014,
Robert Galbraith (p)
Rowlingovej štýl v detektívke zásadne odlišný od štýlu v Potterovi. Londýn vykresľuje ako drsné miesto tvrdých ľudí, hrubého spôsobu reči (cituje aj najhrubšie nadávky), neviazaného sexu (ktorý sa rozoberá často, aj keď nie priamo zobrazuje) a spletitých, rozlámaných vzťahov bez skutočnej lásky. Volanie Kukučky nielenže v Potterovskej atmosfére nepokračuje, ono ju doslova láme. Galbraithov štýl nie je ani zďaleka taký čítavý ako svet Rowlingovej. Na druhej strane ale treba Rowlingovej uznať, že dokázala vytvoriť nový štýl, v ktorom jej staré ja absolútne nepoznať. Rozuzlenie je síce prekvapivé, no nepresvedčivé.... celý text