Adhara
přečtené 558
Trest života
1995,
Joy Fielding
Asi najslabšia Fieldingová, ktorú som kedy čítala. Rozoberá pritom asi najsilnejšiu tému – príbeh matky, ktorej šesťročná dcérka bola znásilnená a zavraždená. Vrah sa nenašiel. Nie zápletka je však slabinou knihy – ňou sú stereotypné pasáže a dej plynúci odnikiaľ nikam. Rozoberá výnimočne iba jednu dejovú líniu a tou je postupné duševné rúcanie sa hlavnej hrdinky. Tá sa rozhodne vypátrať vraha na vlastnú päsť. Tu sa musím pousmiať nad naivnou predstavou, ako to pred rodinou tají: hrdinka každé ráno po odchode rodiny iba odloží zo stola a ustelie postele a potom hurá hľadať vraha. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že už po pár dňoch by sa rodinka brodila po pás v prachu. Pozor, spoiler! Polícia ani hrdinka pri pátraní na vlastnú päsť sa k vrahovi nepribližujú. Napriek tomu jedna z postáv začína byť čím ďalej tým podozrivejšia. Knižku však úplne odpísal jej záver. Tesne predtým, ako sa hrdinka pokúsi spáchať samovraždu, ju zachráni Boh na stroji. Vrahom napokon nie je osoba, ku ktorej smerovali všetky náznaky a ktorá sa celý čas nevysvetliteľne podozrivo správala, ale postava, ktorá sa v deji zjavila len na niekoľkých posledných stránkach. Niežeby v živote nebolo bežné, že vrahom bol neznámy človek, ale v literatúre sa to tak nerobí. A nerobila to doteraz ani Fieldingová. Vrcholom je, že nájdením vraha sa zázračne vyriešia takmer všetky hrdinkine psychické a rodinné problémy. Palec dole.... celý text
Šepoty a lži
2003,
Joy Fielding
Pre čitateľa väčšieho množstva Fieldingovej kníh asi najšokujúcejšia. Rozpráva príbeh osamelej ženy, ku ktorej sa nasťahuje sympatická, ale zároveň podivná nájomníčka. Hlavná hrdinka je síce slobodná, no až na túto malú zmenu oproti bežnej schéme tu máme na prvý pohľad bežný stereotyp: štyridsaťročnú hrdinku, obetavú, milú a slušnú, ktorá má i napriek tomu na mužov smolu. Máme tu jej viac než trochu vyšinutú matku. Máme tu záhadné zmiznutie predošlej nájomníčky, podivné telefonáty a podozrivo sa správajúce osoby. Máme tu klasicky mužskú zlobu aj ženské sprisahanie, ale… záver je veľmi šokujúci a pokiaľ mi je známe, medzi Fieldingovej románmi ojedinelý. Je dobré prečítať si tento jej triler spolu s inými knihami, do ktorých vnesie určité napätie. A zistenie, že ani tie najstereotypnejšie Fieldingovej konce nie sú v každom diele zaručené.... celý text
Jane utíká
2010,
Joy Fielding
Jedna z najznámejších Fieldingovej kníh, a právom. Rozpráva príbeh ženy, ktorá stratila pamäť. Našla sa na ulici s obrovskou sumou peňazí a krvou postriekanými šatami. Podľa lekárov je príčinou amnézie ťažký psychický otras. Ale z čoho, keď má perfektného manžela a perfektné bývanie? A prečo sa po návrate do svojho perfektného života, hoci si naň nespomína, cíti čoraz horšie? Ide o zručne napísané dielo. Téma straty pamäte je v autorkinej tvorbe ojedinelá a hoci ostatné prvky sú viac stereotypné, pozitívne túto knihu vyčleňuje. Hrdinka majstrovsky balansuje medzi obavou, že prichádza o zdravý rozum, a podozrením, že jej niekto chce uškodiť. A vždy, keď nejaká možnosť vyzerá takmer isto, príde nový zvrat, ktorý to celé zase obráti… Pre silnejší efekt je ale lepšie čítať túto knihu ako prvú či aspoň medzi prvými, nie ako desiatu a viac. V takomto prípade totiž začnete poznávať bežné Fieldingovej archetypy a predčasne tušiť, odkiaľ vietor fúka.... celý text
Hostina pro vrány
2012,
George R. R. Martin
V porovnaní s priemerom kníh, ktoré som prečítala, ide o nadpriemerné dielo, ale v rámci tejto série mi pripadá výrazne slabšie ako predošlý diel. Dej sa začína posúvať oveľa miernejším tempom, u postáv Brienne a Sansy sa prakticky až s výnimkou ich poslednej kapitoly vôbec nič nové nestane. Pridávam sa tiež k tým čitateľom, ktorých nenadchli Greyjoyovci a Dorne mi tiež nebolo dvakrát pochuti. Arya, tá toľko obdivovaná postava, ktorá si zaslúžila hromady súcitu, zrazu začína byť divná a prestávam jej fandiť. Nepochopila som, čo s ňou robia a prečo si to ona necháva robiť namiesto toho, aby sa snažila dostať k Jonovi. Samwell bol na tom lepšie, ale jeho kapitoly boli tak hlboko depresívne, že som do nich tiež nemala veľkú chuť. Najzaujímavejšie boli pre mňa kapitoly písané z pohľadu Jaimeho a Cersei. Ale zakladanie nových dejových línií v takto pokročilej fáze série ma znepokojuje rovnako ako skutočnosť, že o to menej miesta zostáva na rozplietanie tých starých.... celý text
Nočná zmena (14 poviedok)
1993,
Stephen King
Prečítané prvý raz asi v dvanástich-trinástich, potom znova v dospelosti. Niektoré poviedky boli perfektné, za mňa boli najlepšie Jahodová jar, Deti kukurice, Viem, čo potrebuješ, Bubák, Rímsa, Sivá hmota, Akciová spoločnosť odvyk. Mali fakt hustú atmosféru, boli pre mňa zrozumiteľné aj v nízkom veku. Najdesivejšia mi pripadala Kukuričné deti. Iné neboli až tak hororové, skôr psychologické, ako napríklad Posledná priečka na rebríku, kde mi trochu unikla pointa. Zmätené boli pre mňa Niekedy sa vracajú (pochopila som ju až pri dospelom čítaní) a Chlap s kosačkou. Za najhoršiu považujem Bojisko, kde mi chýba nejaké záverečné vysvetlenie.... celý text
