Adhara přečtené 558
Sociálně úspěšní psychopati aneb vzpoura deprivantů 1996-2020
2020,
František Koukolík
Nebola to zlá kniha, no podľa nadpisu aj jej začiatku som očakávala niečo iného. Čakala som – kto by to bol povedal, že? – že bude celá venovaná sociálne úspešným psychopatom, analýze ich správania, spôsobu ich fungovania. Napríklad by ma bolo veľmi zaujímalo, odkiaľ psychopati – keďže nemajú empatiu – presne vedia, čo na ľudí platí, čo v nich vyvoláva tie správne pocity, akým spôsobom sa nimi učia manipulovať. Veď žiadna vysoká škola manipulatívna, ktorú by mohli navštevovať, neexistuje. No odpovede som sa nedozvedela. Namiesto toho sa so psychopatmi, aj to v širších súvislostiach, stretávame iba na začiatku. Stred je skôr taký povzdych, kam ten náš svet speje, kritika ľudskej hlúposti, vyjadrenie názorov na rozličné spoločenské a filozofické témy. Niežeby som sa s autorom nestotožňovala, s jeho závermi som skoro vždy súhlasila a bolo to užitočné, aj keď nie práve najjednoduchšie čítanie. Len nespĺňa očakávania, ktoré dáva svojím názvom. Ani posledná časť knihy, prílohy, nie je priamo o nich, popisuje však techniky, ktoré títo narušení ľudia používajú na ovládanie davov.... celý text
Sieť
2019,
Håkan Nesser
Na2,5 hviezdičky. Na to, že to bol príbeh o vrahovi konajúcom z extrémnych emócií, to bol veľmi suchý príbeh bez emócií. Príbeh, v ktorom som si všetky postavy vyšetrovateľov okrem toho hlavného vzájomne plietla, pretože neboli dobre odlíšené. Pasáže z pohľadu vraha išli úplne mimo mňa, boli príliš nejasné (keďže zatajovali vrahovu identitu), nebolo ich ako uchopiť. Rozuzľovanie nebolo postupné, len nič, nič, nič a zrazu tu máme vraha aj s motívom. Veľa v konaní a psychológii postáv zostalo nedovysvetlené. Slabšia kniha.... celý text
Drž se
2009,
Harlan Coben
Ak by som predtým nečítala Chlapca z lesov, bola by som hodnotila o pol hviezdičky lepšie (keby to tu bolo možné). Takto na mňa nezapôsobilo opakovanie motívov z týchto dvoch kníh, napríklad rodiny zloženej z otca, matky a dospievajúcej dcéry, pričom matka je zlá a rodinu opustila. Alebo až prehnaná šikana dievčaťa za jedinú drobnosť. Šikana jestvuje a je vážnym problémom, ale toto mi pripadalo až absurdne extrémne (a ešte znásobené tým, že je to druhý podobný prípad, ktorý nám autor predkladá). Tiež tam na môj vkus bolo až priveľa postáv. Čítalo sa to však dobre a linky osudov sa na konci pekne preplietli.... celý text
Čo s nemŕtvymi
2011,
John Ajvide Lindqvist
Zhruba z prvej polovice som bola celkom aj nadšená. Zaujímavá zápletka, realistické prvé reakcie, celosvetové pozdvihnutie v rozličných oblastiach. Príbehy troch rodín, ku ktorým sa vrátili ich zomretí blízki, som dychtivo hltala (hoci Elvy + Flora ma bavili najmenej). No sila príbehu postupne slabla. Na môj neveriaci údiv nemŕtvi akosi prestali väčšinu ľudí a najmä vedcov zaujímať, nikto sa nič nepokúša urobiť pre ich záchranu, a pointa je strašne otrepané klišé. Navyše sa línia Elvy + Flora vôbec neuzavrela a absolútne nechápem, akú úlohu tam zohrala postava Petra. Škoda, iba priemer.... celý text
Fantázia 2020
2020,
* antologie
Ako to už pri zbierkach poviedok rozličných autorov býva, úroveň je rôznorodá. A nič na tom nemení ani to, že všetky získali nejaké ceny. Nájdeme tu poviedky dobré, priemerné aj zlé. Za seba odporúčam poviedky: Chyba 503 Leto, bazén a pílka na železo Margita Besná Prachy sa vždy zídu Prvý podivný prípad Urbana Baránika Šnúra Svetlejšie zajtrajšky Tvorca svetov V starobe akoby si našiel Zožrať zaživa... celý text
Šesť rokov
2014,
Harlan Coben
Po Chlapcovi z lesov ide o veľké sklamanie. Už od prvých riadkov ma nepríjemne zarazilo, že kniha je písaná veľmi jednoducho. Akoby to autor písal o zhruba dvadsať rokov mladší, nevyzretejší. Prosté, polopatistické slová míňajúce sa účinku. Tú veľkú lásku som hrdinovi ani na chvíľku neverila. Ani to, s akým stoickým pokojom zvládal situáciu, keď začala ísť do tuhého. Nevedela som sa stotožniť s ničím. Nemám ani tak výhrady voči príbehu, ale to podanie... Dám autorovi ešte šancu a budem dúfať, že jeho iné knihy budú už oveľa inteligentnejšie.... celý text
Žena v bielom
1969,
Wilkie Collins
Prehrýzala som sa tým bez nadšenia. Áno, iná doba, iný jazyk, iný štýl... ale poznám aj akčné, čítavé a dychberúce dobové romány. Tento k nim nepatril. Zdĺhavý, ťažkopádny a nudný najmä v prvej polovici. Pasáže v zámku Blackwater (azda si si dobre pamätám názov) boli mojimi najväčšími čitateľskými útrapami. Záporné postavy, možno s výnimkou Fosca, boli vykreslené veľmi nevierohodne. Aj kladné majú čo doháňať. Podivné zdravotné problémy postáv boli úsmevné - paničkám stačí troška stresu a už sú choré na omdletie alebo rovno na umretie, zo zmoknutia sa zase chytí týfus... Možno keby som to čítala o dvadsať rokov mladšia, hodnotila by som to lepšie. Ale toto nebolo pre mňa. Žiadna atmosféra a ani napätia ktoviekoľko nie.... celý text
Hračkář
2019,
Andrew Mayne
Medzi tromi a štyrmi hviezdičkami. Páči sa mi neortodoxné a duchaplné vyšetrovanie hlavného hrdinu, ktoré ukazuje autorove znalosti naprieč mnohými odbormi. K tomu pútavý štýl, správne napätie. No postupom času som mal pocit, že z hlavného hrdinu robí až príliš nehrozeného a všeschopného amerického superhrdinu, čoho vrcholom bol scéna vo väzení. A s jeho duševnými pochodmi, zo začiatku sympatickými a uveriteľnými, sa už ku koncu autor nepáral. Škoda.... celý text
Chlapec z lesů
2020,
Harlan Coben
Dobrá, inteligentne a čítavo napísaná kniha. Hlavný hrdina je bystrý nie iba preto, že to autor tvrdí, ale skutočne tak koná a uvažuje. Autor rozohráva viacero pestrých dejových liniek, ktoré sa (väčšinou) vyvinú neočakávaným spôsobom. Vrátane vzťahov. Vhodné čítanie pre náročnejších čitateľov trilerov. Nie všetky otázky sa však zodpovedajú. Najviac ma zarazilo, že ani prvopočiatočná a zdá sa, že najdôležitejšia zápletka, sa nevyriešila. Ale to je cena za originalitu.... celý text
O psaní: Memoáry o řemesle
2020,
Stephen King
Tak na 40 %. Keby som si prečítala anotáciu, mohla som byť pripravená na skutočnosť, že to bude spolovice životopis. Na čo ma ale nikto neupozornil bolo, že ten životopis bol riadne nechutný a k raňajkám nevhodný, plný zvratkov, zranení a rozplesknutých tiel. Bolo to fakt nutné? A bolo to vôbec do slova presné, či trochu prikrášlené, aby to pôsobilo šokujúco a teda komerčnejšie? Neviem. Čo horšie, po tom životopise neviem Kinga ani o trochu viac pochopiť. Nevysvetlil, prečo pil. Nevysvetlil, prečo drogoval. Len patetické klišé, ako si uvedomil, že rodina mu je nadovšetko. Jeho "život" pôsobí viac ako tuctový román než jeho skutočné romány. Čo sa týka jeho prínosu k tvorivému písaniu, to bolo kusé, nesúrodé a trochu zmätené. Našla som si tam presne jednu užitočnú radu, inak išlo o známe veci alebo o veci v slovenčine nepoužiteľné. Príliš sa šprtal v základoch štylistiky, čo je téma, ktorá pre prekladovú knižku nemá veľký potenciál. Ale kde je výstavba príbehu? Budovanie napätia? Štruktúra deja? O tom nenapísal ani mäkké "f". Som dosť sklamaná.... celý text
Ten báječný den
1994,
Ira Levin
Superchytrý počítač, všadeprítomná kontrola, lieky udržujúce nenormálnu „normalitu“. Dystopické klišé ako vyšité, však? Ale nesúďme za ne autora prísne. Kniha je dosť stará (originál z roku 1970) a motívy, ktoré sú dnes už prevarené, boli vo svojej dobe ešte čerstvé. Začiatok je však vďaka nim pre dnešného čitateľa dosť odpudzujúci. Svet pôsobí priveľmi prostučko a nereálne. Nepomáha tomu ani úplne banálna zápletka – zase jeden chlap, čo je iný ako ostatní, začne proti svojmu svetu rebelovať. Ale autor je pripravený na rozhorčené čitateľove výčitky voči príliš jednoduchej (anti)utopistickej vízii fungovania. Čím viac z jeho sveta odhalíme, tým menej prostoducho a nereálne pôsobí. (Pravda, až na tie technológie.) Logicky to celé má ako-tak podkuté a príbeh si nachystal pre čitateľa aj nejaké malé prekvapenia. Najväčšie asi v strede knihy. Žiaľ, anotácia nerozumne prezradila, na čo sa máme v závere tešiť a domyslieť si k tomu to ostatné nie je ťažké. Aj keď záver utína dej v dosť neobyčajnom bode, rozuzlenie bolo presne také, ako som očakávala. Viac ako príbeh samotný by som ale vytkla psychológiu. Príbeh na nej stojí a padá – práve vnútorné vzopretie hlavného hrdinu Chipa, jeho vnútorné boje a pochybnosti, ho dovedú k čoraz väčšej rebélii. Hoci z tohto aspektu u mňa celkom obstál, aj tak som si Chipa neobľúbila. Aj u nezdrogovaných postáv pociťujem všeobecnú absenciu prežívania čohokoľvek. Je písaná s chladným odstupom bežným pre veľa sci-fi kníh z tej doby. Nešpára sa v detailoch, neponára sa do hĺbky. Chýbajú oživujúce momentky, konkrétnosti. Svet rozumovo funguje, ale predsa akosi nepôsobí reálne (a nie kvôli tým zastaraným technológiám).... celý text
Akcia Neutron / Vesmírny bič
1988,
István Nemere
Čítala som len Akciu Neutrón - škoda, že tu nie je ako samostatná kniha, ktorou, ak si to dobre pamätám spred celého desaťročia, bola v knižnici. Vyhľadala som ju na základe úryvku v literárnej čítanke na strednej škole, ktorý ma veľmi oslovil. Žiaľ, ukázalo sa, že ten úryvok bol jedinou dobrou, zaujímavou a realite vernou časťou z celého príbehu. Na mojom nie najlepšom dojme sa však podpísalo aj to, že kniha je staršieho dáta a dokonca už aj pred tými desiatimi rokmi boli technológie spomínané v nej také prekonané, že neumožňujú vžitie sa do deja, prijatie ho za realitu.... celý text
Podej mi ruku
2020,
Megan Abbott
Dobrý triler. Dejovo síce nijako prevratný, máme klasické zdroje napätia aj rozuzlenie. Na ňom je prekvapivé hlavne to, že nebolo príliš prepojené s tým, čo sme čakali. To ale neznamená, že odhalenia a rozuzlenia v knihe poprepájané nie sú. A aspoň to nie je prvoplánové. Kniha je najmä veľmi dobre napísaná. Jeden z mála románov, ktorého autor si uvedomuje, že keď rozpráva len o takých obkukaných banalitách ako medziľudské vzťahy, nemá o nich rozprávať banálne a klišéovito, ale naopak, čo najviac zaujať. Jazyk je pestrý, detaily zaujímavé a čo viac – prináša nám nefalšovaný pocit hnusu, odporu a telesných tekutín. Nie, nevyžíva sa v opise zohavených mŕtvol, ale prináša z výzoru každej postavy nejaký nechutný detail, prípade nechutné drobné poranenie. V súvislosti s menštruačným cyklom, ktorý postavy skúmajú, a prekvapivými úmrtiami, to prináša ten pravý pocit hnusu. A presne to v knihe tohto typu na takúto tému očakávam. Veľkým pozitívom je aj reakcia hlavnej hrdinky na vraždy a úmrtia – je z nich primerane zdesená, šokovaná, otrasená, šalejúca. Žiadne nepresvedčivé mávnutia rukou nad stretnutím so smrťou. Napriek tomu mi ale hlavná postava nebola sympatická. Okrem iného aj svojím presvedčením, že chlapi rastú na stromoch, stačí natiahnuť ruku a nejakého si odtrhnúť, len na to akurát nemá čas...... celý text
Na dně
2019,
Rachel Caine (p)
Už som sa síce v beletrii párkrát stretla s tým, ako nič netušiaca manželka zistila, že jej manžel je úchylák a vrah, ale dej spravidla končil jeho porazením. Tu však zatknutím príbeh iba začína, čo vytvára pomerne svieži motív s mnohými vetvami. Jednou líniou je ostražitosť a obrana, druhou dopad na psychiku nevinnej rodiny z rozličných hľadísk, treťou dopad na spoločnosť. Autorka vytvorila dobrú atmosféru života v neustálom napätí, neustálej úzkosti. Mám rada, keď je triler aj hlbšou psychologickou sondou. Tu sa to podarilo. Zvlášť v súvislosti s neošúchaným námetom. Problémom je rozuzlenie. Spáchala to osoba, ktorú som podozrievala ako úplne prvú. A potom, vzhľadom na to, že mi jej vina pripadala až príliš priehľadná, som začala podozrievať niekoho úplne iného.... celý text
Na plný plyn
2020,
Joe Hill (p)
Zbierka poviedok s lepšími i slabšími kúskami. Najviac vo mne zarezonovala Záleží mi jen na tobě, melancholická poviedka z budúcnosti, ktorá nebude tým, čím sa po väčšinu doby javí. Dobré sú podľa mňa aj U stříbrných vod jezera Champlain a Temný kolotoč, hoci v každej z nich ma troche niečo hrýzlo – v prvej klišé, že dospelí nikdy nesmú uzrieť nadprirodzené javy zo sveta detí, v druhej sa zase nikto nezamýšľa, ako je tá fantastická zložka možná a ako by sa problém s ňou dal vyriešiť, nielen unikať pred ním. Nedostatočný šok a nepátranie po pôvode nadprirodzených javov mi ešte viac prekážali v Stanice Wolverton a Pozdní návraty. Ve vysoké trávě bolo pôsobivé. Malo len tú podstatnú chybu, že sa mi pritom neustále vybavovali Kukuričné deti – vysoké rastliny a medzi nimi temná sila, no, Kingovo spoluautorstvo z toho riadne trčalo. Vôbec som nedala Ďábel na schodech pre bizarnú formu jej formátovania, ktorá v čítačke ešte len spravila paseku a utrpenie namiesto čitateľského pôžitku. Neoslovil ma ani vojenský Palec a bezúčelné filozofovanie pred koncom sveta Propouštíme vás. Ostatné mali čosi do seba, ale aj svoje chyby.... celý text
Začínáme malovat
1997,
Susan Mayes
Spolu so Začíname kreslit to v detstve bola pre mňa veľmi inšpirujúca kniha, plná námetov na napodobňovanie.