adorjas přečtené 961

Tanečnice z Izu a jiné prózy 1988, Jasunari Kawabata

Kvôli Snehovej zemi hodnotím knihu o hviezdičku naviac. A ked už pre nič, kvôli tejto poviedke, sa mi knihu oplatilo prečítať. Relatívne boli zaujímavé aj autorove krátke črty (nedokážem ich nazvať poviedkami), ktoré boli občas len na nejaké dve strany. Viac som popísala k jednotlivým poviedkam.... celý text

Druhé pohlavie 1 1967, Simone de Beauvoir

Prvá časť bola hlavne sondou do biológie, psychológie a prierezom ženského údelu v rámci histórie. Čo sa týka psychológie a biológie, tak tú veľmi hodnotiť nebudem- kniha vyšla už príliš dávno a odvtedy boli poznatky buď prekonané, alebo sme zistili už iné fakty. Ale prierez históriou bol veľmi zaujímavý. Výhradu mám voči jej preskakovaniu miest a časov. Najprv hovorí o staroveku v Ázii, potom už Grécko a antika. Následne prejde ku Karolovi Veľkému, ale zvyšným častiam sveta sa už nevenuje. V rámci stredoveku veľmi Britániu nespomína, ale potom v rámci 19.storočia ju opäť začne spomínať. Tak tu mi chýbala organizovanosť, aby každá krajina mala svoju časť alebo keďže Beauvior je Francúzka, tak nech sa venuje len dejinám Francie. Prílíš sa upela na západné dejiny, ale chápem, písal sa rok 1949, keď diela vydala, tak to to v tých časoch chodilo...... celý text

Ostrov 2019, Sigríður Hagalín Björnsdóttir

Postapo romány sú mojou guilty pleasure, sú pre mňa ako hrnček výdatne naloeného Granka s mliekom, alebo krabicou zmrzliny, ktorú zjete na posedenie... Kniha nebola zlá, námet skvelý- lokalita zvolená extrémne dobre, veď aj autorka je Islanďanka. Nevadilo mi preskakovanie deja a postáv. Faktografické údaje v podobe novinových útržkov skvelo podpísali atmosféru. Ale vadila mi neosobnosť v diele- veľa čitateľov síce apeluje, že kniha bola napísaná z dojmu postáv, ale pre mňa boli málo vykreslené city. Neviem, či je to severskou náturou, ale postavy boli chladné nielen, čo sa týka empatie, ale celkovo ani hnev či zlosť... Fajn jednohubka na víkend, keď máte chuť na knihu, pri ktorej sa odreagujete.... celý text

Slepé skvrny: O chudobě, vzdělávání, populismu a dalších výzvách české společnosti 2019, Daniel Prokop

Už som dávno nečítala sociologickú knižku a túto by si podľa mňa mal prečítať okrem samotných laikov aj každý začínajúci politik, aby sa naučil argumentom a hľadaním dobrých zdrojov a takisto, aby si pomocou tejto publikácie postavil svoj politický program. Nehovorím, že s knihou a autorom vo všetkom súhlasím. Moje kapitalistické ja tŕplo pri pomyslení zvýšenia daní v ČR, aby sociálne slabšie vrstvy boli odbremenené, vzhľadom na to, že od 19-tich rokov tvrdo pracujem, aby som sa mala lepšie a prikláňam sa snáď k populistickému názoru v tejto krajine, že kto maká, ten má. Napriek tomu skvelá sonda do politiky, páčilo sa mi, že autor ponúka aj možné riešenia a alternatívy existujúcich preferencií. Na môj vkus, ale zvolený jazyk bol občas komplikovaný- vetné znenia kostrbaté a zložité- občas som musela vetu čítať viackrát, aby mi dávala zmysel.... celý text

Priemerný index šťastia 2019, David Machado

Veľmi príjemné dielko- o tom, ako mať nádej aj po životných nezdaroch, a nevzdávať sa ani v prípade, ak tie životné nezdary naďalej pokračujú. O minulosti, kam smerujú dnešní mladí (drogy, návykové online hry, až skepa, keď si začnú uvedomovať, kam speje svet) a o tom, aké to bolo v minulosti hrdinu, keď bol mladým on. O tom, že prinášať radosť a pomoc je ešte možné, aj keď nikdy neviete, čo sa o pár minút zase dose*e. Príjemná, súčasná knižka.... celý text

Neviditelná města 2007, Italo Calvino

Ja tieto metaforicko-básnické knižky až tak nedávam. Verím, že "poetickejší" ľudia v tom nájdu poetickú krásu. Mňa to až tak neoslnilo.

Jak být ženou 2012, Caitlin Moran

NEbolo to zlé! Konečne nejaká súčasná feministka (aj keď aj ona má 45+), ktorá sa nebojí otvoriť pusu a byť aj trošku viac prostoreká a taká trošku vulgárna (minimálne, čo sa slovníka týka). Morranová knihu napísala v rámci kapitol ako malý memoár- dozvedáme sa o jej puberte a ako sa v nej zmierovala s typicky ženskými záležistosťami ako je rast pŕs, menštruácia, ochlpenie a podobne. Medzi svoje jednotlivé životné epizódky vkladá svoje feministické myšlienky ohľadom nosenia burok, sexizmov, o rozhodnutí mať deti alebo ísť na potrat. Ale zároveň uznáva, že feminizmus nie je jednoliata masa, a koľko ľudí, toľko názorov a pohľadov a podľa nej je toto fajn, aby to zostalo takéto rôznorodé.... celý text

Žena z horního patra 2015, Claire Messud

Kniha bavila veľmi- popisy postavy, ktorej sa v podstate nič také neudeje, ale to je len zdanie- každý má svoj vlastný život a to, čo sa niekomu môže zdať ako fádny, nudný život učiteľky, môže byť pre tú učiteľku jediným životom. Veľmi sa mi páčilo ako Mesudová porovnáva perspektívu Nory a rodiny Šahídovcov- to, čo pre Noru bol obrat v živote, tak bol napríklad pre iné postavy ničím výnimočné obdobie. (Nechcem vyzradzovať viac, aby som nespoilerovala.) "V živote môžeme občas cestovať naprieč svetmi či storočiami a pritom nespraviť ani krok. A niekedy tých krokov urobíš nespočetné množstvo, a svet je stále rovnaký." "Určite poznáte zo školy alebo z univerzity tie chvíle, keď sa človeku zdá celý vesmír ako jeden obrovský plán usporiadaný tak, že román, ktorý si čítate večer v posteli, je prepojený s vašou prednáškou astronómie, s tým, čo ste počuli v rádiu, s tým, o čom hovoril kamarát v jedálni počas obeda- a potom, je to len na chvíľku, ale akoby sa nadvihlo viečko zo sveta, ako strecha domčeka pre bábiky a vy môžete nahliadnuť, aké by to bolo vidieť ho zhora celý- nádhera, ktorá priam pôsobí závrat. A potom to viečko zapadne späť a vy spadnete s ním a opäť je nastolená vláda všednosti."... celý text

Mrtvý v bunkru 2007, Martin Pollack

Od Pollacka som čítala už Amerického cisára a mala som voči jeho štýlu výhrady. Pri tejto knihe to bolo podobne, hlavne zo začiatku- obrovské množstvo mien, v ktorých som sa strácala a životných príbehov a mieste, v ktorých som sa strácala rovnako. Až ku koncu som začínala vidieť prepojenia, aj keď množstvo mien mi naďalej nič nehovorilo. Autora obdivujem, že sa takto zhostil tejto úlohy a že sa rozhodol o tom napísať, a ísť s tým na verejnosť. Nemohlo to byť ľahké, aj keď v čase, keď knihu vydával už väčšina postáv nežila. Napriek tomu obdiv aj za neho, pretože rodinná minulosť je občas príliš desivá, aby sa to prepieralo verejne. Kniha zaujímavá, nakoniec som rada, že som ju dočítala, napriek počiatočnej autorovej roztrieštenosti. Určite si u mňa touto knihu reputáciu napravil. Zaujímavá, podnetná reportáž, aby sme porozmýšľali aj nad našou rodinnou minulosťou...... celý text

Dvojité priezvisko 2013, Dina Rubina

Štyri útle poviedočky. Tá prvá bola o ukážke, že máme rôzne postavy a každá postava má nejakú predstavu. Postupne každá postava ukazuje svoju časť príbehu, svoj pohľad na situáciu a je to veľmi osvietenské v zmysle uvedomenia si, ako si my môžeme myslieť niečo a druhá osoba na rovnakú udalosť nahliada úplne inak...Zvyšne poviedky boli kratšie ako prvé a boli to poviedky o živote ruských emigrantov v Izraeli. Nuž, nebolo to ľahké čítanie- úplne tam bola vidieť tá nevraživosť a nadradenosť nad Rusmi, ktorí sa len snažili v novej krajine prežiť. Krásne popísané, ako sa cítia imigranti v každej krajine, kde ich nechcú. Z poviedok sršala "ruská" duša- neviem, ako inak to napísať.... celý text

Môj rok pokoja a odpočinku 2020, Ottessa Moshfegh

Rozhodne veľmi odporúčam v prípade ak: 1. Radi čítate o asociáloch, ktorí nejdú s prúdom 2. Si tiež myslíte, že samota a osamelosť môžu byť prekryté iba naoko tými povrchnými vecami 3. Viete, že farmaká nie sú pre ľudskú dušu všetko 4. Si uvedomujete, že depresia a úzkosť sa u každého prejavuje inak... celý text

Feminine mystique 2002, Betty Friedan

Kniha v roku 1963 musela podľa mňa v USA vzbudiť poprask- aj keď si nemyslím, že celá ženská demografická časť spadala pod pojem ženského mýtu. Friedanová ukazuje hodnotu vzdelania, pretože skrze vzdelanie je možné ľahšie nájsť samých seba, minimálne spoznať samých seba a nejako si to nasmerovať v živote, čo skutočne žena chce a nie iba napĺňať spoločenské očakávania. Myslím, že kniha je relatívne aktuálna aj v roku 2020- minimálne na východe Slovenska nájdete kopu žien, ktoré premýšľajú v ženskom mýte. Spolužiačky z vysokej, ktoré sa veselo vydávali už počas štúdie, rodili a celý čas tvrdili, že študovaný odbor nebudú vykonávať, že budú doma s deťmi...A doteraz tak žijú, zverejňujú dokonalé životy detí, pracujúcich manželov, svoje upečené tortičky a bezchybne vyčistenú domácnosť. Nuž, ženský mýtus žije doteraz. V českom vydaní bolo zaujímavé sledovať aj Friedanovej úvodníky po 10 a 20 rokoch- popisuje situáciu odstupom času a na jej texte badať známky väčšej umiernenosti. U Camille Paglie som čítala esej, že Friedanovú zavrhovala Freuda, avšak nie je to pravda- Friedanová Freuda uznáva, ale píše, že bol človekom svojej doby a pôsobil ešte v dobe, keď ženské postavenie nemalo ani volebné právo. Samozrejme, aj jej kniha je dielom svojej doby, preto tam nájdete ešte zvláštne informácie o hosexuálnych mužoch - sú vraj iba dielom matiek v domácnosti- samozrejme, tento poznatok bol za 57 od vydania originálu knihy už vedecky prekonaný aj vyvrátený. Mimochodom, ak si knihu prečítate, uvedomíte si, že vôbec nejde proti mužom. Friedanová vo svojej poslednej kapitole navrhuje zmenu systému, práve, ktorá by bola v osvete a vo väčších možnostiach matiek- materské školy a jasle na univerzitách, príspevok od štátu na materskú dovolenku (čo do dnešných časov v USA predstavuje len malé % firiem, ktoré túto možnosť ponúkajú a vôbec materskú dovolenku ako takú- väčšina žien sa musí vrátiť do práce zhruba po 6- 8 týždňoch).... celý text

Víc než další den 2006, Joan Didion

Didion je pre mňa takou novinárskou femme fatale. Jej fotky z mladosti sú nádherné - zasnená, vážna, cez jej oči prekvitá citlivosť a inteligencia. Akoby vedela a videla oveľa viac, ale necháva si to ako tajomstvo pre seba - presne tak na mňa pôsobí. Trošku ma mrzí, že do češtiny/slovenčiny nie je preložených viac diel okrem tejto. Jedná sa o dosť cenenú knihu, ktorá je o smrti jej manžela Johna Gregoryho Dunnea. Možno sa nikomu bude zdať Didion odtažitá pri popise, pretože Didion nehovorí o tom ako plakala, srdce ju bolelo, alebo vzlykala a myslela neustále na John. Didion rozpitváva posledné dni a mesiace manžela a hovorí bezprostredne o svojom živote, ako ju manželová smrť poznačila a zmenila jej vnútro k nepoznaniu. Nemyslím, že by bola Didion chladná, vraj je toto jej typický rukopis alebo teda štýl. Ja som v knihe pod povrchom cítila bublanie emócií a bolesti.... celý text

Nesnáším svůj krk 2007, Nora Ephron

Jej knihy nemajú čitatelia na DB úplne asi v obľube- ako inak vysvetľovať to, že jej scenáre k filmom sú doteraz obľúbené (Keď Harry stretol Sally, Láska cez internet, Samotár v Seattli), ale v rámci kníh, akoby sme dostávali trošku kultúrny alebo jazykový stret. Ephron sa vyrovnáva v tejto útlej knižke práve so svojou starobou, preto aj ten názov diela. Snaží sa byť vtipná, niekedy je to nasilu (vidím tam občas paralely v jej dialógoch z filmov) a niekedy je naozaj úsmevná. Nebude to kniha môjho roka, ale na nedeľné popoludnie pobavila a vyčarila úsmev...Aby sa človek začínal tešiť na starobu...... celý text

Náš Coney Island 2020, Billy O’Callaghan

Neviem, prečo má kniha na DB také malé hodnotenie, možno to bol ten zbytočný hype, ktorý bežal okolo nej na sociálnych sieťach a veľa čitateľov si ju prečítalo, pretože očakávalo veľkolepý, klasický, milostný príbeh. Musím podotknúť, že takýto príbeh nedostanete! Dej knihy sa odohráva počas jedného zimného popoludnia v NY. Postupne sa v retrospektívach dozvedáme o dvoch hlavných postavách a ich živote a prečo žijú tak, ako žijú. Nájdete tu veľa popisov pocitov a popisov pohľadov. Je to pomalé, intímne a ten vzťah nie je tradičným vzťahom, takže si myslím, že práve aj kvôli tomu kniha dostala veľa zbytočných predsudkov...... celý text

Jeseň 2019, Ali Smith

Poetické, snové dielo, kde premýšľate, kde sa túla Daniel, akú ma za sebou minulosť a ako sa vyrovná s drsnosťou sveta Elizabet. Neskutočne ma bavili konverzácie tých dvoch, keď bola hrdinka ešte malým dieťaťom. A veľmi ma bavilo aj Danielovo vysvetľovanie sveta, ktoré bolo tak odlišné od sveta "klasických" dospelých. Zaujal ma aj vývoj Elizabetinej matky, s ktorou sa ku koncu, dá sa tak povedať, Elizabet zmieruje, dokonca ju začína mierne obdivovať ako sa zachovala smerom k ohrade. Na malej metráži dostanete mnoho podnetov k premýšľaniu a k rôznym odkazom... Nutno podotknúť, že som čítala v origináli. Update z 2022: Čítala som aj v slovenskom preklade a ešte vždy super!... celý text

Okvětní plátky a další nepříjemné povídky 2010, Guadalupe Nettel

Kniha ma veľmi bavila a trošku je mi ľúto, že nebolo tých poviedok viac! Najviac ma bavili Ptóza, Bonsaj a Druhý konec mola.

Vitaj doma 2019, Lucia Berlin

Neviem, či táto kniha bude baviť čitateľov, ktorí od Berlinovej nečítali ani jednu jej poviedku. Ale ak máte za sebou Manuál pre upratovačky alebo nepreložené "Evening in paradise", a ste trošku maniakom na Luciin zaujímavý a dramatický život, tak toto vás tiež zaujme. Tieto úryvky nie sú úplne dokončené- Lucia ich pripravovala vo svojom vyššom veku a svoje memoáre z rôznych domovov, v ktorých žila, skončila okolo 29.roku svojho života, potom už bola tak chorá, že sa im ďalej nemohla venovať a zbierku dokončil jej syn. Publikáciu sprevádza aj fotografický manuál a zbierka pár Luciiných listov, ktoré písala svojím priateľom. Veľmi ma mrzí, že nemáme jej záznamy aj z neskorších rokov, keď už bola rozvedená, so 4 deťmi, alkoholizmom na krku alebo ešte neskôr, keď žila u sestry v Mexiku, ktorá umierala na rakovinu. V tejto publikácii bolo krásne vidieť, nakoľko sú jej poviedky autobiografické a koľko námetov čerpala aj zo svojho vlastného života.... celý text

Holandský dom 2020, Ann Patchett

Mala som čitateľskú krízu a tak som si zalistovala v tejto knihe, a bum hneď na prvých stránkach dej zaujímavý a o 2 dni som sa už videla ako odkladám celú túto knihu. Nehovorím, že je to svetoborná kniha s obrovskou umeleckou ambíciou. Ale je to tá dobrá stará kniha, ktorá vás vtiahne príbehom a vy len čítate a čítate. Príbeh je o súrodeneckom vzťahu sestry a brata- Maeve a Danny, ktorí bývajú v nádhernom staromódnom dome zhruba v 50.rokoch 20.storočia. Majitelia domu sa menia a na pozadí toho sa odvíja príbeh súrodencov so všetkými jeho peripetiami, ktoré im život prináša. Ak by som knihu mala hodnotiť metaforicky , tak je o tom o uvedomení, či nás pamäť neklame. Ako sa na istú vec pozeráme po 10, 20 rokoch. Ale aj o sile odpúšťania/hnevu a pretrvávajúcej bolesti, ktorá nás môže zlomiť.... celý text

Umění radosti 2020, Goliarda Sapienza

Vždy mám výčitky, keď nejakú knihu nedočítam, ale túto som proste nedala a to talianske autorky a juh Talianska (Sicíliu) úplne zbožnujem v literatúre. Takže, na tento titul som sa tešila už polroka dopredu a akonáhle sa objavil v knižnici v e-podobe, tak som po nej schmatla. Hm, trefa, ale nie do čierneho: Postava Modesty naozaj nevšedná na svoju dobu - autorka knihu písala na prelome 60. a 70. rokov. Mne to trošku pripomínalo Lady Fuckingham, autorka sa snažila za každú cenu šokovať a ukázať iný prototyp ženy. Ženy, ktorá miluje sex, ktorá je bisexuálna, ktorá neváha robiť aj drastické rozhodnutia vo svojom živote, a ktorá úplne nepremýšľa v premisách bežnej morálky. To by som všetko zhltla, pretože "iné typy" ženských hrdiniek vyhľadávam. Ale tu mi vadil proste text a skladba diela. Na goodreads som študovala iné hodnotenia čitateľov, že sa jedná o anti-román, bildungsromán ba až o gotický román. Na mňa to pôsobilo tak, že autorka bola animálna, detinská. Mne sex nevadí, bisexualizmus už vôbec nie a jedna vražda hore-dole, no budiž. Ale hlúpe, frivolné konverzácie, bez sebareflexie postáv, poskakovanie rozprávača z 1. do 3.osoby z ničoho nič uprostred odstavca, bolo na mňa veľké sústo bez šmaku, až tak, že ma proste román nebavil (dotiahla som to sebazaprením za prvú tretinu, potom mi už hrozilo, že nútením dostanem čitateľské nechutenstvo). Budem sa ale rozhodne tešiť na iné komentáre na DB, možno mi ukážu u knihy ďalšie kvality. A prečo nakoniec 2*? Nevšedná postava, ktorá sa na tú dobu často nevidí a odvaha autorky písať a nevzdať nevydanie knihy ani po 30 rokoch...... celý text