Corso
přečtené 879
Teta Joleschová aneb Zánik západní civilizace v židovských anekdotách
2010,
Friedrich Torberg
Uprimne, ocakaval som viac melancholie, a asi aj jednoduchsie podane anekdoty. No Torbergovo vypravanie je zlozitejsie. Preklad uchoval a podarilo sa podat jeho dost "sofisticated" styl. Naozaj sa mi uz v mojom veku nestava, ze by som sa stretol s vyrazmi ktore by som nepoznal, a podotykam, nejedna sa o jidis vyrazy. Tie dostatocne ozrejmuje beznemu citatelovi. Ja som si par tych neznamych slov a spojeni aj vypisoval na papierik, ale papirek sa mi zahadne stratil :) (znova som aspon jedno vyhladal, vy viete co je napriklad taka "akribie"?) Ono nie je divu, ja mam vzdy celu kopku papierikov s poznamkami ci uz v praci, ci doma. Skratka, kniha vyzadovala na mne dost silne sustredenie, niekedy vetna ekvilibristika dala zabrat. Uzil som si navratu do monarchistickych a medzivojnovych cias a s uzasom som sledoval, kolko ludi autor vobec poznal. Dobre, nieco odpocul, nieco mu bolo porozpravane priatelmi a rodinou, ale aj tak, zda sa ze taky zurnalista starych cias bol rozbehany od Budapesti az po Berlin, a polovica kamaratov este zila v Amerike :) Kazopadne knihu a zazitok z nej by som hodnotil trosku nizsie. Ako som spomenul, dost som sa prehryzal a nieco som cital aj dva krat. Viete, je to text, ako by vam ho rozpraval stary profesor lingvistiky (je tam aj dost lingvistickych poznamok). Ono zurnalisticky styl bol taky, vysoko distingvovany a vyumelkovany. Ved posudte, ako sa dnes bavime ked, mame moznost citat nejake stare vystrizky z tych cias. Teraz som napriklad cital cele stare rocniky filatelistickych casopisov este z rokov 1890 plus minus, a to su doslova klenoty jazyka ceskeho. Take, take... no... noblesne. Zaroven ma milo prekvapilo, ze sa v tejto knihe vyhyba temam, ktore su uz pre nas uzko spate s judaizmom, ako holokaust a smutne konce zivotov spominanych ludi. Hoci sa to aj vzhladom na opisovanu dobu ponuka. To vsak nebolo temou knihy. Temou bolo mile a srdecne spominanie na stare casy a podavanie takych literarne na urovni vykreslenych anekdotickych obrazkov.... celý text
Motýľ 1. diel
1990,
Henri Charrière
Ako by som to napisal. Su, alebo boli, knihy, ktore ziskali status a auru legendy uz medzi detmi na zakladnej skole. "To si musis precitat, cmajzol som ju nasim!" Ja neviem ako taka kolektivna zhoda nastane, asi v ramci skoly, socialnej bublinky v triede, neviem. Dracula. Kamasutra. Strasidla najstrasnejsie. Traja patraci. Skratka niekto to prvy precita a siri chvalu. A kto si to neprecital, je nieco ponizujce. Samozrejme to sprevadzaju spolocne diskusie o knihe (ale aj o filme ktory prave letel v kinach alebo v telke), a vzniklo male spolocne puto citatelske. :) Tak som sa dostal aj k Motylovi. "Je to o vaznovi, co utecie z vazenia na ostrove, co sa predtym nikomu nepodarilo. TO SI MUSIS PRECITAT." Takze prvy krat som to musel citat uz ako skolak. Odvtedy asi 4x. Odhliadnuc od toho, co bolo skutocnost, co autorska licencia, ako to naozaj bolo, nebolo.... je to neuveritelne putavo napisane. Keby mi niekto polozil otazku, Aka je podla teba definicia knihy ktoru chytis do ruk a uz nepustis kym ju nedocitas, odpoviem Motyl. Je to pohlcujuci, strhujuci, putavy, citatelsky zazitok. A ten pocit, ze Vam to rozprava sam Henri a ze to prezil, kludne mu to verim od prvej vety. Kedze som samotar a introvert, nejak mi nikdy neprisli strasne roky stravene za trest v samotke, co su klucove pasaze a maju posobit depresivne. A mne vzdy prisli ako celkom dobry sposob dovolenky. Ale asi zazit to, rozpravam inak. :) Doslova vlnu hnevu na Henriho mi vzdy prinesie cast, kedy uz zije (maly spoiler) zamilovany do krasnej zeny u indianov, po uspesnom uteku, najde lasku, najde utociste, hotovy raj, a on sa rozhodne opustit ju a odist. Samozrejme ze to dopadne zle. Moja dusa krici "TY KUS KOK...A, NEODCHADZAJ, co si jeb...ty?? Preco si sa potom cely cas snazil ujst z vezenia, ked teraz si nevazis slobodu." :) Je to skratka moja srdcovka, vzdy vo mne vyvolava emocie. Hm, 4-5x som precital Motyla, Vabank este ani raz.... celý text
Biggles od velbloudích stíhaček
1969,
William Earl Johns
Su pre mna DVA symboly esencialnych dobrodruznych postav. Myslim z mojej mladosti ked som sa zacinal obzerat po inych knihach ako verneovky a Traja patraci. Tarzan a Biggles. Formovali moj vkus. Neskor pribudli aj ine ako Conan, Sherlock Holmes, Vinnetou. Absolutny zaklad! Biggles je pilot. V prvych pribehoch je pilotom stihacich dvojplosnikov vo velkej vojne. To ta prva svetova. To nemozete ako chalan nemilovat. Poobede dobehnete zo skoly, drbnete aktovku pod stol, kym je svetlo lepite Camela od Smeru, Revell bol len v Tuzexe, vecer citate zosit z Bigglesom. Jeho dobrodruzstva, napady, boje s nemeckymi Fokkermi, Johns opisal tak vyborne ze to mate pred sebou ako na filmovom platne. To hrdinstvo pilotov, rytierske vzdusne suboje, vsetci sme o nich poculi, ze to bola taka zvlastna vojna nad tou krutou zakopovou krvavou. Je to o priatelstve. Biggles nie je tragikomicky klaun ako Yosarian (akoze v dobrom) Biggles nie je obzalobou vojny ako Yosarian. Je hrdina. Neskor dobrodruh. Je odvazny, trosku lahkovazny, a mam dojem ze ak by taky chalan naozaj lietal, bol by coskoro zostreleny. Mohol sa vyskytnut v jedinom kratkom obdobi pociatkov letectva. A neviem ci sa este najde spisovatel co vymysli takuto postavu. Kazdu chvilu sa pristava s rozstrielanym lietadlom, caka sa kto sa vrati, alebo sa stihacka obrati kolesami nahor, odpase sa remen a slahaju sa nim vojaci v zakopoch po riti. (no to nie v tejto knihe to je taky stary obohraty vtip). Ale take veci sa akoze v tomto deju. Napriklad miesto bomb ked nemas, zhadzujes flase lebo ked nevybuchnu, aspon piskaju ako pumy a nastrasia nemeckych svabov. Dnes sa uz tarzani a bigglesovia nerodia. Nie je poptavka. Dnes to musi byt carodej, alebo daka young adult dievcina co minimalne beha medzi dimenziami. Seria sa casom rozrastla na "milion knih", neviem kolko ich je, nejdem googlit. Cez stovku moze byt. Databaze uvadza 103 ale pochybujem, bude ich viac. Niektore som cital a uz to nie je to prave orechove. Ono je to stylom, "kde este Biggles nebol?" Tak dalsia kniha bude o Amazone. O Borneu, O Arktide, o Himalajach. Vychadzat zacali u nas az po revolucii a bol som nadseny ze konecne spoznam aj ostatne pribehy. Ale uz to nesalalo tou autenticitou. Na Bigglesa musite byt spravne mlady. Alebo spravne stary. A baby to bavit nebude. Kazdopadne za prve knihy by som dal ruku do ohna. Mam po otcovi aj to zositove zlte vydanie, spravne dotrhane, dokrcene, a to je este zazitok citat. :)... celý text
Boříkovy lapálie. Kniha druhá
2009,
Vojtěch Steklač
Ako pise aj katy87, druha kniha ma homogennejsiu formu, previdelnejsie kapitoly. A svojim sposobom ma o trosku bavila aj viac ako prva kniha. Pribeh celkovo by som zaradil do subzanru partackych dobrodruzstiev. Chalaniska sa rozhodli zalozit si klubovnu, co bolo snom kazdeho slusneho pioniera a citatela Abicka, foglaroviek, ransomoviek. Dam si trosku prestavku s inymi knihami a potom sup sup do trojky. Tiez som si na niektorych miestach vsimol, ze nas sprievodca Borik si mozno zobral priklad z maleho Petra Bajzy z Bylo nas pet, a jeho rozpravanie je obcas tiez sofistikovanejsie vysperkovane :)... celý text
Vraždy na molu
2009,
Ken Bruen
Pravdepodobne prekvapenie tohto roku pre mna. Tak radikalny, uprimny, nekompromisne napisany text som uz davno necital. Male kapitoly, rychle akoby obcas len strucnymi tahmi a kratkymi dialogmi nacrtnuty dej, nijake opisy, nijake vysetrovanie, nijake dedukcie. Predstavte si chlapa, alkoholika uz za hranicou navratu, milovnika knih, bez rodiny, bez prace. Riesenie akoze pripadu tu prebieha sposobom, ze bud niekoho stlcie, pripadne az zabije, alebo sam dostane strasnu nakladacku. A pritom je to take uprimne, chcel by som napisat ze irske, ale ja prd viem o irskych chlapoch, leda z filmov. Kniha neobsahuje jedinu postavu, ktora by svojim sposobom nebola psychicky, dusevne, okolnostami, zlomena. A je to take prudko citatelne, ako Hemingway, ktory by sa este viac ponahlal k svojmu cielu. Bruen nie ze ignoruje pravidla detektivok, nie ze ich porusuje, on sa nesnazi dodrziavat nijake pravidlo. Podla zvesti na internete, si sam kadeco hnusne zazil. Citit z neho ale lasku k pisaniu, k literature, a zaroven pohrdanie a asi by mu vobec nevadilo knihu ani nedopisat a vykaslat sa na nas citatelov. Je to ako vravim, zjav. Samozrejme rozumiem aj hodnoteniam pod dve hviezdy, citatelom to moze prist ako zbierka blabolov alkoholika a akesi adorovanie zivota ochltov. A ten co caka regulernu detektivku moze skoncit sklamany. Vo vysledku je to ale vynutorny intimny monolog rovneho chlapa bojujuceho s demonmi. Takze nie detektivka, ale psychologicky portret a sonda.... celý text
Československé poštovní známky a jejich padělky
1998,
Jan Karásek
V roku 1963 vysla v Pofis/Nadas kniha, na ktoru filatelisti uz vtedy dlho cakali, Padelky ceskoslovenskych znamek. Dnes uplne nezohnatelna, doslova poklad filatelistovej knihovnicky. Vyskum, vedomosti, objavy na poli CSR falzifikatov vsak za polstorocie pokrocili, objavili sa nove, dokonalejsie, lepsie sa zdokumentovali aj tie stare chronicky zname padelky. Karaskovo (musim to tak nazvat) dielo, je rovnaka udalost ako vyssie spominana kniha. Klobuk dole. Samozrejme toto nie je beletria pre bezneho citatela. Pre filatelistu ktory berie zbieranie Ceskoslovenskych prvorepublikovych znamok len trochu vazne, je toto takmer povinna ucebnica. Nic podobne na trhu nie je, davat si v samostudiu dohromady informacie je dnes sice vdaka internetu jednoduchsie, lenze toto je najkompletnejsia praca aku mozete zohnat, kazdy popis je doplneny snimkou, (sice nasiel som par chyb ako nespravna fotka ale clovek na to hned pride). To kvantum relevantnych informacii je na nezaplatenie, a v konecnom dosledku vam moze usetrit vela penazi, omylov, neprijemnych prekvapeni. Filatelisticky trh zaziva obrodu, prebudza sa, a priniesol vela podvodnikov na aukre, ebay-i, vzdelanie je nutnost. Vytkol by som len drobnost, viac farebnych snimkov, hlavne ak sa jedna o falzifikaty farebnych odtienov, uprav lepu, uprav papiera. Lebo kniha je ciernobiela, ale na zaciatku je par stran plnofarebnych. (Dnes uz ciernobiele ilustracie riesim druhy raz... vid Borikovy lapalie :) Ciernobiela snimka vsak na druhej strane zlepsuje popisovane detaily, takze ma to logicke opodstatnenie. Pre ceskoslovenskeho filatelistu 6 hviezd, povinnost ako slabikar pre prvacika. Ostatnych kniha nebude zaujimat, asi ako mna nezaujimaju odborne knihy o zvarani oblukom :)... celý text
Boříkovy lapálie
2011,
Vojtěch Steklač
Prvy raz citam vo svojich 49 rokoch. To som uz trosku mimo cielovej kategorie ze? V prvom rade, musel som si urobit pred kupou vazny prieskum, pretoze tato seria vysla od sedemdesiatych rokov uz tolko krat, vselijak skombinovane, dokonca upravene, pod roznymi nazvami, ze som musel trosku patrat co je vobec zaciatok :) Potom som si zohnal take zdruzene vydanie kde su tri Borikovy lapalie. Hned som so smutkom zistil, ze kniha je bez Bornovych ilustracii, az na tri (ciernobiele) na zaciatkoch knih. To ma dost nasrdilo, lebo ja Borna mam rad a obcas sa popasiem okom na jeho obrazkoch. Tak som este vypiratil na nete ebook ineho vydania a nakoniec cital akosi... napreskacku, obcas papierovku, obcas to doplnil vecer z tabletu. To ste este asi nevideli takeho citatela co jednu knihu cita z dvoch knih. Holt, na subornom vydani Velke Borikovy lapalie Albatrosu myslim 2005, sa trosku muselo setrit. Dost by ma zaujimalo, ako autor oproti prvym vydaniam text po revolucii upravil, pretoze podla doslovu nieco upravoval, aktualizoval, pomenil zvacsa udajne ceny, prislusnikov zmenil na policajtov a tak. Ako... celkom rad by som nazrel aj do tych casopisovych verzii. Pretoze kniha je naozaj dobra a necudujem sa jej popularite. Aj v mojom veku som sa bavil. Trosku sa budem tvarit mudro, a skonstatujem, ze kapitoly su ocividne z sirsieho obdobia. Mozno len mudrujem ale vidim tam urcity posun a vyvoj. Kapitoly su rozne dlhe, od 3 stran az po 20 strankove. A ako by boli pisane z inym ucelom. Od kratkeho pobavenia az po serioznejsie poviedkove pribehy s pointou, ci uz na zamyslenie alebo tiez vtipnou. (Rodicia v blazinci su snad najlepsi pribeh.) Od detskych veselych prihod ako je skakanie s roztrhanym dazdnikom "padakom" do piesku, az po mierne polovazne tazkosti dospievania mladika a pochopenie sveta jeho rodicov. Niektore namety mi prisli ako rychlo ukoncene alebo nevyuzity ich potencial. Prikladom skolska exkurzia do LAKTOSy, navsteva Matejske pouti. Blaznivy stryc Chrobak "sialeny a nezodpovedny vynalezce" ma velky zabavny potencial. Lenze to su take detaily ktore vyskocili popri ostatnych vtipnych, milych dobrodruzstvach Borikovy party. Ja hoci stary chachar, som sa celkom prijemne bavil a minimalne dve knihy ma este cakaju...ved mam suborne vydanie. Citat to niekedy v mojom detstve, zarucena laska a nostalgicky poklad. Ano je to presne taka ta chlapcensko veselo skolsko vtipno epizodno povalovo dobrodruzno napadita seria ako francuzsky Mikulas, spanielsky Manolito, posledne kapitoly ala Adrian Mole. Pripominaju to hlavne tie vedlajsie postavy kamaratov, kde kazdy je taka svojska karikatura chalanov, akych sme na zakladke poznali kazdy. Som celkom zvedavy, kam ich osudy budu smerovat. Davam poctive 4 hviezdy, ak recenziu cita nejaky 9-10 rocny pidlispunt co uvazuje ci citat, vedz, ze moj vnutorny detsky citatel dava 5.... celý text
Oněgin byl Rusák
2006,
Irena Dousková
Mile postrehy a zamyslenia maleho dievcatka sa stratili, nahradili ich myslienky a postrehy dorastajucej mladej gymnazistky. To detske naivno, hoci ostrovtipne, uz sa tu proste nedalo pouzit. Takze moze to niekomu chybat ale zase tu mame vtipne postrehy mladej prazskej avantgardnej poetky, jej lasky, tuzby. Za mna dobra 4/5. Problem mam s vlastnym prezitkom pri citani, ked citat o minulom absurdistane mi zatienuje prichadzajuci sucasny absurdistan slovenskeho typu. Zrazu mi normalizacna doba, udavaci, nenavist, cenzura spravodajstva a tresty pre umelcov pridu ako prilis citliva tema. :)... celý text
Baba Jaga
2023,
Jan Vojtko
Clovek by cakal, ze v trojke pan Vojtko siahne po dalsej prisere nasich luhu a haju. Nejakeho hejkala, bludicku, vodnika. Pripadne modneho upira. A ono nie, prichadza prisera z vychodu. Pozor, komentar obsahuje anatomicke pomenovania zenskych pohlavnych organov :) . V prvom rade, toto je snad prva beletria, ktora reflektuje nedavnu covidovu dobu, a uz aj rusku okupaciu Ukrajiny. Neviem ci prave Baba Jaga ma symbolizovat tu nenazranu zdegenerovanu rusku dusu. Ale tak nejak sa to ponuka ako desifrovat toto dielko. V druhom rade, autor chce byt aktualny aj v zakomponovani queer, LGBT agendy, netvrdim ze homosexualny rusky mladik ako kladna postava mi vadi, ja s tym nemam problemy, len sa mi to javi akosi nasilu a nepodstatne. Rovnako ako pasaze o masturbacii mladych chlapcov. V tretom rade, a to skor prekvapilo a mierne pobavilo, tie gore sceny s Baboj Jagoj. Chlipanie zvratkov, rozhadzane hovna, hnis, uhryzane prsty, visiace stydke pysky (ano preste tak), vredy a hry so zubami, by som skor ocakaval v rannej tvorbe Clivea Barkera, ale pisane uz pre dospele publikum, pripadne v knihach podivina Carltona Melicka III. Vojtkova fantazia a pouzite formalne prostriedky sa skratka utrhli z retaze. Posledne mi bolo treba zvracat u Vlhkych miest Ch. Rocheovej. Teraz skoro znova. :) Vacsi priestor zasa dostavaju vedlajsie postavy rodicov na ukor detskych hrdinov, a osobne si stvrte pokracovanie uz neviem predstavit, pretoze uz aj v tejto knihe su tie magicke schopnosti deti, ktore boli zakladom pre prvy pribeh, uz takmer nepodstatne. Takze, ruska Babeu Jageu, sa utrhla, hranice maticky Rusi su jej male, zlata sestra (coo si este musim doguuglit, ci taka postava v mytologii naozaj je bo som o nej nikdaj nepocul) zlata sestra na strane dobra sa snazi pomoct nasim detom zachranit svet, pridu k par riadnym zraneniam a dobro zvitazi. Nenudilo, 440 stran uletelo pomerne rychlo, sranda tiez bola ked som zistil ze takmer vsetky ilustracie v knihe su napratane do posledych par kapitolach. Taky nepomer trosku. Ale styri hviedzy si to zasluzi za sviezi nezabudnutelny zazitok. Myslim ze ked si to niekto vytiahne spomedzi young adult literatury ocakavajuc daco detsky naivne akoze modernejsia verzia ruskych mytov, bude sokovany. Asi ako keby vam Jarek Nohavica zrazu na koncerte vyvalil pred celym stadionom. Tiez ste skor ocakavali Kometu, Sarajevo, Ostravu. :)... celý text
Vražda na fare
2004,
Agatha Christie
Agatha napisala Vrazdu na fare ked uz mala za sebou desiatku romanov, z toho uz zabehnutu seriu s Poirotom a pokusy s dalsimi postavami ako Tomy a Pentlicka. Rozohrala vrazednu zahadu v malebnom prostredi vidieka s hromadou postav, vobec nie komorny pribeh. Hoci tu mame hlavnu postavu rozpravaca vikara Clementa, dost vtipne karikatury policajnych vysetrovatelov, susedov, rodinnych prislusnikov, sluzobnictvo, ludi z obce, slecna Marplova sa v tom dave trosku straca. Hoci pride mi genialna myslienka, ze riesitelkou zlocinov sa stane taka ta stara tetuska susedka, co vzdy vsetko vie, kde sa co suchne. Je to take logicke popri tych zabehnutych genialnych detektivoch osviezujuci vietor do zanru. Take tetusky za plotom su nebezpecne, az raz budete chciet zavrazdit manzelku, bacha na ne :) Chvilami to vyzera, ze postavou dalsej moznej serie sa stane Clement, ma potencial stretat sa s roznymi ludmi ako sluzobnik bozi, hocico tiez vie... ale zase... nesmie vyzradit. A cela kniha sa nesie v akomsi odlahcenom, obcas az humornom duchu. O to viac s podivom, je, ze sa k postave sl. Marplovej A.Ch. vrati az o dvanast rokov, a asi dvadsiatke dalsich romanov neskor. Citatel si ziadal dalsie a dalsie prihody Poirota, Sherlockovho nastupcu na trone. Vrazda na fare je ale za mna jedna z klucovych knih A.Ch.... celý text
Poštovní známky - Koníček, nebo investice?: I vaše sbírka známek může mít velkou hodnotu
2021,
Radek Novák
Definicia filatelistu. To je ten dedek z ciernobieleho filmu, co mu vzdy prievan rozfukal znamky po kancelarii a idealne aj von otvorenym oknom. Kniha prakticky vypredana nezohnatelna. Nakoniec som kontaktoval autora, ktory ju uz tiez nemal, ale vedel kde este su tri posledne vytlacky. A musim konstatovat ze to za tu snahu stalo. Zbieram znamky od svojho detstva, s prestavkami. Posledne roky intenzivnejsie, (rozumej vrazam do nich vacsie peniaze ako to bolo zvycajne predtym). Som typom skor filatelista romantik, ktory vzdy nakupoval aj podla kriteria, co sa mi paci hoci nema to hodnotu, ale chcem to, lebo je to pekne. Samozrejme idem aj do hlbky, kompletizujem si krajiny, robim generalne zbierky, mam svoje oblubene znamky a emisie, snazim sa aj hrabat ako skrecok vela vela znamok, aj uchmatnut co je cennejsie. Kniha Radka Novaka sa zaobera temou hodnoty znamok, investovania do nich, ako robit mudre a prezierave nakupy, ako hodnotit stav a kvalitu znamok, co markantne vplyva aj na ich naslednu cenu. Kazdy filatelista, ak je teda trosku sikovny, snazi sa predajom nechceneho zarobit si na tu druhu cast svojej zbierky, na tu srdcovu, ktoru pestuje, a nerad by sa jej zbavil. To je taky idealny stav. A tato kniha trosku moze pomoct zorientovat sa a hlavne nerobit hluposti. Je plna kvalitnych fotografii, ale aj grafov. Sam mam tendenciu hladiet na investorov a ludi co na znamkach chcu len zbohatnut trosku cez prsty, s urcitym stavovskym pohrdanim. Ze nie su to ti pravi filatelisti co dnes pod mikroskopom skumaju drobne rozdiely v znamkach, nepisu studie, nehladaju trpezlivo cele roky jednu chybajucu znamku, ale skor ze su to len taki spekulanti. Bum, objavi sa dobra kupa, zobrat, ma atest, pripadne znamke dat urobit novy atest, ulozit do trezora, o par rokov skusit strelit so ziskom. Lenze tak ako najdete sto typov soferov, milion typov kucharov, ludi roznych chuti v sexe, aj filatelisti su rozni hoci ich nakoniec spaja ta rovnaka vasen. Pre mna je to teda skvela kniha nabita informaciami, nejde cestou popularizacnou ako som sa trosku so strachom obaval, kedze je v nej aj hafo udajov o najvzacnejsich znamkach a to je vzdy vdacna tema, a zaujme laikov. Nepitva sa samozrejme ani v detailoch ako su typy ramika v znamke Hradcan alebo v odtienoch prvych rakuskych Merkurov, ci ako rozoznas falzifikaty legionarskeho lvicka. Ale chybala tu kniha ktora by sa zaoberala tou financnou "spekulativnou" :) strankou znamok, a ked si z nej len zacinajuci zberatel zapamata tie najdolezitejsie veci, uz je mensia sanca ze sa necha na ebay ci aukre oklamat o nekrestansky peniaz. Za mna 5 hviezd, pre nefilatelistu ak ho zaujimaju tie vzacne a drahe znamky celeho sveta, tak tiez 5, 4, nik iny po tejto knihe pravdepodobne nesiahne. Inak, dve tretiny knihy zabera masivna cast s fotkami najznamejsich a najvzacnejsich znamok jednotlivych krajin. To by mohlo zaujimat aj nefilatelistov. Ze aj u nas sa najdu znamky co sa vydrazili na miliony (korun). Alebo desattisice az statisice euro. Ci bude niekedy dotlac, netusim, pre rast ceny tejto publikacie by snad bolo dobre keby uz neboli dalsie vytlacky :) Vidis, uz rozmyslam aj ja ako investor. Knihy o filatelii niekedy tiez dosahuju na aukciach ci burzach vysoke ceny pre ich nizke naklady a specializaciu.... celý text
Jak řídit inženýra Křečka
1989,
Miloš Macourek
Za starych dobrych... no dobre, takto... Za mojich mladych cias :) prakticky kazdy lepsi serial, film, mal aj kniznu podobu. Bud to bola literarna predloha, alebo sa zbeletrizoval dej ako v tomto pripade. Doplnili sa fotografie, v tomto pripade ako bolo dobrym zvykom, aj fajn vtipne ilustracie, a vianocny darcek pre deti bol na svete. Takto sa nam doma pod stromom objavila Arabela, Lucie, postrach, Chobotnicky, Navstevnici, Mach a Sebestova, no skratka, rozbalili ste si tvrdy darcek, a juchuuu, to je Divka na kosteti, Jak utopit doktora Mracka :) "Juu, To je podla toho filmu!!!" A uz sa pod svetielkami stromceka citalo. Tie veci nebezali v telke skoro pravidelne ako dnes. Takze to aj komercne davalo zmysel. No, ku Kreckovi. Pani Frankova to na mna rozbalila v dost rychlej kadencii dialogov a scenok. Chybalo mi take to literarne ...expozicia a opisy. Nieco je aj povynechavane, nie je to zaber od zaberu, ale zvacsa nepodstatne. A hlavne v uvode mi chybali akesi detailnejsie oboznamenie s postavami, fakt sa predpoklada ze si serial videl. Takze v polovici som sa rozhodol pozriet si to na obrazovke :) A knihu som odlozil. Ty a poviem Ti, ze ani pozerat na to ma velmi nebavilo. Skratka to podla mna nebol az taky dobry serial. Takze kniha mi prisla ako sa to vola... bylo to takove KACH! HRRR ako za besnym psom.... celý text
Polednice Plešatá palice
2019,
H:o)nza Vojtko (p)
Budu asi aj naznaky SPOILERov! Polednici som si dal hned po Morane. Nejak som v kostiach citil, ze to chcem mat za sebou lebo sa tesim aj na ine knihy. Nasi styria detski hrdinovia su znova spolu a uj, slak ho traf, zasa sa zo zasvetia na ne vrha dalsia prisera. Ausak, ako vravel nas byvaly prezident Kovac, ausak, nase decka su uz trosku upozadene, polovicu knihy len presedia uvezneni, (joj pockaj, musim hore napisat ze asi spoilerujem...) Ako s radostou sa zidu, kecaju, Kaja samozrejme pride na to ze po okoli sa zakrada nejaka matoha. Po okoli zacnu miznut male deti ale ani jedno policajne auto sa nedostavi. Pan Vojtko, preco to tym chalanom robite? Totiz, chalani velku cast priestoru ktory v knihe dostanu, premrncia a prenadavaju, ze uz nechcu viac zazit to co v zime (vid. prvu knihulu) a ze preco sa im deje zle a maju toho plne zuby. Hlavne jedno z dvojciat. Asi naznak, ze kazdy sme ina povaha a inak sa vysporaduvame s trapeniami zivota. No vidis, ako som sa stotoznil s postavami, nie su zle napisane. Sme v inej dobe v akej som vyrastal ja, takze dojde aj na problemy s menstruaciou, rastom prs, rastie nasim hrdinom pubicke ochlpenie, chalan aj dokonca zapacha. Kajina mamusa je v tomto moderna matka, takze by to najradsej s dcerou a aj kazdym z troch mladasov riesila. Nastastie jej v tom brani urcita autorova striedmost a zdravy rozum :) Netvrdim ze stary dobry Timur a jeho druzina, nie som taky ten frflos co sa mu zda uzasne vsetko stare a nove nestoji za fajku mocky, ale proste mi to tam nesedelo. Chlpatenie neriesili ani traja patraci ale asi preto ze ostali detmi pocas uz snad 150 dielov :) A nevsimol som si to ani u Hermiony a Rona, ze by si zapachali, teda ak si nepricarovali nejaku smradlavu bombu. Ale to je len taky detail, aky sa okrem ineho podaril zakomponovat do knihy a pritom som sa viac tesil na suboj a magiu a tajomno. Dostalo sa mi neustalych dotykov, prepinania z nasho sveta do fialoveho, vysvetlovania farebneho spektra emocii a podobne. Hlavnu iniciativu tentoraz preberaju mami nasich styroch pubicky zarastajucich hrdinov. Je to osviezenie, ktore by clovek cakal po viac dieloch, ale matky su dolezite a ako citlive radary sa sem hodia. Len sa mi zdalo ze sa prilis lahko a takmer okamzite dostali do situacie a takmer sa vobec necuduju nad takou radikalnou zmenou paradigmatu vnimania reality ako je dalsi paralelny magicky level nasho sveta. Skratka hned vedia co a ako. Vysvetlujem si to tym, ze viac ako cudovanie sa nad tym, zenie ich dopredu strach o ich deti. Zaverecny suboj je dobre vymysleny,len mi ho vyspoilerovali ilustracie v knihe hned ako som si ju na zaciatku prelistoval. Takze mile deti, odporucam pri prvom citani knih, niekedy nimi dopredu nelistovat. :) Celkovo som si citanie uzil, rychlo to odsypa, dokonca som si objednal aj poslednu Babu Jagu, to svedci o tom ze ano, da sa, bavilo. Ale u mna asi hviezda dole aj preto, ze nie som cielovka, skratka niektori stari chlapi si uz Polednici nemusia tak uzit ako mali haranti. Inak... Hned pocas citania som si pozrel film Polednice a zistil som, ze nema nic spolocne takmer ani s Erbenom a s tymto uz vobec nie. Ale Ana je sexi. Tam by som si skor predstavoval to p.... no nechajme to radsej tak :)... celý text
Morana Mařena
2017,
H:o)nza Vojtko (p)
Prelinanie naseho realneho sveta s nasimi slovanskymi mytologickymi bohmi, ci demonmi, to mam rad. A tiez aj zanrovo sa mi kniha zda taka zmixovana medzi hororom pre mladez, psychologickou sondou do dusevneho zivota v rodinach s traumami, a trebars young adult mystery. Autor sa vela a dost otvorene zaobera prave tym dusevnym vnutornym prezivanim ak som dobre nasiel, 11 rocnych deti. A najdeme tu tyrane dieta, dieta ktore stratilo rodica, rozmaznane deti, a to na ploche 4 postav. A navyse kazde z nich u seba objavi prazvlastne schopnosti. Ako v sirotcinci slecny Pellegriniovej. (Ci jak sa volala.) Hlavne Kaja toho ma v sebe nalozene za dve zazracne deti. Decka su napisane dobre, je celkom lahke sa s nimi az stotoznit, keby ste teda tuzili mat divotvorne schopnosti a dostat sa do krizku s Morenou. Niekto to skusal prirovnat k To Stevka Krala. No, to by som teda si dovolil nesuhlasit, lebo k tomu ma styl a pisanie autora daleko. Ale atmosferou, pribehom, lokalizovanim do nasich krajov, by som to prirovnal skor ku Karikovi. Ak by si miesto jeho oblubeneho anonymneho muzskeho protagonistu zvolil partiu deti. Takze taky Karika pre mladez. Kniha je doplnena vcelku fajn ilustraciami ktore su dost atmosfericke a strasidelne. Nakoniec mala technicka poznamka k vyhotoveniu knihy. Uplne zakladna typograficka chyba ktora sa uci v prvom rocniku, dostatocne okraje!!! Mam v ruke brozurku vreckoveho formatu, a znicil som ju citanim ako ju musim roztahovat ako mladej panne podvozok... lebo v strede sa texty doslova dotykaju. Nebudem sa ospravedlnovat za taketo erotisticke prirovnanie. Ostatne, autor tiez stihne pri celom tom vsetkom hororovom mysticne spomenut aj mutovanie chalanov, menzes a rast prs dievcat. Zanadavat si na tablety a mobily v rukach deti. Je tam citit snaha detskemu citatelovi ukazovat, ze mu rozumie, jeho problemom a svetu. Nastastie to nie je na ukor deja a pribehu. Takzeeee... nemam rad nasilie na knihach a zle sa mi to citalo len pre tento maly detail. V podstate som si knihu prvym citanim skoro znicil. A to som ku kniham citlivy a nezny. Nuz ale musim vediet co sa tam pise ni? Aj tam v tej strbine pri strede :) Po dlhsom premyslani nad celou knihou nakoniec uberam dalsiu hviezdu. Pre urcitu nevyvazenost. Prilis maly priestor venuje konecnemu zuctovaniu a suboju. O to kontrastnejsie to posobi vzhladom na to, akym drobnym zazitkom a detailom sa pocas celej knihy venoval. Potom to posobilo ako odflaknuty zaver s vela zjednoduseniami a lahkymi rieseniami.... celý text
Krok stranou
1961,
Pavel Buksa
Kriminalka socialistickeho obdobia je subzaner, ktory musel zakonite podlahnut ideologickej uprave a ma svoje zakonitosti a znaky. Ale je to nase dedicstvo ku ktoremu sa s oblubou vraciame. Je to skratka nase retro, asi ako cokoladove figurky na vianocny stromcek, alebo starkyn stary mixer ktory este nevyhodime lebo stale funguje. No, ku knihe. Po rozcitani som sa potesil, pretoze som objavil starsieho bratranca Otu Finka. Doslova ano, rovnaky styl, naznaky humoru, v prvej osobe rozpravany pribeh, mlady Blahynka ako by Finkovi z oka vypadol. Alebo naopak. Vcelku zaujimave prostredie stredovekeho zamku, a to zas mam ja rad, lebo som odkojeny panom Tragacikom. Michal si vystaci s minimom postav a tak sa rozohra doslova take komorne tajne vysetrovanie, (neskor pokracuje v uz dost ilegalnej sukromnej naozaj tajnej iniciative hlavnej postavy.. a to je bod jedna ktory si poznacime.) Po dobrodruzstvach na hrade vsak pride citelne urychlenie deja, zjednodusenie, zhustenie rytmu a vidno ze autor proste musi na 130 stranach aj dojst k nejakemu rozumnemu uzavretiu pripadu. No ale v poslednej tretine vela priestoru venuje, a tym pre mna aj straca drahocenny priestor na dostojne ukoncenie knihy a riadnu vysetrovatelsku zatvaracku, teda... venuje dost dlhe odstavce doslova filozofovaniu nad moralkou spravodlivosti ci ako to nazvat. No a tak som po docitani mal pocit ze sa mi dostalo akejsi psicko-macickovskej torty. Ale s tym ze kniha ma bavila a velka skoda ze nemame dlhsiu seriu, toto malo potencial. Kalach je dokazom ze serie boli mozne. Teraz druhy bod. Pamatate este ten prvy? Druhy bod... Nas protagonista si zaverecnych vysluchoch dost pomoze klamstvom a zavadzanim, aby vytiahol z podozrivych doznanie. Take dost neeticke v i ked mene spravodlivosti. A zasa filozoficke odstavce lebo je si toho vedomy. A mala lest ktora by presla Sherlockovi, lebo v romantickej linii detektivok je dovolene viac, nemoze predsa byt legalnou metodou kriminalistiky kde ide hlavne o dokazy. A nedopadne to dobre lebo ...no este su veci nakoniec trochu inak. Uz dost vela naznacujem zo struktury a zavana to spoilerom. No, kazdopadne tieto body sa stali tercom kritiky. Ze... predsa socialisticky clen zboru narodnej bezpecnosti nemoze pouzivat taketo metody vysetrovania, cele to hadze zle svetlo na pracu nasej bezpecnosti atd... atd. A ci to nie je aj ucelom poskvrnit, vysmievat sa. No, mlady nadejny autor hned trosku viril vody. Pritom...moj nazor, ked to citate, nie je to takto napisane ucelovo. Dali by sa nejake vety vyslovovane hlavnou postavou chapat ako podpichnutia a to este skor v tej prvej casti. Ostatne, neskorsi Bubaci su toho uz plni. Pozrite si co sa podarilo este neskor, film Bila pani je snad najpodvratnejsi film aky mozete najst totalne nadupany kritikou a satirou zriadenia vtedajsieho. Ale sposob vedenia vysetrovania by som skor odhadol na neskusenost zacinajuceho spisovatela detektivkara ako viest a poskladat retazenie. A cesta viedla ako viedla. Chciet poukazovat na vykonstruovane procesy a vysetrovacky, co boli v predchadzajucich casoch bezna prax a kazdy mal s tym aspon z pocutia povedomie ak nie skusenost, pisal by to asi inak a s dorazom na tie body. Toto take nie je ani nahodou, toto je o malom vysetrovatelovi a jeho praci. Je teda pravda, ze styl akym je to podla mna kniha napisana je vyborny, aspon teda prva cast, je to tak spravne hrave fakt ako Velinskeho Ota, alebo aj Dominik Dan zrucne vyuziva humor. No ale celkovo ked sa pozrie citatel na cely priebeh a zakoncenie, moze to posobit dost nerealisticky. Holt, prvy pribeh a kazdy sa potrebuje vypisat naladit, vychytat muchy, ziskat rutinu. Vecna skoda ze nemame druhy, treti, stvrty pribeh. Mohlo to byt zaujimave. Knihu vsak hodnotim celkovo na 4/5 a do takej poslednej tretiny som vahal aj nad 5/5. Lebo ja som taky retro.... celý text
