Corso
přečtené 909
Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha. Zväzok 1
1950,
Miguel de Cervantes y Saavedra
Krasne vydanie. Cervantes, moja laska. Prvy raz som cital este ako dieta a v kniznici sa ma pani knihovnicka pytala ci to naozaj chcem citat a ci taku knihu uz zvladnem. Mal som snad desat rokov a bol som uplne nepobozkany recenziami, nazormi, za mnou boli veci ako Ferdo mravec, Kolumbovia vesmiru, Cesta na mesiac, Strateny svet a Pan Tragacik. Detske oko vidi. Mysel pochopi. Som dokazom, ze Dona Quijota pokojne zvladne maly pionier citania. Odvtedy precitane uz viackrat a nikdy sa neomrzi, kludne otvorte na ktorejkolvek strane a zarucene sa neodtrhnete skor ako po polhodine. Pochovajte tuto knihu so mnou a budem sa na druhom svete bavit kralovsky.... celý text
Rozmarné léto
2015,
Vladislav Vančura
Napodiv, hoci slovakovi, tato kudrlinkata mluva sa mi citala smotanovo hladko. Vytknem len jedine, ze je to kratucke. Ako bonus sa da cely pribeh citat na konci znova. Z nazvov kapitoliek v obsahu.... celý text
Bohové a stvůry
2014,
Jan Hartman
HIC SUNT SPOILERY!!! Spociatku ma prekvapila az naivisticka jednoduchost ci uz opisu deja, ci postav, chovania sa podla sablon, chvilu to bavilo, nieco na sposob Matzala alebo Verna... Hartman si asi povedal, kaslem na logicnost, postavy su skoro nepodstatne, idem rovno k zapletke a uzasnym odhaleniam. Kaslem na to ze pistol bude Baretta (zeby absencia korektur?), ze bohovia mozu vsetko ale zlaknu sa vyhrazok smrtelnika. Ze cakame tajomstva a odhalenia, ale sakra, bohyna ktora stvorila ludstvo sa tu zjavi pocas jedneho odstavca a v nom nam aj vsetko prezradi. Uprimne? Este som sa nestretol s fikciou, kde by autor vysvetlil biblicke udalosti, geneticku upravu praopov, majsky kalendar, potopy, neposkvrnene pocatie Mariino NA DVOCH STRANACH A5. Jak som na zaciatku chcel dat tri hvizdecky, ze pre tu priamociarost a naivitu, tak som dosiel az k Odpadu. Preco? Za tu zhovadilost. Este ze to mam z levnych knih za euro a drbol som to medzi darovane knihy v nasej kniznici. Haha, nech si to vytrpi aj dakto dalsi.... celý text
Deníky
2008,
Leonardo Da Vinci
V podstate niet co hodnotit, su to len poznamky asi popri jeho kresbach. Obcas zamyslenia na rozne temy. Urcite nie ako sa uvadza v anotacii, ze toto by nejakym sposobom malo dokumentovat a dokazovat daVinciho genialitu :) Zaujali ma jedine asi povery o zvieratach, ktore pravdepodobne ako symboliku pouzival aj na obrazoch. Celkovo povrchne zlepena knizocka, precitana za hodinu!!... celý text
Pán Tragáčik a človek z UFO
1990,
Zbigniew Nienacki
V novom mileniu sa Mlade leta rozhodli vydat vsetkych Nienackeho Tragacikov. Zasluzny pocin, ale nakoniec zabudli na posledne dva diely, Neviditelnych a Cloveka z UFO. Nastastie vysli obe v 80-tkach v Stopach. Takze kto to chce komplet, musi si zohnat stare Stopy. Nadherne ilustracie Petra Klucika su v tomto pripade ako bonus, kedze nove vydania su vsetky bez ilustracii a navyse s hnusnymi obalkami. V tomto pribehu vidno aku daleku cestu a akym vyvojom presiel Pan Samochodzik za asi 30 rokov, pocas ktorych ho Nienacki pisal. Od novinara, ktory navstivi Sibir, cez detektiva na referate pamiatok ministerstva kultury, az po skoro Bondovsku karikaturu uprostred Kolumbijskeho pralesa (stale zamestnanec MK Polskej republiky :)) Samozrejme zlate obdobie je to stredne. Niekedy ale lutujem, ze sa niektore vydavatelstvo pre mladez nechytilo a aspon tie lepsie pribehy pokracovatelov nevydalo aj u nas. Pretoze Pana Tragacika maju v portfoliu dnes autori celkom zvucnych mien (napr. Pilipiuk) a hoci asi uz prekonal aj 100 pribehov, mozu byt dobre.... celý text
Zase ma dostal, od Strateneho symbolu si vravim, ze dalsiu uz nekupim, a zase som sa dal nachytat. Moja chyba. Nejdem hodnotit, nie je co. Remeselne zrucne napisane, ale cakat celu knihu na to "napinave odhalenie tajomstva" je utrpenie. Brown zase beha s figurkami po mape, obcas zvrat, napinave cakanie kto je na zlej a kto na strane dobra. Aj vy ste si vsimli, ze Langdon uz absolutne v tejto knihe nema vyznam? Kludne by ta postava mohla byt nahradena kymkolvek novym. Zo svojej vynimocnej profesie uz nepouziva nic, max. ho Brown ucelovo postavi do role sprievodcu, ze "toto je taka budova, zaujimave na nej je ze ......", "toto je obraz ktory ......". Skuste taky mentalny experiment a dosadte si zaLangdona napr nejakeho asistenta toho Elona Muska. Alebo bezneho detektiva, bezneho novinara, Langdonove encyklopedicke vedomosti uz nezeriem, ani odovodnene tou onou... eidetickou pamatou. Mily.... Brown, normalne daj Langdona do dochodku, zober nejaky klon Lary Croft, Indiana Jonesa, svacni ho do Mexika alebo do Konga, nech objavuje neznamu civilizaciu a mozno sa dockam putaveho pribehu pretoze viem ze vies. Langdon je smutny odvar z dva tri krat vyvareneho kavoveho loogru. (Mimochodom, trosku SPOILER ALLERT!!! od... TERAZ!!!, to ohromne tajomstvo kvoli ktoremu by mali padnut vsetky nabozenstva sveta je smutna zlepenina teorii ktore tu su uz 30-50 rokov. Podporene viziami buducnosti ktore tu uz tiez su 10 rokov omielane. Fakt nic, kvoli comu by realne vznikol takyto humbuk, a dal rozumne zaklad pre sujet v tejto knihe). PS: dostal som ohromnu chut dat si nieco od Crichtona.... celý text
Gemina
2017,
Amie Kaufman
Ja chapem ze nie som cielovka, kupil som pretoze som kupil aj Iluminae. Som milovnik sci-fi, tak preco nie? V jadre je to lovestory. Uz tu som mimo. Je to jasne pisane pre mladeho citatela. Precitate to hoci 650 stran asi za dva dni. Pretoze 150 stran su graficke, 300 stran dialogov s max 20 riadkami, a len zvysok hutnejsi text. Prepacte mi ze som sa pustil skor do statistiky, pretoze dej ma absolutne nezaujal, a vtedy sa zacnem sustredovat a bavit inymi vecami a mam chut trhat a "hejtovat". Pribeh je jedno klise nalepene na druhe, navyse tak silne obsazne dielko, ze by sa obsah zmestil na dve strany A4. Ja rozumiem ze mladi to zeru pretoze je to krasne graficky, neortodoxne vyvedena kniha, ale ako nazriete za to pozlatko... smutok v mojich ociach. Dialogy?? Takto naozaj rozpravaju young adult? Ci je to len predstava spisovatelov ze takto mladi medzi sebou debatia? Ja v reale pocuvam same kamo-pica-kokot-loove, Ale tu je to podane akoze aj aby to bolo odvazne vulgarne, aj je to romanticke podpichovanie strojene ako ...ako umela slahacka v hrnceku nesky. A vycernenie vulgarizmov je smiesne, bud sme vulgarni, alebo nie. V podstate ma v knihe najviac bavilo hadat, co tam prekladatel vlastne chcel dat a schoval to predo mnou. :) V dialogoch je vsak hlavny problem v niecom uplne inom. Ludom tam ide o zivoty a oni sa len tak bavia o takych (cenzored), ze to az stipe v ociach. Tam je vyvrazdovacie komando,a survajvri sa cez interkom bavia o tetovani, o vyzyvavom odievani, perlia tak dvojzmyslami, slovnymi hracickami. Ako uprimne? Odstrelil by som ich na pockanie aj ja. :) PS: uplne ma to prestalo bavit ako som videl na stranach 114-115 fotky prepadoveho komada. To musite vidiet, stredoskolske tablo suvix proti tomu. Ja odmietam buducnost kde miesto marinakov z Votrelcov budu sa ohanat zbranami nagelovani chalani a cheerliderky. (Jasna snaha autorov pomoct sa stotoznit s postavami, aj tymi zapornymi.) PS2: Nedoporucujem nikomu, kto ma nacitane viac ako dva-tri lubovolne sci-fi romany. Ale detom to kludne kupte, budu nadsene. Mozno ich to pritiahne raz ku kvalitnejsej hutnejsej literature. PS3: nekamenujte ma, je to moj nazor, ale vidim ze sem niekto musel napisat aj tento pohlad na vec. Zdar zdar zdar, a niekedy nabuduce u lepsej sci-fi dovydrenia.... celý text
Konec starých časů
2018,
Vladislav Vančura
Moja prva Vancurova kniha. Vedel som do coho idem, uryvky som uz pocital, film som videl. A presne som vedel preco ma tato kniha pritahuje. To vyrazivo! Tie vety! Citam len pre ten pocit. Milucka kniha, vtipna, postava ruskeho barona Prasila je etericka a pritom vulgarne zemita, postavicky ako z karikatur ale vsetko ladi a hra. Krasna vec. Na stoliku caka Rozmarne leto.... celý text
Danse Macabre - Svět hororu
2017,
Stephen King
Ked som sa do nej zacital, na zaciatku som chcel dat dobre ze nie sest hviezdiciek. Je to nebeletristicka kniha autora hororov, ucitela tvoriveho pisania, chvilami s nostalgiou, chvilami skvela anatomia hororu a mechaniky strachu. Kinga som nemal v ruke snad rok, receptory zavislosti hladne. Zaciatocne kapitoly su podla na najlepsie. Autorove vsuvky z detstva, prve kontakty s horormi, opis povojnovej ameriky, pociatky hororoveho zanru v literature, Frankenstein, Drakula, Mr.Hyde... pre mna dost novych info aj o spisovateloch. Tvrdim, ze keby King pisal trebars aj o viazani kytic, bolo by to putave. O tom ziadna pochybnost. Uz na zaciatku ma kniha prinutila zobrat si papier, ceruzu, a znacit si filmy, romany, spisovatelov na ktorych sa chcem pozriet. Myslim ze kazdy kto tuto knihu zoberie do ruk, to tak urobi tiez. No ked presiel tymito origins, dostal sa k hlavnej teme a to filmovemu hororu. No, a tu sa dostanem k hlavnemu minusu. King pise samozrejme o tom co najlepsie pozna, co ho formovalo, o com vyucoval, na com vyrastal. A to je Americky filmovy horror a hororove romany rokov 1950 - 1980. V 1981 je kniha napisana. Aktualnejsie veci o filmoch su len v predslove z roku 2010. Takze prakticky hororovy svet v nej konci Votrelcom, Freddiem. Necakajte analyzu Evil Dead, Hellraisera, (co by asi ani tak nebola lebo to nie je americky film.) Napada ma, ze vlastne aj chapem preco u nas kniha nevysla predtym. V osemdesiatych rokoch by sme citali o veciach ktore nepozna nik az na majitelov prvych videi mozno. Pridanu hodnotu knihe vratila az doba internetu, dnes nie je problem dohladat si vsetko a pozriet si tie spominane filmy a serialy, tajno stiahnut ebooky spomenutych knih. Fakt je teda skoda ze sa k tomuto King nevratil a neaktualizoval DM aspon dvoma troma kapitolami. Nemusela by vlastne mat 450 stran, ale uz to mohlo byt bohatych 600. Naproti tomu citat o hororovej literature mi pripadalo ovela viac zaujimave. Tiez je celkom fajn dozvediet sa nieco napr aj o rozhlasovej tvorbe, co dnes vycari usmev, ale zase... nas clovek odchovany inou tvorbou nezaslzi nostalgiou. (Okamzite sa mi vybavili sceny z nehororoveho vianocneho filmu Vanocni pribeh, maly Stephen ako Ralphie leziaci vecer pri rozsvietenom radiu.) Minus, ktore mne uz dost vadilo, niekomu ale nemusi, su trosku akademicke a obcas filozoficke rozbory, preco a ako horor funguje, ktory nie, ktory ano, preco ano, preco nie. Takze som cital o filmoch ktore som nevidel, hercoch ktorych uz ani v amerike mnohi nepamataju. Potesilo par veci spod poklicky Kingovych romanov, napr nepouzite pasaze Salems Lot. Ale zase... v case kedy sa toto King rozhodol napisat, mal za sebou asi sest romanov. To zasadne mal stale daleko pred sebou. Zase by to bolo ovela bohatsie, napisat aktualizacie o svojich dalsich romanoch, napisat o dalsich romanoch svetoveho literarneho romanu. Kniha teda trpi vekom a... pre europana, inu generaciu, dost neznamou latkou pod fokusom. Som odrasteny osemdesiatkami, a devatesiatkami, a z tohto som poznal tak Celuste, Votrelca, Exorcistu, Noc ozivlych mrtvol. (Obrazne napisane lebo sa tu hojne spominaju aj scifaky.) PS: Drtivo viac ma bavili kapitoly o literature ako tie o filme, televizii, rozhlase, komiksoch. Posledna tretina je o romanoch ktore King vybral ako zasadne romany daneho povojnoveho hororoveho obdobia. Takze na dost velkej ploche nasledne pitva Bradburyho, Iru Levina, Jacksonovu, Strauba. Vo velkom, dopodrobna, s citatmi, az prilis. U mna to zhruba prebiehalo pri kazdej kapitole tak, ze "tento si tiez musim zohnat a precitat" az po "no fajn, uz viem tolko, ze to citat ani nemusim".... celý text
Strašidelný hotel
1992,
Wilkie Collins
Po precitani mesacneho kamena velke sklamanie. Collins ako keby vytiahol nieco co napisal snad uplne v zaciatkoch svojej kariery a hanbil sa za to az ...az to vydal. Postavy sa chovaju v jeho podani neuveritelne, stroho, snad v intenciach klise nejakych vtedajsich spolocenskych dram a romanov, no uz som cital fakt sviezejsie dielka tej doby. Od pociatku ako by nevedel co s tym materialom. Stylisticky je to na urovni snad naruziveho gymnazistu, ktory sa nadsene rozhodne napisat strasidelny roman a po 30 stranach strati dych a tah na branu. Plne nelogicnosti, utrapene dialogy, utahane...... celý text
Keď diabol svieti na cestu
2015,
Karin Fossum
Viac nez bezny detektivny pribeh je toto skor psychologicky roman. Karin sa meni, vyvija, meni narativne postupy. Diabol je mozaika, vyzaduje viac sustredenia, nedoporucujem citat po kuskoch, treba sa sustredit a dat to co najrychlejsie, pretoze sa tu dost preskakuje, sleduje sa viac postav, zlocincovi hladime cez rameno rovnako ako aj vysetrovatelom podobne ako v minulom romane, takze zahady, prekvapenia sa nekonaju. Vo vysledku sa klbko osudov poprepleta a priciny prinasaju nasledky. Priznam sa, mam radsej klasicku detektivku a rad sa necham tahat za nos a napinat kto je vrah. Ale mna este tato autorka nesklamala nech to chyti za ktorykolvek koniec. PS: hviezda navyse za mrazivy zaver!... celý text
Roger Krowiak
2002,
Peter Pišťanek
(Male ohliadnutie do minulosti) S touto knihou sa nebudete nudit. Roger Krowiak je projekt do ktoreho sa zapojilo X... tam hore kukni... spisovatelov. A Danglar je slovensky Kaja Saudek! Tam nie je o com pochybovat. Nema konkurenciu. Skoda ze projekt skoncil. Mohol kludne zit v sestakovych zositoch, v zbierkach poviedok,nuz...ale kazdy spisovatel ma svoje romany a nemal cas venovat sa Rogerovi. Dieta viacerych rodicov skoncilo tak, ze nan nakoniec kazdy hodil bobek. A tak sa takto kniha stala vzacnostou jak formou, tak obsahom. (Taky nas Muriel.) Inac ta obalka je naozaj v tych akoze strelach perforovana! Luxusny detail.... celý text