DzordanoChruno přečtené 178

Jablko je vinno 2016, Miroslav Horníček

Hĺbková analýza ponorkovej choroby. Je to to najlepšie, čo som od autora čítal, pretože to nie je len slovíčkárenie 'a la Werich', ale má to iskru. A nadobudol som istotu, že Horníček bol žena. Toto je čisto feministické dielo :-)... celý text

Pouští a pralesem 1974, Henryk Sienkiewicz

Příjemná naivnůstka :-)

Šepot ve tmě a jiné hrůzostrašné příběhy 1992, Howard Phillips Lovecraft

Tie krátke poviedky sú fajn, dlhé sú nečitateľné - veľa balastu, samé opisy, ktoré zabijú atmosféru a pointu, ak sa dostanete až tak ďaleko a neskončíte medzitým od nudy tiež v hrobke.... celý text

Zločin v Čechách - osobní zpověď proslulého gangstera 2008, Miroslav Houdek

Kon-Tiki 1955, Thor Heyerdahl

Heyerdahl bol sympaťák a okrem riadnej odvahy mal aj talent na písanie. Kniha je veľmi pútavá, a obava, že opis monotónnej 101-dňovej plavby bude nudný a nezáživný, nie je na mieste. Práve naopak, niektoré pasáže by si zaslúžili väčší priestor. Chlapcom som držal palce a kvitujem najmä to, že motívom ich činu bol vedecký experiment, nie túžba po senzácii a zbytočné riskovanie životov, ako je to u dnešných túberov.... celý text

Perlička na dně 2006, Bohumil Hrabal

Príjemné čítanie, Hrabal zjavne mal rád život a rovnaký postoj mali postavy v jeho dielach, ktoré sa vedeli tešiť z dobra, jednoduchých situácií a malých vecí. Niektoré poviedky sú však pomerne komplikovane napísané, asi záležalo na tom, koľko piva predtým prefiltroval cez ľadviny.... celý text

Pětatřicet skvělých průvanů 1998, Miroslav Horníček

Väčšinou vydarené poviedky, najviac sa mi páčil čitateľ Turgeneva a 35 prievanov. Stará dobrá analógová doba, keď nuda dala základ pre krásne chvíle, a neviedla automaticky k hladkaniu displeja na telefóne :-)... celý text

Naostro 2005, Carl Hiaasen

Čo je na tom vtipné, prosím Vás? Tie slaboduché sexuálne vsuvky? Strata času.

Chvalozpěvy 1995, Miroslav Horníček

Reader's Digest, verzia "Horníček". Za mňa nuda.

Černá krabice 2007, Joe Hill (p)

Veľmi dobre vystavaný príbeh. Horrory moc nečítam a nepoznám (toto sa ku mne dostalo náhodou) a chápem, že pre znalcov oboru tam môže byť zopár klišé a rušivý happyend, mne to však sadlo a nielen ako celok, ale aj detaily. Prvá časť bola skutočne mrazivá a páčili sa mi niektoré obrazy (duálne psy), hlbšie zamyslenia, sondy do duše děd-metalistu, či opis návštevy v záhrobnom svete. Road "movie" priniesol zmenu atmosféry. Záver bol za mňa v poriadku - upokojujúci. Príjemné prekvapenie.... celý text

Hovory s Janem Werichem 1991, Miroslav Horníček

Kniha v podstate o ničom. Dej žiadny, aj humoru len poskromne. Ale neviem, či je to charizmou MH a JW, alebo láskavým súzvukom oboch postáv, číta sa to mimoriadne dobre. Možno je to len nostalgia, Horníčka som zažil v priamom prenose, Wericha už iba zo záznamu, no obaja vo mne zanechali dojem velikánov českej kultúry. A v dnešnej povrchnej a vulgárnej dobe pôsobí ich rešpektujúci a pokojný rozhovor ako balzam. Ďakujem za možnosť znova si ich pripomenúť.... celý text

Večerní zprávy 2008, Arthur Hailey

Hailey bol ťažký profík, rutinér, kniha je napísaná ako metronóm, jasne a presne, až ten kalkul s predvídateľným účinkom na čitateľa hraničí s gýčom. Našťastie to zachraňujú nečiernobiele postavy a iba minimalistický happyend, ak to tak možno vôbec nazvať. Kniha je fajn a nedopovedaný koniec ma (na rozdiel od niektorých komentov nižšie) potešil - nepotrebujem, aby vlk s plným bruchom kameňov skončil v studni. Ani občasné zjednodušenia, menej uveriteľné zhody náhod a naivitky v deji ma nevyrušujú - bez nich by knihu nebolo možné napísať, keďže život býva menej dramatický. Jediné, čo by som vytkol, je stopáž - kľudne by stačil polovičný až 2/3-vý rozsah. Za to 1 hviezda dole, inak môže byť.... celý text

Tři minuty věčnosti 1988, Gert Prokop

Ešte horšie ako prvá kniha. Ak sa niečo hrá na kriminálny príbeh, malo by to mať aspoň trochu logiky. Toto je skôr beletria, snenie o budúcnosti. Hlavný hrdina je fajn, ale zápletky rieši naivne a náhodne (ak vôbec), čo vyvoláva otázku, prečo sa autor neprepadol od hanby, keď také zlátaniny dal na papier. Asi to písal pri fľaši vína a už to po sebe nečítal. V tom si od neho beriem príklad a nebudem to čítať ani ja.... celý text

S úctou Picpus 1966, Georges Simenon

Maigret tradične nájde páchateľa bez akejkoľvek indície, takže čitateľovi zostáva iba vychutnať si atmosféru a vôňu kalvádosu.

Tanečnice z Veselého mlýna 1981, Georges Simenon

Trocha zbytočne prekombinované, miestami naivné, radšej mám Maigretovky komorného typu, nie "špionážne" thrillery.

Můj přítel Maigret / Přítelkyně paní Maigretové 1998, Georges Simenon

Můj přítel Maigret - takmer divadelná hra, uzavretý okruh javiska je tu orámovaný prostredím malého ostrova. Skôr náladovka ako detektívka, ako vždy sa tradične pije od rána a Maigret nakoniec bez akejkoľvek indície prípad rozlúšti. Miatlo ma ale množstvo postáv a nesadla mi Maigretova surovosť v závere, tak hodnotím nižšie ako obvykle.... celý text

Maigret na dovolené 2007, Georges Simenon

Detektívka je to iba okrajovo. Plnohodnotne je to skôr lexikón žiarlivosti. Super zážitok z čítania.

Stručná historie času 2007, Stephen W. Hawking (p)

Hawking začal pútavo, polopaticky, ak bolo cieľom priniesť zaujímavé informácie laickým čitateľom, darilo sa mu sprvu dobre. No potom sa autor odtrhol z reťaze, pridával pojmy a teórie, ktoré boli a sú z roviny sci-fi, možno dokonca až fantasy. Neupieram vedcom snahu porozumieť svetu, ale mám pocit, že sa jedná o preteky, kto tú zázračnú všeobíjmajúcu teóriu objaví prvý, čo vedie k smiešnym, až fantaskným a nepodloženým teóriám a záverom. Viac sa mi v tomto smere pozdáva Karl Sagan. Pozn: vsuvky a doplnky prekladateľa ma dosť rozčulovali, bez nich by sa mi kniha páčila viac.... celý text

Toulky světem 1969, Richard Halliburton

Po prečítaní mám rozporuplné pocity. Páči sa mi autorova túžba nadchnúť sa a spoznávať nové svety. V jeho dobe to asi bolo pomerne ojedinelé, o čom svedčí aj podpora od okolia na jeho cestách (kto by už dnes kvôli takým bláznom plnil Panamské plavebné komory alebo požičal slona na trek cez Alpy...). Úplne najviac mi ale kniha dala z pohľadu histórie, autor nás pútavo zoznámi s faktami o miestach alebo udalostiach, o ktorých sme nevedeli, alebo boli mimo nášho záujmu (napr. že prvý maratónec utekal kratšou trasou; o pozadí krvavej pevnosti na Haiti, a pod.). Na druhej strane ma rozčulovala autorova naivita, risk a typické americké sebectvo; čo všetko bolo potrebné urobiť, aby on mohol mať pár minút uspokojenia, ktoré, ako sám píše, pominie okamžite, keď ho dosiahnete. Ľudia ako Halliburton svojou metódou "parného valca" vlastne zlikvidovali všetky tajomné a panenské miesta na zemi, dnes sú ich všade milióny a nikde už nedostanete ani pohár vody bez toho, aby domorodec neotrčil dlaň. Rozhodne mi však je smutno a ľúto, ako Halliburton dopadol, i keď je z knihy zrejmé, že podobné hlúpe nápady ako ten osudný mal stále a len so šťastím nedošlo k tragédii už skôr. No a záverom, asi by som si rád prečítal názor psychológa na motívy autorovho neposedného života - útek pred rodinou, pred sebou, pred svojou homosexualitou... Alebo pred smrťou, ktorej paradoxne vbehol do náruče...... celý text

Cesta do otroctví 2008, Friedrich A. Hayek

Autor má dar vidieť veci jasne a jednoznačne, akurát ich podáva dosť krkolomne a komplikovane. Kniha sa ťažšie číta a prospelo by jej skrátenie o tretinu, nosné myšlienky sa opakujú. No mal by si ich osvojiť každý, komu viac záleží na slobode ako na fatamorgáne plného brucha a rovnosti, ponúkaného socialistami. Bohužiaľ, je to aktuálne aj dnes, a práve dnes.... celý text