DzordanoChruno
komentáře u knih
Kon-Tiki
Thor Heyerdahl
Heyerdahl bol sympaťák a okrem riadnej odvahy mal aj talent na písanie. Kniha je veľmi pútavá, a obava, že opis monotónnej 101-dňovej plavby bude nudný a nezáživný, nie je na mieste. Práve naopak, niektoré pasáže by si zaslúžili väčší priestor. Chlapcom som držal palce a kvitujem najmä to, že motívom ich činu bol vedecký experiment, nie túžba po senzácii a zbytočné riskovanie životov, ako je to u dnešných túberov.
Perlička na dně
Bohumil Hrabal
Príjemné čítanie, Hrabal zjavne mal rád život a rovnaký postoj mali postavy v jeho dielach, ktoré sa vedeli tešiť z dobra, jednoduchých situácií a malých vecí. Niektoré poviedky sú však pomerne komplikovane napísané, asi záležalo na tom, koľko piva predtým prefiltroval cez ľadviny.
Pětatřicet skvělých průvanů
Miroslav Horníček
Väčšinou vydarené poviedky, najviac sa mi páčil čitateľ Turgeneva a 35 prievanov. Stará dobrá analógová doba, keď nuda dala základ pre krásne chvíle, a neviedla automaticky k hladkaniu displeja na telefóne :-)
Naostro
Carl Hiaasen
Čo je na tom vtipné, prosím Vás? Tie slaboduché sexuálne vsuvky? Strata času.
Černá krabice
Joe Hill (p)
Veľmi dobre vystavaný príbeh. Horrory moc nečítam a nepoznám (toto sa ku mne dostalo náhodou) a chápem, že pre znalcov oboru tam môže byť zopár klišé a rušivý happyend, mne to však sadlo a nielen ako celok, ale aj detaily. Prvá časť bola skutočne mrazivá a páčili sa mi niektoré obrazy (duálne psy), hlbšie zamyslenia, sondy do duše děd-metalistu, či opis návštevy v záhrobnom svete. Road "movie" priniesol zmenu atmosféry. Záver bol za mňa v poriadku - upokojujúci. Príjemné prekvapenie.
Hovory s Janem Werichem
Miroslav Horníček
Kniha v podstate o ničom. Dej žiadny, aj humoru len poskromne. Ale neviem, či je to charizmou MH a JW, alebo láskavým súzvukom oboch postáv, číta sa to mimoriadne dobre. Možno je to len nostalgia, Horníčka som zažil v priamom prenose, Wericha už iba zo záznamu, no obaja vo mne zanechali dojem velikánov českej kultúry. A v dnešnej povrchnej a vulgárnej dobe pôsobí ich rešpektujúci a pokojný rozhovor ako balzam. Ďakujem za možnosť znova si ich pripomenúť.
Večerní zprávy
Arthur Hailey
Hailey bol ťažký profík, rutinér, kniha je napísaná ako metronóm, jasne a presne, až ten kalkul s predvídateľným účinkom na čitateľa hraničí s gýčom. Našťastie to zachraňujú nečiernobiele postavy a iba minimalistický happyend, ak to tak možno vôbec nazvať. Kniha je fajn a nedopovedaný koniec ma (na rozdiel od niektorých komentov nižšie) potešil - nepotrebujem, aby vlk s plným bruchom kameňov skončil v studni. Ani občasné zjednodušenia, menej uveriteľné zhody náhod a naivitky v deji ma nevyrušujú - bez nich by knihu nebolo možné napísať, keďže život býva menej dramatický. Jediné, čo by som vytkol, je stopáž - kľudne by stačil polovičný až 2/3-vý rozsah. Za to 1 hviezda dole, inak môže byť.
Tři minuty věčnosti
Gert Prokop
Ešte horšie ako prvá kniha. Ak sa niečo hrá na kriminálny príbeh, malo by to mať aspoň trochu logiky. Toto je skôr beletria, snenie o budúcnosti. Hlavný hrdina je fajn, ale zápletky rieši naivne a náhodne (ak vôbec), čo vyvoláva otázku, prečo sa autor neprepadol od hanby, keď také zlátaniny dal na papier. Asi to písal pri fľaši vína a už to po sebe nečítal. V tom si od neho beriem príklad a nebudem to čítať ani ja.
S úctou Picpus
Georges Simenon
Maigret tradične nájde páchateľa bez akejkoľvek indície, takže čitateľovi zostáva iba vychutnať si atmosféru a vôňu kalvádosu.
Tanečnice z Veselého mlýna
Georges Simenon
Trocha zbytočne prekombinované, miestami naivné, radšej mám Maigretovky komorného typu, nie "špionážne" thrillery.
Můj přítel Maigret / Přítelkyně paní Maigretové
Georges Simenon
Můj přítel Maigret - takmer divadelná hra, uzavretý okruh javiska je tu orámovaný prostredím malého ostrova. Skôr náladovka ako detektívka, ako vždy sa tradične pije od rána a Maigret nakoniec bez akejkoľvek indície prípad rozlúšti. Miatlo ma ale množstvo postáv a nesadla mi Maigretova surovosť v závere, tak hodnotím nižšie ako obvykle.
Maigret na dovolené
Georges Simenon
(SPOILER) Detektívka je to iba okrajovo. Plnohodnotne je to skôr lexikón žiarlivosti. Super zážitok z čítania.
Stručná historie času
Stephen W. Hawking (p)
Hawking začal pútavo, polopaticky, ak bolo cieľom priniesť zaujímavé informácie laickým čitateľom, darilo sa mu sprvu dobre. No potom sa autor odtrhol z reťaze, pridával pojmy a teórie, ktoré boli a sú z roviny sci-fi, možno dokonca až fantasy. Neupieram vedcom snahu porozumieť svetu, ale mám pocit, že sa jedná o preteky, kto tú zázračnú všeobíjmajúcu teóriu objaví prvý, čo vedie k smiešnym, až fantaskným a nepodloženým teóriám a záverom. Viac sa mi v tomto smere pozdáva Karl Sagan. Pozn: vsuvky a doplnky prekladateľa ma dosť rozčulovali, bez nich by sa mi kniha páčila viac.
Toulky světem
Richard Halliburton
Po prečítaní mám rozporuplné pocity. Páči sa mi autorova túžba nadchnúť sa a spoznávať nové svety. V jeho dobe to asi bolo pomerne ojedinelé, o čom svedčí aj podpora od okolia na jeho cestách (kto by už dnes kvôli takým bláznom plnil Panamské plavebné komory alebo požičal slona na trek cez Alpy...). Úplne najviac mi ale kniha dala z pohľadu histórie, autor nás pútavo zoznámi s faktami o miestach alebo udalostiach, o ktorých sme nevedeli, alebo boli mimo nášho záujmu (napr. že prvý maratónec utekal kratšou trasou; o pozadí krvavej pevnosti na Haiti, a pod.). Na druhej strane ma rozčulovala autorova naivita, risk a typické americké sebectvo; čo všetko bolo potrebné urobiť, aby on mohol mať pár minút uspokojenia, ktoré, ako sám píše, pominie okamžite, keď ho dosiahnete. Ľudia ako Halliburton svojou metódou "parného valca" vlastne zlikvidovali všetky tajomné a panenské miesta na zemi, dnes sú ich všade milióny a nikde už nedostanete ani pohár vody bez toho, aby domorodec neotrčil dlaň. Rozhodne mi však je smutno a ľúto, ako Halliburton dopadol, i keď je z knihy zrejmé, že podobné hlúpe nápady ako ten osudný mal stále a len so šťastím nedošlo k tragédii už skôr. No a záverom, asi by som si rád prečítal názor psychológa na motívy autorovho neposedného života - útek pred rodinou, pred sebou, pred svojou homosexualitou... Alebo pred smrťou, ktorej paradoxne vbehol do náruče...
Cesta do otroctví
Friedrich A. Hayek
Autor má dar vidieť veci jasne a jednoznačne, akurát ich podáva dosť krkolomne a komplikovane. Kniha sa ťažšie číta a prospelo by jej skrátenie o tretinu, nosné myšlienky sa opakujú. No mal by si ich osvojiť každý, komu viac záleží na slobode ako na fatamorgáne plného brucha a rovnosti, ponúkaného socialistami. Bohužiaľ, je to aktuálne aj dnes, a práve dnes.
Detektív
Arthur Hailey
(SPOILER) Detektivky mam rad a Haileyho styl sa mi paci, kniha je napisana putavo. Ale mam zopar vyhrad, ktore dost znizuju moje hodnotenie: 1. Autor ma nepresvedcil, ze mnohonasobnemu vrahovi Doilovi, ktoremu je inak vsetko jedno az tak, ze ani nepoda odvolanie proti trestu smrti, zrazu strasne zalezi na tom, aby sa vyvinil z dvoch z nepreberneho mnozstva inych svojich brutalnych vrazd. 2. Hailey do deja zapracoval nahodu s pravdepodobnostou 1:1000000, na ktorej stoji dej, a to ze Doil bol v dobe vrazdy skutocne v okoli domu Ernstovych. Neuveritelna absurdnost, vobec tam nemusela byt, kludne stacilo, keby Doil v ten den nemal ziadnu jazdu, bolo by to uveritelnejsie. 3. Ainslie, inak sympatak, je v rozhodujucich chvilach prasak a nevernik. 4. zaverecny prerod detektiva v profesora je happyendovo presladeny. 5. kniha je zbytocne dlha, polovicna stopaz by bola postacujuca.
V údolí Sacramenta
Francis Bret Harte
Pár príbehov zo zlatokopeckého prostredia sa mi páčilo, bol to iný pohľad a hľadanie ľudskosti a lásky v inak drsných či jednoduchých ľuďoch. No väčšina poviedok ma nudila (advokát, Čínania, Sever-Juh, ...) a nakoniec som knihu ani nedočítal.
Školák Kája Mařík 1. díl
Felix Háj (p)
Keby som to čítal pred 40-mi rokmi, bolo by to super. Keď to budem čítať o 40 rokov, bude to super. Teraz je to síce príjemné, ale po čase už nudné. A ten rodičovský teror je trocha ťažko stráviteľný, najmä keď je jasné, že Kája má dobré srdce a tie nehody a huncútstva nie sú robené so zlým úmyslom...
V nejvyšších sférách
Arthur Hailey
Po desaťročiach som znovu otvoril Haileyho. Najprv sa vrátil starý dobrý pocit z autorovho rozprávačského umenia. No neviem, či sa doba zrýchlila, alebo je toto dielo slabším odvarom kníh Kolesá, Hotel, Peniaze, no veľmi skoro ma to začalo nudiť. Čakal som napínavú drámu na tému "jadrový konflikt na spadnutie" (ako paralelu k súčasnej neutešenej situácii), no dočkal som sa prplania v intímnom živote premiérovej sekretárky, zbytočných analýzach sklonov k opilstvu jedného z ministrov a hlavne absolútne nezáživnej linke s bezprízorným utečencom. Keď miera preskakovania nudných pasáží presiahla zmysluplnú hranicu, knihu som odložil nedočítanú...
