Eridani přečtené 118

Poloviční král 2018, Jan Hamouz

Erenézia, kráľovstvo zjednocujúce 21 zemí, čelí hrozbe zo strany mocného nepriateľa. Kráľ TratHys vyráža do vojny, netušiac, že najväčší boj ho čaká doma – so svojím synom Daarom. Na krutom severe Lheiwen kvôli láske musí čeliť neľútostným pravidlám, zatiaľ čo pirát-nepirát Garro na svojich potulkách stretáva svoju mŕtvu lásku. Medzitým krajiny za morom bojujú s nepriateľom, ktorého si v Erenézii nikto nedokáže predstaviť. Príbehy sa rozvíjajú postupne a každý z nich sa odohráva v inom časovom období. Toto nie je kniha na povrchné čítanie, každá dejová línia je plná skrytých stôp, ktoré neskôr nadobúdajú kľúčový význam a prepoja jednotlivé príbehy. Aj zdanlivo bezvýznamný detail môže neskôr odhaliť hlbší zmysel, či prezradiť dôležitý vývoj v ďalších častiach. Záver prináša skvelé prepojenie všetkých nitiek, pričom necháva otvorené dvierka pre pokračovanie. Ako prvý diel rozsiahlej ságy funguje kniha výborne. Autor vytvoril svet s veľkým potenciálom, ktorý sa postupne odhaľuje cez jeho politiku, kultúru, vzťahy. Mágia je predstavená len po malých kúskoch a stále je zahalená tajomstvom, čo dodáva príbehu napätie a mystiku. A možno niekde v pozadí všetko riadia bohovia... Dej je rozprávaný z pohľadu rôznych postáv a takmer každá kapitola prináša nečakaný zvrat, odhalenie alebo silnú emóciu. A práve to, mi začalo ku koncu knihy vadiť. Postupne som mala pocit, akoby si autor odškrtával všetky povinné fantasy prvky. Prekvapenia stratili svoju silu, pretože som ich začala vnímať ako „povinné“ a reagovala som už len strohým „aha, tu je toto.“ Čo mi chýbalo, bolo trochu „nedokonalosti“, ktorá by priniesla nečakané čaro, alebo postava, ktorú by som si naozaj obľúbila. Boli skvelé, ale nezamilovala som si ani jednu. To však nič nemení na tom, že autorov štýl písania je vynikajúci a obstál by aj medzi takými veľkými menami ako Martin alebo Sanderson. Aj keď niektoré časti na mňa pôsobili „strojovo dokonalé“, kniha ako celok je pútavým úvodom do sveta plného intríg, vojnových konfliktov, mágie a tajomstiev. Je to sľubný začiatok rozsiahlej ságy, ktorý ponúka napätie a vzrušenie.... celý text

Kosti pod mechem 2024, Zuzana Hartmanová

Česť je pre minotaura všetkým. Bez nej nie je ničím. Nerghan svoju česť stratil. Desať rokov musí žiť vo vyhnanstve, aby mal šancu ju získať späť. Dokáže to? Odpoveď nájdete už na prvých stranách knihy, kde koniec príbehu je zároveň jeho začiatkom. Tento neobyčajný spôsob rozprávania vás vtiahne do sveta, ktorý sa postupne rozkrýva a odhaľuje motivácie hrdinov aj zloduchov. Kniha je písaná poviedkovým štýlom, preto venujte pozornosť rokom na začiatku kapitol – sú kľúčové pre pochopenie príbehu. Svet minotaurov je vystavaný majstrovsky. Žiadna iná rasa by neobetovala pre svoju česť toľko, čo minotauri. Žiadna iná rasa by nemohla mať v žilách zakorenenú pravdu tak, ako oni. Žiadna iná rasa by sa nemohla riadiť starodávnym Kódexom s takou neústupnosťou. Kultúra, história, hierarchia spoločnosti, súboje – všetko pôsobí tak skutočne a reálne, totálne ma to očarilo. Je to presne také, aké by som si to u minotaurov predstavovala. Každá jedna postava si ma získala, dokonca aj tie, ktoré sa objavili len na pár stranách. Ten začiatok na konci bol brilantným ťahom. Celý čas som vedela, kam príbeh smeruje, čo sa stane. No aj tak som niekde v kútiku duše dúfala, že teraz nie, ešte nie je tá chvíľa. Tá malá nádej, ktorú mi kniha občas dávala, mi bola na ďalších stranách vždy brutálne zobratá. Dokonale to budovalo emócie – zúfalstvo, strach, ale zároveň aj zvedavosť a napätie. Vedela som, čo sa stane, ale keď k tomu došlo, cítila som sa, akoby ma minotaur odzbrojil vlastnými rohmi, úplne ma to odrovnalo a v očiach som mala slzy. Na konci knihy celý príbeh do seba zapadol a ocitla som sa opäť na začiatku, vlastne na konci. Táto kniha neobsahuje prevratné prvky, ale pre mňa bola aj tak dokonalá. Vzdáva hold klasickým fantasy príbehom o čestných a hrdinských bojovníkoch. Je melancholická, smutná, ale zároveň dáva nádej. Je to pocta všetkým knihám, ktoré budovali klasický žáner fantasy. Ak ho milujete a túžite po príbehu, ktorý vás pohltí emóciami a zavedie vás do úžasného sveta minotaurov, určite po nej siahnite. Je to svieži vánok s vôňou hrdinskej nostalgie medzi súčasnými fantasy knihami.... celý text

Časonauti 2022, Anton Stiffel

Bavia vás príbehy o cestovaní v čase? Mňa ako veľkú fanynku týchto príbehov "Časonauti" hneď zaujali. Už na prvých stránkach som sa ocitla priamo v epicentre atómového výbuchu v Hirošime, čo ma okamžite vtiahlo do deja. Od tejto chvíle ma desať poviedok pohltilo a nepustilo. Časonauti sú agenti, ktorí sa snažia zabrániť manipulácii s časovými líniami.Tento koncept ma veľmi zaujal, aj keď nie všetko sa mi páčilo rovnako. Niektoré príbehy ma bavili viac než iné,no celkovo kniha splnila moje očakávania. Každá poviedka predstavuje samostatný uzavretý príbeh zo života časonautov,pričom spojivom medzi nimi je vzťah hlavných postáv. Dej vo mne vyvolával množstvo otázok, na ktoré som túžila dostať odpovede. Ale...no žiadne spoilery–musíte si to prečítať sami! Jediné, čo viem, je, že by som veľmi chcela čítať veľký, uzavretý príbeh, ktorý by zodpovedal otázky prečo, kto, ako a kedy. To by bolo skvelé epické sci-fi! Krátke poviedky mi nestačia, chcem viac... Musím sa však priznať, že som mala niekoľko výhrad. Čítala som všetky príbehy za sebou a ku koncu už vo mne nedokázali vyvolať ten "wow" efekt, ktorý som cítila pri prvých poviedkach, aj keď dejovo boli paradoxne lepšie. Zdalo sa mi, že scenár každej poviedky sa opakuje a vždy nastanú dve situácie, čo spôsobilo, že moment prekvapenia sa vytrácal. Často sa opakovalo vysvetľovanie, ako fungujú časonauti, verbovanie agentov a čo sa udialo predtým, čo už začínalo byť trošku otravné. Osobne by sa mi viac páčilo, keby ústrednými postavami neboli vždy tie isté, ale každý príbeh by bol o iných časonautoch. A samozrejme, Ayumi ako ženská postava mi príliš nesadla–klasika, ja a ženské charaktery v knihách Kniha na druhej strane ponúka fascinujúci, miestami technicky náročný, pohľad na cestovanie v čase a jeho komplikácie.Pre milovníkov sci-fi a časových paradoxov je táto zbierka poviedok skutočným klenotom. Celkový dojem z knihy je pozitívny a určite stojí za prečítanie.Odporúčam príbehy si dávkovať postupne, aby ste si mohli vychutnať každú poviedku zvlášť a oceniť jej jedinečnosť.... celý text

Víno a čary 2021, Luanne G. Smith

Predstavte si, že kráčate ulicou a do nosa vám udrie vôňa čerstvo upečeného chleba. Z neďalekej kaviarne cítite arómu čerstvo zomletej kávy, ktorá vás volá dať si jednu šálku. Za rohom vás láka vôňa horúceho čokoládového koláča a v ústach ešte stále cítite chuť lahodného vína, ktoré ste pred chvíľou pili. V duchu vzdávate poklonu všetkým kuchárom, za ich umenie, ale čo ak je všetko inak? Čo ak za každou chuťou a vôňou nie je len kuchárske umenie, ale niečo tajomné, magické? Niečo poznačené rukou čarodejnice... Jedna takáto čarodejnica sa po siedmich rokoch dostane zo zakliatia a rozhodne sa pomstiť tomu, kto jej to spôsobil. Na mieste, kde vyrastala a kde sa učila vinárskemu čarodejníckemu remeslu, nájde nového majiteľa a vinohrad, ktorému sa napriek snahe jej grand-mère vôbec nedarí. Napriek rozdielnym názorom sa rozhodne Elena spolupracovať s Jeanom-Paulom a vinohrad zachrániť. Toto všetko je skvelý základ pre vytvorenie romantického príbehu. Lenže ak ma v tejto knihe niečo prekvapilo, bol to práve fakt, že romantiky je tam minimálne a skôr ide o detektívny príbeh, ktorý spája mágiu a prostredie francúzskych viníc. Keďže ma čarodejnice, čarovanie a mágia veľmi zaujímajú, v kombinácii s vínom som si tento príbeh naozaj užila. Páčilo sa mi, ako boli prepojené reálne vinárske postupy s čarodejníctvom. Vysvetlenie, prečo sú niektoré veci považované za mágiu - na príklade syra (malinká časť je v citátoch), bolo veľmi zaujímavé. Bylinkárstvo a tvorba elixírov bolo ďalším milým doplnkom príbehu v knihe. Samotné pátranie a rozuzlenie nie je prevratné, je celkom predvídateľné, ale všetky vyššie spomínané veci mi to vynahradili a celkom ma bavilo. Trochu viac by som ocenila vyzdvihnutie romantickej linky príbehu a Jean-Paul dostal príliš málo priestoru. Ale chápem, že príbeh nebol o ňom. Čo mi vadilo, bola stavba a rytmus viet. Možno to bolo spôsobené prekladom, ale dosť som s tým bojovala, čo mi znížilo celkový dojem z príbehu.. Napriek nedostatkom je Víno a čary a pútavým príbehom, ktorý vás vtiahne do svojho sveta a stojí za to si ho prečítať. Je ideálny pre milovníkov mágie, tajomstiev a vína.... celý text

Havraní pláč 2019, Ed McDonald

Pred 4 rokmi Bezejmenní za pomoci Ryhalta a Ezabeth zachránili svet pred Hlubokými kráľmi. Valengrad, ktorý utrpel najviac škôd, sa snaží spamätať a ďalej žiť svojím životom. Nikto však netuší, že na pozadí veľkej bitky sa zrodil nepriateľ silnejší než ktokoľvek očakával. Nepriateľ, ktorého sa obávajú aj samotní Hlubokí králi. Do toho všetkého sa po celej zemi začínajú objavovať náboženský fanatici, ktorí hlásajú návrat Jasnej pani. Ryhalt sa snaží z toho všetkého spamätať, tak ako to len on vie prácou a chlastom. Keď je však nútení plávať v hovnách (doslovne), netuší ešte, že do srač..k sa opäť rúti aj Valengrad a s ním celý svet. Musím povedať, že druhý diel som si užívala omnoho viac než ten prvý. Konečne grimdark, ktorý mám rada. Bitky, pátranie, mágia a svet splnili moje očakávania. Príbeh sa opäť rozpráva z pohľadu Ryhalta, ale na rozdiel od jednotky, kde som mala pocit, že som sa nedokázala poriadne vcítiť do ostatných postáv, v dvojke sa to z časti zmenilo. Časté rozhovory medzi postavami mi umožnili lepšie spoznať aj iných hrdinov, pričom najväčší priestor dostala Nenn. A teraz pozor – ide o ženskú postavu, ktorá ma milo prekvapila a celkom sa mi páčila Rovnako sa mi páčili aj Ryhaltove "deti". Ryhalt je stále ten istý – jeho vnútorné monológy sú plné emócií, často plače za svojou milovanou Ezabeth (vnútorne, nie reálne), ale hneď nato dokáže bez mihnutia oka zabiť každého, kto mu stojí v ceste. Tento jeho unavený a melancholický štýl som si postupne čoraz viac obľúbila. Aj keď občas som nad jeho neustálym plačom za Ezabeth prevracala oči. S čím nie som stále nejak stotožnená je ten skoro milostný trojuholník. Pre dej nebol nejak podstatný, takže neviem prečo autor po ňom si... celý text

Knižnica na Piatej avenue 2021, Fiona Davis

Knižnica na piatej avenue vás vtiahne do fascinujúceho svetaNewyorskej verejnej knižnice. Príbeh sa  zameriava na dve ženy oddelenédesaťročiami, ale spojené osudom. V roku 1913 Laura, manželka a matka dvoch detí, sníva o kariére spisovateľky.Jej život je však poznačený rodinnými povinnosťami a očakávaniami, ktoré sú vtej dobe typické pre ženy. Aj napriek tomu sa rozhodne nasledovať svoj sen azačne študovať žurnalistiku. O 80 rokov neskôr stretávame jej vnučku Sadie, ktorá je kurátorkou v knižnici.Keď začnú miznúť vzácne knihy a záhadné udalosti začínajú odkrývať rodinnétajomstvá, Sadie sa ocitne v strede vyšetrovania, ktoré môže zmeniť jej pohľadna minulosť a súčasnosť. Páčilo sa mi, ako autorka prostredníctvom knihy zobrazuje, ako sa vyvinulopostavenie žien v priebehu dvadsiateho storočia. Od obdobia, keď boli ichmožnosti a ambície často obmedzené, až po dobu, keď začali získavať väčšiunezávislosť. Hlavne v Laurinej dejovej linke sa rieši emancipácia, boj zavlastnú sebarealizáciu a vyrovnanie sa so spoločenskými očakávaniami. Jejpríbeh je príbehom ženy, ktorá hľadá svoj hlas a miesto vo svete, ktorý ječasto rezervovaný pre mužov. Sadie sklamaná zo svojho osobného života, zase postupne odhaľuje rodinné tajomstvá a pomaličky vylieza zo svojej kukly. Pri čítaní som si veľmi užívala atmosféru knižnice a popisy starých kníh. Milujem staré knihy, takže toto bola pre mňa srdcová časť príbehu. Celý tento koncept bol veľmi zaujímavý. Len to bolo také neúplné, nedokončené. Príbehomlen tak plávame po povrchu, neponoríme sa úplne. Aj napriek zaujímavej téme akriminálnej zápletke, ma autorka nedokázala vtiahnuť až tak do deja,neprežívala som tie príbehy s postavami, neobľúbila som si ich. Chýbalatomu iskra, to niečo, čo by robilo príbeh výnimočným. Kniha aj napriek tomu, že ide o fiktívny príbeh, ponúka zaujímavý pohľad naživoty dvoch žien bojujúcich za svoje práva v rôznych obdobiach a ak stemilovníkom knižníc a starých kníh, tak odporúčam prečítať.... celý text

Haunting Adeline 1 2024, H. D. Carlton

Rozhodnutie prečítať si túto knihu bolo veľmi jednoduché. Dokonalá obálka a príbeh ma nalákali vyskúšať, čo všetko dokážem v knihách zniesť. S tisíckami prečítaných strán fantasy sérií, ktoré sú často dejovo „nekorektné“ (áno, ešte si všetci pamätáme incest v Hre o tróny, však?), som sa napriek varovaniam pustila do čítania. A samotná kniha? Príliš som sa na ňu tešila. A prišlo sklamanie. Mňa jednoducho nezaujal príbeh Zadea a Adeline. Tak uprataný byt ako som mala pri prvých 250 stranách som nemala už pekne dlho. V okamihu keď som počas čítania dobrovoľne šla umyť okno, začala som tušiť, že je niečo zle. A to niečo, bol niekto-Zade. Ak sa on sám prezentuje ako „strážca spravodlivosti“ a ten, ktorý zabije každého, kto zneužíva deti a ženy, tak čo si potom zaslúži on? Na jednej strane je znechutený z ľudí, ktorí to robia a na druhej strane on sám robí to isté? Lebo sa tak rozhodol on a on to chce, tak je to už v poriadku? Len on ňou môže manipulovať, len on jej môže ubližovať, len on sa jej môže dotýkať, len on, len on, len on. Hypotetická otázka, čo by spravil nejaký iný rovnako prepnutý samozvaný strážca zákona keby vidí, že niekto toto robí žene? Náš Zade by dlhý život veru nemal. Keby Zade prejaví nejakú ľútosť nad tým, čo robí, keby s tým bojuje. Neviem. Keby nebol taký zasra.. pokrytec. To, že mu Adeline tou svojou vyšinutosťou a hlúpym chovaním išla toľkokrát naproti a o veľa vecí si koledovala, neznamená že sa môžu diať -nie znamená nie. Viem, že je to fikcia, ale toto ich nelogické a protirečivé správanie už bolo na mňa moc a nedávalo mi žiadny zmysel. Čo ma udržalo pri čítaní, bola tajomnejšia, trochu hororová časť deja. Veľmi som chcela vedieť, kto zabil Gigi a čo sa skrýva na povale domu. Koniec je zaujímavý. Aj keď mám podozrenie, kto za všetkým stojí, zo zvedavosti možno siahnem po druhej časti. Dúfam, že Zade v nej dostane to, čo si zaslúži, a to, čo on sám robil iným (naivná predstava, ale dúfať môžem). Táto kniha je pre mňa rozporuplná. Hlavný príbeh kvôli Zadeovi a Adeline ma nebavil, no bavilo ma tajomno a riešenie zločinu. Hmm možno keby tam nie sú oni dvaja, bola by to zaujímavá mystery kniha.... celý text

Láska na úteku 2024, Melanie Harlow

Hodnotenie tak 3apol. Kniha „Láska na úteku“ je presne ten typ letnej romance, ktorú si chcete zobrať so sebou na terasu a vychutnať si ju s pohárom vína v ruke. Ja som po nej siahla v knižnici úplnou náhodou a musím povedať, že tento výber neľutujem. Príbeh stavia na osvedčenom motíve – ona ušla spred oltára a on superotec, starajúci sa o dve deti, potrebuje opatrovateľku. Klišé? Možno, ale stále to funguje. Dôležité je, aby to bolo pútavo napísané, a to sa autorke rozhodne podarilo. Chémia medzi hlavnými postavami, Veronicou a Austinom, je taká silná, že by si zaslúžila vlastný prvok v periodickej tabuľke a iskrenie medzi nimi by dokázalo rozsvietiť malé mestečko. Cítite ho cez stránky a úplne vás vtiahne do ich milostného príbehu. Práve intenzívna chémia je hlavným motorom deja, ktorý vás drží pri knihe až do konca, ale zároveň je to pre mňa aj jeden z problémov. Pretože samotný príbeh mohol byť o niečo rozvinutejší. Dej sa rýchlo posunul od fázy „neznášajú sa“ k „milujú sa“, čo pôsobilo trochu uponáhľane. Chýbalo mi tu budovanie vzťahu medzi Veronicou a deťmi, ako aj medzi Veronicou a Austinom. Ich interakcie boli často založené len na silnej fyzickej príťažlivosti, čo spôsobilo, že príbehu chýbala väčšia hĺbka. Taktiež Austin mi niekedy pripadal ako dve úplne rozdielne postavy. V jednej chvíli bol z neho starostlivý a milujúci partner a rodič a vzápätí ste mali chuť mu jednu vraziť nech sa spamätá a prestane sa správať ako kretén. Deti a Austinova rodina, mohli príbeh krásne oživiť, tu si myslím, že autorka ich potenciál naplno nevyužila. Za mňa veľká škoda. Keby je o pár strán viac bolo by to ideálne. Naopak mestečko si ma získalo na 100 percent. Napriek všetkému je Láska na úteku zábavná a pútavá kniha, ľahká a osviežujúca jednohubka. Ponúka spicy romantiku a humor, čo z nej robí skvelý doplnok k horúcim letným večerom. Ak hľadáte knihu na oddych, určite po nej siahnite. Ja si rozhodne prečítam aj ďalšie knihy zo série.... celý text

Žena v klietke 2012, Jussi Adler-Olsen

Sú tu nejakí pamätníci Dr. Housa a Lilly Rushovej z Odloženého prípadu? Pretože kniha Žena v klietke je ako kombinácia týchto dvoch seriálov. Dánska vláda zakladá nové policajné oddelenie s názvom Q, ktoré má vyšetrovať nevyriešené prípady. Jeho vedením je poverený komisár Carl Mørck a pomáha mu svojrázny a tajomný Asad. Prvým prípadom je zmiznutie mladej političky Merete Lynggaardovej, ktorá sa stratila na výletnej lodi. Všetci si myslia, že spáchala samovraždu, ale Merete žije. Celý príbeh mi pripadal, ako epizóda zo seriálov z rokov 2000 – 2010. Epizóda, ktorú si so záujmom pozriete, ale o týždeň už neviete o čom bola. Samotná zápletka bola predvídateľná, v podstate od začiatku knihy som tušila, kto alebo čo je za zmiznutím Merete. Aj napriek tomu, sa celá kniha veľmi dobre čítala, a ako úvod do kriminálnej série fungovala dobre. Najväčší problém som mala s dvojicou hlavných hrdinov. Zo začiatku sa mi zdali zaujímaví. Carl je taká light verzia Dr. Housa, cynický, tvrdohlavý, s množstvom osobných problémov a riadnym PTSD, ktorým prechádza po tragickej prestrelke, kde prišiel o kolegu. Postupom času sa mi však zdalo, že dôležité objavy robili všetci okolo neho, len nie on. Najmä Asad sa ukázal ako ten, ktorý si všíma detaily a poukazuje na nezrovnalosti. Lenže aj s ním som mala problém. Pretože aj napriek upozorneniam, neustále zasahoval do vyšetrovania kedy nemal, pred svedkami prezrádzal veci ktoré nemal. Niektoré jeho neortodoxné metódy mali byť asi humorným prvkom a protiváhou voči Carlovi, no na mňa to príliš nefungovalo. Čo sa mi páčilo, bolo že Asad má svoju temnú minulosť a nie všetko sa o ňom dozviete. Na jednej strane pôsobí jednoducho a skromne, na druhej strane však prekvapuje svojimi schopnosťami a skrytými stránkami. Zaujímavá bola línia príbehu s Merete. Autor tu skvele zachytil jej fyzické a psychické utrpenie, pričom ukázal jej vnútorný boj, nezlomnú vôľu a túžbu prežiť alebo zomrieť? Aj napriek všetkým negatívam kniha k záveru graduje do finále, kde sa všetky linky príbehu spoja a posledných 50 strán sa nebudete vedieť odtrhnúť od knihy. Preto ak máte radi detektívky, knihu odporúčam.... celý text

Vyjednavač 2010, Brandon Sanderson

Už Vám niekedy nejaká kniha vyrazila dych? Ak áno, tak pozor, lebo vo Vyjednávačovi by sa z vás po jeho strate stal „tupec“ Áno, dych je hlavným motívom celej knihy. Čim viac ich máš, tým väčší frajer z teba je. A je len jeden, ktorý ich má desaťtisíce – Susebron, Boží kráľ Hallandrenu. Jeho manželkou sa má stať královská dcéra z nepriateľského štátu Idris - Vivenna. Lenže osud resp. otec sa na poslednú chvíľu rozhodne zmeniť názor a pošle do Hallandrenu svoju najmladšiu dcéru Siri (nie tú z Apple). Tu sa začína jeden z príbehov Cosmeru, Sandersonovho fiktívneho vesmíru.Ide o samostatný príbeh, takže nie je potrebné mať dopredu nič prečítané. A za mňa je to príbeh veľmi zaujímavý. Sanderson má svoj jedinečný, detailný, štýl písania, ktorý vás chytí od prvých strán a nepustí až do konca. Môj názor je, že keby rovnaký príbeh napíše iný autor, tak by som napísala, že ide o nudnú kravinu. Lenže Sanderson vie čo robí a robí to veľmi dobre. Je to jeho originálny systém mágie založený na "dychu" a farbách, ktorý robí príbeh výnimočným. Aj keď si autor mohol odpustiť, to neustále opakovanie toho ako funguje. Sú to dialógy a interakcie medzi postavami, ktoré zdobia túto knihu. Posúvajú ďalej dej, sú zábavné a jednoducho som si ich užívala. Hlavne Hymnus a jeho rozhovory s...hocikým boli úžasné, rovnako interakcie medzi Denthom a jeho partiou, Siri a Susebronom, Vasherom a mečom (pre ten meč mám slabosť). Celkovo považujem Hymnusa za jednu z najlepších postáv nielen v tejto knihe, ale pre mňa aj vo fantasy svete ako takom. Je to cynický, sarkastický a zdanlivo nezodpovedný boh, no jeho humor a charizma ho robia veľmi sympatickým. No a potom je tu Vivenna...za mňa by bolo lepšie, keby sa nikdy nerozhodne svoju sestru zachrániť. Polovica príbehu by síce prestala fungovať, ale keď ona mi tak liezla na nervy a ani koniec s ňou to nezachránil. Takže stále čakám, že objavím ženskú postavu vo fantasy, ktorú nebudem mať chuť niečím ovaliť a pri ktorej si poviem wow. Vyjednávač je skvelou knihou pre všetkých, ktorý milujú fantasy, ale nemajú chuť príliš premýšľať, čo, kde, s kým, kedy ako a prečo, ale zároveň chcú čítať niečo inovatívne a epické.... celý text

1984 1998, George Orwell (p)

Orwellovo 1984 som vždy považovala len za povinnú literatúru, za jednu stranu v zošite, za zdroj vtipnej vety "Veľký brat sa pozerá". Náhoda však chcela, že som po nej teraz skutočne siahla. Nebudem tu písať o čom je, to by malo byť všetkým známe. Vlastne by som to asi nedokázala normálne napísať. Preto toto ani nebude štandardný príspevok o knihe. Bude subjektívny. Bude emočný. Bude viac kontroverzný. Inak sa mi však nedalo. Možno som ju čítala v zlom čase a prežívala viac. Každá jedna myšlienka, každá jedna časť tej knihy, spôsob fungovania Strany, bola pre mňa budíčkom ukazujúcim, kam sa aktuálne ako spoločnosť uberáme. V kontexte toho, čo sa teraz deje vo svete, toho čo sa deje u nás, vyznieva celá kniha o to desivejšie. Prečítať by si ju mali všetci tí, ktorí kričia o slobode slova a potom sami chcú slobodu obmedzovať. Všetci tí, ktorí tvrdia, ako je všade propaganda, ako média klamú a sami si neuvedomujú, že inej a silnejšej dávno prepadli. Všetci tí, ktorí ignorujú vedcov, odborníkov, ale bez váhania uveria tomu, že zem je plochá, lebo to videli niekde na facebooku. Všetci tí, ktorí veria samozvaným bojovníkom za slobodu, no zároveň sú nimi manipulovaní a kontrolovaní pomocou strachu a nedôvery. Nechávajú sa pohltiť kultom osobnosti. Všetci tí, ktorí sa v tichosti pozerajú čo sa deje, v kútiku duše cítia, že to nie je správne, ale sú pohodlný vyjsť zo svojej komfortnej zóny a niečo proti tomu spraviť. Všetci by sme si túto knihu mali prečítať. Možno potom konečne pochopíme, čo naozaj znamená diktatúra, totalita, propaganda, vymývanie mozgov a sloboda. Možno si potom začneme vážiť, že teraz žijeme v demokracii. Nech nám je 1984 varovným prstom, čo môže nastať, ak nebudeme ostražití. Mali by sme sa zamyslieť nad posolstvami tejto knihy a konať tak, aby sme chránili to, čo je pre nás najcennejšie – našu slobodu. Mali by sme začať bojovať, vysvetľovať, nevzdávať sa, vzdelávať sa, pretože ak nezareagujeme včas, môže sa stať, že o Orwellovom dystopickom svete nebudeme len čítať, ale v ňom budeme žiť.... celý text

Černé křídlo 2018, Ed McDonald

Táto kniha je považovaná za Grimdark/Dark fantasy. Ale je tomu naozaj tak? Áno aj nie. To je moja odpoveď. Možno už začínam mať od fantasy (nie romantasy, aby tu nedošlo k omylom :) ), príliš veľké očakávania, ale táto kniha ich nenaplnila. Bolo tam všetko, tajomný svet, vraždy, mágia, odseknuté končatiny, drsné hlášky, skrátka všetko čo od grimdark čakáte. Ale... Mám pocit, že som čítala dve rozdielne knihy. Prvú zmätenú a nudnú a druhú drsnú a akčnú. Hneď na začiatok vás autor hodí rovno do akcie.Zahrnie vás pojmami ako Zlatíčko, Nevěsta, kvík, dulčák...A vy len krútite hlavou a nechápete o čo ide? Vysvetlenia síce časom prišli, ale bolo toho na začiatok veľmi veľa. Príbeh je rozprávaný z pohľadu jednej osoby - Ryhalta, čo nebýva vo fantasy zvykom. Vlastne keď tak premýšľam, asi som ešte žiadne také nečítala. Je to zaujímavý koncept, ale bohužiaľ tu to príliš nefunguje. Postavy tak nemáte šancu spoznať. Nepoznáte ich motívy, nepoznáte ich charakter, neviete o nich nič. Ryhald si ma nijako nezískal, skôr ma sklamal. Predstavovala som si ho, ako drsného vojaka pohybujúceho sa na druhej strane zákona, ktorý nemá problém zabíjať. Ale miesto toho som dostala fňukajúceho alkoholika, ktorý iba niekam ide alebo uteká a zo všetkých problémov ho musí vysekať niekto iný.Dobre, aby som mu úplne nekrivdila, tak pritom nejaké tie hlavy padnú za obeť. Škoda, že autor nezvládol lepšie vykresliť jeho charakter. Ryhald totižto má dôvody prečo sa správa tak ako sa správa. A dozviete sa ich v druhej polovici knihy. Keď je prezradené, čím si prešiel, začnete na neho pozerať inak. Už to nie je ten fúkajúci nikto. Škoda len, že autor s týmto odhalením neprišiel skôr. Lepšie by sa chápali jeho pohnútky a filozofické vnútorné monológy. Aj samotný príbeh sa od toho okamihu rozbieha a konečne je nám servírované fantasy, ktoré som od toho čakala na začiatku. Dúfam, že si autor toto tempo ponechal aj do ďalších častí.Ak áno, bude to výborné. PS: Nie je tam mapa a tak veľmi by ju tam bolo treba!... celý text

Zpovědi 2024, Kanae Minato

Malá nenápadná kniha, ktorá v sebe skrýva strhujúci príbeh. Kniha, ktorá si rozhodne zaslúži väčšiu pozornosť a je najlepšou, akú som tento rok čítala. Šesť príbehov, päť osôb, päť rôznych pohľadov na jednu vraždu. Každý je iný, každý vám dáva nazrieť na jednu situáciu z rôznych uhľov. A nič nie je tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Od začiatku vieme čo sa stalo, vieme kto je za to zodpovedný. Mohlo by sa preto zdať, že príbeh nebude mať čo ponúknuť. Lenže má. Na dvesto stranách autorka dokázala vykresliť brilantným spôsobom psychiku človeka a problémy spoločnosti. Preplieta pomstu, smútok, očakávania a sociálnu kritiku do mrazivého a napínavého príbehu. Ako nosnú tému si vybrala temné stránky ľudskej povahy, kritiku spoločnosti a dysfunkčné rodiny, pričom realisticky zobrazuje, ako nás formujú vzťahy s našimi najbližšími, ako dokáže pár slov ublížiť a zmeniť niekomu život. Jej opisy sú presné a neúprosné, nútia nás zamyslieť sa nad vlastnými hodnotami, nad vlastným správaním. Zo začiatku môžete mať problém zvyknúť sa na autorkin štýl, ale neustále zvraty a posuny v deji vás natoľko vtiahnu, že o chvíľu to už vnímať nebudete. Je to dielo, kde budete s otvorenými ústami, čítať jednotlivé stránky, budete „nenávidieť“ postavy, ale zároveň ich budete niekde v kútiku duše ľutovať. A záver? Za mňa šok. Je prekvapujúci rovnako, ako celý príbeh. Takže ak máte radi thrillery, ak máte radi psychologickú drámu, tak táto kniha by rozhodne nemala ujsť vašej pozornosti.... celý text

Mile High: Vrchol v oblakoch 2024, Liz Tomforde

Na úvod musím povedať, že romantika nie je môj šálok kávy. Keď vydavateľstvo zelený kocúr dalo na instagrame výzvu zapojiť sa do knižnej štafety – čítanie Mile High, povedala som si povedala, prečo to neskúsiť, aspoň budem čítať niečo iné ako moje obľúbené fantasy. A viete čo? Napriek všetkým romantickým gýčom, klišé a nelogickostiam sa mi táto kniha páčila a bavila ma. Stevie a Zanders nie sú len romantické postavy. Obaja majú svojich démonov z minulosti. Zandersa trápi, že ho v detstve opustila matka a myslí si, že si nezaslúži byť milovaný. Navonok sa snaží pôsobiť ako drsný playboy, ale v skutočnosti je to dobráčisko. Stevie trpí pocitom menejcennosti pre svoju váhu a verí, že všetci ju majú radi len kvôli slávnemu bratovi. Matka jej neustále vyčíta, že nie je dokonalá a bývalý priateľ ju považoval za druhú možnosť. Autorka sa nesnaží zobraziť tieto problémy ako ťažké závažné témy, ale citlivo ich zapracováva do samotného príbehu. Jej prístup je nenútený a ľudský, takže nemáte problém porozumieť a vcítiť sa do pocitov oboch postáv. Zároveň je to posolstvo pre všetkých ktorí čítajú, aké dôležité je duševné zdravie, sebavedomie, ako sa nebáť bojovať s pocitom menejcennosti a vážiť si seba samého aj keď nie sme dokonalí. Preto za najvydarenejšiu považujem práve prostrednú časť knihy, kde obaja riešili vážne témy a budovali svoj vzťah. Ak by sa však zdalo, že ide o psychologickú drámu, tak opak je pravdou. Hlavnou témou príbehu je silná chémia medzi oboma postavami, ktorú cítite od prvých strán. Je to príbeh, kde nie je problém prejsť od hravého doberania sa, k vážnym témam a zase k doberaniu sa, len na pár stranách a pôsobí to prirodzene a užívate si to spolu s postavami. Častokrát sa stalo, že som sa smiala a to hlavne vďaka Madissonovi. Bol to taký správny podrývačný kamarát. Škoda, že nie je kniha o ňom a jeho žene. Mohla by som napísať veľa vecí, čo ma štvali ale vyberiem ten najväčší problém. Dĺžka knihy. Pokojne mohla byť o 150 strán kratšia. Je tam veľa vaty a hlavne posledná tretina stratila svoje tempo a dynamiku. A ešte prezývka pusinka...To naozaj?! Ako celok však kniha nesklamala. Je to presne ten typ príbehu, ktorý si chcete prečítať po dlhom a náročnom dni. Ak hľadáte niečo, čo vás zabaví a zahreje vás pri srdci, túto knihu odporúčam. Najviac z celej knihy sa mi páčila táto myšlienka: „Ďakujem, že si ma neľúbila dosť na to, aby si zostala, mama.“ Je tak krutá a krásna zároveň... celý text

Mesto v oblakoch 2023, Anthony Doerr

Nebudem klamať na kúpu tejto knihy ma zlákala nádherná obálka a úžasná oriezka. A až potom som sa začala zaujímať o čom tento príbeh vlastne je. Ako povedal samotný autor: Je to pocta všetkým knihám. A ja súhlasím. V knihe je veľa náznakov, myšlienok, odkazov na pominuteľnosť kníh. Je to kniha o sile ľudského ducha, o túžbe, o nevzdaní sa. Minulosť: Anna a Omeir, prítomnosť: Zenón a Seymour, budúcnosť: Konštancia a Sibyla. Narodenie, život, smrť. Tri príbehy popretkávané spoločnou niťou, ktorou je rozprávanie o bláznovi Aithónovi, ktorá sa rozhodol nájsť čarovné mesto v oblakoch, kde na korytnačkách rastú medovníky, v potoku tečie varené víno a sú tam penisy ako stromy (áno naozaj to tam je).A tak ako sú postupne odhaľované jednotlivé zvitky tohto príbehu, sa postupne odvíjajú aj príbehy našich dvojíc. Na tejto knihe sa mi veľmi páčilo, ako autor na pozadí jemnulinko rieši aj aktuálne spoločenské otázky. Príbeh má v sebe mnoho filozofických odkazov, ktoré stoja za zváženie. Každá z dejových liniek je špecifická, má svoje čaro a svoje silné a slabé stránky. Mojou najobľúbenejšou časťou boli tie s Konštanciou, jej uvedomenie si vlastnej existencie a smrteľnosti bol pre mňa jedným z vrcholom knihy. Ale... Tu sa dostávam k tomu, prečo nemôžem dať viac plný počet hviezd. Príbeh je pekný, je cítiť autorov špecifický rukopis, lenže nijako som nebola vtiahnutá do deja. Pripadala som si ako nezaujatý pozorovateľ (neviem ako to vyjadriť), ako keby sledujem nejaký pokus, jednoducho som necítila ten príbeh spolu s postavami. Od druhej polovice kniha naberie tempo. A posledných cca 200 strán je skvelých. Ale skoro som to tesne predtým zaklapla, keďže som došla k časti, kde v Konštanciinej linke bol vyspoilerovaný celý záver. Ja nemám problém so spoilerami, niekedy ich dokonca pred dočítaním vyhľadávam, ale tu mi to vyslovene vadilo. Záver je krásny, všetko do seba zapadne, žasnete nad spôsobom akým autor dokázal jednotlivé linky prepojiť a na konci zistíte, že vám tie postavy budú chýbať. Len škoda, že tomu tak nebolo väčšinu knihy a chýba tam tá štipka niečoho navyše, čo by robila z tohto príbehu nezabudnuteľný.... celý text

Levá ruka boží 1.-3. díl: Levá ruka Boží, Čtyři poslední věci, Tlukot Křídel smrti 2016, Paul Hoffman

Hodnotenie by si to zaslúžilo tak tri a pol, ale rozhodla som sa dať tri, pretože na 4 hviezdy to nie je. Je to trilógia, ktorej najväčšou slabinou je nevyrovnanosť jednotlivých dielov. Prvý diel bol možno nie tak úplne fantasy, ale čítal sa ľahko. Druhý diel, bol však najslabší a ťahá celý dojem zo série nadol. Tretí diel bol odrazom oboch predtým, miestami výborný a miestami hrozný. Pozitívom a čo sa mi páčilo bolo, že to akým spôsobom autor pristupoval ku konfliktom, opisom jednotlivých miest, ľudí, spoločnosti je metaforou nášho skutočného sveta. Za negatívum považujem miestami príliš podrobné opisy a inokedy zas príliš veľké skákanie v rámci deja alebo len stručné spomenutie toho čo sa udialo. To prečo tomu tak bolo, však bolo vysvetlené v treťom diely a aspoň mne to spätne potom dávalo zmysel.... celý text

Kořeny zla 2013, Markus Heitz

Posledný diel nesklamal, tak ako predchádzajúce sa veľmi dobre čítal. Záver až príliš šťastný, ale oceňujem náznak, že príbeh môže ešte pokračovať. Čo sa týka série ako takej, tak je to príjemná oddychovka, kde pri čítaní sa viackrát pristihnete, že niečo podobné ste už niekde čítali. Našťastie, je príbeh písaný tak pútavým štýlom, že vám isté kopírovanie iných príbehov ani nevadí. Záverečná bitka bola zaujímavá, ale trochu rýchla, pripomenulo mi to, tak trochu odfláknutý koniec série Draconis Memoria. Podobne ak otam mi vadilo, že niektoré veci boli nevysvetlené, resp. sa zrazu stali. CHápem, že má ísť o istý moment prekvapenia, ale pokojne by sa mohlo predtým aspoň viac toho naznačiť. Už si ani nepamätám, kedy som naposledy čítala poriadnu bitku. A ten šťastný koniec, tiež nemusel byť, až tak šťastný....osobne si myslím, že hlavne jedna postava, ktorá zomrela, mala byť mŕtva aj na konci príbehu. Pozitívom boli niektoré postavy, pralinkového kráľa nejde nemať rado, podobne ako odvážneho korzára.... celý text

Panovníkova magie 2012, Markus Heitz

Kniha sa opäť dobre číta, tak ako aj predchádzajúce diely. Problém je, že z hľadiska deja je to istý posun, ale stále si myslím, že by stačilo spojiť tento a predchádzajúci diel do jedného. Uvidíme, čím prekvapí záverečný diel.... celý text

Před zraky Tzulana 2011, Markus Heitz

Príbeh sa číta sám, autor rozhodne vie ako zaujať. Čo sa však týka samotného deja, mám pocit, že keby táto kniha nie je napísaná, samotnému príbehu by sa nič nestalo. Pripadá mi to ako vata na ceste ku koncu, veľmi pútavo napísaná.... celý text

Znamení temného boha 2011, Markus Heitz

Tak v treťom diely sa dej začína rozbiehať. Za mňa omnoho lepšie ako dvojka. Som rada, že celú sériu čítam naraz, pretože v prípade, že by som po tomto diely mala čakať na ďalší je desivá. Pralinkový kráľ aj keď sa nevyskytuje často, je stále príjemným spestrením a verím, že jeho chvíľa ešte príde. Čo ma na tomto diely a vlastne možno aj celej sérií najviac fascinuje, je to že až príliš mi pripomína svojim správaním reálny svet.... celý text