Ivan F přečtené 1545

Dievča, ktoré sa hralo s ohňom 2015, Stieg Larsson

Veľakrát sa Stephenovi Kingovi vyčítalo, že nemá dobré závery svojich kníh. Avšak tak zbabraný záver, ako má táto kniha, tak to nemá ani jedna Stephenova kniha a asi ani žiadna iná kniha na svete. Až do záveru ma kniha bavila viac než prvý diel, ale potom to autor zrazil na kolená - jedným slovom fraška. Takisto neuveriteľná postava blondína necítiaceho bolesť mi prišla akoby si ju autor požičal z niektorých nepodarených filmov o Jamesovi Bondovi (tam behal obor s kovovými zubami alebo silák čo ohýbal hlavne zbraní) a zaradenie knihy medzi krimi dostalo vážnu trhlinu, skôr by som to nazval nepodarená komédia s krimi prvkami. K tomu sa pridáva jeden paradox - autor pranieruje promiskuitné správanie, avšak promiskuitné správanie svojich rádoby hrdinov vyznieva podľa neho ok. Ešte by ma zaujímalo, koľko dostal od reťazca Ikea, nábytkový "product placement" je do očí bijúci. Takisto akoby okrem kávy neexistoval iný nápoj, tmavého moku sa v knihe spotrebuje na litre. Síce zručne napísaná, dobre čitateľná, pomerne pútavo vyrozprávaná, celkovo je však kniha pre mňa sklamaním.... celý text

Obsluhoval jsem anglického krále 1990, Bohumil Hrabal

Moje tretie stretnutie s Hrabalom dopadlo výborne. Prvé stretnutie dopadlo príšerne, druhé nad očakávanie dobre a to tretie ma už vyslovene pohladilo - predsa len Hrabalov štýl nesadne každému. Takže do tretice všetko dobré. Príbeh je typicky Hrabalovský, zo začiatku plný sexu a od polovice popisuje, ako to bolo za protektorátu a ako nás bolševici "oslobodili". Jednoducho výborné, ale verím tomu, že tú najlepšiu Hrabalovu knihu som ešte nečítal, že ma niekde čaká. Ktorá to je, netuším, avšak už teraz sa na ňu teším. A ešte niečo: kniha nie je humorná, hoc sa tak môže v niektorých pasážach javiť, naopak, je pomerne drsná a krutá. Jej nosná myšlienka je veľmi výstižná, človeku ku šťastiu nechýbajú milióny, ale stačí mu naozaj málo - tešiť sa z maličkostí a žiť, nie prežívať.... celý text

Drion opúšťa Zem 1985, Václav Klička

V dobe, kedy sa cítim asi tak slobodný, ako to dovoľoval komunizmus, v dobe prvého výročia "sedenia" doma, mám nejako podozrivo viac času na čítanie. A keďže som presýtený všelijakých vrážd, nešťastí, katastrof, skrátka všetkého negatívneho, tak siahnem po sci-fi. Lenže aj sci-fi môže mať negatívne posolstvo a obsahovať varovanie. Do rúk sa mi dostala kniha, ktorá má skvelú nosnú myšlienku na ktorú je nabalený celý zvyšný príbeh. To, že sa nejaká mimozemská civilizácia rozhodne za použitia ich merítok, že nejaká iná mimozemská civilizácia je na najlepšej ceste k svojej záhube, neznamená, že má pravdu. Každá civilizácia má svoje vlastné merítka. A čo platí tu, neplatí o svetelné roky ďaleko, alebo akou mierou to iné civilizácie merajú. Možno prekonávajú hranice svetla len taký fukot a stanovili si iný limit. V každom prípade sa ľudstvo správa k Zemi ako horda barbarov k antickým pamiatkam, alebo ISIS k pamiatkam z kolísky ľudstva a k tomu ľudstvo premenilo krásnu zemeguľu na krásku plnú odpadu. Nezaslúžime si ju a z môjho pohľadu, merajúc to našimi merítkami, sme jednoznačne kandidátskou planétou na deguolizáciu. Literárnu stránku knihy nehodnotím, len myšlienkovú, ak by som to sčítal a vydelil, tak dostanem tri nekomunistické červené hviezdičky.... celý text

Tajomstvo rodiny Winthropovcov 2001, Sidney Sheldon

Táto kniha je Sheldonov nepodarok. V podstate od začiatku som sa v duchu pýtal, bol Sidney už senilný, keď to písal? Kratučké odseky, žiadna psychológia postáv, všetci sú buď kladní (napr. hlavná hrdinka je krásna, úspešná, súcitná, najlepšia, vychováva sirotu atď.), alebo záporní (zákerní, škaredí a vyskytuje sa aj jazva) a kto prečítal pár "thrillerov" (v prípade tejto knihy sa zimomriavky nekonali) šmrncnutých (v tomto prípade zlým) krimi príbehom, tak bezpečne po štvrtine knihe zistí, že kto sa v knihe chová chápavo a súcitne (klišé na zvracanie) je tá najväčšia sviňa - a tak to bolo aj tu, len svine boli dve plus ich poskokovia. K tomu úsmevný záver, bez vysvetlenia, ako sa tam "pomstiteľ" dostal. K tomu stereotyp dobrého západu a zlého východu, našťastie je táto šablóna už prekonaná. Skrátka a dobre, vlastne zle - podpriemerná kniha, ktorú je lepšie nečítať. SS na knihu určite hrdý nebol, ale prachy sú prachy a vydavateľ bol asi tiež spokojný s podielom na zisku.... celý text

Kráľovské výkupné 1995, Ed McBain

Od McBaina som už prečítal dosť príbehov, ktoré majú súvis s obvodom 87 v Isole, ale tentoraz hrajú detektívi takrečeno druhé husle, respektíve majú pomerne malý priestor v príbehu. Prím hrajú únoscovia a nejde im to, pár falošných tónov sa nájde. McBain nám predkladá pomerne netradične spracovanú téua únosu dieťaťa, kedy únoscovia požadujú výkupné za cudzie dieťa. No a teraz je tu otázka, zaplatí alebo nezaplatí ten kto má peniaze za dieťa, ktoré nie je jeho? Príbeh nie je zlý, no kvalít najlepších prípadov detektívov z osemdesiatsedmičky nedosahuje. Pozerám, že pridávam sté hodnotenie tejto knihy, a tie štyri hviezdičky sú skutočne zaslúžené.... celý text

Případů se ujímá Jeeves 1993, Pelham Grenville Wodehouse

Kniha, ktorá vyslovene pohladila moju čitateľskú dušu a pomohla mi preklenúť čítanie inej knihy, ktorá ma nebavila (to je daň za to, že si prečítam väčšinu kníh v rebríčku Top 100 tu na DK). Zato príbehy komorníka Jeevsa ma vyslovene bavili a tento druh láskavého humoru mi vyložene sedí. Ok, nie všetky poviedky sú top, avšak poviedky Bingo a další drahoušek, Jeeves a umaštěnec alebo Případu se ujímá Jeeves sú, naopak, pomyselnými topkami. K tomu rádoby filozofické úvahy o sebe samom Jeevsovho pána Bertie Woostera podtrhujú vyznenie poviedok, no a samotným komorníkom prenášané "Zaiste, pane", "Ako si želáte, pane" v situáciách, kedy je nad slnko jasnejšie, že o svojom zamestnávateľovi nemá príliš vysokú mienku, sú tým najlepším balzamom na dušu, skúšanú súčasnou situáciou.... celý text

Faja 2017, Petra Stehlíková

Je zaujímavé sledovať, ako niektorí knihu velebia (zaujímal by ma vekový priemer hodnotiacich) a iní zasa zatracujú. Takisto je zaujímavý fakt, že mnoho päťhviezdičkových hodnotení pochádza od ľudí, ktorí ohodnotili len túto knihu, prípadne aj prvý diel a potom šmitec, utrum - to je na zamyslenie. Takisto nerozumiem zaradeniu knihy do žánru fantasy, pretože je to také nedomrlé post-apo, tváriace sa, že je to už aj YA. Knihu som nečítal dlho po prvom diely, z ktorého si v podstate nič nepamätám a obávam sa, že z tejto knihy si akurát zapamätám dve veci a to za prvé - Ilan mi prišla protivná a utáraná, no a za druhé - jej vzťah k "pětadvacítce" je vyložene uletený. Takisto sa nestotožňujem s niektorými komentármi vyvolávajúcimi potutelný úsmev, ktoré pani Stehlíkovú prirovnávajú k najlepším autorom fantasy - nuž raz dospejete a potom vám docvakne, že kvalitné fantasy je napísané úplne inak, než séria Naslouchač. Nemožno však nepochváliť to, že autorka píše pre násťročných vyslovene príťažlivým spôsobom. P.S. Tento štýl sadol aj dospelým, presne ako mne Flanaghanov. A tak to má byť, nie každý spisovateľ sadne každému, proti gustu žiaden dišputát.... celý text

Jericho 1991, Christopher Hyde

Náhodný výber knihy občas prinesie príjemný čitateľský zážitok. Katastroficky ladené príbehy cielene nevyhľadávam, ale táto kniha ma zaujala svojou obálkou. Príbeh pádu mini mestečka Jericho Falls je napísaný svižne, nenudí a má príjemný rozsah strán, tak akurát. Vtipné mi prišli niektoré preložené slová a slovné spojenia, dnes by to preložili úplne inak, ale práve tieto výrazy podtrhli celkové vyznenie knihy, pretože čitateľ vie, že sa príbeh odohráva v osemdesiatych rokoch minulého storočia a takisto jemne žlté a drevnaté listy knihy navodili správnu atmosféru. Jediné, čo som nečakal je to (pozor spoiler), že príbeh jednej náhodnej katastrofy nikto neprežije, prenasledovanie svedkov bolo až do konca. Vo svetle "pandemických" udalostí roku 2020 by hocijaká dedinka sveta mohla poslúžiť ako experiment cieleného vyhladenia určitej vrstvy obyvateľstva - v Jericho Falls by prežili len tehotné ženy, deti a ľudia s cukrovkou - ale nemohli.... celý text

Všetko, čo chceme povedať 2016, David Sheff

Rozhovor s človekom, ktorý patril všetkým a zároveň nikomu, ani sám sebe. Za maskou cynika (John svoj postoj bravúrne hral, ale bola to len maska, tak ako v prípade Bennyho Hilla) sa skrýval pomerne citlivý a rozhľadený človek, skalopevne presvedčený o svojich "pravdách" a ťažko prijímajúci názory iných. Niektoré pasáže rozhovoru, najmä prvá tretina, sú ešte poznačené bariérou medzi ním a autorom knihy, ale postupne, ako si budovali medzi sebou dôveru, sa John otvoril a už to išlo. Pre mňa, ako človeka veľmi dobre sa orientujúceho v skladbách od The Beatles, bola najlepšou časťou tretia tretina, tú som si vyslovene užil a prečítal som si priamo Johnove slová, nie sprostredkovane a častokrát mylne podané inými autormi. Originál je originál. Mohol by som tu zosmoliť ešte pomerne dlhý traktát na tému Johnovho posledného rozhovoru, ale načo. Všetko, čo chce fanúšik, je užiť si rozhovor s Johnom, hoci do toho kecá aj Yoko. Podnes deň mi je záhadou, čím ho očarila a odpoveď sa už nikdy nedozviem. Teda možno hej, ak sa stretnem s Johnom na onom svete a bude mať zhovorčivú náladu. Lenže on si priateľov vyberal po svojom a či bude mať chuť debatovať aj so mnou, nuž uvidím, verím tomu, že áno. Budeme si mať čo povedať a nebude to o The Beatles, hoci tak trochu hej.... celý text

Norské dřevo 2015, Haruki Murakami

Cieľová skupina tejto knihy nie som, z tohto typu príbehov som vyrástol, keď som mal cca dvadsaťpäť a problémy dospievania a hľadania samého seba sú mi v súčastnosti ukradnuté - hoci si plne uvedomujem, že je to dôležitá fáza vývoja človeka. Nie som ani (bez)nádejne zamilovaný, ani zamindrákovaný, ani osamelý, ani nemám okolo dvadsať, ani ... ani. A preto sa na príbeh pozerám inou optikou. Ako citlivý cynik knihu považujem za fajn čítanie pre tých, ktorým v živote ublížil buď sám život alebo niekto. Okej, tiež som si prešiel obdobím bolestného rozchodu a zžieravej lásky, ale aby som kvôli tomu vyšiloval, tak to nie. Midori nie je ničím iným, len bezcitnou manipulátorkou, ktorú zaujímajú iba vlastné problémy a hromozvod (sorry elektrikári, bleskozvod sa nekoná, tu ide o prázdne kecy, tedy zvuk a tým pádom hrom), teda prenesenie svojich problémov nachádza v promiskuitnom slabochovi menom Tóru, neschopnom nadviazať normálny vzťah. Okrem toho ma autor tak trochu urazil názvom knihy a ústredným motívom, ktorý si nehanebne požičal od Lennona - John vedel o čom v piesni spieva, je to jeho text. A tie mizerné paralely medzi menami Yoko a Naoko, čudujem sa, že Tóru sa volá Tóru a nie Joh-ru. Žiadna veľká literatúra to nie je - obsahovo, štýlom, ani bohatstvom použitej slovnej zásoby, pána Murakamiho, prihliadnuc ku kvalite tohto diela, považujem za priemerného spisovateľa. Nič to, idem si spraviť chuť knihou Posledné Interview: John Lennon and Yoko Ono, to je originál, nie Murakamiho plagiát.... celý text

Dejiny písané Rímom 2016, Vojtech Zamarovský

Prečítaním Dejín písaných Rímom som si odškrtol v pomyselnom zozname jeden z mojich dávnych čitateľských restov a dobre som urobil. Ak by boli učebnice dejepisu, dejín, dejepravy a akokoľvek inak nazvané prehľady histórie písané takouto formou, bolo by učenie určite zábavnejšie. Zamarovský s nadhľadom a neraz aj s nadsádzkou veľmi pútavým, v niektorých častiach až románovým štýlom približuje dejiny jednej dávnej ríše, ktorej slávu neodvial čas. Všetko dôležité, čo sa v spojitosti s Rímom stalo je v knihe majstra pera a kto má chuť si bez problémov po zadaní príslušného hesla/názvu/mena/roku atď. do vyhľadávača nájde ďalšie informácie a mnoho obrázkov, fotografií a máp. To, že sa vo vydaniach tejto knihy spomína marxizmus (ten spomína aj Murakami, dokonca John Lennon sa vyjadril pochvalne o marxistických myšlienkach) vyplýva z kontextu doby, v ktorej bola napísaná. Ale ani trochu to nedevalvuje výpovednú a literárnu hodnotu knihy. Za mňa jednoznačne plný počet hviezdičiek (aj keď sú červené a päťcípe, čo vy na to, kritici?).... celý text

Císař Nihon-džinu 2015, John Flanagan

Sériu čítam zo zotrvačnosti (hoci ma mierne štve), predsa len som zvedavý, ako to celé dopadne. Flanaghan nevybočil zo svojej zaužívanej schémy rozprávania a tak v "záverečnom" príbehu sú prítomné všetky neduhy, nedostatky ako aj klady jeho tvorby s pár uštipačnými hláškami, ktoré autor takmer všetky vložil do Haltových úst - v podstate sú to tie najlepšie časti knihy. Takto Flanaghanovsko schématicky som sa kedysi s Hraničiarovym učňom dostal na sever Európy a do púští Afriky, aby som už plnohodnotného hraničiara stretol na záver v Japonsku. V podstate sme s Willom precestovali pol sveta a bola to jazda pomerne zaujímavá. To, že má príbeh svoje čaro, potvrdila aj táto kniha, ale to počiatočné nadšenie z príbehov z Willovho detstva sa stratilo. Namiesto toho dostávame pomerne plytký príbeh, k tomu dve hysterky, spolu s ich neuveriteľným lovom na najväčšieho tigra, akého kedy zem nosila - toto knihu zráža na nižšiu úroveň. Aj mládež, ktorej sú primárne príbehy určené, tieto autorove maniere rýchlo prekukne. Séria je fajn, výborne sa číta a človek si oddýchne - nič menej, ale ani nič viac.... celý text

ABC mladých techniků a přírodovědců - Speciál 85 1985, Vlastislav Toman

Povaly a pivnice skrývajú (okrem kostlivcov) všeličo možné a jedným z takýchto nájdených "pokladov" je aj ABC špeciál 85. S chuťou som si v ňom zalistoval a je to pre mňa číra nostalgia. ABC bolo pomerne podpultovým tovarom a mať tento špeciál spôsobilo, že ste boli v triede takým Malým bohom :-) Samotnému špeciálu nie je čo vytknúť, na svoju dobu bol zaujímavý a súhrnné vydanie troch komiksov do jedného vydania potešilo asi každého, kto tento špeciál čítal. Potešilo aj vesmírne pexeso (samozrejme s prevahou sovietskej techniky a kozmonautov, astronaut tam bol len jeden), vystrihovačky z príbehov a článok o Halleyovej kométe. Pre mňa bolo potešujúce aj zaradenie krátkej poviedky z pera Kira Bulyčova, literárneho otca Alice Seleznevovej, mojej detskej lásky.... celý text

Rošády 2002, Donald E. Westlake

Pre mňa bola táto kniha lepšou, než všetky knihy, ktoré som od Westlake doteraz prečítal. Nápad ad absurdum "vyrobiť" si dvojča autor dotiahol až na hranicu znesiteľných a uveriteľných náhod a vyšlo mu to. K tomu perfektné a mnohokrát urážlivé hlášky mi pri čítaní robili vyložene dobre, tento druh humoru znesiem na kilá a neomrzí sa mi. Klasické črty Westlakeových románov, ako je cynizmus, paródia na všetko, (ne)uveriteľné zvraty, pomerne rýchly posun v deji, to všetko je aj tu a pre mňa osobne je to zábavnejšie čítanie než séria o večnom smoliarovi Dortmunderovi (aj s jeho umlautom). Jediné, čoho bolo v knihe príliš, je sexuálna výkonnosť Arta (ako aj Barta - teda jednej a tej istej osoby), toho by bolo moc aj na toho, kto sa na plný úväzok venuje nakrúcaniu filmov pre dospelých. Alebo chcel autor podpichnúť mužskú časť čitateľov? To vie len on sám.... celý text

Nezvestná 2019, Christian White

Knihu som si vybral podľa hodnotení obľúbených používateľov tu na DK. Keďže mám účet na Audiolibrix, knihu som si zakúpil v audio verzii a nechal som sa unášať sugestívnym hlasom Gabiky Dzúrikovej (práve kvôli jej farbe hlasu a prednesu som si po vypočutí tejto knihy zakúpil aj príbeh Michelle Obama). Musím napísať, že viac ako príbeh ma bavilo práve Gabikino podanie. Ok, je to autorovo prvotina, preto som v podstate nič neočakával a nutno povedať, že som ani nič moc nedostal. Dve dejové linky, ktoré sa na konci pekne spoja, som takrečeno prekukol (aj pri krimi románoch detektívkach sa mi často stáva, že odhalím kto je páchateľ a na konci si overujem, či som mal pravdu - predsa len šablón nie je až tak mnoho) a preto záver, ktorý by inak mohol byť viac úderný, ma neprekvapil. Ako celok je to kniha dobrá, na prvotinu až príliš a v rámci žánru je určite nadpriemerná. Milovníkom tohto druhu literatúry určite ulahodí.... celý text

Čarodějův učeň 2003, Otfried Preussler

Úžasné, jednoducho úžasné. Temný, skoro až ponurý príbeh a pritom plný lásky. S rozprávkou táto hororová fantasy nemá nič spoločné, azda len to, že dobro vyhrá nad zlom. Veľmi dobre si pamätám zimomriavky zo Zemanovho výtvarného spracovania (ešte Modropierko bolo podobne smutné s nádhernou Braunovou animáciou), ktoré som ako malý chlapec mal, keď som ho videl. Čo dodať: všetky klady knihy napísali tí, čo knihu komentovali predo mnou. Všetky zápory, ktoré uviedli ... nuž, ani s jedným nesúhlasím. A ešte niečo - škoda, že to Rowlingová nečítala, Hogwarth by vyzeral inak, teda aspoň čo sa čiernej mágie týka. Dojem z knihy som mal umocnený dažďom - celú dobu klopal na okenný parapet a podčiarkol tak vyznenie príbehu. A ja som bol s Krabatom v zime, v lete, v okamihoch jeho šťastia, ako aj v nepohode, na trhu a s Kantorkou, pri čítaní z koraktoru, jednoducho všade a čítanie som si užíval. Perfektný návrat do detstva v časoch miernej nepohody.... celý text

Je těžké být bohem 1973, Arkadij Strugackij

Pomerne dlho mi trvalo, než som z prečítaného pochopil, že sa príbeh neodohráva na Zemi, ale na nejakej neznámej planéte. To je však všetko, čo má kniha spoločné so žánrom sci-fi. Už "Piknik pri ceste" mi nesedel svojou formou, akou je napísaný a "Je ťažké byť bohom" mi nesedí tak isto. Ak chceli ruskí bratia napísať skrytú kritiku režimu, v ktorom vtedy žili, tak sa im to podarilo. Nápad zaujímavý, spracovanie také nijaké, a pritom prekombinované, štýl ťažkopádny. Nevyužitý potenciál v SF žánri. Holt, nie každý vie napísať v rámci žánru sci-fi dobrú knihu, aj keď je to skrytá kritika. Lenže "Sovetskij sojuz" sa už rozpadol a generácie, ktoré prišli už do relatívnej slobody, to nezaujíma.... celý text

Šakal 2019, Frederick Forsyth

Verím tomu, že de Gaull mnohým ležal v žalúdku a možno mnohým ešte aj leží. Osobne nedokážem fandiť žiadnemu politikovi, a v tomto prípade som nedokázal držať palce ani generálovi, ani atentátnikovi. Pre mňa sú obaja odporní, studení a idúci za cieľom cez mŕtvoly. Za ďalšie, nebavia ma politické thrillery, v podstate sa pri nich otriasam od hnusu, ale to nie je chyba autora. Všetky tieto atribúty spôsobili, že toľko vychvaľovanú knihu (pre niekoho až kultovú) mám za úplne priemerné a z rady nikam nevybočujúce dielo. Čítal som to odosobnený už niekedy veľmi veľmi dávno (vtedy ešte nepoškvrnený politikou) a teraz som si to zopakoval, predsa len, či nezmením vekom pohľad na tento príbeh. Nestalo sa tak. Najlepšia časť knihy je pre mňa prostredná - detektívna a najnezáživnejšia prvá. V konečnom dôsledku som sa aj pristihol pri popise strely míňajúcej generálovu hlavu o povestný chlp, že škoda, lebo na konci to mohlo byť jedna jedna. Skóre však ostalo v prospech Francúza. Či to tak bolo dobre, je úloha pre historikov. My, čitatelia, sa len môžeme ponoriť do literárneho spracovania skutočnej udalosti.... celý text

Orbita 1998, Thomas H. Block

Tretia kniha od Thomasa H. Blocka, ktorú som prečítal a stále je to horšie čítanie, tendencia je klesajúca. OK, na začiatku 80tych rokov 20teho storočia to mohlo byť pútavé čítanie, ale s odstupom rokov je to len priemerný "thriller", ktorý mi zimomriavky nepriniesol. Nápad je zaujímavý, literárne spracovanie na úrovni strednej školy, záver knihy vyslovene odfláknutý. Veľkým plusom je však malý počet strán a pohoda pri čítaní sa dostavila. Na vyplnenie času, ktorý strávim cestovaním, to bolo ideálne čítanie. Odporučiť knihu iným však nemôžem. S odstupom času by som asi neodporučil ani May-Day.... celý text

Ohnivé znamenie 2015, Juraj Červenák

Séria má z môjho pohľadu stúpajúcu (zatiaľ) úroveň a je čím ďalej tým drsnejšia. Tak ako mi predtým smrdela Praha (najmä pri Vltave), tak mi tentoraz smrdel Prešporok (puch zo strán knihy priam čpie) - koniec šestnásteho storočia mal nepochybne svoje čaro, ale rôzne pachy a smrad z miest a obydlí k nim rozhodne nepatrili. Výrobcovia flakónikov s voňavkami a klobučníci museli byť v tej dobe riadne bohatí. Čo dodať - všetko čo sa ľuďom (aj mne) na knihe páčilo/nepáčilo je v skôr napísaných komentároch. Pridám len toľko, že spravodlivosť meraná dvojitým prípadne trojitým metrom sa uplatňovala rovnako kedysi, ako aj dnes. P.S. Kto vymyslel slovné spojenie historická detektívka by si zaslúžil kopnúť do pr..le. Historický krimi román je lepšie a presnejšie pomenovanie tohto druhu literatúry. Zvlášť keď slovo detektív sa objavilo až v 19tom storočí.... celý text