Ivan Kučera
přečtené 1430
Jurský park
1993,
Michael Crichton
Keď som mal 12, šiel do kín Jurský park. Pre chalana v dotyčnom veku nemohol v danej dobe existovať lepší film. Strhla sa absolútna dinománia na celom svete, vrátane Slovenska. Predávali sa hračky, samolepkové albumy, oblečenie a každý chalan chcel byť paleontológ. Nie policajt. Nie smetiar. Nie astronaut. Dokonca ani Winnetou. Paleontológ. Vedel som, že Spielbergov úžasný džungľový trhák je to podľa knihy a snažil som sa ju v našej mestskej knižnici zohnať. Žiaľ, vzhľadom na šialenstvo, ktoré film rozpútal, to bol nadľudský výkon. Nakoniec sa mi to ani s pomocou môjho inak veľmi schopného otca nepodarilo a tak som sa na to vybodol, povedal som si, že sa nebudem ponižovať... a s rodičovskou finančnou injekciou som si knihu objednal. Mám ju dodnes. Je iná, než film. Postavy zostali a niektoré pasáže tiež, ale pravdupovediac veľa nie. Spielberg sa Crichtonovým bestsellerom iba jemne inšpiroval (oživenie dinosaurov na tropickom ostrove) a všetko ostatné je niečo iné (zaujímavé je, že Crichotn je i spoluatorom scenára). Kolujú legendy, že slávnemu spisovateľovi (majúceho povesť otrasného chlapa, ktorý sa možno rozumie knihám, ale filmom nie a ak nejaký produkuje, režiséri si od zúfalstva trhajú vlasy) sa takýto prístup absolútne nepáčil. Kolujú tiež ale historky o tom, že Spielberg bol jediný režisér mocný do takej miery, že Crichtonove vplyvy dokázal zatlačiť do úzadia a nezruinovalo mu to kariéru. Crichtonovi to nevadilo, lebo z toho mal nekresťanské prachy a tak so Spielbergom následne spolupracoval ešte na dvojke, Twisteri a seriáli Pohotovosť. Román Jurský park je chcelo by sa povedať "seriózny". Nie je ktovieako určený fanúšikom dobrodružného filmu. Mne sa páčil, je v ňom stonásobne viac scén s dinosaurami a mnohé postavy, ktoré majú vo filmovom spracovaní iba cameo (môj zbožňovaný veterinár Harding), majú v románe podstatne väčší priestor. Nevraviac o tom, že autor sa s tým nebabral a značným spôsobom to tam prevraždil. Zaujímavé je i to, že niektoré postavy sú v knihe a filme poňaté úplne inak; napr. Hammond je vo filme čarovný deduško, kým v románe celkom pekná sviňa.... celý text
Pes baskervillský
1978,
Arthur Conan Doyle
Sherlock svojmu autorovi Doyleovi priniesol neskutočnú slávu (a v neposlednom rade bohatstvo), ale anglický spisovateľ sa vždy chcel presláviť ako kvalitný románopisec (napr. historických eposov) a nie "iba" ako "zaznamenávač" detektívnych prípadov. Dokonca sa dá povedať, že ho písanie o Sherlockovi limitovalo, lebo ako autor sa síce štylisticky vyvíjal (zlepšoval), ale aby zachoval jednotný háv sherlockovčín, musel sa "krotiť". Nečudujem sa, že v istej chvíli mal Sherlocka po krk a nechal ho zabiť. Nič ho neprinútilo oživiť ho. Ani masové protesty. Ani listy plné nenávisti. Dokonca ani monštruózne honoráre. Napokon sa ale po rokoch predsa len nechal zlomiť a napísal Psa baskervillského. Paradoxne ide o asi najslávnejšiu holmesovčinu a to napriek tomu, že sa odohráva pred udalosťami s detektívovou smrťou (takže je to prequel) a napriek tomu, že v nej Holmes takmer nevystupuje. Resp. vystupuje, ale nevieme o tom... už som ticho, lebo sa blížim k spoilerom. Okrem toho sa tu Holmes často mýli resp. je uvádzaný na falošnú stopu. Hlavnú rolu dostal prekvapivo Dr. Watson, ktorý však (pri všetkej úcte) nesiahala Holmesovej genialite ani po kolená, takže sa často mýli, je oklamaný a má veľmi zlé teórie. V mnohom je teda Pes baskervillský zvláštnou holmesovčinou. Avšak možno i preto, keďže predchádzajúce ma nebavili, ma on bavil. Ako Sherlock Holmes, tak detektívky všeobecne nie sú moja srdcovka, ale Pes baskervillský je pecka, keďže zbožňujem horory a on k nim má psovsky blízko. Šokujúce twisty, skvelé prostredie a v prvom rade geniálna atmosféra "blat", na ktoré sa s príchodom večera znáša nechutne hustá hmla, v ktorej nie je nič ľahšie, než sa stratiť... a už nikdy nebyť nájdený. Skončíte v močiari, zapadnete doňho, postupne klesáte na dno (čím viac sa z toho snažíte dostať, tým ste hlbšie) a nakoniec zmiznete úplne. V lepšom prípade. V horšom vás roztrhá desivá beštia, ktorá močiare v noci obchádza. Ale nebojte sa, ani cez deň tento kraj nepôsobí zrovna dvakrát veselo: pochmúrna obloha, ponuré sídla, temné lesy. Za túto atmosféru dávam maximálne hodnotenie, ale opakujem a podotýkam, že super je i rozuzlenie, postavy, dialógy atď.... celý text
Mravenci
2005,
Bernard Werber
Nikdy, nikdy, opakujem NIKDY by mi nenapadlo, že si niekedy v živote (alebo aspoň v nejakom bizarnom sne) prečítam kvalitný špionážny triler... s mravcami! Jasné, je to fikcia, ale aj tak sa o týchto neskutočných tvoroch dozviete také množstvo pozoruhodných a jedným slovom neuveriteľných detailov, že keď najbližšie v lese pôjdete okolo čuráka rozkopávajúceho mravenisko, rozkopete vy jeho. Ľudia sú tu tiež a postupne odhaľujú pozoruhodné tajomstvo mrazivo hlbokej pivnice. To je znepokojivé a v dobrom nepríjemné, ale súbežná dejová línia s mravčími kolóniami, ktoré medzi sebou zvádzajú neľútostný tajný súboj, je ešte lepšia. Žiaľ, zvyšné dve časti (najmä tretia) sú dosť zlé.... celý text
O psaní: Memoáry o řemesle
2005,
Stephen King
Najlepšie na tejto knihe sú pasáže, ktoré s písaním nijako nesúvisia, čo asi vypovedá za všetko. Ak sa od Kinga chcete naučiť niečo o tom, ako sa má tvoriť literárne dielo (každopádne už z tej vety ma mrazí, to si fakt niekto reálne myslí, že ho nejaká kniha naučí písať alebo som niečo nepochopil?), určite si od neho prečítajte jeho geniálne romány (Cintorín zvieratiek), novely (Telo, Dýchacia metóda) alebo poviedky (Posledná priečka na rebríku, Kukuričné deti, Jahodová jar), lebo samotná kniha s lakonickým názvom O psaní vás toho paradoxne o písaní veľa nenaučí. Je absurdné čítať ju len z toho dôvodu, že si myslíte, že vás naučí písať. Ale ak sa na ňu vrhnete z iných dôvodov, čaká vás fajn priemer. Najviac ma zaujali autorove nostalgické opisy detstva a dospievania. Akonáhle začal hádzať vyložene "technické" rady ohľadom písania, začalo to na mňa pôsobiť čudne. Takéto knihy považujem za zbytočné, aj keď chápem, že ich niektorí ľudia chcú čítať. Osobne by som ocenil normálnu životopisnú knihu, ktorú by King napísal sám o sebe.... celý text
Pod kupolí
2010,
Stephen King
Seriál som zabalil po prvej (v lepšom prípade priemernej) sezóne, ale masívna románová predloha ma bavila a to tak, že veľmi. Pritom tomu sám príliš dobre nechápem, nakoľko od Kinga hrubé romány príliš nemusím (nakoľko sa v nich miestami už fakt až príliš rozpisuje) a rozhodne nemusím ani žánrové spojenie "King + sci-fi". Našťastie, v Pod kupolou sú motívy sci-fi síce dôležité, ale v jadre ide o dramatický triler o mestečku, ktoré zničilo samo seba po tom, čo boli jeho obyvatelia uväznení pod tajuplnou kupolou. Nepozdával sa mi len dosť kuriózny, obskúrny, absurdný a WTF koniec, ktorý bol navyše spráskaný dosť narýchlo, akoby to Kinga už nebavilo a tak to proste len "nejako" ukončil a išiel domov (a editor sa mu bál niečo na to povedať).... celý text
Sandokan. Příběh druhý: Tajemství černé džungle
1991,
Emilio Salgari
Ako dieťa som vyrastal skôr na komiksoch a hororoch, než na Sandokanoch, ale viem, o čo ide a matne si spomínam, ako som ako malý pozeral seriál s Kabirom Bedim. Skutočnou bombou pre mňa však bola (a dodnes je) až útla knižočka (vlastne skôr zošitovka) Sandokan a Tajemství černé džungle od Emilioa Salgariho, ktorú mi z pracovnej cesty v Prahe ako malému doniesol otec. Odvtedy jej patrí čestné miesto v mojej domácej knižnici. Faktom je, že je to super. Temná, drsná, dospelá a plná reálneho nebezpečenstva. Atmosféra je podaná famózne. Miestami je až neuveriteľné, aká silná a prepracovaná je. Temná džungľa nemá konca kraja, na každom kroku číha smrteľné nebezpečenstvo od záhadných bojovníkov, obrovských hadov alebo aspoň zradných močiarov, do ktorých ak raz vstúpite, stiahnu vás nemilosrdne na dno a tam zaživa zhnijete. Nocou sa ozýva dunivé hučanie zlovestných bubnov, v hmle sa ukrývajú obrovské chrámy s desivým podzemím, kde šialenci páchajú ohromujúce krvavé rituály a ľudské obete.... celý text
Dracula - skutečný deník Jonathana Harkera (komiks)
2005,
Bram Stoker
Neskutočná vec. Túto záležitosť som kúpil okolo roku 2005 s Rižom na potulkách v Bratislave a vtedy som ešte netušil, akú pecku si práve nesiem domov. Stokerov román, obecne pokladaný za hororovú klasiku, ma strašne nudil od chvíle, čo som sa doňho začítal. Možno inšpiroval mnohých, ale pre mňa znateľne zostarol. Až na dve veci - Harkerov pobyt u grófa v polorozpadnutom, gigantickom transylvánskom hrade a na lodi Demeter, kde autor líčil príchod Drakulu do USA. No a práve prvú časť sa rozhodol do komiksovej podoby adaptovať Radim Kočandrle. A geniálne a fenomenálne. Je to jeden vizuálny klenot a skvost hneď vedľa druhého. prekrásne pochmúrna kresba je minimalistická a pritom veľkolepá a ak ste si mysleli, že to nejde dokopy, tak tento skvelý komiksový román vás presvedčí o opaku. Absolútne mrazivé a podmanivé. Kočandrle dal slovu atmosféra nový pojem.... celý text
1001 filmů, které musíte vidět, než umřete
2007,
Steven Jay Schneider
V podstate veľkolepá záležitosť a to nielen rozsahom, ale plus mínus i kvalitou. Texty k jednotlivým filmom nie sú niečo, čo by vám urobilo dieru do hlavy. Je to napísané dosť univerzálnym, neškodným štýlom. Ale zas nemôžem povedať, že by to bolo odfláknuté. To určite nie - texty obsahujú plno zaujímavostí, súvislostí, fotiek, plagátov, dobových informácií. V tomto smere je to poctivá, nadpriemerná knižka. Ako hororového fanúšika ma potešilo prekvapivo dosť veľké zastúpenie tohto žánru. Ak ste aj vy fanúšikmi hororu, siahnite i po spriaznenom "pokračovaní" - 101 hororov, ktoré musíte vidieť, než zomriete.... celý text
