Ivan Kučera
přečtené 1430
Vycházející slunce
2008,
Michael Crichton
Klasický Crichton: detailne si naštudoval originálnu tému a následne o nej napísal knihu. Po Vikingoch, primátoch, džungli, či dinosauroch, prišla rada na japonskú kultúru. Hoc mnohí za tým vidia xenofóbiu a rasizmus, mne to pripadá spiatočnícke; tvrdiť, že Japonci nepáchajú vraždy, je asi rovnaké, ako to povedať o Rumunoch, Islanďanoch, Novozélanďanoch alebo Slovákoch. Proste hovadina. Autor sa tu navyše nejeden raz prejavuje značne sebakriticky napr. strieľaním si (ehm) do vlastných (amerických) radov čo sa týka vysokej kriminality. Knihu som prvý raz čítal v 9O. rokov ako puberťák a následne som sa k nej s chuťou vrátil v r. 2023. Musím skonštatovať, že je to fakt dobré, i keď paradoxne to stráca ťah na bránku vo finále, kedy to malo naopak najviac schmatnúť čitateľa pod krk. A do chodu firiem sa Crichton zamotáva azda príliš detailne, vystavujúc sa tak riziku nudy. Crichton si fascinujúcu japonskú kultúru detailne naštudoval a je to poznať. Ďalšou témou, do ktorej naplno šliapol, je technika (kamerové záznamy, ich falšovanie atď.). Na počiatku 9O. rokov, kedy tento bestseller vznikol, to bola skutočne nová téma. Kuriózne je, že vyšetrovateľom sa nepáči, že kamerové zábery nesmú byť použité ako dôkaz pred súdom z dôvodu hrozby sfalšovania a napokon sa de facto ukáže, že oni sami sa presne takého falšovania stali obeťami. Postavy nie sú ktovieako životné, takto proste Crichton vždy písal, bolo to neosobné a chladnokrvné, ale konkrétne v tomto prípade situáciu zachraňuje, že som neustále mal pred očami filmovú dvojku Connery/Snipes.... celý text
Ptáci a jiné povídky
1991,
Daphne du Maurier
S touto zbierkou som sa prvý raz stretol v 90. rokoch v novomestskej knižnici, kde som v skromnej JEDNEJ poličke venovanej hororovým knižkám hľadal niečo fajnové od Kinga. No mal som smolu, nič nemali. Tak som siahol po Daphne Du Maurier. A ľutoval som. Strašne ma to nebavilo a hrozne ma to nudilo. V r. 2019, keď v Motte vyšla reedícia s namakanou obálkou, som si ale povedal, že zbierke dám ešte jednu šancu a presvedčením, že som sa za tých pár desaťročí (snáď!) nejak čitateľsko-literárne vyvinul a možno ocením veci, ktoré som vtedy ignoroval äach tá mladosť pochabosť!). A naozaj, už to bolo oveľa lepšie. Najlepšími poviedkami sú Těď se nedívej (mám rád aj film s Donaldom Sutherlandom), Ptáci (slávna Hitchcockova snímka s predlohou veľa spoločného nemá) a vrcholom zbierky je mrazivá, perfektne napísaná (hoci je pravdou, že nie príliš hororová, no to je subjektívne) Jabloň. Zvyšné poviedky sú skôr do počtu; nie sú zlé, ale ani perfektné. Charakterizoval by som ich ako priemerné (Nechoď po půlnoci, Alibi). S jednou výnimkou: Modré čočky sú príšerné a nikdy nemali byť nikde uverejnené, dvojnásobne nie v tejto knihe. Vnímam pozitívne, že som dal Daphne šancu na reparát a som rád, že jej zbierku môžem zaradiť do svojej súkromnej domácej knižnice. Ale s jej ďalšími príbehmi to už zrejme skúšať nebudem.... celý text
Karlík a továrna na čokoládu
2006,
Roald Dahl
Nebavilo ma to. Istú čokopoetiku to malo, ale inak slabota. Burtonov film s Johnnym Deppom ma v kine bavil oveľa viac.
Pojídači mrtvých
1994,
Michael Crichton
Skvelá vec so skvelou zápletkou a skvelou atmosférou. Jeden učený Arab a 12 drastických Vikingov, nie hlúpych, ale proste uprednostňujúcich krvavé, rázne riešenia pred zbytočným premýšľaním, vyjednávaním a diplomatickými cestičkami. Ten stret dvoch kultúr, prístupov k životu (napr. k posmrtnému, ale i k hygiene atď.) a myšlienkových pochodov je báječne chytľavý. Mnohé scény sú doslova hororové, čo mám rád. Páčil sa mi aj koniec; keď som knihu čítal prvý raz ako malý, tak som naivne, ale o to rozkošnejšie, očakával sequel. "Prekvapivo" som sa ho nikdy nedočkal. Hoci je možno zverstvo toto tvrdiť, musím sa priznať, že čím som starší a čím viac krát to vidím, tým viac sa mi páči aj obecne dosť nenávidené filmového spracovanie od Johna McTiernana z roku 1999 s Antoniom Banderasom v titulnej úlohe. Viem, že je svojím spôsobom strašné a príšerné, ale netreba mu zbytočne krivdiť a treba mu priznať množstvo plusov, ako je parádna atmosféra, výborná výprava, presný kasting hercov (jedného z najdôležitejších Vikingov hrá český rodák Vladimír Kulich) a viacero pre mňa kultových scén. Ale tak jasné, kniha je kniha.... celý text
Kongo
2007,
Michael Crichton
S Netvormi z hmiel a Sférou od puberty moja najobľúbenejšia kniha od Crichtona. Zbožňujem zápletku o rôznorodej výprave vedcov a dobrodruhov, ktorí vyrazia do afrického Konga. Tam musia v hlbokej a neprebádanej džungli, kde na nich na každom kroku striehne smrť (tajomní domorodci, vojna, zvierací predátori, úrazy, choroby), nájsť bájne stratené mystické mesto Zinj, ktoré je podľa legendy plné diamantov. Ale tie diamanty niečo stráži. Niečo príšerné a pritom fascinujúce. Vynikajúca atmosféra, sympatické postavy (čo priznajme si u "chladného" Crichtona vždy bola skôr výnimka, takže si to o to viac treba vážiť) a vynikajúco postupne rozpletaná záhada mesta Zinj a jeho histórie. Páčilo sa mi, že ľudskí hrdinovia disponujú okrem iného parádnou technikou (guľomety na nožičkách monitorujúce dianie okolo nočného tábora a strieľajúce na akýkoľvek pohyb v okolí, u ktorých je dosť dobre možné, že ich Crichtonovi následne ukradol James Cameron vo Votrelcoch) - ten stret beštiality pôvodných obyvateľov Zinju s technikou je super; vždy mám v príbehoch (ako filmových, tak literárnych) rád, keď kladné postavy nie sú obeťami, ale sa účinne a aktívne bránia a sú zlu poriadnou trieskou v zadku. Film je taký zlý, až je dobrý.... celý text
