Macvosik
přečtené 509
Trójanky a jiné tragédie
1978,
Eurípidés ze Salamíny
Spomedzi veľkej gréckej trojice bol pre mňa najmenej zaujímavý práve Eurípidés. Jeho knihy síce považujem za skvelé lekcie z etiky (grécka dráma a poézia bola považovaná za filozofiu) a za veľmi dobré drámy, avšak ako básnik ma vôbec nezaujal. Príčinou môže byť jeho prílišná "liberálnosť" a relativizácia a s tým súvisiaca profanizácia sveta, ktorá podľa mňa v tomto prípade oslabila práve tú poetickú silu. Pre mňa je teda Eurípidova "modernosť", o ktorej sa tak často hovorí, skôr na škodu. Pravdepodobne časom siahnem aj po zvyšných dvoch výberoch, ale nechám si ich až na záver, ako povinné čítanie. Spomedzi tohto výberu ma najviac zaujali: - Trójanky - svojou bezútešnosťou a jednorozmernosťou až prekvapivo moderná dráma. Toto bol asi jediný moment, kedy zo mňa Eurípidés vydoloval silnú emóciu a kedy silou svojich obrazov dosiahol kvalít Sofokla a Aischyla. Dôvodom je aj to, že mi celá štruktúra pripomenula rituály plačiek a teda prenikala akýmsi nádychom mystiky. Ťažko povedať, či sa tu Eurípidés inšpiroval dobovými udalosťami, avšak tá relativizácia hrdinov Tróje bola rozhodne veľmi osviežujúca. - Alkéstis - dráma zaujímavá najmä svojim etickým konfliktom, kde proti sebe stoja dve silné stanoviská. Admétos kritizuje otca za jeho neochotu obetovať sa zaňho, kvôli čomu zomrela jeho manželka Alkéstis, kdežto Feres nerozumie prečo by sa mal vôbec za niekoho obetovať, keďže všetko je to práve Admétova vina. Otvára to úchvatné otázky o hodnote staroby, o slobode a zodpovednosti, o vzťahu rodičov a detí a najmä o tom, za čo sa oplatí žiť a umierať. Dráma vhodná nielen pre milovníkov umenia, ale aj pre etikov a filozofov. - Ifigénia v Aulide - zaujímavý vnútorný konflikt Agamemnóna, kde proti sebe bojujú politik a brat na jednej strane a manžel a otec na strane druhej. Jeho citový svet je tu odlišný ako u Aischyla, samotný Agamemnón vníma situáciu ako tragickú a ťažšie sa s ňou zmieruje. Mimoriadne silný je tu už ústredný motív "stretu" medzi nevinnosťou a krehkosťou Ifigénie a silou a brutalitou armády.... celý text
Súhlasím s názorom používateľa sika444. Ja môžem porovnávať len s Okályho prekladom a je to rozdiel celých galaxií. Enders mi dokázal sprostredkovať Aischylovo dielo ako skutočne plnohodnotnú súčasť svetovej kultúry, porovnateľnú, svojou básnickou silou, so Shakespearom, Goethem a ďalšími klasikmi. Aischylos, to nie je nejaká mŕtva básnická forma, ale skutočne vábivá, vzrušujúca, zvláštne znepokojujúca (ako všetko do čoho nevieme úplne preniknúť, obsiahnuť to ráciom) a a do hĺbky duše prenikajúca skúsenosť. Slovo tu viac nie je len ornamentom pre drámu, ale niečím, čo ukazuje samotný jazyk ako jazyk, uvoľňuje ho z každodennej informačnej výmeny a dáva ho zakúšať ako zážitok sám o sebe a pre seba. Nie, nechcem tým povedať, že Aischylos v Endersovom preklade je umením pre umenie, chcem len povedať, že je to pohlcujúca skúsenosť, slovný únos duše čitateľa do existencie jazyka. Slovo tu má proste dušu - ako v japonskom koncepte kotodama. Zároveň je to aj slovná oslava sakrálneho prežívania. Ukážka sveta, ktorý nie je súhrnom faktov, kde reč neoznamuje, ale oslavuje božskú existenciu a akoby povyšovala svojou silou človeka a samo ľudstvo do nadpozemských výšin. Skrátka, slovo tu ako hierofánia zostúpilo z Olympu, a existenčné volania postáv sa k nemu svojou silou zasa vznášajú. Pri ich čítaní tuším, že ich krása a moc musí pohnúť svetom a bohmi. Inej možnosti niet. Viem, som patetický. Prepáčte mi to. V neposlednom rade je Aischylos aj etikom a filozofom. Podobne ako v prípade Sofokla a Euripida aj tu ide o zúfalé snahy vyrovnať sa s tyché získaním absolútneho hodnotového základu, čo sa však neustále rúca pod údermi "řádu", a pod "božou" odplatou za hybris. Však ako to stojí aj v Siedmych proti Tébam: „Mním: kov, surový v srdci, je trpký dělič jmění! On dá země jim tolik, co smrt žádá a hrob; takový byt dostanou, zbaveni velkých rolí!“ A tak mi len zostáva upozorniť na najzaujímavejšie diela. Pre mňa to bola, samozrejme, Oresteia, Siedmi proti Tébam a Pripútaný Prométeus.... celý text