Marquis
přečtené 538
Tvé překrásné já
2015,
Chuck Palahniuk
New Wet Order podľa Palahniuka. A to je jediné "new", ktoré som zachytil. Chuck totiž svojim novým románom recykluje všetko staré (a dobré), čo doteraz vydal. Ako priaznivca jeho štýlu by ma vlastne takéto best of malo potešiť, na druhej strane... Chuckovi sa podarilo prekopať svoju najlepšiu knihu vôbec a to takým slizkým a neoriginálnym spôsobom, že sa mi zdá, že to snáď písali dvaja rozdielni ľudia. Takže, máme tu za 1) ženskú revolúciu a kopu parafráz a prehmatov obracajúcich Fight Club naruby; 2) totálne úžasne fatálnu hrdinku, ktorá nebezpečne pripomína Vyvolenú Madison; 3) sterilne chladné rozprávanie o príťažlivých veciach, ktoré načrtol už v Snuffe. Teda, skutočne nič nové. Až nato, že Palahniuk sa po tomto románe už nálepky prvoplánového provokatéra, ktorý ide len po senzáciách už nezbaví. Až nato, že Palahniuk napísal svoje prvé skutočné post-apo (debilnú fantasy s Madison Spencer nepočítam). Až nato, že markýz de Sade masturbuje nad jeho najpriemernejším počinom, kliká na www.beatifulyou.com pod ženským nickom a objednáva si svoju análnu vážku. Kniha, pri ktorej človek skutočne docení starého dobrého Chucka. Nemôžem (ne)doporučiť. ENJOY THE DARK SIDE!... celý text
Na cestě s Deanem
1994,
Carolyn Cassady
Asi už tomu tak je, že niektoré osudy dávajú zmysel, len keď ich zdieľame s niekým iným. Tak a nie inak mi to príde aj s Nealom Cassadym - Carolyn dokázala v pobudovi, voľnomyšlienkárovi a egoistovi prebudiť to najlepšie, o čom ani nevedel, že to v sebe má. Preto zamrzí nepochopenie priateľa Jacka v spodobnení Neala ako úžasného blázna Deana Moriartyho a len okrajové obtrenie sa o postavu Carolyn v Na ceste, ako nejakej Colombovej ženy, dračice, čo chudáčka Deana / Neala nikam nechce pustiť a prekáža mu v zábave. Kerouac včas precitol a Dean v jeho knihe sa nakoniec po nezabudnuteľnom výlete dobrovoľne vracia za svojou manželkou. Skutočný Neal a jeho život po Carolyn však vypovedá o niečom inom a hoci by som chcel, neviem si toho ničomníka obľúbiť a jeho koniec sa mi javí ako nevyhnutný. Škoda potenciálu, ktorému nepomohli ani známy ako Burroughs, Ginsberg a J. K. Ale komu niet rady... Kniha ako jazda na horskej dráhe, plná emócii, smútku, sklamaní ale aj drobných radostí. Autorka by si za svoju železnú trpezlivosť zaslúžila metál. Kto sa chce dozvedieť o mýtickej postave, ktorá inšpirovala beatnikov aj z pohľadu najzasvätenejšej, je to pre neho jasná voľba.... celý text
Tisíc oken
2001,
Binh Nguyen
Človek má priam pocit, že sedí pred západom slnka na rieke Dong Nai, žuje betel, vníma krásu prírody Vietnamu a do nosa mu stúpa sladká vôňa marhúľ... V diaľke sa o pozornosť hlásia zvuky bảng bu, do duše sa vnárajú motívy smútku, nostalgie a magickosti z neveľkej zbierky básní rodáka Nguyena Binha... Pre ľudí, ktorí dokážu oceniť kvalitnú poéziu a pochytiť atmosféru orientálnych reálii ako stvorené.... celý text
Kronika ohlášené smrti
2005,
Gabriel García Márquez
Bolo by absurdné porovnávať komplexnosť románu Sto rokov samoty s kraťučkou novelou, avšak keď sa nad tým zamyslím, Márquez dokáže transformovať svoj typický jazyk a podpis ešte aj do tých necelých 90 strán a ešte sa okrajovo dotknúť Maconda spomenutím plukovníka Buendía. Novinár sa v autorovej osobe nezaprie a to vôbec nie je na škodu, priam naopak, Kronika ohlásenej smrti totiž skutočne pôsobí ako štrukturovaná reportáž a hoci to najpodstatnejšie zo zápletky Márquez odhalí už v názve a na prvých stránkach, novela nič netratí na svojej atraktívnosti. Nesmie chýbať už tradičný magický realizmus a nesmierne ľudská absurdita. Je fakt možné, že o smrti Santiaga Nasara vie každý v mestečku, len on sám nie? Kolektívne prenášanie viny, tak typické pre ľudskú rasu, tentokrát vyznieva až kruto reálne. V láskavo-krutom svete pochopenia pre ľudské poklesky Gabriela José Garcíu Márqueza je možné doslova všetko.... celý text
Omega, planeta zla
1991,
Robert Sheckley
Aj keď to po prečítaní navodí pocit, že ide o jalovejšiu verziu toho najlepšieho od Philipa K. Dicka, napriek tomu je to zábavné, znepokojujúce a pútavé. Automatické spovednice ma zamrazili, keď som si znovu spomenul na obdobné prístroje z Lucasovho THX 1138 (Buy, buy more!). Každopádne je to škoda, že autor nedal tomuto dielu väčší priestor, mytológia / história / sociálne zvyklosti Omegy, putovanie Willa Barrenta na vesmírnej lodi, či smerovanie ku konečnému odhaleniu, to by mohlo vydať na celkom slušnú a hodnotnú sci-fi ságu. Nebudem plakať nad nevyužitým potenciálom, k jednohubke takejto kadencie nemám žiadne výhrady.... celý text
Základy islámu - tradice, historie, vývoj, současnost
1997,
Shaykh Fadhlalla Haeri
V knihe sa píše, že muslimovia si vlastne svoje ženy vážia a že nemajú problém s ich vlastným príjmom. Hm, zdá sa, že nie každý muslim podľa toho žije. Čo sa týka pochopenia Koránu, zdá sa, že jeho výklady sú ohybné ako povestný paragraf. Čítal som túto knihu pred vzostupom IS a iných teroristických organizácii v presvedčení, že nie všetci muslimovia sú fanatici. Avšak, so stupňovaním sa situácie v Európe a s tým, že žiadny "normálny" muslim voči džihádu nevystúpil a neodsúdil svojich bratov v zbrani, nevidím inú možnosť ako svoj názor značne prehodnotiť. Kniha samotná hovorí o historickej závisti voči Európe a neutíchajúcom úsilí o vyrovnanie a napodobnenie jej zvykov mladými muslimami, ako i o dekadentnom vplyve na túto novú generáciu. Tak, a máme to tu - deportovali sme milióny židov pre zachovanie bielej rasy, odsúdili sme tieto nevinné milióny na smrť a teraz, pre zachovanie humánnej politiky EÚ si sem nasáčkujeme desaťtisíce, ktorým pomôžeme a vyslúžime si zato len nenávisť, čoraz vyššie nároky a doslovné znásilnenie Starého kontinentu, čím sme vlastne nehumánni voči sebe samým. Ale prečo nie, kto mečom zachádza, ten mečom schádza. Paradoxný koniec nevyhnutný pre europoidnú rasu, ktorá sa po stáročia hrala na Boha. Európa je Vaša, naložte s ňou ako chcete. Alláhu akbar!... celý text
Vražda jako krásné umění
1995,
Thomas de Quincey
Znudení buržoázni sráči sa hrajú na morbídnych cynikov. Póza par excellence, jediné, čo zaujme je príbeh skutočného vraha a historické fakty o niektorých filozofoch (Spinoza, Voltaire), inak sa de Quincey môže smelo zaradiť medzi tupé stádo, ktoré šlo s dekadentnou dobou. Som zvedavý na Spoveď požívača opia, len preto dávam tomuto šašovi so vzletným slovníkom ešte šancu.... celý text
