mclenin
přečtené 158
Posledné želanie
2015,
Andrzej Sapkowski
Prvý diel zodpovedá klasickým schémam prvých častí, kde sa čitateľ oboznamuje s hlavnou postavou, prostredím situovania príbehu a celkovými reáliami deja. Jednotlivé poviedky sú pomerne "čtivé" a knihou sa dá prelúskať bez väčších problémov a v krátkom čase. Hlavným problémom (alebo skôr nedostatkom) ostáva poviedková forma, v dôsledku ktorej si čitateľ nevytvorí k tomuto fantasy svetu pevné a kompaktné puto hneď od začiatku, ktoré by ho následne nútilo pokračovať ďalším dielom a vytvorilo by onú "mystickú" závislosť na čítaní zaklínačského príbehu.... celý text
Jeden z nás: Príbeh o Nórsku
2016,
Åsne Seierstad
Veľmi silný príbeh. Klobúk dole pred autorkou, ktorá dokázala z množstva materiálov vyskladať obsah knihy tak, že podáva čitateľovi pomerne reálny a uveriteľný obraz toho čo predchádzalo útoku, čo sa v inkriminovaný deň odohralo a čo nasledovalo. Prvá časť venujúca sa detstvu a dospievaniu Breivika, tak isto ako aj črtajúca príbeh niekoľkých mladých ľudí, ktorí napokon zaplatili najvyššiu cenu, má pomalšie tempo - to sa však zmení akonáhle udalosti naberú spád a autorka sa dostane k atentátu a súdnemu procesu, táto časť je emočne tak silná, že vyvoláva husiu kožu a vháňa slzy do očí. Kvalitné a mrazivé čítanie.... celý text
Aristoteles a Dante odhalují záhady vesmíru
2015,
Benjamin Alire Sáenz
"Mama s otcom sa chytili za ruky. Rozmýšľal som, aký je to pocit držať takto niekoho. Bolo mi jasné, že v čejsi ruke možno niekedy nájsť všetky tajomstvá vesmíru." Táto knižka zaujme najmä svojou formou, je písaná spôsobom, ktorý sa číta veľmi ľahko a čitateľ aj napriek úspornému dejovému obsahu nemá problém pri nej zotrvať do konca. Téma samotná, resp. vyvrcholenie zápletky sa dá vytušiť už približne v polovici, tá však nejde hlboko do problematiky ani nie je nijak brilantne vypointovaná, skôr kĺže po povrchu v jednoduchosti, z pozície vnímania hlavného hrdinu Ariho. A tak pôsobí aj vcelku - nejde o náročné čítanie o formách lásky v súvislosti s dospievaním a hľadaním seba samého, ale o ľahkú, oddychovú knihu (prakticky z kategórie "teenage"), ktorá však dokáže u čitateľa zanechať "pocit".... celý text
Ahoj Tato - Milý Kubo
2015,
Dežo Ursiny
Útla a stručná formou, široká a bohatá obsahom. Vhľad do života s existenciálnym a myšlienkovým presahom. Viac dodávať netreba.
O psaní: Memoáry o řemesle
2005,
Stephen King
Jediná (domnievam sa, možno sa ale mýlim) faktografická kniha z pera majstra hororu, ktorá prináša stručný, no zaujímavý vhľad do života autora (v prvej časti) a výklad, rady a poučenia pre ľudí, ktorých zaujíma písanie ako také a ktorí uvažujú, že sami začnú písať (v druhej časti). Ide o subjektívny pohľad samotného S. Kinga na seba, svoj život a svoj proces tvorby, ktorý je pochopiteľne u každého autora iný, preto slúži skôr ako inšpirácia pre začínajúcich/amatérskych spisovateľov. Hoci ide o knihu faktu, je z nej cítiť osobitý štýl autora, ktorý je tak typický pre jeho beletriu a preto je táto útla knižka, ako by povedali bratři Češi, čtivá. Samozrejme, ak by chcel čitateľ vedieť viac zo života autora siahne skôr po encyklopédii od Georga Beahma - Stephen King: Život a dílo krále hororu (Čtyřicet let hrůzy) a ak by chcel vedieť viac o písaní siahne skôr po "kurzoch tvorivého písania" - "O písaní" však predstavuje dobré prienikové dielo z oboch oblastí.... celý text
Zmrtvýchvstání
2015,
Michael Punke
Nedá mi hodnotiť menej ako 4*, hoci je knižka v porovnaní s filmom, ktorý sa ňou inšpiroval menej zážitkovo intenzívna a v podstate obsahuje viac postáv, doplňujúce dejové linky a rozdielne vyvrcholenie, príbeh Hugha Glassa je napísaný tak, že čitateľa udrží v napätí a zvedavosti ako to celé napokon dopadne. Navyše, vzhľadom na pomerne krátky rozsah a väčšinou opisné časti (bez dialógov) sa kniha ľahko číta a vie priblížiť atmosféru amerického stredozápadu 19. storočia. Ide o "ľahký oddych" od náročnejších literárnych kúskov, ktorý je pre čitateľa skôr odreagovaním než nejakým myšlienkovým "zaťažením".... celý text
Pistolník
1999,
Stephen King
Temná veža predstavuje životné dielo S. Kinga, je to jeho "magnum opus" porovnateľný aj s takými kultami akými sa stali Pán prsteňov či HP. Prvý diel - pištoľník, je naozaj trochu iný, vymyká sa štandardným naračným princípom prvých dielov, ktorých úlohou je pritiahnuť, zaujať a udržať čitateľa. Pištoľník má skôr pomalé tempo, malý počet hlavných postáv a skoro až rozjímavú, meditatívnu atmosféru. Mňa osobne po prvom prečítaní až tak veľmi nezaujal (sériu Temná veža som navyše začal čítať po dočítaní zatiaľ poslednej vydanej knihy zo série Pieseň ohňa a ľadu, ktorá nastavila latku naozaj vysoko). Aj preto som po prvom prečítaní Pištoľníka ostal v miernych rozpakoch a k ďalšiemu čítaniu ma nútila hlavne tá klasická čitateľská zotrvačnosť - keď už raz niečo začnem, chcem to dokončiť. Moja osobná cesta k Temnej veži trvala dovedna s malými prestávkami cca dva roky, (český preklad - říkam díky !) a až po prečítaní posledného dielu "Temná veža", som si uvedomil doslova umeleckú hodnotu samotného prvého dielu a samozrejme genialitu autora. Pištoľník je teda ako víno, okrem toho, že je v ňom skrytá pravda, .. jeho pravú hodnotu oceníte až časom, ...keď budete pripravení a keď dozriete, podobne ako Roland, podobne ako King.... celý text
Ako rieka, ktorá plynie...
2006,
Paulo Coelho
Paulo Coelho má zvláštny autorský štýl písania, istý punc, ktorý ho charakterizuje, prirovnateľný snáď až k magickému realizmu s dávkou myšlienok týkajúcich sa osobnostného rastu a rozvoja, nad ktorými sa dá uvažovať, a vďaka ktorým sa čitateľ môže vrátiť k tej-ktorej knižke aj viackrát. To je badateľné viac či menej v každej z jeho kníh, hoci nie každá (predovšetkým tie z novších publikácií) dokážu zaujať príbehom či spôsobom jeho prerozprávania. Zbierka úvah a zamyslení "Ako rieka, ktorá plynie..." tak isto pasuje do "umeleckej schémy" autora, no oproti novelám má istú výhodu - vďaka krátkosti rozsahu jednotlivých zamyslení je ľahko čitateľná, čitateľ sa nemusí oboznamovať s postavami či s dejom, miesto toho sa pomerne jednoducho stotožní prípadne nestotožní s myšlienkami autora rozvinutými do krátkych reflexií, pričom z týchto vyžaruje zároveň istá nadčasovosť. Ide o knihu, ktorá sa najlepšie číta po častiach s odstupom času medzi jednotlivými čítanými časťami, pretože zachytáva prchavé okamihy Coelovho života v rokoch ´98-´05 a čitateľovi sa tak otvára možnosť zamýšľať sa a rozjímať nad písaným slovom. Aj samotný názov vystihuje charakter tohto kúsku - jednotlivé úvahy autora plynú ako rieka, ktorá sa neustále mení, a pritom sa v nich dá vždy nájsť niečo nové. Po Alchymistovi ide o moju druhú najobľúbenejšiu od Coelha.... celý text
