mclenin
přečtené 158
Sedem krátkych prednášok o fyzike
2016,
Carlo Rovelli
Popis titulu naozaj nie je zavádzajúci, skutočne sa jedná len o stručný prehľad fyzikálnych teórií, podaných vedecko-populárnym spôsobom zrozumiteľným aj pre bežného čitateľa - laika. Knižke sa však skôr podarí čitateľa na tematiku navnadiť, než ho istým spôsobom vedomostne obohatiť. (a po podrobnejších informáciach musí pátrať v iných tituloch). Avšak ako ľahký úvod a "predkrm" k problematike postačujúce.... celý text
To
1993,
Stephen King
S. King touto "útlou" knižkou dosiahol jeden z vrcholov svojej tvorby a niet sa čo čudovať, sú to práve 90-te roky, ktoré predstavujú jeho zlaté obdobie. "TO" by sme mohli nazvať akýmsi manifestom S. Kinga, resp. prototypom jeho tvorby, kde sa snúbi snáď všetko tak typické pre jeho štýl písania - podrobné opisy, dejové odbočky, pomaly gradovaná atmosféra a postupne do seba zapadajúce obrazy tvoriace mozaiku tiesnivého, ak nie priam až desivého zážitku. "TO" je však narozdiel od iných jeho čistokrvných hororov špecifické niečim iným, a to je zároveň to, čo na tomto diele oceňujem najviac - za maskou klauna, za maskou strachu, sa skrýva metafora dospievania. Kniha teda čitateľovi ukazuje dve tváre - jednu klasickú (prvoplánovú) ako hororový príbeh o boji dobra a zla, a druhú (reálnu) ako dramatický príbeh konfliktu / súzvuku detstva a dospelosti. Život je kruh. Pre mňa to viac ako hororová knižka bola knižka o živote s výborne napísanými postavami a viac než prvky strašenia (hoci aj ono má veľký podiel na udržaní pozornosti čitateľa) oceňujem práve rozvoj charakterov, zobrazenie kontrastu dieťa/dospelý, a samotnú myšlienku, že každý dospelý v sebe nesie kúsok dieťaťa. "Smekám pane Kingu."... celý text
Pomalé skúmanie ticha
2015,
Patrick Rothfuss
Feng šuej podľa Rothfussa. Presne taký pocit vo mne vyvolala táto útla knižka a tak by sa dala vlastne označiť aj jej podstata. Tento knižný spin-off zo série Kronika kráľovraha je skutočne iný v porovnaní s jej hlavnými, dosiaľ publikovanými knihami a preto od neho určite netreba očakávať to čo od Mena vetra či Strachu múdreho muža. V opačnom prípade je pravdepodobné, že čitateľ ostane sklamaný alebo prinajmenšom nie plne "uspokojený". Je to spôsobené najmä čisto opisným prístupom k udalostiam, bez akýchkoľvek dialogických častí, s úzkym dejovým rozsahom - či už časovým alebo priestorovým, pričom často pôsobí viac lyricky ako epicky. V tomto zmysle názov diela plne korešponduje s dojmom, ktorý vo mne zanechal - je to pomalé a tiché. Na druhej strane si však autor zaslúži uznanie za jeho schopnosť vytvoriť takýto "príbeh - nepríbeh", je z neho cítiť blízky vzťah k Auri, ktorý dokáže preniesť aj na čitateľa a samozrejme nemožno zabudnúť ani na podarené ilustrácie, ktoré vhodne dopĺňajú text (a ešte o level krajšiu obálku) :) . V mojom prípade očakávania prevýšili výsledný dojem, forma prevýšila nad obsahom. Je to kniha, ktorú som si prečítal raz a to stačí, viackrát si ju zrejme neprečítam, no neznamená to, že je zlá, (ako by povedala Auri) všetko je ako má byť a aj táto kniha má svoje miesto (minimálne zaujme dôstojnú pozíciu pri raz snáď úspešne skompletizovanej trilógii).... celý text
